Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210295
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210295.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: X.
I., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo
s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, proti žalovanému: SPOOL, a.s. so
sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, IČO: 31 586 392, právne zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie

82,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 82,27 eur od 20.05.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa20.07.2017sažalobcadomáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 82,27 eur s príslušenstvom. V odôvodnení
žaloby žalobca uviedol, že osvedčením o dedičstve sp.zn. 9D/358/2015 nadobudol po poručiteľovi X.
I., K.. XX.XX.XXXX, G. P. XX.XX.XXXX byt, ku ktorému vykonáva správu domu žalovaný. Žalovaný sa
voči žalobcovi, vrámci vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 19.05.2016, domáhal

zaplatenia sumy vo výške 82,27 eur ako zmluvnej pokuty vzniknutej z dôvodu nedoplatku na zálohových
platbách žalobcu, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi v zmysle čl. II bod 8 zmluvy o výkone
správy domu. Zmluvnú pokutu si žalovaný jednostranne započítal voči preplatku žalobcu na zálohových
platbách. Žalobca je toho názoru, že ustanovenie, ktorým bola dojednaná zmluvná pokuta nie je voči
nemu právne účinné, nakoľko s ním nebolo dojednané v písomnej forme. Žalobca považuje zmluvu
o výkone správy domu za zmluvu spotrebiteľskú a ustanovenie čl. II bod 8 za ustanovenie, ktoré je v

rozpore s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa, nakoľko toto spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle uvedeného sa žalobca voči žalovanému domáha
vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal plnením z neplatného právneho
úkonu, za ktorý žalobca dojednanie o zmluvnej pokute považuje.

2. Dňa 22.08.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom

tento uviedol, že pre uzatváranie zmlúv o výkone správy domu platí osobitný spôsob uzatvárania zmlúv,
v zmysle ktorého sa na platnosť a účinnosť týchto zmlúv nevyžaduje súhlas všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ale iba požadovaného kvóra, preto sa dojednaná zmluvná pokuta vzťahuje aj
na vlastníkov, ktorí porušili povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, napriek tomu, že túto zmluvu nepodpísali.
Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že čl. II bod 8 je v rozpore s právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa, nakoľko tento bol dojednaný v súlade s ust. § 566 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako vlastník porušil svoju povinnosť voči správcovi, vznikla mupovinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške vyplývajúcej z čl. II bod 8 zmluvy. Vzhľadom
na uvedené má žalovaný za tom, že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

3. Dňa 9.11.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom tento uviedol, že
je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú, v zmysle Občianskeho zákonníka, obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takéto ustanovenia, akým
je aj dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o výkone správy bytu, sú neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách. V zmysle uvedeného žalobca na podanej žalobe trvá.

4. Súd nariadil pojednávanie na 31.01.2018, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu a právny
zástupca žalovaného. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Právna zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá. Zmluvné dojednania o výške zmluvnej pokuty
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, v ktorej žalobca vystupoval ako spotrebiteľ
a žalovaný ako dodávateľ. Uvedená zmluvná pokuta by predstavovala 91 % ročný úrok z omeškania.
Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, preto žalovaný nemal oprávnenie ju účtovať. Žalobca
preto žiada, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu trovy konania. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní uviedol, že žiada podanú žalobu zamietnuť. Žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome,

v ktorom správu zabezpečuje žalovaný. Žalobca je právnym nástupcom predchádzajúceho vlastníka
bytu, Júliusa Trsťanského, ktorý mal uzavreté zmluvy o výkone správy domu s dodatkom, ktoré
právny zástupca žalovaného súdu predložil krátkou cestou na pojednávaní. Zmluva o výkone správy
bola uzavretá dňa 20.10.2003 a dodatok k tejto zmluve dňa 25.07.2005 s tým, že Július Trsťanský
dodatok podpísal dňa 1.10.2006. Uvedené listinné doklady neboli zaslané ako prílohy k vyjadreniu.

Dojednaná zmluvná pokuta mala pôsobiť preventívne na to, aby vlastníci domu platili pravidelné zálohy,
a nedostal sa do problémov správca ani ostatní spoluvlastníci. U žalobcu v roku 2015 takmer každý
mesiac dochádzalo k oneskorenému plateniu a v roku 2016 bolo oneskorenie za niekoľko mesiacov.
Pokuta okrem preventívneho účinku má aj sankčný účinok. Výšku dojednanej zmluvnej pokuty žalovaný
považuje za prijateľnú. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre,

ktoré sa týkalo výšky pokuty a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktoré sa týkalo dôvodnosti uplatnenia
zmluvnej pokuty. Žalobu považuje žalovaný za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Právna zástupkyňa
žalobcu ďalej poukázala na text predloženej zmluvy o výkone správy, článok II bod 8, ktorý má iné
znenie ako zmluva predložená na pojednávaní. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že je toho
názoru, že zmluvná pokuta mala zabezpečiť riadne plnenie zo strany vlastníkov bytov a bez ohľadu

