Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215906
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115215906.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: H. F., F..

XX.X.XXXX, T. H., J. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove, Hlavná
19, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Prešov, Hollého 14,
právne zastúpený JUDr. Tomášom Gogom, advokátom v Košiciach, Žriedlová 3, v konaní o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca s podaným návrhom doručeným 28.3.2013, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti

výpovede zo dňa 22.11.2012 zároveň žiadal o priznanie náhrady mzdy, ktorú v podanej žalobe
nešpecifikoval. Rozsudkom súdu sp. zn. XXCpr/X/XXXX súd rozhodol o neplatnosti výpovede danej
žalovaným dňa 22.11.2012 a zároveň vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu o náhradu
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Tento rozsudok bol potvrdený
rozsudkom KS v Prešove sp. zn. XCopr/X/XXXX zo dňa 6.5.2015, ktorým bol potvrdený jednak rozsudok
prvostupňového súdu o určení neplatnosti výpovede a zároveň odmietnuté odvolanie žalovaného proti
výroku, ktorým bol nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčený na samostatné konanie. Právoplatnosť

rozsudku sp. zn. XXCpr/X/XXXX nastala 11.6.2015.

2. Žalovaný listom zo 4.8.2015, ktorý bol doručený súdu 18.8.2015 oznámil, že žalobcovi vyplatil
31.7.2015 náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za 9 mesiacov z výpočtu
pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, keď výška priemerného hodinového
zárobku u žalobcu za posledný kalendárny štvrťrok 2012 je 4,2160 Eur, čo predstavuje priemerný
mesačný zárobok 687,42 Eur a výška priemerného hodinového zárobku žalobcu za obdobie od júna

2012 do augusta 2012 je 4,2388 Eur, čo predstavuje priemerný mesačný zárobok 691,14 Eur. V
číselnom vyjadrení náhrada mzdy predstavuje 6 190,29 Eur a po splnení odvodovej povinnosti zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa bola žalobcovi na jeho bankový účet dňa 31.7.2015 poukázaná suma
4 318,19 Eur.

3. Žalobca na ústnom pojednávaní 26.8.2015 potvrdil prijatie uvedenej sumy, avšak trval na tom, že
tento výpočet náhrady mzdy nie je správny, lebo v r. 2014 došlo k valorizácii miezd zamestnancov o 4

%, v r. 2015 o 3 % a táto valorizácia sa mala preniesť do výpočtu náhrady mzdy.4. Žalovaný poukázal na to, že k valorizácii miezd došlo od 15.1.2014, pričom vypočítaval náhradu mzdy
žalobcu odo dňa, kedy mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnaní, čo bolo v apríli 2013 a za toto obdobie
žalobcovi sa nezvýšila mzda o valorizáciu.

5. Žalobca podaním doručeným 9.12.2015 žiadal, aby mu žalovaný zaplatil titulom náhrady mzdy ešte
sumu 1 433,57 Eur s 5,05 % ročným úrokom od 1.6.2015 do zaplatenia, lebo žalovaný zaplatil odvodovú
povinnosť vo vyššej čiastke než mala byť vykonaná, lebo sa vypočítala z jednorazovej výplaty. Jeho
hrubá mzda po valorizácii 15.1.2014 predstavovala sumu 715,32 Eur, po valorizácii od 1.3.2015 736,78

Eurazaobdobieod1.9.2014do31.5.2015náhradamzdyje7260,82Eur,pretožepatrízaobdobie,ktoré
je pre neho najvýhodnejšie, keďže v zákone sa nehovorí, za ktoré obdobie 9 mesiacov patrí pracovníkovi
náhrada mzdy, ak toto obdobie, kedy nepracoval pre prekážky na strane zamestnávateľa presahujú 9
mesiacov. Ak sa k tomu priráta 5 % úrok za omeškanie, výška jeho nároku potom predstavuje 7 623,86
Eur a po odpočítaní výšky náhrady mzdy stanovenej žalovaným v sume 6 190,29 Eur je rozdiel 1 432,57
Eur,ktorýjepredmetomuplatnenéhoašpecifikovanéhonároku.Žiadal,abynatentovýpočetsúdnariadil

znalecké dokazovanie.

