Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/377/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810205799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7810205799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Obec Brzotín, Máriassyho
námestie 167, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova
16 proti žalovanému 1. L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., Q. XX, 2. S. L., nar. X.X.XXXX, bytom v D.
XXX, obaja zastúpení JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o
určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava č.k. 12C/105/2010-358 zo dňa 6.9.201 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1.a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude
povinný zaplatiť žalobca. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

2. Po pripustení zmeny petitu žaloby rozhodol o žalobe, o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom,
okres D.Ž., obec Q., k. ú. Q., parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 564 m2, parc. č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 4895 m2, podľa zamerania GP č. 149/2014 zo dňa 8.12.2014, vyhotoviteľa PARCEL
CONSULTING s.r.o., Čingovská 10, 040 12 Košice.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že tomuto konaniu predchádzalo konanie sp. zn. 12C/88/2007, v ktorom
sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a
žalovaným v 1. rade formou notárskej zápisnice N 439/98, NZ 424/98 zo dňa 08.09.1998, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. Q. parc. č. XXXX/X orná pôda s výmerou 765 m2 v celosti, diel
4 s výmerou 4 504 m2 a diel 7 s výmerou 391 m2 v celosti, ktoré tvoria časti parc. č. XXXX/X orná
pôda, podľa zamerania geometrickým plánom č. 10747494-9/97 Geoplánu Rožňava z parc. č. XXX,
XXXX/X J. XXX/X na LV č. XXX. Žalovaný v 1. rade previedol v roku 2008 predmetné nehnuteľnosti

na žalovanú v 2. rade, preto žalobca žiadal aj vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade na totožné nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa rozsudkom č.
k. 12C/88/2007 - 169 zo dňa 30.09.2009 žalobu v časti neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol a vylúčil na
samostatné konanie žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Dôvodom pretakéto rozhodnutie bola skutočnosť, že pre rozhodnutie o vyslovenie neplatnosti uvedených kúpnych
zmlúv nebol preukázaný naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., pretože požadované
určenie malo len povahu predbežnej otázky, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť po potvrdení rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 3Co/21/2010- 293 dňom 25. júnom 2010. Na základe právoplatného rozsudku
bolo vylúčené konanie o určenie vlastníckeho práva na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.
zn. 12C/105/2010.

4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola
uzavretá Kúpna zmluva do Notárskej zápisnice dňa 08.09.1998. Predmetom tejto Kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 10747494-9/97, GEOPLÁN-om Rožňava,
z pôvodných parc. č. XXX,XXXX/X,XXX/X na LV č. XXX. Boli zamerané parc. č. XXXX/X o výmere 765
m2 a parc. č. XXXX/X diel 4 o výmere 4504 m2 a diel 7 o výmere 391 m2. Na základe tejto Kúpnej
zmluvy bol vykonaný vklad v katastri nehnuteľností pod č. V 1824/98, čo vyplynulo z LV č. XXXX k. ú.

Q.. List vlastníctva z roku 2007 už zaznamenal nižšiu výmeru v uvedených parcelách, a to konkrétne
v parc. č. XXXX/X, kde oproti pôvodnej výmere 765 m2 sa vyskytovala už len výmera 565 m2. Úbytok
plochy 200 m2 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade nastal na základe rozhodnutia Okresného úradu v
Rožňave, Odboru pozemkového poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva, č.spisu 2002/00032. V
uvedenom správnom konaní, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 229/1991 Zb. o pôde,

bol žalovaný v 1. rade ako vlastník tejto parcely povinný vydať časť nadobudnutej nehnuteľnosti od
obce Kúpnou zmluvou, o výmere 200 m2, oprávnenej V. P.. V tomto konaní bola účastníkom správneho
konania aj Obec Brzotín a tiež žalovaný v 1. rade, obaja na strane povinných, pretože časť vydaných
pozemkov v prospech oprávnenej patrila do vlastníctva obce aj žalovaného. Tieto zmeny bol správou
katastra zaznamenané a zapísané dňom 13.01.2003 pod číslom zmeny 3/01.