na to, kedy bola podpísaná je v súčasnom období zmluvou spotrebiteľskou. Výška zmluvnej pokuty je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zostala príjmom správcu, ale v zmysle vyjadrenia mala chrániť
ostatných spoluvlastníkov pri platení záloh na byt. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na ust. § 8b
zákona č. 182/1993, v zmysle ktorého má správca dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými. Aj z tohto dôvodu považuje zmluvnú pokutu

za neprijateľnú. Právny zástupca žalovaného uviedol, že dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute v
zmluve o výkone správy z roku 2003 a v zmluve predloženej žalobcom je významovo totožné. Zmluva o
výkone správy bola uzavretá s vlastníkmi dobrovoľne, slobodne a vážne, z čoho vyplýva, že dojednanie
uplatnenej sankcie vo vzťahu k vlastníkom zo strany správcu nie je v rozpore so zákonom. Nesúhlasíme
s tvrdením, že sankcie by zabezpečovali plnenie, práve naopak tu je preukázaná preventívna úloha

zmluvnej pokuty. Zmluva o výkone správy bola schválená všetkými vlastníkmi a sankcia tak isto bola
medzi nimi dohodnutá.

5. Súd pristúpil k oboznámeniu sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to
osvedčením o dedičstve, zmluvou o výkone správy (návrh), vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním

bytu, reklamáciou žalovaného zo dňa 27.6.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 28.02.2017 (odpoveď),
rozpisom dlžnej čiastky, zmluvou o výkone správy zo dňa 20.10.2003 a dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa
25.07.2005.

6. Súd pojednávanie odročil na 1.03.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.

7. Súd po oboznámení sa s listinnými dokladmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci: Medzi žalobcom ako vlastníkom bytu, ktorý nadobudol po zomrelom X.J.
I., K.. XX.XX.XXXX, G. P. XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve W..G.. XD XXX/XXXX,P. XXX/XXXX, a žalovaným ako správcom predmetného bytu bola uzavretá Zmluva o výkone správy
domu, súčasťou ktorej je v čl. II bod 8 zmluvy dohoda zmluvných strán, v zmysle ktorej zmluvná strana,
ktorá bude v omeškaní s platením mesačných preddavkov je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane

okrem istiny aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania,
najmenejvšak0,83eurzakaždýajzačatýmesiacvdeňnasledujúcipovznikuomeškania.Vovyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2015 - 31.12.2015 si žalovaný voči žalobcovi
jednostranne, voči preplatku žalobcu na zálohových platbách, započítal sumu 82,27 eur ako zmluvnú
pokutu vzniknutú z dôvodu nedoplatku žalobcu na zálohových platbách. Žalobca považuje zmluvu o

výkone správy domu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným za zmluvu spotrebiteľskú. Dojednanie o
zmluvnej pokute vyplývajúce z čl. II bod 8 zmluvy je tak v zmysle uvedeného neprijateľnou zmluvnou
podmienky, na základe ktorej došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď si žalovaný
voči preplatku žalobcu na zálohových platbách, jednostranne započítal zmluvnú pokutu vo výške 82,27
eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

14. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.17. Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

18. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 v spojení vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o výkone
správy domu je, aj napriek tomu, že táto zmluva bola uzavretá podľa osobitného zákona, zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vzťahom spotrebiteľským podľa § 52
Občianskeho zákonníka, v ktorom žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej, prípadne obchodnej činnosti a žalovaný ako dodávateľ
konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka,

ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských
zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej
strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa,
najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v
zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej

pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne
účinky takéhoto dojednania.

24. Zmluvná podmienka dojednaná v článku II bod 8 zmluvy o výkone správy domu je pre rozpor s
citovaným ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalobcom dojednaná individuálne. Z
článku II bod 8 zmluvy predloženej súdu s podanou žalobou vyplýva, že zmluvná strana, ktorá bude v
omeškaní s platením mesačných preddavkov je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane okrem istiny
aj zmluvnú pokutu. Súd má za to, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty, ktorú nemožno považovať za

individuálnedojednanúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,jeobchádzanímvyššiecitovaného
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku stanovuje
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. V tomto prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty slúžiaca ako
sankcia voči omeškaniu s platením mesačných preddavkov, t.j. 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý

začatý deň omeškania, čo spolu predstavuje cca 91 % ročne z dlžnej sumy, podstatným spôsobom
prevyšuje zákonnú výšku úrokov z omeškania, na ktoré by mal žalovaný voči žalobcovi v opačnom
prípade nárok.25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 82,27 eur, ktoré vzniklo plnením žalovanému
z neplatného právneho úkonu, t.j. z dojednania o zmluvnej pokute, ktorú súd posúdil za neprijateľnú

zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd,
nakoľko vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú a nárok
uplatnený žalobcom podanou žalobou za odôvodnený, priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
vo výške podľa prepisov občianskeho práva, a to o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo

dňa nasledujúceho kedy došlo k jednostrannému započítaniu zmluvnej pokuty voči preplatku žalobcu
na zálohových platbách, t.j. odo dňa 20.05.2016. Žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania
neodporovala týmto predpisom, preto ich súd žalobcovi priznal tak, ako boli uplatnené v podanej žalobe.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.