Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/9/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200926
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8107200926.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: X./. K. Š., J.. XX. XX.

XXXX, G. U. XX, XXX XX K., X./. D. P., J.. XX. XX. XXXX, G. S. J. XX, XXX XX K. X./. F.. M. N., J..
XX. XX. XXXX, G. U. XX, XXX XX K., X./. S.. M. N., J.. XX. XX. XXXX, G. W. N. XXX, I., K. - I., Č. V.,
všetci právne zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080
01 Prešov X./. M. H., J.. XX. XX. XXXX, G. U. XX, XXX XX K., I. H. L. Z. H., G. U. XXX/XX, K., proti
žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 460, sídlom Komenského
50, 080 01 Prešov, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s
ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, sídlom Rázusova 1, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho

práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania
v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdu15.1.2007,vsúladesposlednouuznesenímpripustenouzmenou
na pojednávaní dňa 1.2.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol:
„súd určuje, že žalobca v 1. rade K. Š., J.. XX.X.XXXX, G. U. XX, K. je výlučným vlastníkom

novovytvorenejparcelyCKNč.XXXX/XX,zastavanáplochaovýmere58m2,vkat.úz.N.vpodiele1/1a
novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 16 m2, v kat. úz. N. v podiele 1/1,
parcely vytvorené geometrickým plánom č. 05/2006 zo dňa 06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC -
F.. M. P., Z. XX, K., IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa 23.02.2006 Správou katastra Prešov pod
č. 165/06, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade D. P., J.. XX.XX.XXXX, G. S. J. XX, K., je výlučnou vlastníčkou
novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 49 m2 v kat. úz. N. v podiele 1/1 a

novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 17 m2, v kat. úz. N. v podiele 1/1,
parcely vytvorené geometrickým plánom č. 05/2006 zo dňa 06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC -
F.. M. P., Z. XX, K., IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa 23.02.2006 Správou kastastra Prešov, pod
č. 165/06, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
súd určuje, že žalobkyňa v 3. rade F.. M. N., J.. X.X.XXXX, G. U. XX, K., žalobca v 4. rade S.. M. N., J..
XX.XX.XXXX, G. I., W. N. XXX, K. - I., Č. a žalobkyňa v 5. rade pani M. H., J.. XX.XX.XXXX, G. U. XX, K.
sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere

25 m2 v kat. úz. N., v podiele každý po 1/3, parcela vytvorená geometrickým plánom č. 05/2006 zo dňa
06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC - F.. M. P., Z. XX, K., IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa
23.02.2006 Správou katastra Prešov pod č. 165/06, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení žaloby žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre obec K., H.. Ú.. N. I. K. X/X na základe osvedčenia o
dedičstve č. 26D/1207/2010 - 100, Dnot 140/2010 zo dňa 9.1.2011. Dedičstvo nadobudol po nebohej
matke pôvodnej žalobkyni Ž. Š.. Žalobkyňa v 2. rade je na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Prešove, sp. zn. 1346/92 zo dňa 8.10.1992 výlučnou vlastníčkou pozemno-knižnej parcely mpč. XXX/

X zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XX, kat. úz. Š., aktuálne výlučnou vlastníčkou novovytvorenej
parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 49 m2, kat. úz. N. v podiele 1/1 a novovytvorenej
parcely C KN č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 17 m2, v kat. úz. Solivar, v podiele 1/1 podľa
vytvoreného geometrického plánu č. 5/2006 zo dňa 6.2.2006, vyhotoviteľa GEOPRAKTIC F.. M. P.,
úradne overeného dňa 23.2.2006 Správou katastra Prešov pod č. 165/06. Žalobkyňa v 3. rade F.. M. N.,
ako aj žalobca v 4. rade S.. M. N. a žalobkyňa v 5. rade M. H. sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodne

pozemno-knižnej parcely S.. XXX zapísanej na LV č. XXXX H.. Ú.. N. v podiele 1/3, aktuálne podielovými
spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely U. H. Č.. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 25 m2, kat. úz.
N., v podiele každý po 1/3, parcela vytvorená taktiež geometrickým plánom č. 5/2006 zo dňa 6.2.2006
vyhotoveným GEOPRAKTIC F.. M. P., úradne overeným dňa 23.2.2006 Správou katastra Prešov pod
č. 165/06. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že geometrickým plánom č. 310-31-25-58-919-405 zo

dňa 5.11.1968 bolo odčlenené:
- z mpč. XXX/X K.-H. I. Č.. XX I. H.. Ú.. Š. pod písm. m) 558 m2,
- z mpč. XXX K.-H. I. Č.. X I. H.. Ú.. Š. pod písm. l) 1 197 m2,
- z mpč. XXX/X K.-H. I. Č.. XX I. H.. Ú.. Š. pod písm. o) 483 m2,
- z mpč. XXX/X K.-H. I. Č.. XXX I. H.. Ú.. Š. pod písm. p) 370 m2.

Geometrický plán bol vypracovaný pre výkup parciel pre Okresnú správu ciest v Prešove ako podklad
pre vyhotovenie kúpno-predajných zmlúv.

Pre vyvlastnenie na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove č. j. výst. 3031/61 zo dňa
21.10.1961 bol vyhotovený geometrický plán č. 71/1959 zo dňa 17.8.1959, ktorým bolo odčlenené:

- L. S.. XXX/X K.-H. I. Č.. XX I. H.. Ú.. Š. pod písm. a) 50 m2,
- L. S.. XXX/X K.-H. I. Č.. XX I. H.. Ú.. Š. pod písm. c) 294 m2,
- L. S.. XXX/X K.-H. I. Č.. XXX I. H.. Ú.. Š. pod písm. d) 336 m2.
Pri spracovaní geometrického plánu č. 71/1959 zo dňa 17.8.1959 vznikla chyba, keď sa tento
nenapojil na predchádzajúci geometrický plán č. 310-31-25-58-919-405 zo dňa 5.11.1958 a tým vznikla

majetkovo právne nevysporiadaná časť dotknutých parciel, ktorá je zobrazená v geometrickom pláne
č. 05/2006 spracovanom F.. M. P.. Vyššie uvedenú nevysporiadanú časť parciel si žalovaný osvojil
bez právneho podkladu a včlenil do svojho areálu. Obdobnú problematiku riešil Okresný súd Prešov v
konaní 11C/200/04 vo vzťahu k parcele mpč. XXX. Vzhľadom na neoprávnený zásah žalovaného do
vlastníckeho práva žalobcov sú títo nútení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Žalobcovia majú

