Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011191
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717011191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoC.Y.,trestnestíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 26. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného C. Y., nar. XX. X. XXXX U. N. Y., trvale bytom Š., X. Y. XXX/X, prechodne bytom V. L.

Č.. XXXX, Q., Česká republika,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 1 Pv 423/17 zo dňa 29. 9. 2017, podanej na Okresnom
súde Poprad dňa 10. 10. 2017 pre skutok, ktorý sa stal tak, že

ako otec Y. Y., nar. X. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a
rozsudkom Okresného súdu v Poprade pod č. k.: 15P/216/2014-33 zo dňa 5. 2. 2014 právoplatným dňa

20. 4. 2015 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 460,- eur mesačne, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, si túto svoju vyživovaciu povinnosť v Poprade a inde úmyselne
riadne a včas neplnil od 1. 1. 2017 doposiaľ, pričom nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na úrade práce, nie je poberateľom štátnych dávok ani príspevkov k dávke, je vlastníkom motorových
vozidiel zn. U. T., X.: T.-XXXBF, A.. U. J., X.: T.-XXXDK, A.. L., X.: F.-XXXBF, A.. S. T., X.: V.-XXXBV E.
A.. U. F., X.: C.-XXXCC, pričom všetky sú v premávke, od 2. 1. 2017 je zamestnaný ako hlavný pracovný
pomer na dobu určitú do 31. 12. 2017 v spoločnosti Š. E. so sídlom v F., Česká republika a má dostatočný

príjem na uhrádzanie výživného v plnom rozsahu a dňa 16. 6. 2017 uhradil na výživnom sumu vo výške
150,- eur, dňa 14. 7. 2017 sumu vo výške 150,- eur a dňa 14. 8. 2017 sumu vo výške 150,- eur, čím mu
vznikol dlh na výživnom pre Y. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, T. vo výške 3.690,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona

pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 10. 10. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 423/17
zo dňa 29. 9. 2017 na obvineného C. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona, a to pre skutok tak, ako je popísaný v skutkovej vete výroku tohto rozsudku.

O podanej obžalobe súd rozhodol trestným rozkazom 6T/90/2017 zo dňa 15. 12. 2017, proti ktorému v
zákonnej lehote obvinený podal odpor, v ktorom okrem iného poukázal na skutočnosť, že u obvineného
nastali skutočnosti, ktoré mali za následok zníženie jeho príjmu, zmenu jeho životných pomerov a tým
aj schopnosť splácať výživné vo výške stanovenej civilným súdom, pričom trestný súd pri posudzovaní

otázky zavinenia pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo
veciach občiansko-právnych stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti, ale trestný súd musí vychádzať
z reálnych možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia
samostatne.

Súd vo veci potom nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého
zistil nasledovné:

Obžalovaný C. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2017 urobil vyhlásenie, že sa necíti byť
vinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že si svoju

vyživovaciu povinnosť neplnil riadne tak, ako to uvádza obžaloba, no od 1. 1. 2017 nastúpil do nového
zamestnania, do spoločnosti L. E. so sídlom v F., keď predtým pracoval v W.. Už pred nástupom do
tohto zamestnania informoval bývalú manželku, že mení pracovnú pozíciu, že bude mať menší príjem
a bude mať problém splácať výživné tak, ako mu bolo pôvodne určené, s čím táto súhlasila. Bývalá
manželka ho potom už vôbec nekontaktovala a od mája 2017 začal byť trestne stíhaný. Výživné neplatil

preto, lebo nemal dostatok finančných prostriedkov, aby ho mohol uhrádzať. V rokoch 2014 - 2017, keď
robil v W., mesačne zarábal okolo 2.000,- eur, od 1. 1. 2017 jeho priemerný mesačný príjem za prvé
mesiace práce v Čechách sa pohyboval cca 7.000,- Kč. Stále pracuje u rovnakého zamestnávateľa,
pričom jeho aktuálny príjem predstavuje okolo 29.000,- až 30.000,- Kč. Od 1. 1. 2017 býva v podnájme,
keď mesačné náklady na bývanie predstavujú cca 8.500,- Kč, doprava do práce ho stojí 1.500,- Kč,

