Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204152
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204152.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 proti povinnému: Z. Ď., J.. XX.XX.XXXX,
G. N.Q. XXX, XXX XX N., o vymoženie 5.147,17 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5 Er 365/2015 - 32 z 11. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením 5 Er 365/2015 - 32 z 11. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd
prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
PC - A/0714/0034 zo 14. novembra 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovskej Arbitrážnej a Mediačnej, a. s. so sídlom v Bratislave. Súd mal preukázané, že právny
predchodca oprávneného - Poštová banka a. s uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 6.638,78 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať
v mesačných splátkach vo výške 112,43 Eur.

2. Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“),
ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ust.
§ 52 § 53 § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je

spotrebiteľskou zmluvou.

3. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že súčasťou Zmluvy o úvere č. 8637285691 z 8. septembra 2008
je aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 10 bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok,
na ktoré odkazuje aj znenie zmluvy. Rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú podmienku,
pretože si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej

doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd,
preto súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený cestou advokátky JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD., so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti uzneseniu odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2písm. a), d), e), f) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O. s. p.. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať
a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere
obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so

zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodcovského rozsudku ako exekučného tituluje arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je
v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho

súdneho poriadku a uviedla, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie
veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho
názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre
všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvého stupňa
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL. ÚS 21/08 Namietal, že súd prvého

stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázala na viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01,
nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie
sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez toho,
aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom
zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného
člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky

rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.
Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím jej súd odňal možnosť konať
pred súdom. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné
uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade
interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný

súd jej svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej
exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Z dôvodu toho, že v zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti bol Krajský súd v
Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako

nový procesný predpis..

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce vzmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej sp. zn. PC - A/0714/0034 zo 14.
novembra 2014 s právoplatnosťou 19. decembra 2014 a vykonateľnosťou 23. decembra 2014, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 5.147,17 Eur, spolu s prísl. do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

8. Z predloženej zmluvy o úvere č. 8637285691 z 8. septembra 2008 vyplýva, že jej predmetom bol
záväzok oprávneného poskytnúť povinnému úver vo výške 6.638,78 Eur.

9. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou

skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

11. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

13. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Odvolací súd je po preskúmaní veci toho názoru, že medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným vznikla zmluva o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský
subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere identifikovaný rodným číslom a nie
identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.

18. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade je v bode 4.11 zmluvy
stanovený odkaz na rozhodcovskú doložku, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v

súlade s rozhodcovskou doložkou, ktorá je zakotvená v článku 10 bode 10.2 Všeobecných obchodných
podmienok. V zmysle článku 10 bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok sa banka a klient
budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z bankových obchodov rokovaním vedeným
v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. V prípade nedosiahnutia dohody sa
banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi

vzniknúzprávnychvzťahovvzniknutýchpriposkytovaníslužieb,bankovýchproduktovalebovykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6
Cdo 135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu

závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,

že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp „vigilantibus

iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.21. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke

spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj podmienka,
ktorá síce obsahuje alternatívnu možnosť riešenia sporu na všeobecnom súde, ako v danom prípade,
avšak výber je na žalobcovi, ktorým bude v zásade dodávateľ.

22. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví

o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi.“

23. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a
neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam.
Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho

práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého
dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom,
ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie
smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike
sa implementácia smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľskom práve (ust. § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie (dňa 01.05.2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti
neopodstatnená.

25. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako materiálne
nevykonateľný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku a preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).