daný naliehavý právny záujem nakoľko je potrebné vyriešiť nezrovnalosti právneho stavu veci.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Súdu zaslal viaceré písomné stanoviská, v ktorých namietal, že
predmetom konania má byť správne určenie nehnuteľnosti do dedičstva, čomu musí zodpovedať aj
úplný okruh účastníkov konania, keď v ňom musia byť zahrnuté všetky osoby, ktoré prichádzali do úvahy

ako dedičia v čase smrti poručiteľov podľa vtedy platného práva, resp. v prípade smrti všetci ich právni
nástupcovia. Ďalej žalovaný namietal, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že právni predchodcovia žalovaného
(štátne podniky) vstúpili do vlastníckeho práva ich právnych predchodcov bez právneho dôvodu v
dôsledku čoho je vlastnícke právo k predmetu sporu zapísané dnes v prospech žalovaného, vyriešenie
takéhoto stavu upravoval zákon o pôde, resp. ďalšie normy reštitučného zákonodarstva. Vychádzajúc

zo stabilnej judikatúry súdov v prípade nevyužitia tejto zákonnej možnosti a márneho uplynutia zákonom
stanovených prepadných lehôt, nie je možné o veci rozhodovať na základe určovacej žaloby. Ďalej
žalovaný argumentuje, že v prípade ak by predmet sporu nenadobudol jeho právny predchodca
vyvlastnením, nadobudol ho vydržaním. Právny predchodca žalovaného vstúpil do oprávnenej držby
k predmetu sporu právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia 29.5.1962. Vydržaním právnickou

osobou právna úprava do 1.1.1992 nepripúšťala, avšak do vydržacej doby sa započítava aj doba
oprávnenej držby pred týmto dňom. V tomto prípade nadobudol vlastnícke právo vydržaním ešte VVaK,
š.p., ktorého majetok prešiel dňom 1.5.2003 na FNM a následne bol vložený do majetku žalovaného,
čo preukazujú aj doklady o právnom nástupníctve.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, geometrickým polohopisným plánom 71/1959,
rozhodnutím odboru výstavy ONV v Prešove o vyvlastnení č. výst. 3033/61 zo dňa 21.10.1961,

geometrickým polohopisným plánom č. 310-31-25-58-919-405 zo dňa 5.11.1968, geometrickým plánom
zhotoviteľa GEOPRAKTIC F.. M. P. zo dňa 6.2.2006 úradne overeného F.. I. V. dňa 23.2.2006,
pozemno-knižnými zápisnicami č. XXX H.. Ú.. Š., Č.. XXX H.. Ú.. Š. M. Č.. XX H.. Ú.. Š., rozhodnutím
Štátneho notárstva v Prešove D1352/84, notárskou zápisnicou napísanou na Štátnom notárstve v
Prešove N1392/78, Nz1412/78, rozhodnutím Štátneho notárstva D 303/92, D 1227/79, D 1340/92,

Notárskou zápisnicou 104/93, Nz86/93, osvedčením o dedičstve D1616/2000, Dnot 203/2000, výpismi
z X. Č.. XXXX, H.. Ú.. N., X. Č.. XXXX H.. Ú.L.. N., X. Č.. XXXX H.. Ú.. N., rozhodnutím Správy
katastra Prešov č. X 108/2003 z 8.1.2004, grafickou identifikáciou parciel pre potreby konania
15C/9/2007, výpisom z LV č. XXX H.. Ú.. N., oznámením o zrušení KVRIS a OVHS z 18.5.1966,
zriaďovacou listinou pre Východoslovenské vodovody a kanalizácie z 4.7.1966, zápisom hospodárskej
organizácie 32N/114/67, listinou o určení právneho nástupníctva z 5.2.1968, uznesením Mestského

súdu Košice Pn298, 20N/214/70, zakladacou listinou Štátneho podniku Východoslovenských vodárni
a kanalizácii Košice z 27.6.1989, vyhlásením vkladateľa Fondu národného majetku vo vzťahu k
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Košiciach z 8.4.2003, rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva SR o zrušení štátneho podniku VVaK zo 4.4.2003, uznesením
Okresného súdu Košice I, sp. zn. Pšn79/V, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove, Správa

katastra Prešov V2073/03, písomným stanoviskom Š. I. - GEP, znaleckým posudkom č. 1/2015 F.. M.
Y., výsluchom znalca, svedka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

5. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam novovytvoreným parcelám
U. H. Č.. XXXX/XX M. Č.. XXXX/XX, ktorého určenia výlučného vlastníctva sa domáha žalobca v 1.

rade, parciel U. H. Č.. XXXX/XX M. Č.. XXXX/XX, ktorého určenia výlučného vlastníctva sa domáha
žalobkyňa v 2. rade a parcelou U. H. Č.. XXXX/XX, ktorého určenia podielového spoluvlastníctva sa
domáhajú žalobcovia v 3., 4. a 5. rade tak, ako boli vytvorené geometrickým plánom č. 05/2006 zo
dňa 6.2.2006 F.. M. P. - GEOPRAKTIC, úradne overeným dňa 23.2.2006. Aktuálne je žalobca v 1.
rade zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 1 124 m2 v H.. Ú.. N.,

Q. K., Q. K. na čiastočnom výpise z X. Č.. XXXX. Nadobúdacím titulom je osvedčenie o dedičstve
č. 26D/1207/10, Z 842/11 a rozhodnutie OÚ Prešov, katastrálny odbor C ROEP 30/2013 - Pe zo dňa
30.12.2013, Z 721/2004. Žalobkyňa v 2. rade je aktuálne zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti
parcely registra D., Č.. XXX/X o výmere 567 m2, druh pozemku orná pôda v kat. úz. N., Q. K., Q. K.,
na čiastočnom výpise z X. Č.. XXXX. Titulom nadobudnutia je D 1346/92 a rozhodnutie OÚ Prešov,

katastrálny odbor C ROEP 30/2013 - Pe zo dňa 30.12.2013, Z 721/2004. Žalobcovia v 3. až 5. rade
sú vedení ako podieloví spoluvlastníci registra E, parcely č. XXX o výmere 1078 m2, orná pôda každý
v podiele 1/3, v kat. úz. N., Q. K., Q. K. na čiastočnom výpise z LV č. XXXX. Nadobúdacím titulom u
žalobkyne v 3. rade je osvedčenie o dedičstve D 1616/00, u žalobcu v 4. rade osvedčenie o dedičstve
26D/1970/08 a u žalobkyne v 5. rade osvedčenie N 104/93. Zároveň u žalobcov v 3., 4., 5. rade rovnako

ako u žalobcov v 1. a 2. rade je to rozhodnutie OÚ Prešov, katastrálny odbor, C ROEP 30/2013-Pe zo
dňa 30.12.2013.