stravacca3.000,-Kč.Ďalejplatíajpoistkuspojenésozodpovednosťouzaškoduvpráciokolo3.500,-Kč
ročne a platí aj mesačné splátky 5.500,- Kč, keď pred 2 a pol mesiacmi si kúpil motorku na splátky, ktorej
hodnota je 200.000,- Kč. Nemá iné vyživovacie povinnosti, nevlastní nehnuteľný majetok, ani hnuteľný
majetok väčšej hodnoty. Vozidlá, na ktoré poukazuje obžaloba, boli predané niekedy pred 5 - 6 rokmi.
V súčasnosti má iba požičané auto od otca, 600,- Kč platí za telefón, nefajčí, alkohol neužíva. Jeho

zdravotný stav je výborný, nemá osobitné záľuby spojené s nejakými výdavkami. Z Nemecka odišiel
pracovať do Čiech preto, lebo u neho pretrvávala jazyková bariéra. Vo vzťahu k plneniu vyživovacej
povinnosti uviedol, že túto si plnil čiastočne s tým, že celkový dlh na výživnom k termínu hlavného
pojednávania predstavuje 2.330,- eur, ktorý je schopný uhradiť po častiach.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané dňa 26. 11. 2018 v neprítomnosti obžalovaného
obžalovaný zdokladoval úhradu celého dlhu na výživnom ku dňu konania tohto hlavného pojednávania.

Svedkyňa C. Y. - matka Y. Y., nar. X. X. XXXX, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
výška vyživovacej povinnosti obžalovaného bola určená súdom ešte v roku 2014 vo výške 460,- eur

mesačne. Obžalovaný vtedy pracoval v Nemecku a výživné si plnil. Na jeseň roku 2016 jej oznámil, že
mení prácu a odchádza pracovať do Českej republiky, pričom otázku výživného neriešili. Od začiatku
roku 2017 prestal úplne platiť výživné a prvé výživné zaplatil až niekedy v lete 2017. Medzi nimi nebola
žiadna dohoda týkajúca sa výživného. Obžalovaný od leta 2017 výživné platí, avšak nie vo výške
určenej súdom, pričom jeho aktuálny dlh predstavuje 1.980,- eur. Napriek tomu, že obžalovaný si svoju

vyživovaciu povinnosť neplnil riadne, syn mal zabezpečené všetky potreby, núdzou netrpel s tým, že
keby dostával riadne výživné, mohol sa mať lepšie. Zdôraznila, že vyživovacia povinnosť obžalovaného
trvá aj naďalej, keď syn je študentom 2. ročníka vysokej školy.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom ďalších listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom

oznámení, rozhodnutí súdom o určení výživného obžalovanému, rodného listu dieťaťa, potvrdenia onávšteve školy, mzdových listov obžalovaného, lustrácií a správ z verejných registrov, potvrdeniami o
platbách výživného a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Z rodného listu Y. Y., nar. X. X. XXXX vyplýva, že matkou menovaného je C. Y. a otcom obžalovaný.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného k uvedenému dieťaťu bola upravená rozsudkom Okresného súdu
Poprad 15P/216/2014 zo dňa 5. 2. 2014, právoplatným 20. 4. 2015, keď obžalovaný bol zaviazaný
prispievať na výživu svojho syna mesačne sumou vo výške 460,- eur, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku , ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. K zmene úpravy

vyživovacej povinnosti došlo následne rozsudkom Okresného súdu Poprad 7Pc/22/2017 zo dňa 10. 11.
2017 tak, že počnúc dňom 1. 9. 2017 došlo k zníženiu výšky výživného na sumu 400,- eur mesačne,
pričom na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom 6CoP/6/2018 zmenil
rozsudok súdu I. stupňa a výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného vo vzťahu k Y. Y. upravil na sumu
300,- eur mesačne počnúc dňom 1. 9. 2017.