5. Pretože podmienkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností z vlastníctva obce do vlastníctva iného
subjektu je schválenie takéhoto odpredaja obecným zastupiteľstvom, čo vyplýva aj z ust. § 9 ods. 2
zákona č. 138/1991 Zb., súd prvej inštancie skúmal, či bola splnená uvedená zákonná podmienka.

6. Súčasťou dokazovania prvoinštančným súdom boli aj originálne zápisnice zo zasadnutí obecného
zastupiteľstva v rokoch 1997 a 1998. Prvoinštančný súd zistil celkovo zo všetkých zápisníc založených
do originálneho obalu za rok 1997, že všetky zápisnice boli riadne podpísané starostom, väčšina
obsahovala aj pečiatku obce a tiež obsahovala aj podpisy overovateľov. Jedine v mesiaci august bol
v zápisnici podpis len jedného overovateľa. V októbri bola zápisnica podpísaná starostom, nebola

tam pečiatka obce, boli tam podpisy overovateľov. V novembri 1997 zápisnica zo dňa 28.11.1997
nebola podpísaná starostom, podpísaná bola len jedným z overovateľov, bez pečiatky obce. V mesiaci
december boli dve zasadnutia, zápisnica z mimoriadneho zasadnutia, ako aj z riadneho zasadnutia
dňa 29.12.1997 bola podpísaná len starostom obce. Okrem uvedených poznatkov súd zistil, že boli
oboznamované pravidelne mesačné príjmy a výdavky a v tej súvislosti zistil, že v mesiaci jún 1997, v

časti výdavkov, boli zaznamenané úhrady za vykonané práce p. S. pre obec, čo nasvedčuje tomu, že
skutočne p. S. vykonával práce pre obec už v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy, tak ako to uvádzal
vo svojich výpovediach.

7. Zo zápisníc zo zasadnutia OZ Brzotín za rok 1998 vrátane ich programu, uznesení a prezenčných

listín bolo zistené, že :
- dňa 30.09.1998 zasadalo OZ. Na tomto zasadnutí boli prítomní všetci poslanci s výnimkou L. Š.. Z
programu OZ vyplynulo, že pod bodom 10 mal byť prejednaný „odpredaj pozemkov - viď uznesenie č.
11 zo dňa 28.11.1997“. V zápisnici z OZ pod bodom 10 sa uvádzalo „odpredaj pozemkov pri čerpacej
stanici bol už prejednaný a schválený na zasadnutí OZ v mesiaci november 1997 (viď uznesenie č.

11/97), k realizácii odpredaja pozemku sa pristupuje až v tomto roku“,
- zo zasadnutia OZ zo dňa 29.10.1998 vyplynulo, že OZ schvaľovalo príjmy a výdaje za mesiac október
1998, pričom podľa prezenčnej listiny na OZ boli prítomní poslanci s výnimkou A. Q., B. B. J. C. U..
Z pripojených príjmov a výdajov v tomto mesiaci bolo zistené, že v časti príjmov bol vykázaný príjem
vo výške 182.660,- Sk za pozemok. Výška príjmu zodpovedala kúpnej cene za odpredané pozemky

vyplatené žalovaným L.. S. v sume 113.200,- Sk a J. G. v sume 69.460 Sk. Porovnaním s inými
pripojenými príjmami a výdavkami k zápisniciam zo zasadnutí OZ, ide nepochybne o výrazne vyšší
príjem, ako boli bežne zaznamenané príjmy v sledovanom období v rokoch 1997,1998.8. Rovnako aj zo zápisníc za obdobie rokov 1998 súd zistil porovnaním týchto zápisníc, že všetky
zápisnice za mesiac január až júl 1998 boli podpisované starostom, overovateľmi, bola tam pečiatka
obce. V auguste 1998 bola zápisnica riadne podpísaná, opečiatkovaná, bol tam podpis len jedného

overovateľa. Zápisnice zo septembra a októbra 1998 boli podpísané starostom a overovateľmi.
Zápisnica z novembra 1998 nebola založená v obale a zápisnica v decembri 1998 bola podpísaná len
predsedom a bola tam pečiatka obce, bez podpisu overovateľov.

