Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610207326
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7610207326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : LATTA SN, s.r.o., so sídlom v Banskej
Bystrici,Prof.Sáru5,IČO:47251433,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouHovanaHospůdka,s.r.o.,
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X.
A. Q., T. XXXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so
sídlom Kmeťova 24, Košice, o zaplatenie 53.250 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. októbra 2017 sp.zn. 9C 186/2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku

o trovách konania.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 19.10.2017 č.k. 9C 186/2011-274 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.953,44 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 19.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (III.
výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (LATTA, s.r.o.) domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 53.250 € s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. Bratislava,
pre ktorú vykonával funkciu vedúceho prevádzky v herniach tejto spoločnosti, pričom medzi jeho
pracovné povinnosti patrila aj povinnosť kontrolovať peňažné prostriedky vo výherných automatoch a v
pokladniach prevádzky a z týchto prostriedkov odvádzať na účet spoločnosti zisk. S touto spoločnosťou

mal žalovaný uzatvorenú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný vykonával niektoré práce
týkajúce sa kontroly a výberu peňažných prostriedkov z herní aj pre spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY,
s.r.o.. Vykonanou kontrolou bolo zistené v spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. manko vo výške
5.877,66 € a v spoločnosti SLOV MATIC LOTTERY, s.r.o. vo výške 47.372,34 €. Žalovaný túto
škodu nevysvetlil ani neuhradil. Pretože prácu v týchto spoločnostiach získal a vykonával na základe
odporúčania spoločníka spoločnosti LATTA, s.r.o. a z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov,
táto spoločnosť pristúpila k záväzku žalovaného na základe zmluvy zo dňa 17.2.2010 a uhradila celý

záväzok obom spoločnostiam. Žalobca (ako právny nástupca LATTA, s.r.o.) tak má právo regresu voči
žalovanému.3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že dňa 21.5.2007 bola medzi zamestnávateľom,
spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava a žalovaným ako zamestnancom uzavretá pracovná
zmluva s dohodnutým nástupom do práce dňa 1.6.2007 a druhom práce obsluha výherných prístrojov

- vedúci prevádzky. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V ten istý deň bola uzavretá
aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej zamestnanec prevzal hmotnú zodpovednosť
za hospodárske prostriedky, ktoré mu zamestnávateľ zveril. Podľa článku II. dohody o hmotnej
zodpovednosti, veta druhá, ak bude zamestnanec pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za prípadne vyčíslený schodok

spoločne.

4. Dňa 17.2.2010 bola medzi spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., ako veriteľom a spoločnosťou
LATTA, s.r.o., ako pristupujúcim dlžníkom uzavretá zmluva o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa článku I. tejto zmluvy, jej predmetom bolo pristúpenie k záväzku dlžníka
H. W. vo výške 5.877,66 €, ktorý vznikol titulom škody spôsobenej dlžníkom na majetku veriteľa. Podľa

bodu 3. uvedeného článku veriteľ pri podpise zmluvy predložil pristupujúcemu dlžníkovi všetky listiny,
ktoré preukazujú jeho nárok na pohľadávku dlžníka a ktoré tvoria prílohu zmluvy a jej neoddeliteľnú časť.

5. Dňa 17.2.2010 bola uzavretá aj zmluva o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 ods. 1 Občianskeho
zákonníka medzi spoločnosťou SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a spoločnosťou

LATTA, s.r.o. Banská Bystrica ako pristupujúcim dlžníkom. Podľa článku I. tejto zmluvy, jej predmetom
bolo pristúpenie k záväzku dlžníka H. W. vo výške 47.372,34 €, ktorý vznikol titulom škody spôsobenej
dlžníkom na majetku veriteľa. Podľa bodu 3. uvedeného článku, veriteľ pri podpise zmluvy predložil
pristupujúcemu dlžníkovi všetky listiny, ktoré preukazujú jeho nárok na pohľadávku dlžníka a ktoré tvoria
prílohu zmluvy a jej neoddeliteľnú časť.

6. Z čestných vyhlásení spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. mal súd
preukázané, že spoločnosť LATTA, s.r.o. uhradila dlžné čiastky v sume 5.627,66 € spoločnosti SLOV-
MATIC, spol. s r.o. a v sume 47.372,34 € spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.

7. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/61/2011-1400, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.4.2016, mal preukázané, že H. W. bol uznaný vinným preto, že v období
pravdepodobne najskôr od 1.1.2009 do 31.1.2010 ako hmotne zodpovedný zamestnanec obchodnej
spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava vo funkcii obsluhy výherných prístrojov - vedúci
prevádzky na rôznych prevádzkach obchodných spoločností WIN, s.r.o. a LATTA, s.r.o. nachádzajúcich

sa v Spišskej Novej Vsi a okolí, v rozpore s náplňou práce a povinnosťami vyplývajúcimi pre neho z
pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, a súčasne ako osoba oprávnená pre obchodnú
spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava preberať tržby, peniaze z tržby z výherných
hracích automatov patriacich obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava a SLOV-MATIC
LOTTERY, s.r.o., Bratislava, neodviedol za spoločnosť LATTA na bankové účty uvedených spoločností,

ale si ju prisvojil, a ďalej s nimi nakladal nezisteným spôsobom, čím takto svojím konaním spôsobil
poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 4.276,74 € a
SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava vo výške 3.676,70 €, spolu vo výške 7.953,44 €. Menovaný
si tak prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods.

1, ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.

8.Vtrestnomkonaníbolznalkyňouzodboruekonómia,manažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvo,
personalistika a kontroling G.. T. D. vypracovaný znalecký posudok č. 4/2014. Podľa záverov tohto
znaleckého posudku pre spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o., za obdobie od január 2009 až január

2010 na prevádzke Kromax a Smimax nebol zistený žiadny schodok. Na prevádzke Tarmax bol zistený
schodok 1.359,34 €, na prevádzke Ratta 3.676,70 € a Win Madaras 6.406,62 €, t.j. spolu 11.442,66 €.
Pre spoločnosť SLOV-MATIC-LOTTERY, s.r.o., na prevádzke Kromax a Smimax nebol zistený žiadny
schodok od januára 2009 do januára 2010 vrátane, v prevádzke Tarmax bol vo výške 5.129,40 €, na
prevádzke Ratta bol zistený schodok 4.276,74 €, na prevádzke Demax 7.836,80 €, na prevádzke Win

Madaras 30.273,40 €, t.j. spolu schodok bol celkom 47.372,34 €. V konečnom riešení výšky schodku
bola zohľadnená suma schodku spôsobená krupiermi v mesiaci január 2010 v prevádzke Smimax, ktoré
konečnú výšku schodku znižovala o 5.565 €.9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 4, § 20 ods. 1 až 3 Zákonníka práce
spolu s § 533, § 39, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454 Obč. zák. a dokazovaním mal za
preukázané, že v čase, kedy došlo ku škode, t.j. v období roka 2009 do konca januára roku 2010, bol

žalovaný zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o., a to na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 21.5.2007. Zároveň s touto spoločnosťou mal uzatvorenú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Z dokazovania považoval za zrejmé, že vo vyššie uvedenom období žalovaný vykonával práce ako
prevádzkar aj pre spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.. Z oboznámeného rozhodnutia v trestnom
konaní vedenom proti žalovanému bolo preukázané, že medzi spoločnosťami SLOV-MATIC, spol. s r.o.

a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. bola uzavretá dňa 20.10.2008 mandátna zmluva, ktorou sa mandatár
- spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o. zaviazala pre mandanta - spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY,
s.r.o. vyvíjať činnosť v určených prevádzkových jednotkách a tým mandatár prevzal plnú zodpovednosť
za manipuláciu s finančnými prostriedkami na príslušných prevádzkach. Škodu mal teda žalovaný
spôsobiť ako zamestnanec prvej z uvedených spoločností a súčasne ako osoba oprávnená pre druhú
z uvedených spoločností. Aj samotný žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky z prevádzok odvádzal

na dva rôzne účty. Ku škode malo dôjsť titulom schodku na zverených hodnotách tým, že žalovaný po
prevzatí finančných prostriedkov z jednotlivých prevádzok - herní, tieto finančné prostriedky neodviedol
na účet uvádzaných spoločností.

10.Vzhľadomnato,žežalovanývkonanínamietalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu,súdprvejinštancie

sa venoval posúdeniu tejto otázky, pričom ako prvé zohľadnil to, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu
odvodzoval od zmlúv o pristúpení k záväzku uzavretých so spoločnosťami SLOV-MATIC, s.r.o. a SLOV-
MATIC-LOTTERY, s.r.o. dňa 17.2.2010. Tieto zmluvy boli uzavreté podľa § 533 OZ a podľa týchto zmlúv
pôvodný žalobca pristúpil k záväzkom dlžníka - žalovaného vo výške uvedenej v článku 1 týchto zmlúv s
tým,žepohľadávkyvzniklititulomškody.Pripodpisezmlúvpristupujúcemudlžníkovimalibyťpredložené

všetky listiny preukazujúce nárok veriteľa na predmetné pohľadávky a mali tvoriť prílohu a neoddeliteľnú
súčasť zmlúv.

11.Vodôvodnenísúdďalejpoukázalnato,žeškodamalavzniknúťpôvodnepoškodenýmspoločnostiam
titulom schodku. Medzi pôvodne poškodenou spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. a žalovaným

bol pracovnoprávny vzťah na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy. Súd vychádzal z úvahy, že
na pracovnoprávne vzťahy nemožno aplikovať ustanovenia osobitných časti Občianskeho zákonníka,
t.j. ani ustanovenia jeho ôsmej časti, týkajúce sa záväzkového práva. Uvedené vyplýva z § 1 ods. 4
Zákonníka práce, v zmysle ktorého v prípadoch, kde konkrétna úprava v prvej časti Zákonníka práce
chýba, platí subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka, avšak iba jeho všeobecných ustanovení.