6. Medzi stranami sporu nebolo rozporované tvrdenie žalobcu o vypracovanom geometrickom pláne č.
310/32/25/58/919/405 zo dňa 5.11.1968 za účelom odčlenenia výmer pre výkup parciel pre Okresnú

správu ciest v Prešove ako podklad pre vyhotovenie kúpno-predajných zmlúv tak, ako to žalobcovia
v žalobe opísali. Taktiež medzi stranami nebolo sporné tvrdenie v žalobe, že pre účely vyvlastnenia
na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove, č.j. Výst. 3031/61 zo dňa 21.10.1961 bol
vyhotovený geometrický plán č. 71/1959 zo dňa 17.8.1959, ktorým bolo odčlenené z pôvodných mpč.
výmery, tak ako ich žalobcovia v žalobe popísali. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

zapísaných na LV Č.. XXX, parcely registra U. H. Č.. XXXX/X M. Č.. XXXX/X teda aj tých časti parciel,
ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú žalobcovia. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo
prechodom práv z VVaK, š.p., rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR. Titulom nadobudnutia
nehnuteľnosti pre právneho predchodcu žalovaného bolo vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3033/61
z 21.10.1961 právoplatné dňa 29.5.1962. Uvedeným rozhodnutím boli vyvlastnené pozemky, resp.

ich časti vyznačené v geometrickom pláne č. 71/1959. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti na
základe „vyhlásenia vkladu vkladateľa Fondu národného majetku“ pod vkladovým číslom V 2073/2003
a zakladateľskej listiny N 106/2003. Sporné parcely, resp. ich časti boli právnym predchodcom
žalovaného a žalovaným nepretržite užívané od roku 1961 a sú na nich postavené stavby.7. Z rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove zo dňa 21.10.1961 vyplýva, že v prospech
ČeskoslovenskéhoštátuzastúpenéhoOkresnouvodohospodárskousprávouvPrešovebolivyvlastnené

pozemky v kat. Ú.. Š. za účelom výstavby garáži a skladov a to za cenu 0,60 Kčs za 1 m2 z pozemku
pkn vložka č. XX K.. Č.. XXX/X zapísané na S. P. I. X/X M. Z. P. v 1/3 na 50 m2, z pkn vložky Č.. XX parc.
č. XXX/X zapísané na M. N. - K. v 1 a L. N. - K. v 1 sa vyvlastňuje 294 m2. Okresný súd v Prešove dňa
6.7.1962 povolil v pozemno-knižnej vložke kat. úz. Š. zápisy na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia.

8. Súdu boli predložené tiež kúpno-predajné zmluvy, z ktorých vyplýva:
Kúpno-predajná zmluva č. 17/1958 uzavretá medzi KNV odbor MH a dopravy v Prešove ako kupiteľ a S.
P., V.. Ž.D., Z. P. a S. P., V.. Ž., každý v 1/3, odpredali pozemok, roľu parc. č. XXX/X vo výmere 558 m2
za dohodnutú kúpnu cenu. Z kúpno-predajnej zmluvy č. 19/1958 uzavretou medzi rovnakým kupiteľom
a predávajúcimi M. N. - K. M. L. N. - K., V.. Z., každý v 1, pozemok - roľu K.. Č.. XXX/X vo výmere 483
m2 za dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej bola uzavretá kúpno-predajná zmluva č. 20/1958 medzi rovnakým

kupiteľom a urbárskymi gazdami obce Š. na pozemok - roľu K.. Č.. XXX vo výmere 370 m2 (bývalá parc.
č. XXX/X) za dohodnutú kúpnu cenu.

9. V konaní vypočutá žalobkyňa v 2. rade D. P. uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a navrhuje jej
vyhovieť. Konkrétne sa k veci vyjadriť nevedela, vedomosť mala len o rozdieloch vo výmerách. Tiež

poukázala na oba geometrické plány a nesúlad medzi nimi.

10. V konaní vypočutá pôvodne žalobkyňa v 4. rade E. N. uviedla, že jej nebohý manžel bol geodet
a rodený Š., teda vedel o tom, kde a kedy sa nesprávne vyvlastňovali pozemky. Vtedy sa na
pár metrov nepozeralo, ani to nebolo možné odkontrolovať. Po revolúcii organizáciám nehnuteľnosti

predávali za veľké peniaze napriek tomu, že vlastníkom to bolo vyvlastnené za haliere. Po vypracovaní
geometrického plánu sa jej nebohý manžel vyjadril, že je to v poriadku.

11. Na návrh strany žalobcov súd vypočul v konaní F.. M. P. M. Š. I..

XX. F.. M. P. uviedol, že vypracoval geometrický plán na základe zadania žalobcov a zistil, že pri
stanovení hranice medzi jednotlivými podnikmi došlo zrejme k pochybeniu vtedajšej Geodézie n.p., keď
nedošlo k stotožneniu hraníc. Tak vznikol majetkovo nevysporiadaný pozemok svedčiaci pôvodným
majiteľom. Chyba vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní. Vtedajšia Geodézia n.p. založila
list vlastníctva k parcele pôvodnej kmeňovej č. XXXX a tiež pôvodnej kmeňovej parcele č. XXXX.

Tieto parcely mali spolu hraničiť, avšak sa tak nestalo a vznikol priestor, ktorý geodet v geodetickom
pláne označil novými parcelnými číslami a svedčí pôvodným vlastníkom. Na základe uvedeného bol
vypracovaný geometrický plán. Tieto novovytvorené parcely boli pojaté do listu vlastníctva žalovaného
a pojaté byť nemali. Na položené otázky vypočutý geodet opakovane zdôraznil, že pochybila zrejme
Geodézia a to práve nenapojením geometrických plánov.

13. Z výsluchu svedka Š. I. vyplýva, že jeho úlohou bolo podľa stavu pôvodných pkv deklarovať vývoj
vlastníckych práv ako vznikali vo vývoji so zameraním na vyšetrenie konkrétneho pásu nehnuteľnosti,
pričom na upresnenie sa mal zamerať na sporný pás, ale do úvahy bral celý priebeh parciel. V
grafickej identifikácii svedok farebne rozlišuje 3 výkupné procesy, pričom grafickými metodikami to

stotožnil na jedno miesto. Svedok zistil, že aj výkupy sa realizovali s chybami, keď jedno miesto nebolo
vykúpené vôbec a jedno miesto bolo vykupované duplicitne. Konkrétne pre vodárenskú spoločnosť to
bol geometrický plán č. 71/1959. Na sporný pás bol založený LV pre vodárenskú spoločnosť, pričom
sporný pás nebol predmetom výkupu.