9. Preskúmaním pripojených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva za obdobie rokov 1997

a 1998 súd prvej inštancie konštatoval, že zápisnice zo zasadnutia OZ v prevažnej väčšine spĺňajú
formálne náležitosti. Výnimkou bola zápisnica zo zasadnutia OZ zo dňa 28.11.1997, kde sa mal schváliť
odpredaj pozemkov pri čerpacej stanici. V programe zasadnutia OZ zo dňa 28.11.1997 bol uvedený
bod - schválenie kúpno-predajnej zmluvy J. G.. V zápisnici sa skutočne nachádzal takýto záznam o
schválení odpredaja nehnuteľností G. J., avšak sa vzťahoval na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, a
to budovu a zastavanú plochu, v intraviláne obce.

10.Zobsahuzápisnicezodňa30.09.1998vyplynulo,žeodpredajpozemkovpričerpacejstanici(lokalita,
kde sa nachádzal pozemok žalovaného v 1. rade) mal byť schválený na zasadnutí OZ dňa 28.11.1997,
uznesením č. 11/97. Takýto záznam sa však v zápisnici zo dňa 28.11.1997 nevyskytuje a už vôbec nie
v uznesení č. 11/97. Uvedené je v zásadnom rozpore s obsahom zápisnice zo dňa 30.09.1998, pretože

Program z uvedeného zasadnutia OZ obsahoval v bode 10 odpredaj pozemkov, viď uznesenie č. 11 zo
dňa 28.11.1997. V zápisnici bolo pod týmto bodom konštatované, že odpredaj pozemkov pri čerpacej
stanici bol už prejednaný a schválený na zasadnutí OZ v mesiaci november 1997 (viď uznesenie č.
11/97).Krealizáciiodpredajapozemkovsapristupovaloažvroku1998.Podľanázorusúdu,zápisnicazo
zasadnutia OZ zo dňa 28.11.1997 nespĺňala formálne náležitosti, pretože nebola podpísaná starostom

obce, nebola podpísaná overovateľom J. P., ktorý tvrdil, že pokiaľ bol ako overovateľ určený, vždy
podpísal zápisnicu. Zápisnica zo zasadnutia dňa 30.09.1998 bola riadne podpísaná starostom obce aj
oboma overovateľmi, pričom jedným z overovateľov bol tiež J. P.. Porovnaním týchto dvoch záznamov
v zápisniciach je nesporné, že zo zasadnutia zo dňa 28.11.1997 bol nekvalifikovane vykonaný zápis
schvaľovaného predaja.

11. Keďže zápisnica zo zasadnutia zo dňa 28.11.1997 evidentne vykazovala zásadné formálne
nedostatky, ktoré mohli nepochybne ovplyvniť obsahovú stránku zápisníc, súd vypočul bývalých
poslancov pôsobiacich v obecnom zastupiteľstve v rokoch 1997 a 1998. Z ich svedeckých výpovedí
vyplynulo,žepredmetomrokovaniabolajodpredajpozemkovpričerpacejstanicivprospechžalovaného

v 1. rade a J. G., dokonca si pamätali, s výnimkou svedkyne V. L., aj účel, pre ktorý žiadali záujemcovia
o odpredaj. Vzhľadom na časový odstup, si nepamätali na to, či kedy bol predaj schválený. Jedine
svedkyňa I. M. jednoznačne potvrdila schválenie predaja a tiež následný príjem obce z predaja
pozemkov, ktorý bol oboznamovaný na zasadnutí v roku, kedy mal byť predaj už realizovaný. Svedecké
výpovede MG. P.Ó. J. I.. F. súvisiace len s postupom nahliadania do listín obce a s formou úradného

obalu, súd hodnotil ako nepodstatné pre podstatu konania. K samotnej manipulácii so zápisnicami
sa nemohli vyjadriť, pretože nemohli mať o tom žiadne poznatky, keďže neboli ani poslancami, ani
zamestnancami obce v rozhodnom období.

12. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že súčasný starosta p. Y., bol v tomto období a v nasledujúcich

rokoch až do roku 2004 poslancom obecného zastupiteľstva. Je nepredstaviteľné, že by si on ako
poslanec, ale aj ostatní poslanci , počas viac ako deviatich rokov nevšimli, že niekto nakladá s majetkom
obce, zvlášť pokiaľ sa pozemky pri čerpacej stanici nachádzajú hneď za obcou. Okrem toho v priebehu
roka 2002-2003 prebiehalo reštitučné konanie, ktorého účastníkmi bola obec, ale aj žalovaný v 1. rade,
kde došlo k úbytku plochy vo vlastníctve obce aj žalovaného v 1. rade v prospech v oprávnenej osoby

V.. Š.. Pokiaľ nikto z poslancov nenamietal užívanie pozemku žalovaným v 1. rade, je možné vyvodiť,
že odpredaj týchto pozemkov bol riadne schválený v roku 1997 a preto bol aj akceptovaný poslancami
OZ. V tomto smere súd poukázal na ďalší listinný dôkaz, a to na žiadosť žalovaného v 1. rade zo
dňa 30.08.2005 o udelenie súhlasu na činnosť a prevádzkovanie autobazáru v k. ú. Q.. V tejto žiadosti
žalovaný v 1. rade vôbec nelokalizoval ani neidentifikoval, kde konkrétne v k. ú. Q. mal prevádzkovať

autobazár. Následne na to mu starosta obce p. U. Y. dňa 09.09.2005 písomne oznámil, že OZ prejednalo
jeho žiadosť a uznesením č. 402/2005 udelilo súhlas s prevádzkovaním autobazáru v k. ú. Q.. V tomto
oznámení sa nevyskytovala žiadna identifikácia alebo lokalizácia pozemkov. Z toho je možné vyvodiť
len jeden záver, že sa jednalo o pozemok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a teda nebola potrebnážiadna identifikácia, pretože poslanci mali vedomosti o tom, že je vlastníkom tohto pozemku. Pokiaľ by
mal súd akceptovať tvrdenie žalobcu, že poslanci neboli informovaní o mnohých podstatných veciach,
v danom prípade o odpredaji pozemkov, pretože sa oboznamovali s obsahom zápisníc až v roku 2004-

2005, po tom čo odišiel predchádzajúci starosta, prvoinštančný súd to považoval za účelové tvrdenie.
Zápisnice zo zasadnutí boli totiž podpisované aj overovateľmi, nielen starostom obce. Napriek tomuto
tvrdeniu OZ schválilo v roku 2005 prevádzkovanie autobazáru žalovanému v 1. rade, tzn. v období, kedy
mohli nadobudnúť poznatky o tom, či bol alebo nebol predaj schválený. Od uvedeného obdobia uplynuli
ďalšie dva roky, kým bola podaná žaloba v danej veci.

13. Prvoinštančný súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
6C/174/2007, predmetom ktorého bolo tiež určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho
práva obcou Brzotín. Išlo o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi obcou Brzotín
a žalovaným J. G., pričom predmetom kúpnej zmluvy spísanej do Notárskej zápisnice N: 426/98, Nz:

412/98 zo dňa 02.09.1998 boli nehnuteľnosti v k.ú. Q., diel 3 s výmerou 1980 m2, diel 6 s výmerou
1493 m2 v celosti, ktoré tvorili časti parcely č. XXXX/X podľa zamerania Geometrickým plánom č.
10747494-9-/97 zamerané z parciel č. XXX, XXXX/X, F. M. C. Č.. XXX. Zo žaloby vyplynulo, že uvedené
nehnuteľnosti a ich prevod mal byť schválený v novembri 1997, pričom neboli predmetom rozhodovania
OZ. Bývalý starosta, T.. N. Q. odpredal nehnuteľnosti bez predchádzajúceho kladného rozhodnutia OZ.