Uvedené ustanovenie je účinné od 1.1.2009 a jeho zámerom bolo vylúčiť subsidiárnu pôsobnosť
osobitnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Inštitút pristúpenia k
záväzku je upravený v štvrtom oddieli ôsmej časti Občianskeho zákonníka pod názvom zmena v osobe
veriteľa alebo dlžníka. Jeho dôsledkom je, že pristupujúci dlžník sa stáva dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja sú veriteľovi zaviazaní subsidiárne, a teda veriteľ môže požadovať celé plnenie alebo

jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov. Z uvedeného dôvodu je teda možné pristúpenie k záväzku
považovať aj za inštitút s určitými zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do istej miery príbuzné ručeniu.
Konštatoval, že zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov upravuje Zákonník práce
v ustanovení § 20, kde zakotvuje len tri druhy zmluvných zabezpečovacích prostriedkov, a to dohodu o
zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na

to, že z uvedeného ustanovenia vyplýva aj možnosť splnenia dlhu treťou osobou, k tomu je potrebné
uviesť,žesajednálenosplneniezáväzkuručiteľom,ktorýpohľadávkuuspokojíažpotom,aktakneurobí
dlžník, a to na rozdiel od inštitútu pristúpenia k záväzku, kde pristupujúci a pôvodný dlžník sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa
17.2.2010, uzavretá medzi veriteľom spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. a pristupujúcim dlžníkom
spoločnosťou LATTA, s.r.o., je neplatnou podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. pre rozpor
so zákonom.

13. Vo vzťahu k zmluvnému pristúpeniu záväzku medzi veriteľom - spoločnosťou SLOV-MATIC
LOTTERY, s.r.o. (medzi ktorým veriteľom a žalovaným nebol uzatvorený pracovný pomer) a
pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou LATTA, s.r.o. súd prvej inštancie dospel k záveru, že z tejto zmluvy
nie je jednoznačne zrejmé, za aké obdobie, akým titulom a na akom majetku mala vzniknúť škoda, t.j.pohľadávka vo výške 47.372,34 €, a preto nemožno jednoznačne identifikovať záväzok, ku ktorému
pôvodný žalobca ako pristupujúci dlžník pristúpil. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že listiny, ktoré podľa čl.
1 bod 3 mali preukazovať nárok veriteľa na pohľadávku dlžníka a ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, súdu predložené neboli. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že táto neurčitosť obsahu
sa týka aj zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., ktorá je však neplatnou aj z
iného dôvodu tak, ako je to vyššie uvedené.

14. Na základe vyššie uvedených úvah súd prvej inštancie uzavrel, že nie je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu odvodená od zmlúv o pristúpení záväzku.

15. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že súd v konaní nie je viazaný právnym posúdením veci
stranami sporu. Z dokazovania v tomto spore považoval za jednoznačné, že žalovaný bol rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 3T/61/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2016, uznaný vinným z
prečinu sprenevery preto, že v období od 1.1.2009 do 31.1.2010 ako hmotne zodpovedný zamestnanec

obchodnej spoločnosti SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava v rozpore s náplňou práce a povinnosťami
vyplývajúcimi pre neho z pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, a súčasne ako osoba
oprávnená pre obchodnú spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. preberať tržby, peniaze z tržby z
výherných hracích automatov patriacich obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o. a SLOV-MATIC
LOTTERY, s.r.o. neodviedol za spoločnosť LATTA na bankové účty uvedených spoločností, ale si ju

prisvojil, čím takto spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava
škodu vo výške 4.276,74 Eur a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. vo výške 3.676,70 Eur, spolu vo výške
7.953,44 Eur.

16. S poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku (v zmysle ktorého je súd viazaný tým, že

bol spáchaný trestný čin a tiež tým, že sa ho dopustil žalovaný v tomto konaní, pričom z výroku o vine
je potrebné vychádzať ako z celku, t.j. brať do úvahy nielen jeho právnu, ale aj skutkovú časť, ktorá
vychádza z konkrétneho konania páchateľa) súd konštatoval, že zo skutkového stavu popísaného vo
výrokovej časti trestného rozsudku je zrejmé, že žalovaný svojím konaním spôsobil škodu poškodeným
spoločnostiam SLOV - MATIC, s.r.o. vo výške 4.276,74 Eur a SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. vo výške

3.676,70 Eur, t.j. spolu vo výške 7.953,44 Eur.