14. S poukázaním na námietku žalovanej strany týkajúcu sa procesného účastníctva žalobcov doručil
právny zástupca za žalobcov dňa 3.3.2011 prehľad právneho nástupníctva k sporným parcelám. H. K.
Č.. XXX/X K. Č.. XX H.. Ú.. Š. uviedol, že jej pôvodnými vlastníkmi boli M. V., V.. P., F. P., X. P. M. I. P.,
každý v podiele 1. Dňa 25.3.1938 došlo k prevodu podielov F. M. X. P. tak, že M. P. nadobudla k svojmu
podielu podiel 1 a rovnako I. N. podiel 1, teda každá mala podiel po jednej polovici. Dňa 14.4.1938

uzavrela M. P. M. I. N. kúpnu zmluvu, na základe ktorej ich podiely nadobudli M. N. - K. M. L. N. - K.
každý v podiele jednej polovice. Dňa 11.7.1962 podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3033/61
došlo k rozdeleniu parcely č. XXX/X na parcelu č. XXX/X, K. Č.. XXX/X a časť vyznačenú GP ako „C“,
ktorá bola včlenená do parcely č. XXX/X. Dňa 27.8.1976 zomrel M. N. a podľa rozhodnutia Štátnehonotárstva D 1352/84 parcely č. XXX/X M. XXX/X dedí v podiele jednej polovice Ž. Š.. L. N. zomrela
7.8.1979 so zanechaním závetu a svoj majetok odkázala Ž. Š. na základe závetu vo forme notárskej
zápisnice N 1392/78. Ž. Š. nadobudla podľa X. Č.. XXXX, kat. úz. N. podiel jedna polovica k parcele č.

XXX/X na základe dedičského rozhodnutia D 91/80. Ž. Š. zomrela dňa 27.5.2010, dedičmi po nej boli
K. Š., K. Š. M. S. Š..

XX. K. Č.. XXX/X K.. Č.. XX, H.. Ú.. Š.. Pôvodným vlastníkom parcely bol Z. Ž.Ý. v podiele 1/1. Dňa
25.4.1930 bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam pre M.Ž. K., V.. Ž. v

1/3, M. Š., rod. Ž. v 1/3 a S. P., V.. Ž.Ú. v 1/3 na základe odovzdávacej listiny z 31.12.1929. Kúpnou
zmluvou zo dňa 18.11.1929 bol podiel M. K.X. M. M. Š. prevedený na Z. P. v podiele 1/3, S. P. v podiele
1/3 a spolu so zdedeným podielom po Z. Ž. mala spolu 2/3. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.
3033/61 bola parcela č. XXX/X rozdelená na parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X a na časť označenú
v GP ako „a“, ktorá sa včlenila do parcely č. XXX/X. Z. P. zomrel dňa 12.4.1977, dedičstvo po ňom
nadobudla manželka S. P. na základe dedičského rozhodnutia D 675/77 a stala sa tak vlastníčkou 3/3

parcely č. XXX/X M. Č.. XXX/X. S. P. zomrela dňa 27.5.1992 a dedičstvo po nej prejednané v dedičskom
konaní D 1346/92 nadobudla D. P..

XX. K. Č.. XXX K. Č.. X H.. Ú.. Š.. Pôvodným vlastníkom bol M. N. v podiele 1/1. Anton Sedlák zomrel dňa
30.4.1978 a podľa rozhodnutia D 726/78 majetok poručiteľa zdedil syn Š. N., J.. XX.X.XXXX. Notárskou

zápisnicou N 104/93 bolo spísané osvedčenie o dohode o vyporiadaní znížených dedičských podielov
podľa zák. č. 23/92 Zb. a to, že F.. N. ako povinná osoba uznal vlastnícke právo svojich súrodencov
každému po 1/3 ku všetkým ostatným pozemkom zapísaných na LV č. XXXX vrátane parcely č. XXX.
Vlastnícke právo tak svedčalo Š. N.H. 1/3, M. N. 1/3 a M. H. 1/3. Š. N. zomrel 11.8.2000 a dedičstvo na
základeosvedčeniaD1616/00nadobudlaF..M.N.v1/3.M.N.zomreldňa23.8.2008apodľaosvedčenia

o dedičstve 26D/1970/08 dedičstvo nadobudol S.. M. N. v 1/3.

17. Žalovaná strana doručila súdu vyjadrenie dňa 13.5.2011 na základe ktorého poukázala na to, že
okrem označených žalobcov ako dedičia prichádzajú do úvahy aj ďalšie osoby, napr. vo vzťahu k parc.
č. XXX/X pôvodne v pkv č. XX po nebohom Z.J. P. zomrelom dňa 12.4.1977 okrem pozostalej manželky

S. P. M. S. F., M. K., H. P. M. D. P.. Obdobne po nebohej S. P. ako dedičia prichádzajú do úvahy nielen
D. P.Á. M. M. S. F., M. Y. M. H. P.. Vo vzťahu k parcele č. XXX H.. Ú.. Š.G., K. Č.. X právnymi nástupcami
nebohého M. N., zomr. 30.4.1978 sú jeho deti F.. Š. N., F.. M. N. M. M. H.. Z osvedčenia o dedičstve
D 1616/00 po nebohom F.. Š. N. vyplýva, že ako dedičia prichádzajú do úvahy pozostalá manželka P.
N. M. O. Š. N., F.. M. N., F.. Z. Q. M. L. O.. Právnymi nástupcami nebohého M. N. zomr. 23.8.2008 sú

pozostalá manželka E. N. a deti poručiteľa F.. S. H., F.. Z. J., S.. M. N. M. F.. S.. O. H.. Žalovaný tak
zotrval na tvrdení, že okruh účastníkov nie je úplný, preto je dôvodné preukázať zo strany žalobcov, že
na požadovanom určení majú daný naliehavý právny záujem.

18. Žalobcovia zotrvali na argumentácii, že všetky parcely č. XXX/X, Č.. XXX/X M. Č.. XXX boli

predmetom dedenia a súčasní žalobcovia ich takýmto spôsobom aj nadobudli do svojho vlastníctva,
preto sa nedomáhajú určenia, že sporné parcely patria do dedičstva. Ak bolo v konaní o dedičstve
právoplatne rozhodnuté, je toto rozhodnutie pre súd záväzné a je povinný z neho vychádzať pri
prejednávaní a rozhodovaní (NS SR sp. zn. 5MCdo/15/2007).

19. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom F.. M. Y. pod č. 1/2005 na identifikáciu
parciel a geometrických plánov kat. úz. N.. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva,
že pri vypracovaní geometrického plánu č. 71/59 zo dňa 17.8.1959 došlo ku chybe spočívajúcej v
nenapojení sa tohto geometrického plánu na už vyhotovený geometrický plán č. 310-31-25-58-919-45
zo dňa 5.11.1958. Na ďalšiu otázku, či sú parcely, ktoré tvoria predmet žaloby a to parcela C KN č.

