Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/630/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226618
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213226618.3

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., t. č. H.,
E. XXXX/X, o zaplatenie 878,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Komárno zo dňa 4. februára 2016 č. k. 6C/394/2014-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 04.02.2016 č. k. 6C/394/2014-52, pri právnom posúdení podľa
§ 708 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Obč. zák., § 101 ods. 1, §

120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene neskorších
predpisov v znení zák. č. 102/2014 Z. z., § 323 ods. 2, § 397, § 506, § 407 ods. 3, § 504, § 499, § 497, §
708 ods. 1, 2 Obch. zák., a § 23 ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa pre premlčanie, na
ktoré prihliadol z úradnej povinnosti (ex offo) zamietol podaný návrh žalobcu voči žalovanému týkajúci
sa zaplatenia sumy 878,91 eura s príslušenstvom.

2. Súd aplikujúc ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., dospel k tomu záveru, že nárok rezultujúci zo zmluvného
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa stal splatným v r. 2008, pričom žalobca
podal na súde prvej inštancie návrh na začatie konania až dňa 22.11.2013, čo je zjavne po uplynutí
trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák.

3. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že

úspešnému žalovanému v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu vôbec
neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok
v napadnutom rozsahu preskúmal a s poukazom na ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že podanému
návrhu vyhovie, resp. podľa § 221 ods. 1, 3 OSP napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume
72,04 eura s DPH. Aplikáciou ust. § 5b na daný právny vzťah sa súd dopustil nedovolenej retroaktivity
právnych noriem, ktorej zákaz je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej
istoty. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález ÚS SR z 03.03.1996, PL. ÚS 36/95, podľa ktorého v
ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení
možno vyvodiť z čl. I ústavy, podľa ktorého je SR právnym štátom. O to, že ide o použitie nedovolenej

retroaktivity svedčí aj to, že návrh v danej veci bol podaný na súde prvého stupňa dňa 22.11.2013,
pričom ust. § 5b cit. zák., nadobudlo účinnosť až 01.04.2015. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluvabola uzatvorená podľa Obch. zák., aj premlčanie by sa malo posudzovať v danom prípade podľa § 391
a § 397 Obch. zák. Súd ukončenie zmluvy posúdil nesprávne, nakoľko vychádzal z nepreukázaných
tvrdení, resp. začiatok plynutia premlčacej doby odvodzoval zo skutočností, s ktorými nie je možné

spájať ukončenie zmluvy, prípadne mimoriadnej splatnosti. V danom prípade došlo k ukončeniu úverovej
zmluvy jej predčasným ukončením ku dňu 14.12.2010. Skôr si žalobca svoj nárok uplatniť nemohol
(rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008). Aj podľa názoru sudcu ÚS SR S.
Y. zákonodarca a súdy v SR v oblasti spotrebiteľa zašli tak ďaleko, že sa dotýkajú samej podstaty a
primeranosti práva, pričom absolútne nevýchovne, patemalisticky a v rozpore so zásadou rovnosti a

zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktoré by malo platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“,
spotrebiteľa neprípustne zvýhodňujú v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko nevymoženia
ani len elementárneho nároku bez príslušenstva. Napadnutý rozsudok vykazuje znaky nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu zo strany žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie
žalobcu je čiastočne opodstatnené a preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. V danom prípade odvolací súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného odvolania zo
strany žalobcu, vyhodnotil ním podané odvolanie zo dňa 29.03.2016 smerujúce proti rozsudku OS
Komárno zo dňa 04.02.2016 č. k. 6C/394/2014-52 za čiastočne opodstatnené najmä kvôli nedostatku
odôvodnenia, ktoré napadnutý rozsudok stavia do pozície nepreskúmateľnosti kvôli nedostatočne
zistenému skutkovému stavu.

9. V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že dostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
označeného žalobcu, je súd povinný skúmať v každom štádiu konania, pričom s poukazom na
túto zásadu v ďalšom konaní preverí súd aj obsah zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej v
prejednávanej veci dňa 08.12.2011.

10. V druhom rade z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 220
ods. 3 vety tretej, jasne a zrozumiteľne vysvetlí počiatok omeškania dlžníka, ktoré odôvodnenie v rámci
napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za nedostatočné a nepostačujúce k tomu, aby mohol byť
prijatý záver v tom smere, že predmetný nárok medzi stranami sporu sa stal splatným v r. 2008 (kedy?),

od ktorého roku začala plynúť trojročná premlčacia doba. Zároveň nedáva odpoveď na to, prečo by sa
v danom prípade nemohlo premlčanie odvíjať od dátumu 14.12.2010, tak ako na základe predčasného
ukončenia zmluvy o bežnom účte v konaní žiada žalobca. Posudzovanie tohto inštitútu (premlčania) v
ďalšom konaní podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., z úradnej povinnosti už nebude možné, pričom súd
prvej inštancie sa ním môže zaoberať iba na základe vznesenej námietky premlčania, niektorou zo strán

sporu.

11. V treťom rade z hľadiska výkladového sa bude bližšie zaoberať zmluvou o bežnom účte uzatvorenom
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 22.06.2007, ako aj ust. § 718 a nasl. Obch.zák., ktorý tento typ zmluvy podrobne upravujú. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie oboznámi aj so
všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, ktoré platili v inkriminovanom
období. V ďalšom konaní taktiež súd zistí, či existuje akési prepojenie medzi zmluvou o úvere a zmluvou

o zriadení bežného účtu v prospech žalovaného a kedy vzniká vlastne žalovanému povinnosť plniť
banke.

12. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, ktorého rámec je značne nad možnosti
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri rešpektovaní záväzného záveru obsiahnutého v tomto

uznesení (§ 392 ods. 2 CSP) opätovne rozhodne o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu
týkajúceho sa voči žalovanému zaplatenia sumy 878,91 eura s príslušenstvom.

13. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o nároku na
náhradu týchto odvolacích trov.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).