17. Poukazujúc na rozhodnutie v trestnej veci mal za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu zo strany žalovaného voči uvedeným spoločnostiam, t.j. porušenie právnej povinnosti (protiprávny
úkon), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou

škodou, ako aj zavinenie. Porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny úkon žalovaného jednoznačne
vyplýva z rozhodnutia v trestnej veci. Žalovaný ako zamestnanec jednej z poškodených spoločnosti a
osoba oprávnená konať pre druhú z poškodených spoločnosti neodviedol tržby z hracích automatov na
účet spoločností, čím na strane spoločností vznikla škoda, spočívajúca v zmenšení ich majetkového
stavu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou je daný vtedy, ak je medzi

protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku, t.j. ak konanie resp. opomenutie je práve tou
okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. V danej veci nebyť protiprávneho konania
žalovaného, t.j. ak by žalovaný riadne odviedol tržby na účet poškodených spoločností, ku škode by
nedošlo. Medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou je tak nepochybne preukázaná príčinná
súvislosť. Vzhľadom na rozhodnutie v trestnej veci je preukázaný aj posledný predpoklad náhrady škody,

a to zavinenie žalovaného.

18. V prípade, že škodu, ktorá bola žalovaným spôsobená uvedeným spoločnostiam SLOV - MATIC,
s.r.o. a SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. plnil pôvodný žalobca, mal súd za to, že na strane žalovaného
tak došlo k bezdôvodnému obohateniu sa, a to z dôvodu, že pôvodný žalobca plnil za žalovaného to, čo

podľa práva mal plniť sám, a teda v takomto prípade je daná aktívna vecná legitimácie žalobcu v tomto
spore. Dôvodil, že nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, aby medzi tým, kto
plnil za dlžníka a veriteľom bolo zrejmé, že je plnené za iného, t.j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné
obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením. Uzavrel, že
poškodené spoločnosti mali vedomosť o tom, že zo strany pôvodného žalobcu, t.j. spoločnosti LATTA,

s.r.o. je im plnené za dlžníka - žalovaného v tomto konaní, čo je z vykonaného dokazovania zrejmé
(z výpovedí svedkov nielen v tomto, ale aj trestnom konaní, ďalej z toho, že žalované spoločnosti sa
k trestnému konaniu nepripojili s nárokom na náhradu škody s vyjadrením, že táto bola uhradená zo
strany spoločnosti LATTA, s.r.o.).19. Ako dôkaz, že pôvodný žalobca (spoločnosť LATTA, s.r.o.) plnil za žalovaného poškodeným
spoločnostiam, žalobca predložil súdu čestné vyhlásenia uvedených spoločnosti, z ktorých však vyplýva

len to, že uvedená spoločnosť uhradila dňa 31.3.2010 spoločnosti SLOV - MATIC, s.r.o. dlžnú čiastku
(manko) vo výške 5.627,66 Eur a dňa 13.4.2010 spoločnosti SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. dlžnú
čiastku (manko) vo výške 47.372,34 Eur.

20. Podľa súdu z predložených čestných prehlásení je síce zrejmá výška uhradená poškodeným

spoločnostiam pôvodným žalobcom, nie je z nich však zrejmé, z akého dôvodu boli tieto sumy uhradené.
Preidentifikáciudôvodujepodľanázorusúdunedostačujúceoznačenie,žesajednáomankobezbližšej
špecifikácie, za aké obdobie toto manko vzniklo, kto je za toto manko zodpovedný, t.j. za koho sa plnilo, a
spôsobu určenia jeho výšky. Okrem toho súd upriamil pozornosť na to, že predložené čestné vyhlásenia
sú v rozpore s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, podľa ktorého poškodené spoločnosti SLOV - MATIC,
s.r.o. a SLOV - MATIC LOTTERY,s.r.o. si započítali celý záväzok žalovaného voči svojmu záväzku, ktorý

vyplýva z úhrady nájmu za obchodné priestory (kým z čestných vyhlásení vyplýva, že dlžné sumy mali
byť uhradené naraz v jeden deň).

21. Čo sa týka výšky škody, súd uzavrel, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby žalovaným bola

poškodeným spoločnostiam spôsobená vyššia škoda, než ktorá bola konštatovaná v trestnom konaní.
Dôvodil, že iná výška škody by nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov - znalkyne a krupiérov zo
všetkých prevádzok herní, ktorých vypočutie navrhol žalobca. Títo svedkovia boli už vypočutí v trestnom
konaní a ani jeden z nich, okrem svedka L. L., nevedel uviesť kde ani kým boli z jednotlivých prevádzok
vzaté knihy obsahujúce záznamy o preberaní tržieb zo strany žalovaného. Uvedené potvrdil aj svedok F.