Nepostupoval tak v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. a.) Zákona č. 138/1991 Zb. Predmetné nehnuteľnosti
sa stali súčasťou LV č. XXX, U. Č.. XXXX/X o výmere 5917 m2. Z toho dôvodu požadoval žalobca
aj vypracovanie geometrického plánu. Pri rozhodovaní v tejto veci súd vychádzal z takmer rovnakých
dôkazov, ako vychádzal súd v konaní sp.zn. 12C/88/2007, vrátane zápisníc zo zasadnutia OZ, ktoré
boli v origináli pripojené ku konaniu sp.zn. 12C/88/2007. Rozsudkom sp.zn. 6C/174/2007-186 zo dňa

14.03.2011 súd zamietol žalobu o určenie, že označená kúpna zmluva zo dňa 02.09.1998 je neplatná
a vylúčil na samostatné konanie žalobu o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Uvedený rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom.

14. Vylúčené konanie sa viedlo pod sp. zn. 10C/44/2012. V tejto veci súd rozhodol rozsudkom sp.

zn. 10C/44/2012-46 zo dňa 05.09.2012 tak, že žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že
neboli splnené zákonné podmienky na prevod nehnuteľností bez schválenia OZ. Odvolací súd
rozsudkom sp. zn. 2Co/417/2012-71 zo dňa 12.09.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Rovnako
aj v tomto konaní okrem listinných dôkazov, boli súčasťou dôkazov aj svedecké výsluchy poslancom OZ,

vypočutých v konaní sp.zn. 12C/88/2007 a následne v konaní pod sp. zn. 12C/105/2010. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o
nedôvodnosti podanej žaloby s poukazom na to, že výsluchom svedkov, ale aj zo zápisnice OZ zo
dňa 30.09.1998 bolo preukázané, že sa prejednal a schválil odpredaj pozemkov pri čerpacej stanici na
zasadnutí OZ v novembri 1997.

15. Proti uvedenému rozsudku podal dovolanie žalobca, pričom Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.
2Cdo/145/2015 zo dňa 29.2.2016 dovolanie odmietol.

16. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 8 ods. 6, § 11 ods. 4 písm. a/ a § 25 ods. 3 písm. a/, b/,

d/ zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a ust. § 9 ods. 2 písm. a/
zákona č. 138/1991 Zb., ako aj ust. § 31 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností,
vyhlášky § 40, § 41 ods. 1 a § 42 vyhlášky č. 76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, právne
prvoinštančný súd uzavrel, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zmluvnom prevode nehnuteľného
majetku obce, nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší individuálny

právny vzťah, ale je prejavom vôle obce, vo forme prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva. Právne
účinky vyvolá pokiaľ spĺňa formálne a meritórne náležitosti. V prípade, že sa vyskytne sporná otázka
platnosti zmluvy o prevode nehnuteľného majetku, ktorý vyžadoval rozhodnutie OZ, súd musí skúmať
platnosť prejavu vôle z hľadiska formálnych náležitostí (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v
zákone) a tiež z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého podstatu tvorí prejav vôle. Je potrebné

prihliadať hlavne na prejav vôle, ale aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a na následné konanie
účastníkov uvedeného zmluvného aktu po podpise zmluvy. Zdôraznil, že z judikatúry súdov vyplývajú
požiadavky, aby dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti boli dôsledne skúmané, pričom skúmanie
nesmie byť formalistické. Súd musí prihliadnuť na všetky do úvahy prichádzajúce argumenty a špecifikáprípadu. Prioritu má výklad, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred výkladom, ktorý vedie k neplatnosti
zmluvy. V tomto postupe je podporovaný princíp autonómie zmluvných strán. Prílišný formalizmus
pri výklade právnych noriem, môže viesť k nespravodlivému záveru, čo môže znamenať porušenie

základných práv( judikatúra Ústavného súdu ČR IV. ÚS 1735/07, judikatúra Ústavného súdu SR I. ÚS
243/07, I. ÚS 242/07, IV.ÚS 15/2014, I. ÚS 184/2015). Ďalším princípom pri posudzovaní platnosti
zmluvy je aj ochrana tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný
skutkový stav.

