Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201972
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816201972.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek

Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti žalovaným: 1. R. K., nar. X.X.XXXX, bytom
I., Q. XXXX/X a 2. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q. XXXX/X, o zaplatenie 10.560,57 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9C/45/2016 z 10.10.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.689,00
eur vo výške 8,05% ročne za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a nad výšku 5% ročne do výšky 8,05%
ročne za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zaviazal rozsudkom žalovaných v
1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.689,00 eur s 5 % ročnými úrokmi z omeškania
od 08.07.2016 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 100,00
eur mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.11.2017 až do úplného

splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie zostatku nesplateného úveru.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako

spoludlžníkmi dňa 1.2.2011 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi
bol poskytnutý úver vo výške 13.200,00 eur s tým, že žalovaní boli zo zmluvy zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Keďže žalovaní nesplácali úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal
zmluvu s účinnosťou k 31.8.2015. Súčasne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 10.560,57 eur v členení: úverová istina vo výške 9.971,35 eur, zmluvné úroky 465,07 eur, poistné

v sume 84,25 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 39,90 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia,
že žalovaným bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver v celkovej výške 13.206,00 eur, ktorá bola
použitá na odkúpenie predchádzajúceho úveru, ktorý žalovaní mali od spoločnosti CETELEM a to vo
výške 7.298,65 eur a zvyšná časť v sume 5.907,35 eur bola žalovaným poskytnutá na účet. Žalovaní
na úhradu tohto úveru uhradili sumu 9.517,00 eur.

4. Ďalej vychádzal zo zistení, že žalovaní uvádzali, že úver splácali do doby, pokiaľ nestratili prácu.
Vzhľadom na to, že uhrádzajú aj iné úvery, žalovaná v 1. rade je zamestnaná a jej mesačný príjemje 115,00 eur v čistom, žalovaný v 2. rade poberá mzdu vo výške 13.000,00 Kč mesačne (pracuje v
Čechách), žiadali o možnosť zaplatiť zostatok úveru v splátkach po 100,00 eur mesačne, pričom však
namietali výšku nesplateného úveru poukazujúc na to, že ide o vysokú sumu.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 OZ, § 9 ods. 1, 2 písm.
k/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., z čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu
a Rady č. 2008/48/ES, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je zmluvou

spotrebiteľskou, neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že žalovanej v 1.
rade na základe zmluvy uzavretej 11.2.2011 bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 13.206,00 eur,
celková čiastka na zaplatenie predstavovala 22.270,80 eur, RPMN 12,11%, počet mesačných splátok
bol v zmluve dohodnutý na 120 pri výške mesačnej splátky 198,56 eur.

6. Poukazujúc na súdnu prax ohľadne výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. prihliadajúc

na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky
dospel k záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zákon o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere na miesto
sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že bol poskytnutý žalovanej v 1. rade úver vo výške 13.206,00 eur, pričom žalovaní na
úhradu úveru zaplatili sumu 9.517,00 eur, mal za to, že zostal neuhradený úver vo výške 3.689,00 eur,
preto v tejto časti žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na uhradenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

7. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 8.7.2016 (dňa nasledujúceho po
doručení žaloby s prílohami žalovaným v 1. a 2. rade) do zaplatenia rozhodol s poukazom na ust. § 517
ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.

8. Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať dlh

v splátkach po 100,00 eur mesačne.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého by mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, súd o náhrade trov

konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

10. Rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania napadol
včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal správnosť

rozhodnutia a záveru súdu prvej inštancie, že v súlade s § 517 OZ v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995
Z.z. mu patrí úrok z omeškania iba za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia a vo výške 5% ročne nie vo
výške 8,05% ročne. Zdôrazňoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 1.2.2011,
preto na daný prípad bolo potrebné vychádzať z § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba v Európskej centrálnej banke platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to má nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,05% ročne od 1.9.2015 do zaplatenia, nie vo výške 5% ročne poukazujúc na to,
že 31.8.2015 nadobudla výpoveď účinnosť a dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Preto si uplatňoval
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 1.9.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala

splatnosť celého dlhu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia.

11. Žalovaní v písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, súhlasia
s rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže súd rozhodol správne, preto žiadali, aby odvolanie bolo

zamietnuté.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že sa nestotožňuje s ich
názorom uvedeným vo vyjadrení o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý žalovaní ničímneodôvodnili. Naďalej trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej
časti a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných bolo žalovaným doručené 7.2.2018.

14. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a vo výroku, ktorým žaloba o zaplatenie
istiny nad 3.689,00 eur do 10.560,57 eur s prísl. bola zamietnutá, neboli napadnuté odvolaním, stali sa
právoplatné, preto nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.689,00 eur za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a vo
výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania nad 5% zo sumy 3.689,00 eur
od 8.7.2016 do zaplatenia (ďalej len „rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania“ alebo
„rozsudok v napadnutej časti“).

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.

17. Rozsudok súdu v napadnutej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom týmto
nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie všetkých výrokov v súlade s citovaným ust. § 220 ods.
2 C.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie
musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho
vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť
preskúmateľné.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje

alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

21. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

22. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,05% za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a k záveru, že žalobcovi
prináleží úrok z omeškania iba vo výške 5% za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia, keďže tentozáver formuloval bez toho, aby uviedol, na základe akých skutkových zistení, z ktorých dôkazov mal
za preukázané, že žalovaní sa dostali do omeškania až dňom doručenia žaloby a že výška úroku z
omeškania v zmysle § 517 a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne, resp. z akého dôvodu

neprihliadal na ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. V tomto smere chýba akákoľvek úvaha súdu. Úlohou
odvolacieho súdu pritom nie je nahrádzať tieto chýbajúce úvahy, keďže ako to vyplýva z § 220 ods. 2
O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové zistenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Toto ustanovenie sa vzťahuje nielen na odôvodnenie

rozhodnutia vo veci samej, ale aj na odôvodnenie rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky.

23. Z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný a
odvolací súd nemá inú možnosť, než rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

24. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby o zaplatenie úroku z
omeškania z priznanej istiny, t.j. zo sumy 3.689,00 eur z hľadiska žalobcom namietaných dôvodov vo
veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.,
aby mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.sp.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).