O., ktorý uviedol, že osobne rozprával so všetkými krupiérmi a títo nevideli, aby prevádzkové knihy vzal
práve žalovaný. Dokazovanie navrhované žalobcom na vypočutie týchto krupiérov, vypočutím znalkyne,
ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnom konaní a oboznámením obsahu celého trestného spisu
súd vzhľadom na uvedené zamietol. Týmito dôkazmi chcel žalobca preukazovať skutočnosti týkajúce
sa zmiznutia účtovných kníh z jednotlivých prevádzok herní, ich výmeny za nové. Preukázanie, že

tieto knihy vzal žalovaný, by však nepreukázalo výšku škody vo forme schodku. Čo sa týka výsluchu
znalkyne, súd mal za to, že predloženie ďalších účtovných dokladov by malo vplyv na určenie výšky
škody, avšak pokiaľ takéto doklady neboli predložené, nepovažoval na zodpovedanie uvedenej otázky
výsluch znalkyne za nevyhnutný.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vyhovel žalobe len čiastočne a zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 7.953,44 Eur, t.j. sumu vo výške škody, ktorá bola preukázaná v trestnom konaní. V
prevyšujúcej časti, čo do uplatnenej istiny, súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania vyššej škody,
ktorá mala byť spôsobená žalovaným poškodeným spoločnostiam.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.
v znení platnom do 31.1.2013 boli žalobcovi priznané aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania boli
žalobcovi priznané odo dňa nasledujúceho po dni prevzatia žaloby žalovaným, t.j. od 19.1.2012, keďže
zo strany žalobcu nebolo preukázané skoršie doručenie výzvy na úhradu žalovanej istiny.

24. Aplikujúc § 162 ods. 3 a § 164 Civilného sporového poriadku súd zamietol návrh na prerušenie
konania podaný zo strany žalovaného poukazujúc na hospodárnosť konania, ako aj nevyhovenie
podnetu žalovaného na podanie dovolania zo strany ministerky spravodlivosti.

25. V odôvodnení súd vysvetlil aj to, prečo nariadené predbežné opatrenie vydané pod č.k.

8C/31/2010-13 bolo dňa 16.3.2010 nezrušil (z dôvodu, že žalobe bolo čiastočne vyhovené).

26. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, s tým, že v spore bol
úspešnejší žalovaný, a to v rozsahu 70 %. Žalobca bol v konaní úspešný čo do zaplatenia istiny 7.953,44
Eur, ktorá predstavuje 15 % zo žalovanej istiny Neúspech mal čo do úhrady sumy 45.296,56 Eur, ktorá

predstavuje 85 % žalovanej istiny. Žalovaný bol tak v spore úspešnejší v rozsahu 70 % (85 % mínus
15 %), a teda vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd však posudzoval aj možnosť aplikácie
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhrada trov úspešnejšiemu žalovanému priznaná nebola. Dôvody hodnéosobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého
došlo ku škode, a teda v konaní bol preukázaný základ nároku žalobcu na žalovanú istinu. Žalobca bol
čiastočne neúspešný len z dôvodu nemožnosti preukázať, že škoda konštatovaná v znaleckom posudku

G.. D. bola spôsobená práve žalovaným.

27. Proti II. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti IV. výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/
a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o pristúpení k záväzku medzi

veriteľom SLOV-MATIC, spol. s r.o. a pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou LATTA, s.r.o. je neplatná
podľa § 39 v nadväznosti na § 20 Zák. práce, pretože táto zmluva bola uzatvorená v čase, kedy
žalovaný nebol v pracovnom pomere so spoločnosťou SLOV-MATIC, s.r.o.. Ďalej žalovaný nesúhlasil
ani s konštatovaním súdu o neurčitosti definovaného záväzku a od toho vyvodenej neplatnosti zmluvy
o pristúpení k záväzku. Podľa jeho názoru uvedenie výšky sumy a titul záväzku je dostatočne určitým

vymedzením podmienok zmluvy pre platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Namietal aj záver súdu
prvej inštancie, že nebolo preukázané spôsobenie vyššej škody poškodeným spoločnostiam. Žalobca
mázato,žetátovyššiaškodamohlabyťpreukázaná,akbybolrešpektovanýnávrhžalobcunavypočutie
krupiérov pracujúcich v rozhodnom období v prevádzkach žalobcu, konkrétne svedkyne G.. T. D. a
krupiéra L. L.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na časť odôvodnenia rozsudku sp.zn. 3T/61/2011

Okresného súdu Spišská Nová Ves, týkajúcej sa chýbajúcich kníh prevádzok. Vyjadril názor, že v
zmysle § 193 CSP súdu nič nebránilo, aby zisťoval výšku škody nad rámec minimálnej výšky škody,
ustálenej v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Zdôraznil, že z doterajších zistení vyplýva
dôvodné podozrenie, že knihy z jednotlivých prevádzok zobral žalovaný, a toto podozrenie mohlo byť v
tomto konaní preukazované navrhovaným spôsobom.