17. Z vykonaného dokazovania bolo podľa prvoinštančného zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa oprávnene
domnieval, že Kúpna zmluva bola platne uzavretá. Žalovaný v 1. rade nebol prítomný na rozhodovaní
obecného zastupiteľstva, nepôsobil vo verejnej funkcii, z ktorej by mohol konanie orgánov obce nejakým
spôsobom ovplyvňovať. Považoval za neprípustné prenášať následky nekvalitného a nekvalifikovaného
výkonu obecnej správy na nadobúdateľa obecného majetku.

18. V prípade uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy dňa 01.12.1997 súd konštatoval, že zmluva
obsahovala formálne a obsahové náležitosti v zmysle ust. § 50a OZ. Bola podpísaná starostom
obce, ktorý bol zmluvu oprávnený podpísať na základe predchádzajúceho schválenia odpredaja na
zasadnutí OZ dňa 28.11.1997. Práva a povinnosti z uvedenej zmluvy majú totiž vecno-právne účinky,
nie záväzkovo-právne účinky (Nález ÚS SR I. ÚS 184/2015 ).

19. Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov prvoinštančný súd dospel k záveru, že k schváleniu
odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí OZ dňa 28.11.1997. Pokiaľ tento odpredaj
nie je obsiahnutý v zápisnici zo dňa 28.11.1997, je možné z toho vyvodiť, že išlo o nedôsledný záznam
zo zasadnutia. Považoval uzavretú Kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a aj následne

uzavretú Kúpnu zmluvu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, za platnú. Z toho dôvodu
súd žalobu o určenie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam zamietol ako nedôvodnú.

20. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade
priznal plnú náhradu trov konania.

21. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť,
alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania poukázal žalobca na to, že
ani z ďalších vykonaných dôkazov po zrušení prvoinštančného rozsudku odvolacím krajským súdom
uznesením č.k. 3Co/125/2012-226 zo dňa 30.12.2013 nevyplynul záver súdu prvej inštancie, že k
schváleniu odpredaja pozemku žalovanému v 1. rade došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa
28.11.1997. Súd v konaní vypočul okrem iného aj svedkov, ktorí boli v rozhodnom čase poslancami

obecného zastupiteľstva. Z výpovedí svedkov (bývalých poslancov) až na jeden prípad nevyplýva, že
obecné zastupiteľstvo dalo súhlas, resp. schválilo odpredaj sporných pozemkov žalovanému v 1. rade,
v tom čase bolo 9 poslancov. Niektorí svedkovia vypovedali, že sa o pozemkoch jednalo, niektorí si na
takéto skutočnosti nepamätali. Je však dôležité, že ani jeden zo svedkov, ktorí boli poslancami obecného
zastupiteľstva v rozhodnom období neuviedol, že by k udeleniu súhlasu malo dôjsť na zasadnutí

obecného zastupiteľstva dňa 28.11.1997. Osobný záujem svedka JUDr. N. Q. na prevode predmetných
nehnuteľností dokazuje aj geometrický plán č. 10747494-9/97 vyhotovený Geoplánom Rožňava zo dňa
5.2.1997, kde je svedok JUDr. Q. uvedený ako vlastník - užívateľ, čo nie je v žiadnom prípade náhoda,
ako sa to snažil svedok zľahčiť. Na geometrickom pláne nie je označený len menom a priezviskom, ale
aj adresou trvalého bydliska. Osobný záujem svedka N. Q. v prejednávanej veci dokazuje aj výpoveď

svedkanapojednávanídňa15.3.2017,ktorýnaotázkukoľkokrátbolnahliadnuťdozápisnicezobecného
zastupiteľstva na Obecnom úrade Brzotín uviedol. ... „Potom, čo bola podaná žaloba, potom sme sa
obrátili na OÚ, aby sme zistili, do akej miery bola oprávnenosť tej žaloby“. Svedok Q. na pojednávaní
dňa 15.10.2018 uviedol, že „Ja som sa o tom, že obec spochybňuje uzavreté kúpnej zmluvy dozvedel
od žalovaného a ihneď som prejavil záujem oboznámiť sa s obsahom jednotlivých zápisníc zo zasadnutí