3155/14, zastavaná plocha o výmere 58 m2, parcela C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere
16 m2, parcela C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 49 m2 a parcela C KN č. XXXX/
XX, zastavaná plocha o výmere 17 m2 v kat. úz. Solivar zobrazené v geometrickom pláne č. 5/2006
spracované Geopraktik F.. M. P. vymerané správne, odpovedal znalec, že áno, sú vymerané správne.
Na ďalšiu otázku, či pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3033/61 zo

dňa 21.10.1961 a to pkv č. XX K.. Č.. XXX/X o výmere 50 m2, pkv č. XX K.. Č.. XXX/X o výmere 294
m2, K. Č.. XXX K.. Č.. XXX/X o výmere 336 m2, sú súčasťou pozemku registra C KN parc. č. 3155/1, č.
3155/5 zapísané na LV č. XXX H.. Ú.. N. v prospech žalovaného, znalec odpovedal, že áno, sú súčasťou
parciel C KN č. XXXX/X M. Č.. XXXX/X. Na ďalšiu otázku, aby znalec určil výmeru pozemkov pôvodnezapísaných v pkv č. XX K.. Č.. XXX/X, K. Č.. XX K.. Č.. XXX/X, K. Č.. XXX K.. Č.. XXX/X, ktoré sú
súčasťou pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX, H.. Ú.. N., Q.
K., Q. K. v prospech žalovaného, prípadne súčasť iných pozemkov vedených ako vlastníka žalovaného

znalec uviedol, že z mpč. XXX/X bola nevyvlastnená časť 76 m2, vyvlastnená časť 336 m2, spolu 412
m2, z parcely č. XXX/X nevyvlastnená časť 96 m2, vyvlastnená časť 294 m2, spolu 390 m2 a z parcely
č. XXX/X nevyvlastnená časť 80 m2, vyvlastnená časť 50 m2, spolu 130 m2. Na ďalšiu otázku, či parcely
U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 58 m2, parcela U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o
výmere 16 m2, parcela U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 49 m2, parcela C H. Č.. XXXX/

XX zastavaná plocha o výmere 17 m2, parcela U. H. Č., XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 25 m2 v
kat. úz. N. podľa GP č. 5/2006 boli predmetom vyvlastnenia na základe rozhodnutia č. výst. 3033/61 zo
dňa 21.10.1961 o vyvlastnení znalec odpovedal, že uvedené parcely neboli predmetom vyvlastnenia.
Na ďalšiu otázku, či tieto označené parcely sú časťami pozemkov, ktoré sú pod iným parcelným číslom
evidované v prospech žalovaného, znalec odpovedal, že áno sú časťami pozemkov U. H. Č.. XXXX/X,
Č.. XXXX/X evidované na LV č. XXX v prospech žalovaného. Na ďalšiu otázku uviedol, že označené

parcely sú súčasťou areálu, ktoré žalovaný v teréne užíva v takej výmere, ako je uvedená v tomto GP
a pod stavbou, ktorá stojí na pozemku parc. č. U. H. Č.. XXXX/X sú novovytvorené parcely U. H. Č..
XXXX/XX o výmere 16 m2 a U. H. Č.. XXXX/XX o výmere 17 m2, spolu 33 m2. Na ďalšiu otázku, či údaje
uvedené v geometrickom pláne č. 71/59 a v geometrickom pláne č. 310-31-25-58-919-405 údaje v ňom
uvedené nadväzujú, ak nie, nech uvedie, v čom nenadväzujú a aký to mohlo mať vplyv na údaje v GP

č. 71/59 znalec uviedol, že chyba vo vyhotovení GP č. 71/59 mala za následok to, že medzi oboma GP
zostala časť pôvodných pozemkov, ktorá následne nebola majetkovo právne vysporiadaná a žalovaným,
resp. jeho právnym predchodcom bola zabratá bez právneho dôvodu.

20. Dňa 31.3.2015 znalec F.. M. Y. doručil súdu doplnok k znaleckému posudku, č. 1/2015, v ktorom mal

uviesť konkrétnu výmeru parciel užívaných žalovaným v teréne, pričom znalec odpovedal, že parcela U.
H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 58 m2, U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 16
m2, U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 49 m2, U. H. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere
17 m2, U. H. Č.. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 25 m2.

21. Na návrh strany žalovanej súd vypočul v konaní svedka S. Z. k okolnostiam užívania areálu
žalovaného, ktorý uviedol, že pre vodárne pracuje od mája 1980 a má vedomosť o pozemkových
nezrovnalostiach v časti nazývanej „O.. Pokiaľ si svedok pamätá, od roku 1985 až do súčasnosti v areáli
nenastali žiadne zmeny. Svedok však mal vedomosť o prebiehajúcom spore, o ktorom sa dozvedel
niekedy v roku 2011 v súvislosti s územným konaním. Svedok mal konkrétne vedomosť o spore s

pánom O.. Žalovaná však užívala spornú časť vodárni až do roku 2011 v domnení, že jej to patrí.
Svedok u žalovaného pracuje ako vedúci strediska doprava. Pochopiteľne nemá vedomosť o všetkých
prebiehajúcich súdnych sporoch.

22. Na návrh sporových strán súd vykonal výsluch znalca s poukázaním na tvrdenia žalovanej strany

vo vzťahu k totožnosti parciel, ktorý z ich pohľadu je možné, že existuje situácia, že aktuálny žalobcovia
okrem vlastníctva parciel, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva sú reálne vlastníkmi
parciel, ktoré sa nachádzajú niekde úplne inde. Pre potreby výsluchu znalca spracovali sporové strany
aj okruh otázok.

23. Výsluch znalca súd realizoval na pojednávaní dňa 20.3.2018. Znalec na otázky právnej zástupkyne
za žalobcov odpovedal:
Vo vzťahu k výmerám parciel č. XXX/X, Č.. XXX M. XXX/X odkázal na vypracovaný znalecký posudok,
vo vzťahu k vytvoreniu parciel č. XXXX/X M. Č.. XXXX/X ako parciel registra C KN uviedol, že boli
vytvorené pri mapovaní kat. úz. N. zhruba v roku 1964 alebo po tomto roku. Areál bývalých vodární

dostal parcelné Č. XXXX, následne ďalšími geometrickými plánmi sa kmeňové parcelné číslo rozdelilo
na Č.. XXXX/X - dvor celý areál, č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X je budova, ktorá sa
týka konania a má podlomenie č. XXXX/X. Parcely vznikli pri mapovaní.
Na otázku, ako sú sporné parcely evidované na mape určeného operátu znalec odpovedal, že je to
popísané a vysvetlené v ZP a na otázku, či sa jedná vo vzťahu k sporným parcelám o tzv. duplicitný

