Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Brixiová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/240/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204353
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204353.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: H. B. s.r.o.,
R. XXX/A, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou D.. R. P. H.., so sídlom E. XX,
XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX T., o
vymoženie 932,76 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou E.. D. R., L. úrad, R. XXX/A, XXX XX T., pod
EX XXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.11.2015
č.k. 5Er/393/2015-26 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j uznesenie.
Stranám n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa 28.4.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcienavymoženieistiny 932,76euraspríslušenstvomnazáklade
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn.
KS-C/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2013. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný
na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.08.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
(H., a.s.) a povinným. Na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytnutý úver v sume 1.000,00 eur.
Právomoc rozhodcovského súdu - rozhodcu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná v zmysle
článku 10 bod 10.2.2. II. Časti všeobecných obchodných podmienok (VOP), s použitím článku 3 bod
7 zmluvy o úvere - rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2
písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),§44ods.1,§45ods.1,2zákonač.244/2002 Z.z.orozhodcovskomkonaní,§52 ods.1,2,3,
4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy
je spotrebiteľským úverom. V úverových podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy,
sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že
doložkabolasúčasťouformulárovejzmluvy,ktorejzneniespotrebiteľovplyvniťnemohol,podmienkyvnej
obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd
prvejinštancie rozhodcovskúdoložkuzaneprijateľnú,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednaná.
Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím
mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa
uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný nie je spôsobilým exekučným
titulom a preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/,
písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 243d ods. 1, 2,
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie
exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a
to skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na
povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd
nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom
rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci;
zastával názor, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže
pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu
a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvého stupňa porušil právnu istotu a legitímne očakávania
a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane
zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval
z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnej
exekútorke doručené dňa 8.2.2016.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. KS-C/XXXX/XXXX zo dňa
4.1.2013, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného 932,76 eura s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v článku 10 bod 10.2.2. II. Časti Všeobecných obchodných podmienok
pre úver, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným.8. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.
10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
12.Vprejednávanejvecinebolosporné,žezmluvaovedeníúčtu uzavretámedziprávnympredchodcom
oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
17. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že
všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 10 bod
10.2.2. zmluvy, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie
je možné považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v
Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola
(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa30.11.2011,sp.zn.2Cdo245/2010, porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011).
18. Aj v prípade, ak by išlo o písomne dojednanú rozhodcovskú doložku, odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.
19. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (H., a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.
21. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýtonávrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
22. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko povinnému
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.