obecného zastupiteľstva od roku 1997. Prvýkrát som neuspel, nebolo mi umožnené nahliadnuť do
týchto zápisníc, takúto možnosť som dostal až 8.1.2008 na základe mojej písomnej žiadosti“. Vo svojej
výpovedi zo dňa 5.11.2008 svedok JUDr. N. Q. pripustil, že zápisnicu z 28.11.1997 nemusel podpísať z
dôvodu, ktorý si už ale nepamätá, ale pripustil, že to bolo pravdepodobne z dôvodu, že chýbal podpisoverovateľov. Podľa žalobcu práve svedok v čase, keď bol starostom, čo je aj obdobie rokov 1997 a
1998 robil svojvoľné dodatočné zásahy do zápisníc a uznesení obecného zastupiteľstva. Z vykonaného
dokazovania podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade po dohode s JUDr. Q. bez súhlasu obecného

zastupiteľstva kúpil sporné nehnuteľnosti, ktoré pôvodne plánoval kúpiť JUDr. Q. za účelom spoločného
podnikania so žalovaným v 1. rade. Z dohody neskôr zišlo a žalovaný mal nehnuteľnosť, na ktorú nie je
prístup. Žalobca rovnako spochybňuje existenciu zmluvy o budúcej zmluve, zo dňa 1.12.1997, ktorú ani
nemávosvojejevidencii.Žalovanýv1.radetvrdil,žezmluvuobudúcejzmluveuzatvorilpreto,abymohol
nehnuteľnosti od 1.12.1997 užívať. Vo svojej výpovedi ale nevedel uviesť, na aký účel nehnuteľnosti

užíval. Malo to byť na firemné účely a na opakovanú otázku, aby vysvetlil, čo sú to firemné účely uviedol,
že si konkrétne nepamätá a že sa to dá pozrieť v spise. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu
vyplýva, že správa katastra návrhu na vklad vyhovela aj bez toho, aby bol k zmluve predložený súhlas
obecného zastupiteľstva. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že bol daný predchádzajúci súhlas OZ
s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 8.9.1998, nebolo preukázané, že bol daný predchádzajúci súhlas
OZ s uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 1.12.1997. V konaní teda nebolo preukázané, že

by obecné zastupiteľstvo rozhodlo o majetkovom úkone a že by prijaté uznesenie bolo pojaté do zápisu
o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva a preto nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym
úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.

22. Žalovaní 1, 2 sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania, v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.1.2019 o 9,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 24.1.2019 v zmysle
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

25. Žalobca uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP nie sú naplnené.

26. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce (§ 13 ods. 3
zákona č. 369/1990 Zb.) znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať
vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie
vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na

základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom,
či resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu štatutárny
orgán a obecné zastupiteľstvo (§ 11, 13 a 14 zákona č. 369/1990 Zb.) v spojení s § 7 a nasl. zákona
č. 138/1991 Zb.

27. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom
obce, ktorým sa individuálny právny vzťah strán (účastníkov) zakladá, mení alebo ruší, je prejavom
vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá
vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v súdnom konaní (v
civilnom sporovom konaní) ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhou stranou

zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov, ktorý vyžaduje rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálneho (prijatie uznesenia
spôsobom ustanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorým jadrom je prejav
vôle. Bez prejavu vôle nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle
obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone,

nevznikol prejav vôle spôsobený založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Je nesporné, že starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému
sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva.28. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov (bývalých poslancov obecného zastupiteľstva) v
rozhodnom období vyplynulo, že si pamätali, že sa na obecnom zastupiteľstva prejednával predaj
pozemkovprep.S.ap.G.ažeišloopozemkypričerpacejstanici.Vzhľadomnadlhúdobuodzasadnutia