Súd ďalej zistil, že obžalovaný od 1. 1. 2017 je zamestnancom spoločnosti L. E., V.. L.. F., pričom jeho
priemerný čistý mesačný zárobok za rok 2017 predstavoval sumu 27.450,66 Kč (cca 1.075,02 eur) a za
obdobie mesiacov január až august 2018 sumu 34.399,63 Kč (cca 1.336,69 eur).

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd

nemal dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a
že tento spáchal práve obžalovaný C. Y.. Vykonané dôkazy nepochybne potvrdzujú dôvodnosť podanej
obžaloby, keď obžalovaný spáchanie skutku v podstate priznával, nesúhlasil s tým, že jeho konanie je
potrebné kvalifikovať ako trestný čin, keďže objektívne nebol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť,
ktorá bola určená civilným súdom, pretože na jeho strane došlo k zníženiu príjmov a zníženiu samotnej

životnej úrovne. Vykonané dôkazy v tomto smere vyvracajú dôvodnosť obrany obžalovaného. V jeho
prípade je nepochybné, že dňom 1. 1. 2017 došlo u obžalovaného k zmene pomerov, a to znížením
príjmov, nie však takým zásadným spôsobom, aby nebolo možné objektivizovať trestnú zodpovednosť
na strane obžalovaného. Dňom 1. 1. 2017 u obžalovaného došlo k zníženiu príjmov, no táto skutočnosť
nijakým spôsobom neospravedlňuje postoj obžalovaného, keď tento od uvedeného dňa prestal výživné

platiť úplne a s jeho platením započal až dňa 16. 6. 2017, keď uhradil na výživnom sumu 150,- eur,
teda až v období, ktoré súviselo s podaním trestného oznámenia pre neplnenie vyživovacej povinnosti.
Rovnako je potrebné poukázať na to, že civilný súd výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného
posudzovalatoprávepočasobdobia,ktorésúvisísjehotrestnýmstíhaním,keďtátovýškabolanapokon
určená na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2017. Vo vzťahu k zárobkovým pomerom, ktoré

si zistil súd konajúci v trestnej veci, tento konštatoval, že priemerné mesačné zárobky čistého príjmu
obžalovaného v rokoch 2017 a za adekvátne obdobie roku 2018 sú takého charakteru, že aj napriek
tomu, že u obžalovaného došlo k zníženiu príjmov vo vzťahu k situácii pred rokom 2017, naďalej tento
mal schopnosti a možnosti výživné v súdom určenej výške platiť. Neobstojí obrana obžalovaného, že
súd má objektivizovať zavinenie obžalovaného súvisiace s neplnením vyživovacej povinnosti na základe

reálnych možností a nie predchádzajúceho civilného rozhodnutia, pretože v tomto smere tak, ako je už
vyššie uvedené, súd konajúci vo veci výživného výšku vyživovacej povinnosti posudzoval v relevantnom
období, ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovaného, pričom s prihliadnutím na čas, kedy tento súd
vo veci rozhodoval a s prihliadnutím na zabezpečené mzdové listy súvisiace s príjmami obžalovaného
v trestnom konaní bolo dokonca zistené, že jeho príjmy v relevantnom období boli vyššie než tie, ktoré

boli ustálené v civilnom konaní. Z tohto hľadiska je potom potrebné považovať podanú obžalobu v danej
trestnej veci za dôvodnú.

Na druhej strane z vykonaných dôkazov však súd zistil, že v danej trestnej veci zo strany obžalovaného
došlo k naplneniu zákonných znakov účinnej ľútosti, keď obžalovaný pred rozhodnutím súdu vo veci

si dodatočne splnil vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu, pričom zároveň bolo zistené, že neplnenie
vyživovacej povinnosti nemalo dlhodobo nepriaznivý dopad na vyživovanú osobu. Naplnenie znakov
účinnej ľútosti potom malo za následok zánik trestnosti činu, a preto súd v súlade s ust. § 285 písm. f)
Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.