zápis znalec odpovedal, že duplicitný zápis nie je v katastri evidovaný, lebo kataster má evidované
listy vlastníctva v tom mieste iba na parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Pôvodné parcely č. XXX/X, Č..
XXX/X M. Č.. XXX/X sa evidujú ako zostatkové parcely, ale úplne v inej časti mimo areál. V tomto
prípade to nie je duplicita, ale časť tých parciel práve tie diely, na ktoré sa poukazuje a na ktoré bolvyhotovený geometrický plán geodeta I., neboli predmetom vyvlastnenia, resp. neboli vyvlastnené tie
diely vo výmere, ako sú uvádzané.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne za žalobcov, či kataster eviduje, že by sporné parcely boli

predmetom dedenia, znalec odpovedal, že si myslí, že nie, pretože predmetom sporu sú práve tie diely
v tom páse medzi dvoma areálmi a tieto neboli predmetom dedenia, nakoľko polohové a geometrické
určenie nezobrazovalo tie parcely, a keď sa robili dedičské konania na parcely, tak predmetom konania
bolizostatkovéčastiparciel,ktorésúnaďalejevidovanéakoroleasúzapísanénaLVakoparcelyregistra
E KN. Sú to parcely mimo zastavanú časť katastrálneho územia.

Ďalej otázky znalcovi kládol právny zástupca za žalovaného, ktorý predovšetkým požiadal znalca o
predloženie kópie mapy parciel registra E podľa stavu ku dňu vyhotovenia výpisov z LV. Znalec predložil
čiernobielu kópiu a zároveň odkázal na kópiu v znaleckom posudku, kde sú zobrazené parcely registra
E mimo intravilán a takéto kópie sú aj voľne dostupné. Pokiaľ mal znalec predložiť kópiu pozemno-
knižnej mapy podľa stavu ku dňu zápisu vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3033/61 z 21.10.1961
vo vzťahu k pkv XXX/X, XXX/X M. XXX/X znalec uviedol, že mapa je stále tá istá, potom sa už

prestala obnovovať. Znalec predložil súdu kópiu naskenovanej mapy, na ktorej sú načrtnuté parcely.
Znalec opätovne potvrdil, že pás medzi dvoma areálmi nebol predmetom vyvlastňovacieho konania.
K sporným parcelám č. XXX/X, XXX/X M. XXX uviedol, že sú evidované v katastrálnej mape alebo
mape evidencie nehnuteľnosti od roku 1964, avšak v katastrálnej mape ani mape určeného operátu
ich polohové a geometrické určenie evidované nebolo. Zákres v katastrálnych mapách bol urobený tak,

že pri mapovaní sa zakreslila jedna hranica a nezistilo sa, že je tam prieluka, pričom založil sa LV pre
vodárne a kanalizácie. Keď prebiehali dedičské konania, predmetom dedičského konania boli pôvodné
parcely. Teda v čase evidencie a až do dnešného dňa sporné plochy parciel nie sú evidované v katastri,
teda nemohli byť ani predmetom dedičského konania. Predmetom dedičského konania boli iba parcely,
ktoré zostali ako zostatkové parcely mimo zastavaného územia obce. Ďalej znalec uviedol, že pokiaľ

zákon hovorí o záväznosti katastra a údajov katastra, tak pre geodetov a pre právne vzťahy je záväzný
zákres parciel, geometrické a polohové určenie. Nie je záväzná výmera, lebo táto sa určovala rôznymi
spôsobmi. Znalec sa domnieva, že sporné plochy mali byť predmetom reštitučných nárokov, nakoľko
boli zabraté mimo bez vyvlastnenia a bez právneho dôvodu. Znalec potvrdil tézu vyslovenú právnou
zástupkyňou za žalobcu, že parcely registra E sú zakreslené na pôvodnej UO (určený operát) mape.

Mapa určeného operátu tzv. zostatkové parcely ostali nevysporiadané z pozemkovej knihy. Znalec tiež
potvrdil, že pokiaľ po mapovaní boli zakreslené parcely č. XXXX/X, XXXX/X sa pôvodné mpč. parcely
z katastrálnej mapy ako keby vymazali a platí katastrálna mapa. List vlastníctva sa tak založil na celú
plochu pre Východoslovenské vodárne a kanalizácie. Zároveň nie je vyznačená nijaká duplicita.
Na otázky položené právnym zástupcom za žalovaného znalec odpovedal:

Vo vzťahu k pozemno-knižnej parcele č. XXX/X, na ktorej bolo realizované vyvlastnenie a výkup, či z
nej ostala nejaká zvyšková časť naďalej označená číslom č. XXX/X v evidencii E KN znalec uviedol, že
parcela bola najprv evidovaná v pozemkovej knihe. Ak prebehlo dedičské konanie po smrti pozemno-
knižných vlastníkov, tak sa zapisovalo do tzv. hluchého listu vlastníctva v evidencii nehnuteľnosti. Keďže
sa nevedelo, kde tá zostatková časť parcely sa nachádza, tak sa zakladali tzv. hluché LV, kde sa zapísal

dedič, nadobúdateľ a v poznámke bolo poznačené, že aké parcely sú predmetom dedenia, ale vôbec
sa neuvádzali výmery, lebo sa nevedeli zistiť. Pokiaľ geodézia poskytovala podklady k dedičskému
konaniu tak písala, že stav je neidentický, je potrebné vyhotoviť GP, ale ani notári ani dedičia to
nerešpektovali. Pokiaľ by sa boli v tom čase parcely presne zamerali, dalo by sa zistiť, ktoré plochy ostali
nevysporiadané. Upresnenie nastalo až pri ROEP, ktorej cieľom bolo zistiť aj polohové a geometrické

určenie týchto parciel, zistenie výmery a zápis do LV ako parcely registra E KN.
Na ďalšiu otázku, aké číslo mala pôvodná parcela č. XXX/X, resp. zvyšok ktorý ostal po zapísaní do GP
a vyvlastnení znalec odpovedal, že stále mala číslo v E KN č. XXX/X.
Na ďalšiu otázku vo vzťahu k parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX zvyšková parcela, ktorá
ostala po vyvlastnení v prípade, ak bola predmetom dedičského konania v roku 1976, resp. 1984

nehnuteľnosť označená ako parcela č. XXX/X vzhľadom na záväznosť polohopisného určenia parciel,
čo bolo predmetom dedičského konania znalec odpovedal, že práve to, čo ostalo ako zvyšok mimo
katastrálnej mapy. Ak priložíme katastrálnu mapu na mapu súčasnú alebo na raster pôvodnej mapy dá
sa zistiť, orezať, čo už bolo zapísané v C KN stave, alebo vo vtedajšej EN ako parcely registra C a to,
čo zostalo, malo byť predmetom dedenia. Znalec sa domnieva, že mali byť vyhotovované geometrické

plány pri dedičských konaniach a keďže sa to nerobilo, ani dedičia ani kataster nevedeli, čo presne
ostalo ako predmet dedenia. Všeobecne sa použilo parcelné číslo do konania dedičského a odcitovalo
sa, že sa prevádza parcela tá a tá zapísaná vo vložke.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu za žalovaného či v prípade, keď sa v roku 1976 dedila pozemno-
knižná parcela č. XXX/X, či sa dedila plocha, ktorá nie je predmetom konania, teda plocha v extraviláne
tak, ako je na mape vyznačená, znalec odpovedal, že podľa jeho názoru áno.