29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiaden z argumentov obsiahnutých
v podanom odvolaní nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia a všetky námietky žalobcu v podanom
odvolaní možno považovať za irelevantné. Opakovane poukázal na to, že medzi spoločnosťou SLOV-
MATIC, spol. s r.o. a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer a aj keď zmluva o pristúpení k záväzku

bola uzatvorená v čase, keď už pracovný pomer so žalovaným netrval, je stále potrebné považovať ju
za neplatnú pre rozpor so zákonom, pretože išlo o zabezpečenie pracovnoprávnych nárokov. Zároveň
žalovaný zdôraznil, že žalobca má nárok len na polovicu toho, čo plnil na základe dohody o pristúpení
k záväzku (ak by bola platná), pričom súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia žalobcovi priznal
sumu, ktorá už teraz prevyšuje jeho nárok, ktorý by mu prináležal v rámci postihového regresu vo

vzťahu k záväzku spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. Vo vzťahu k pohľadávke vzťahujúcej sa na
spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal pre
vec rozhodujúcou otázkou - zodpovednosťou žalovaného ako zamestnanca za škodu spôsobenú pri
plnení pracovných úloh tretej osobe, kde poukázal na ust. § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. S poukazom na uvedené
žalovaný má za to, že spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. ako tretia osoba nemá priamo voči
žalovanému ako zamestnancovi spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. nárok na náhradu škody. Takýto
nárok má táto poškodená osoba výlučne voči zamestnávateľovi, ktorý následne takto mu spôsobenú

škodu môže od zamestnanca vymáhať. S poukazom na uvedené, teda pri plnení škody spôsobenej
spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ale
jeho zamestnávateľa, ktorý zodpovedal za škodu, t.j. spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2600/2007 zo dňa
29.5.2008, ako aj uznesenie NS ČR sp. zn. 7 Tdo/736/2003 zo dňa 30.7.2003. V zmysle uvedenej

judikatúry ust. § 420 ods. 2 OZ sa uplatní vtedy, keď je priamy škodca v zamestnaneckom alebo
obdobnom právnom vzťahu voči právnickej, prípadne fyzickej osobe a škodu spôsobil pri činnosti,
ktorú vykonával pre túto osobu podľa jej príkazov a pokynov, nie teda vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť.Nároknanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinomtretejosobealebocudzejprávnickejosobe zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
môže v adhéznom konaní uplatniť len právnická osoba alebo fyzická osoba (zamestnávateľ), u ktorých je
zamestnanec v dobe spôsobenia škody v pracovnom pomere. Poškodenej tretej osobe nepatrí nárok na

náhradu škody voči zamestnancovi. Svoje nároky môže uplatňovať len voči zamestnávateľovi, u ktorého
bol páchateľ v dobe činu zamestnancom. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nie je v tejto časti
žalovaný pasívne legitimovaným a nárok žalobcu nebol v tejto časti uplatnený voči správnemu subjektu,
pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, t.j. aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (tu poukázal na Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 266/2014). Zároveň vyjadril názor

o nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania, keď súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu, pretože len samotná skutočnosť, že existuje rozhodnutie trestného súdu, v rámci ktorého
bol žalovaný uznaný vinným, nemôže byť podkladom pre nepriznanie trov v civilnom konaní. Vo vzťahu
k určeniu o výške škody žalovaný vyjadril názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

30. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení opakoval dôvody, ktoré uvádzal aj

v priebehu konania. Zdôraznil, že pri priznaní nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nie
je rozhodujúce, či žalovaný bol alebo nebol zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o..
Zdôraznil, že škodu vyplývajúcu zo spáchaného trestného činu sprenevery nahradil bez právneho
dôvodu za žalovaného niekto iný.

31. Žalovaný v duplike opakovane vyjadril názor, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť, pričom žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. 2 a 4 potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

33. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (IV. výrok)
vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

34. Výrok I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel a výrok III., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie
konania, nadobudli právoplatnosť, keďže proti týmto výrokom rozsudku odvolanie nebolo podané (a proti

III. výroku ani nie je odvolanie prípustné), preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. novembra 2018 o 10.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13. novembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v

zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

36. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

37.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,

ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

39. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

40. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené

žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

43. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

44. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

45. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.

46. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

47. Súd prvej inštancie správne ako prvú skúmal platnosť zmlúv o pristúpení k záväzku, uzatvorených

medzi žalobcom a spoločnosťami SLOV-MATIC, spol. s r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., pričom
aplikoval správne zákonné ustanovenia a realizoval ich správny výklad, ako aj správnu interpretáciu na
daný prípad.