obecného zastupiteľstva a výsluchu svedkov - bývalých poslancov obecného zastupiteľstva si okrem I.
M. nepamätali, či došlo k schváleniu odpredaja týchto pozemkov v prospech žalovaného v 1. rade a J.
G. s výnimkou svedkyne V. L., ktorá si pamätala, že predaj týchto pozemkov bol na uvedenom obecnom
zastupiteľstve aj schválený. Vzhľadom na dlhý časový odstup od zasadnutia obecného zastupiteľstva
zo dňa 28.11.1997 do výsluchu uvedených svedkov na súde je dostatočne logické, že si podrobnosti

nepamätali. Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že aj starosta obce p. Y. bol až do roku 2004
poslancom obecného zastupiteľstva a na žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 30.8.2005 o udelení
súhlasu na činnosť prevádzkovanie autobazáru v kat. úz. Q., v ktorej žiadosti žalovaný v 1. rade vôbec
nelokalizoval, kde by mal prevádzkovať autobazár, starosta obce p. Y. dňa 9.9.2005 oznámil, že obecné
zastupiteľstvo prejednalo jeho žiadosť uznesením č. 402/2005 a udelilo súhlas s prevádzkovaním
autobazáru v kat. úz. Q.. Rovnako správne súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že poslanci neboli

informovaní o odpredaji pozemkov, pretože sa oboznamovali s obsahom zápisníc až v roku 2004 a 2005,
keďže zápisnice o zasadaní boli podpisované nielen starostom obce, ale aj overovateľmi. Napriek tomu
tvrdeniu obecné zastupiteľstvo v roku 2005 schválilo prevádzkovanie autobazáru žalovanému v 1. rade,
to znamená v období, kedy mali nadobudnúť poznatky o tom, či bol alebo nebol predaj predmetných
pozemkov schválený. Napokon od uvedeného obdobia uplynuli ďalšie dva roky, kým bola podaná žaloba

o neplatnosť právneho úkonu. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného súdu,
že žalovaný v 1. rade nebol prítomný na rozhodovaní obecného zastupiteľstva, nepôsobil vo verejnej
funkcii, aj keď zápisnica z obecného zastupiteľstva zo dňa 28.11.1997 vykazovala formálne nedostatky,
okresný súd po vypočutí bývalých poslancov pôsobiacich v obecnom zastupiteľstva v roku 1997 a
1998 správne vyhodnotil svedecké výpovede, z ktorých vyplynulo, že odpredaj pozemkov pri čerpacej

stanici v prospech žalovaného v 1. rade a p. G. (spor vedený na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.
6C/174/2007) bol prejednaný a iba svedkyňa I. M. jednoznačne potvrdila schválenie predaja týchto
pozemkov na obecnom zastupiteľstve. Aj odvolací súd preto zhodne so závermi prvoinštančného súdu
uzatvára, že formálny nedostatok zápisnice o zasadnutí obecného zastupiteľstva nemožno pričítať na
ťarchu žalovaného v 1. rade.

29. Odvolací súd zároveň poukazuje na zásadný rozpor vo výpovedi svedka J. P., poslanca v obecnom
zastupiteľstve obce Brzotín v rokoch 1997-1998. J. P. v konaní 12C/88/2017 vedenom proti J. G.
vypovedal, že počas jeho pôsobenia neprejednávali v obecnom zastupiteľstve predaj pozemkov pre J.
G.. V tomto konaní (č.l. 138 spisu) vypovedal, že si nepamätá prejednávanie odpredaja pozemkov na

zasadnutiach obecného zastupiteľstva 17.11.1997 a 30.9.1998. Pritom jedným z overovateľov zápisnice
obecného zastupiteľstva zo dňa 17.11.1997 bol práve J. P.. Druhým overovateľom zápisnice zo dňa
17.11.1997 bola L. Š., ktorá zápisnicu podpísala. Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
zo dňa 17.11.1997 nebola podpísaná druhým z overovateľov J. P., pričom vo svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 24.6.2011 (č.l. 138 spisu) uviedol, že pokiaľ bol určený za overovateľa zápisnice,

zápisnicu podpisoval. J. P. bol aj overovateľom zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa
30.9.1998, ktorá je ním aj podpísaná.

30. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu zamietol vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a priznal žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).