Na otázku týkajúcu sa ďalšej pozemno-knižnej parcely č. XXX/X položil právny zástupca za žalovaného
rovnaké otázky. Znalec odpovedal, že platí to isté pre všetky parcely.
Na otázku vo vzťahu k parcele C KN č. XXXX/XX K. A. F.. P., z ktorej pozemno-knižnej parcely táto
pochádza, znalec uviedol, že z pôvodnej parcely č. XXX. Zvyšková časť parcely č. XXX po zápise do
GP opätovne dostala číslo XXX.

Na ďalšiu otázku, či pokiaľ bolo predmetom dedičského konania v roku 1978 parcela vložková č. XXX,
či bolo predmetom dedičského konania to, čo je predmetom sporu, znalec uviedol, že nie, len zostatok
mimo zastavaného územia.
Na otázku vychádzajúcu z vypracovaného ZP F.. Y., právny zástupca za žalovaného položil otázku, či
tak, ako bol zakreslený GP pre vyvlastnenie pre vodárne po porovnaní s mapou C KN, či je vyvlastnená
plocha zhodná s plochou v registri C KN, len je posunutá znalec odpovedal, áno je tam zrejmý posun

asi chybou geodeta. Geodet neprevzal pôvodnú hranicu z pôvodnej parcely, nestotožnil ju, ale celé to
posunul.
Na otázku, či areál podľa stavu C KN vo vlastníctve žalovaného má rovnakú výmeru a rovnaký tvar ako
vyvlastnená časť len je posunutá, znalec odpovedal, že áno je to 117 m dole pri ceste a 171,70 m hore.
Na ďalšiu otázku, či posun, ktorý nastal v reáli je 5,71 m znalec uviedol, že pokiaľ to vyplýva z GP F.. P.,

ktorý znalec potvrdzoval, tak áno, v GP F.. P. sa uvádza 5,73 m, avšak znalec to nemeral.
Právny zástupca za žalovaného vyzval znalca, aby vysvetlil pojem „polohové a geometrické určenie
pozemku“ a v čom spočíva jeho záväznosť, znalec uviedol, že geometrické určenie je tvar a rozmery
pozemku, ktoré ho definujú nejaké 4 lomové body majúce v katastri súradnice, geometrické určenie,
zameranie pozemku a zákres v mapách. Polohové určenie - poloha vo vzťahu k iným predmetom v mape

a predmetom merania. Znalec tiež potvrdil, že keď sa zapíše GP pozemno-knižného operátu alebo iného
operátu tak, sa zapisoval, tak jeho zákresom do pozemkovej mapy sa geometricky zadefinuje určenie
nového pozemku. Definujú sa jeho záväzné hranice v mape. Geometrický plán k vyvlastňovaciemu
rozhodnutiu pre žalovaného bol zakreslený a tým pádom geometricky zadefinovaný určením nového
pozemku.

24. V nadväznosti na výsluch znalca súd umožnil stranám spracovať záverečné reči písomne, avšak
strana žalobcov doručila súdu dňa 16.5.2018 podanie, ktorým navrhla pripustiť vstup ďalších účastníkov
do konania, ako aj zmenu žaloby. Právna zástupkyňa za žalobcov zmenila aj skutkové dôvody žaloby.
Petit formulovaný právnou zástupkyňou za žalobcov ako petit alternatívnym spôsobom, že vo vzťahu

k parcele H. U. Č.. XXXX/XX M. H. U. Č.. XXXX/XX patria do dedičstva po nebohej Ž. Š. alternatívne
do dedičstva po nebohom M. N. K. a nebohej L. N. K., vo vzťahu k novovytvorenej parcele KN C č.
XXXX/XX M. Č.. XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne D. P. alternatívne patrí do dedičstva po
nebohom Z. P. v podiele 1/3, nebohej S. P. v podiele 2/3 a parcela KN C č. XXXX/XX je v podielovom
spoluvlastníctve F.. M. N., S.. M. N. M. M. H. každého v 1/3 alternatívne súd určí, že táto parcela patrí

do dedičstva po nebohom Antonovi Sedlákovi nie je alternatívnym petitom. Alternatívny petit navrhuje
viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní. V danom prípade však
strana žalobcov ponechala na súd, ktorý petit „si vyberie“. Keďže zo strany žalobcov došlo k zmene
skutkových okolností, od ktorých žalobcovia uplatňovali svoj nárok a aj s poukázaním na dĺžku konania,
súd nepovažoval za dôvodné pripustiť zmenu petitu žaloby, nakoľko výsledky doposiaľ vykonaného

dokazovania nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe. Zároveň súd v nadväznosti
na to nepripustil vstup ďalších účastníkov/strán: P. N., V.. L., Z. Q., V.. N., L. O., F.. Š. N., E. N., V.. I.,
F.. Z. J., F.. S. H., F.. S.. O. H., S. F., F.. Z. Y., U.., H. P., F.. K. Š., F.. S. Š. do konania pre neefektívnosť
takéhoto postupu (zmena petitu žaloby nebola pripustená) a zbytočné predlžovanie súdneho sporu s
poukázaním na to, že súd konanie koncentroval na pojednávaní dňa 20.3.2018, keď toto odročil za

účelom spracovania písomných záverečných rečí.

25. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.27. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem
ako podmienka úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom

právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených
záujmov práve určovacou žalobou. Ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka
sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú
situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný.
Vniektorýchprípadochvšakmožnonávrhnaurčeniepovažovaťzaprocesneprístupnýnapriekexistencii

možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny
predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou
otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov,
ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa návrhu

na plnenie.

28. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k označeným
novovytvoreným parcelám na základe chyby z minulosti spočívajúcej v nezosúladení geometrických
plánov na výkup a vyvlastnenie pozemkov, čím mala vzniknúť majetkovo-právne nevysporiadaná časť

dotknutých parciel, ktorú nevysporiadanú časť parciel si žalovaný osvojil bez právneho podkladu a
včlenil do svojho areálu. Tieto sporné časti parciel mpč. XXX/X, Č.. XXX/X M. XXX tvoria časť parciel
Č.. XXXX/X M. Č.. XXXX/X zapísané vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný so žalobou nesúhlasil,
namietal nedostatok procesného spoločenstva a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore tiež
nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že vlastnícke právo k označeným

parcelám nadobudli dedením, ich tvrdenie nekorešponduje s výsledkom vykonaného dokazovania,
predovšetkým z výsluchu v konaní vypočutého znalca F.. M. Y.. Ako vyplynulo z jeho výpovede, parcely
označené v dedičských rozhodnutiach mpč. XXX, XXX/X M. XXX/X neboli totožné s predmetom sporu,
nakoľkotaktooznačenéparcelybolilenzvyškovýmiparcelamipovyvlastneníbezpolohopisnéhourčenia
nachádzajúce sa mimo zastavaného územia. Pokiaľ prebehlo dedičské konanie po smrti pozemno-

knižných vlastníkov zapisovalo sa to do tzv. hluchého listu vlastníctva v evidencii nehnuteľnosti bez
určenia, kde sa zostatková časť parcely nachádza. Žalobcovia preto skutočne nepreukázali, že sú
vlastníkmi sporných častí parciel tak, ako ich tvrdenia vyplývajú zo žaloby. Na základe týchto zistení sa
súd stotožňuje s námietkou žalovanej strany, že pre prípad úspechu žaloby sa žalobcovia mali domáhať
určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohých právnych predchodcoch, ktorí v čase

vyvlastnenia a výkupu pozemkov boli nažive M. N. K., L. N. K., S. P., Z. P. M. M. N., pričom tieto osoby
boli skutočnými vlastníkmi sporných parciel. Žalobcovia sa pokúsili o zmenu skutkových tvrdení v žalobe
a v nadväznosti na to požiadali súd o pripustenie zmeny petitu žaloby, ako aj o povolenie vstupu nových
účastníkov/strán do konania, čím prakticky deklarovali dôvodnosť námietok žalovanej strany voči žalobe
v nadväznosti na neúplný okruh, ako aj nesprávny petit žaloby. Ako to už súd uvádzal, novotvrdené

skutočnosti, nový okruh účastníkov/strán by vyžadoval vykonávanie ďalšieho dokazovania na tvrdené
skutočnosti zo strany žalobcov, čím by došlo k neúmernému predĺženiu súdneho konania, bolo by to
neefektívne a nehospodárne už aj s poukázaním na dĺžku konania. Navyše, argumentácia žalovaného
o nesprávne podanej žalobe, ako aj neúplnom okruhu účastníkov bola žalovaným namietaná.

29. V prípade žaloby o určenie vlastníctva, alebo o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť
účastníkmi civilného procesu všetci katastrálni vlastníci, resp. ich právni nástupcovia. Ide o tzv. nútené
procesné spoločenstvo.

30. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

31. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

32. Neoznačenie všetkých subjektov núteného spoločenstva je samé o sebe dôvodom zamietnutia
žaloby. Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, že žalobcovia sa mali žalobou
domáhať, že vlastníkom parciel boli v čase ich smrti ich právni predchodcovia tak, ako to súd už uvádzalvyššie. V takom prípade by však žalobcami museli byť všetci právni nástupcovia poručiteľov, teda nielen
osoby, ktoré žalobu podali, ale všetky osoby, ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia.
„Nestanoví-li zákon jinak, je výrok pravomocného rozsudku závazný jen pro účastníky řízení (§ 159a

odst. 1 o. s. ř.); z toho vyplývá, že výrok rozsudku o tom, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí vlastníkem
nemovitosti, je závazný jen pro účastníky řízení a nikoliv pro ty dědice, kteří se tohoto řízení nezúčastnili.
Pak nemůže být plně závazný ani pro soud v dědickém řízení; ostatní dědicové by totiž mohli vlastnické
právo zůstavitele zpochybňovat a nebylo by vůči nim možné vyjít z toho, že o něm bylo již rozhodnuto.
Proto účastníky řízení o tom, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí vlastníkem nemovitosti, musejí být

známí dědicové; pokud účastníky nejsou, nemá žalobce na určení naléhavý právní zájem ve smyslu
§ 80 písm. c) o. s. ř., neboť takové rozhodnutí neodstraní stav nejistoty v právním vztahu a nemůže
být spolehlivým základem pro projednání věci v dědickém řízení“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo
585/2012).
V nadväznosti na to sa dá súhlasiť aj s argumentáciou žalovanej strany, že na strane žalobcov absentuje
vecná legitimácia - aktívna spočívajúca v tom, že žalobcovia nie sú nositeľmi tvrdeného subjektívneho

práva, ktorého existenciu v žalobe tvrdia.

33.Dokazovaniejejedenzozákladnýchinštitútovcivilnéhoprocesu,abysúdvedelsporriadneprejednať
a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie
vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle

ustanovenia § 132 CSP je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu
veci a zároveň povinný ich predložiť. Zákonodarca úpravou nového Civilného sporového poriadku
sa výrazne odklonil od princípu materiálnej pravdy a zaviedol princíp formálnej pravdy, kde súd
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo

byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

34. Z dôvodu nepreukázania skutočnosti tvrdených v žalobe a teda neunesenia dôkazného bremena zo

strany žalobcov súd žalobu zamietol. Ďalšími námietkami sa súd nezaoberal, nakoľko postačoval tento
dôvod na zamietnutie žaloby, teda s námietkou prípadného vydržania vlastníctva žalovaným, či potreby
uplatnenia vlastníckych nárokov v rámci reštitúcie sa nezaoberal.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 CSP,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 CSP,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o

trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

39.Onáhradetrovkonaniarozhodovalsúdvzmysleustanovenia§255ods.1vspojenís§257anapriek
tomu, že v spore bol plne úspešný žalovaný, súd zohľadnil výnimočné okolnosti prípadu, keď akcentoval

predovšetkým na to, že námietka žalovaného o neúplnom procesnom spoločenstve a v nadväznosti
na to nesprávnom žalobnom petite nevyplývala zo žiadneho listinného dôkazu ani z vypracovaného
znaleckého posudku v konaní a tieto skutočnosti boli zistiteľné až výsluchom znalca na pojednávaní
dňa 20.3.2018. Súd preto považoval rozhodnutie zaväzujúce žalobcov k plnej náhrade trov konania zaneprimerane tvrdé, zároveň však musel zohľadniť tú skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní právne
zastúpení. Súd preto aplikujúc ustanovenie § 257 CSP zaviazal žalobcov na náhradu trov konania
spoločne a nerozdielne žalovanému v rozsahu 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.