48. Vychádzajúc zo zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) pred všeobecnou

právnou úpravou (lex generalis) je potrebné zohľadniť to, že Zákonník práce ako špeciálny právny
predpis pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov (na rozdiel od možností upravených Občianskym
zákonníkom) pripúšťa iba tri spôsoby zabezpečenia práv a povinností, a to formou uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy, ručenia a formou písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,ktorej vlastníkom je zamestnanec (ak ide o zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa, ktorá mu vznikla
v súvislosti so vznikom práva na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec podľa
písomnej zmluvy povinný vyúčtovať, alebo v dôsledku úmyselného konania zamestnanca), pričom ide

o kogentnú úpravu. Z toho treba vyvodiť, že iné formy zabezpečenia sú zakázané. Pri zabezpečení
práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch preto neprichádza do úvahy aplikácia tých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zabezpečenie záväzku, t.j. ani ustanovenie § 533 OZ o
pristúpení k záväzku.

49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou SLOV-MATIC,
spol. s r.o. zmluvu o pristúpení k záväzku , táto však nie je podľa Zákonníka práce povoleným druhom
zabezpečovacích prostriedkov (tie sú upravené taxatívne v § 20 ods. 1), z tohto dôvodu dohodu aj
odvolací súd považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ako
úkon, ktorý je v rozpore so zákonom. Odvolací súd tu vychádza z úvahy, že pre účely pracovnoprávnych
vzťahov možno aplikovať iba všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené v § 1 až 122.

Inštitút pristúpenia k záväzku je obsiahnutý v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka, t. j. v
úprave záväzkového práva, na ktoré subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje.

50. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o neplatnosti zmluvy o
pristúpeníkzáväzkuuzatvorenejsospoločnosťouSLOV-MATIC, spol.sr.o.vychádzajúczoskutočnosti,

ktorá nebola medzi stranami sporu sporná, a to že pohľadávka, ku ktorej mal žalobca pristúpiť, vznikla
titulom schodku v čase, keď žalovaný bol zamestnancom tejto spoločnosti, t.j. v čase, keď existoval
pracovnoprávny vzťah žalovaného a spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. Na tomto závere nič nemení
ani žalobcom namietaná skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o pristúpení k záväzku došlo už v čase,
kedy žalovaný nebol v pracovnom pomere so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. (práve z dôvodu,

že pohľadávka vznikla za trvania pracovnoprávneho vzťahu a išlo o zabezpečenie pracovnoprávnych
nárokov).

51. Následne súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a
spoločnosťou SLOV-MATIC LOTTERY, s. r.o. o pristúpení k záväzku zo dňa 17.2.2010 ako neplatnú

z dôvodu neurčitosti obsahu.

52. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pristúpiť možno iba k existujúcemu peňažnému
záväzku, preto podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačne a nezameniteľne
označený právny dôvod pohľadávky veriteľa (záväzok dlžníka), ktorá má byť predmetom zmluvy. Bez

takejto jednoznačnej a nezameniteľnej špecifikácie záväzku nemôže súd preskúmať, či tento záväzok
v čase pristúpenia existoval.
53. Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá neobsahuje jasnú identifikáciu pohľadávky veriteľa (nemožno
jednoznačne identifikovať záväzok dlžníka, ku ktorému pôvodný žalobca ako pristupujúci dlžník
pristúpil), je preto nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka

pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

54. Správne teda súd prvej inštancie poukázal na to, že v preskúmavanej zmluve je uvedená iba
výška pohľadávky a titul, ktorým mala pohľadávka vzniknúť (škoda spôsobená na majetku veriteľa),je
uvedený iba všeobecne, preto z tejto zmluvy nie je možné žiadnym spôsobom identifikovať kedy a akým

spôsobom škoda vznikla. V zmluve nie je vôbec špecifikované obdobie ani dôvod vzniku škody, t.j. akým
konaním žalovaného a na akom majetku mala byť táto škoda spôsobená. Škoda (pohľadávka) teda nie
je špecifikovaná tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Správne súd zohľadnil, že k predmetnej zmluve
mali byť (v zmysle článku I bod 3 tejto zmluvy) pripojené listiny preukazujúce nárok veriteľa (záväzok
dlžníka) ako neoddeliteľná súčasť zmluvy, avšak tieto súdu predložené neboli, t.j. pohľadávku nebolo

možné identifikovať ani na základe listín, ktoré mali byť pripojené.

55. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ došlo k plneniu žalobcu,
nejednalo sa o plnenie na základe platne uzatvorených zmlúv o pristúpení k záväzku, ale mohlo sa
jednať iba o plnenie bez právneho titulu.

56. Súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca predmet konania vymedzil, pričom vymedzením
predmetukonaniavžalobesarozumieopísanieskutočností(skutkovýchtvrdení),zktorýchjeodvodený
žalobný nárok. Právna charakteristika uvedených skutkových tvrdení nie je súčasťou vymedzeniapredmetu konania a žalobca nie je povinný ju uvádzať , preto v žalobe uvedená právna kvalifikácia
nie je pre súd záväzná. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,

či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,
ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

57. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než
akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v
žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Súd

tak na základe skutkových zistení môže urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou
uplatneného plnenia.

58. So zreteľom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobcom tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu inej právnej normy (či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné

plnenie umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem) a či z hypotéz týchto noriem
je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní právne kvalifikoval
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.

59. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že mohlo dôjsť prípadne k bezdôvodnému obohateniu

na strane žalovaného, pokiaľ zaňho žalobca plnil záväzky voči tretím osobám. Tu však žalobcu
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie existencie pohľadávky veriteľov, v prospech ktorých
poskytol plnenie, a tomu zodpovedajúceho záväzku žalovaného. Prípad bezdôvodného obohatenia vo
forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám, prichádza totiž do úvahy len vtedy, keď ten,
za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil,

sám túto povinnosť nemal.

60. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ bral zreteľ na konanie
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3T 61/2011 a vychádzal z rozsudku, ktorým bol žalovaný
uznaný vinným z prečinu sprenevery, pričom spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV-

MATIC, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 4.276,74 € a spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.,
Bratislava škodu vo výške 3.676,70 €.

61. Civilný súd je viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorý obsahuje právnu časť
a skutkovú časť. Je teda nevyhnutné brať do úvahy aj jeho skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov

skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Súd je povinný z výroku trestného
rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti
je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami
pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, R
12/2017).

62. Poukazujúc na rozhodnutie v trestnej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď
mal za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného voči uvedeným
spoločnostiam, t.j. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody ako majetkovej ujmy,
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodou,akoajzavinenie.Porušenieprávnej

povinnosti, t.j. protiprávny úkon žalovaného jednoznačne vyplýva z rozhodnutia v trestnej veci.

63. Škodu, ktorá bola žalovaným spôsobená spoločnosti SLOV - MATIC, s.r.o. plnil pôvodný žalobca,
preto súd správne uzavrel, že na strane žalovaného tak došlo v tejto časti uplatneného nároku k
bezdôvodnému obohateniu sa a to z dôvodu, že pôvodný žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva

mal plniť sám, a teda v takomto prípade je daná aktívna vecná legitimácie žalobcu v tomto spore.

64. Z rozhodnutia v trestnom konaní však okrem iného vyplynulo, že dňa 20.10.2008 bola medzi
spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava ako mandatárom a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.,Bratislava ako mandantom uzatvorená mandátna zmluva. Mandatár sa v zmluve zaviazal, že bude pre
mandanta a v jeho mene počas trvania zmluvy vyvíjať činnosť v prevádzkových jednotkách Smimax,
Demax, Ratta, Tarmax, Kromax, Barmax a Madaras. Mandatár sa podľa zmluvy zaviazal prebrať plnú

zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami na príslušnej prevádzke.

65. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na nedostatok vecnej
legitimácie žalobcu vo vzťahu k pohľadávke vyplatenej spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.
vzhľadom na skutočnosť, že škodu tejto spoločnosti mal žalovaný spôsobiť v rámci plnenia pracovných

povinností ako zamestnanec spoločnosti SLOV-MATIC, s.r.o. (za trvania pracovného pomeru). Jednalo
sa teda o škodu spôsobenú spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. , nakoľko bola spôsobená činnosťou
žalovaného ako zamestnanca tejto spoločnosti. Preto za takto spôsobenú škodu nemôže zodpovedať
žalovaný priamo (ako zamestnanec). Poškodená spoločnosť SLOV-MATIC, s.r.o. ako tretia osoba si
môže uplatňovať nárok na náhradu škody len voči zamestnávateľovi, u ktorého bol páchateľ v dobe činu
zamestnancom tak, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.

66. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu vzťahujúcu
sa na nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie pri určení výšky spôsobenej škody
(nerešpektovaním návrhu žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov vo vzťahu k stanoveniu výšky škody).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré nevykonal ďalšie

dokazovanie, vo svojom rozhodnutí jasne vysvetlil (preukázaním okolností zmiznutia účtovných kníh,
resp.preukázaním,žetietoknihyvzalžalovaný,bysamoosobeeštenepreukázalovýškuškodyvoforme
schodku), odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje a zároveň zdôrazňuje, že vykonanie ďalšieho
dokazovanie zameraného na preukázanie vzniku vyššej škody u spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY,
s.r.o. by vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej

inštancie v prospech žalobcu.

67. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný (vo vyjadrení k odvolaniu) poukázal na tú
skutočnosť, že ako pristupujúci dlžník by mal žalobca regresný nárok len na polovicu toho, čo plnil za
spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o., odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd prvej inštancie

nepriznal žalobcovi nárok titulom zmlúv o pristúpení k záväzku (pretože tieto vyhodnotil ako neplatné),
ale nárok priznal titulom bezdôvodného obohatenia.

68. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska žalobcom namietaných
odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

69. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, pričom odvolací
súd zdôrazňuje, že žalovaný, aj keď vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril názor o nesprávnosti výroku o
trovách konania, odvolanie proti tomuto výroku nepodal.

70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešným, preto má nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).