6. Žalovaný v reakcii na špecifikáciu nároku v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 29.3.2016
uviedol, že žalobcovi vyplatil náhradu mzdy vo výške 6 190,29 Eur po odpočítaní odvodových povinností
v sume 4 318,19 Eur, a to za čas 9 mesiacov odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, lebo valorizácia miezd u neho sa uskutočnila až po uplynutí 9 mesiacov odo dňa,
kedy žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Zákonník práce stanovuje moment, od ktorého
zamestnancovi patrí náhrada mzdy a je ním jednoznačne obdobie 9 mesiacov odo dňa, kedy oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a toto obdobie 9 mesiacov sa počíta kontinuálne v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Toto obdobie plynie žalobcovi od 2.4.2013 do 2.1.2014, za ktoré

mu aj uhradil náhradu mzdy a zároveň si splnil odvodovú povinnosť v zmysle všeobecne záväzných
právnych predpisov, preto považuje nárok žalobcu na náhradu mzdy za splnenú v celom rozsahu.
Žalobca nekonkretizuje dôvody, pre ktoré považuje odvodovú povinnosť žalovaného za splnenú v
nesprávnej výške, preto sa k tomu ani nemôže vyjadriť. K valorizácii mzdy žalobcu k 15.1.2014 nedošlo,
lebo v tom čase už nebol žalobca jeho zamestnancom, pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej

doby k 31.1.2013.

7. Žalobca na ústnom pojednávaní 2.5.2016 uviedol dôvod, pre ktorý považuje postup žalovaného pri
plnení odvodových povinností za nesprávny, keď v nesprávnej výške odviedol daň zo mzdy, čím ukrátil
žalobcu na odvodoch do poisťovní, pretože tieto odvody urobil z celkovej sumy 6 190,29 Eur, avšak mal

ich urobiť z jednotlivých miezd za jednotlivé mesiace, lebo pri odvode zo sumy 6 190,29 Eur sa dostal do
vyššej odvodovej stupnice, následkom čoho bola stanovená vyššia výška odvodu v jeho neprospech.

8. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že výšku odvodov stanovil správne v súlade s právnymi predpismi
po komunikácii so sociálnou poisťovňou. Znalecké dokazovanie, ktoré žiada žalobca, považuje za

zbytočné, nehospodárne, neúčelné.

9. Podaním doručeným súdu 14.6.2016 žalobca upravil výšku sumy, ktorú si uplatnil ako náhradu mzdy
na sumu 1 108,13 Eur, keď kapitalizované úroky vypočítal z čistej mesačnej mzdy 541,65 Eur (po
odpočítaní povinných odvodov a dane z hrubej mzdy žalobcu 687,81 Eur, t. j. sumy 92,14 Eur a 54,02

Eur, čistá mzda tak predstavuje 541,65 Eur) a ďalej si uplatňuje sumu 556,66 Eur vzniknutú z nesprávne
stanovených povinných odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a dane. Na ústnom
konaní 21.9.2016 žalobca vzal čiastočne žalobu späť nad istinu 1 108,13 Eur s tým, že predmetom
žalobyjeistina1108,13Eurbezúročneazotrvalnatom,abybolnariadenýznaleckýposudoknavýpočet
výšky náhrady mzdy, ktorá patrí žalobcovi, lebo žalovaný vychádzal z nesprávneho výpočtu priemernej

mzdy žalobcu.

10. Súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania uznesením zo 6.2.2017, ktorým zároveň uložil
žalobcovi zložiť preddavok 300 Eur na znalecký posudok, ktorý však nezložil a listom z 27.7.2017
oznámil, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie a žiada, aby súd nariadil termín pojednávania.

11. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že ide o bezdôvodnú žalobu, ktorú žiadal zamietnuť s tým, že
jeho výpočet náhrady mzdy, ako aj vyrubenej dane a postup pri odvodoch je správny.12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne T. Š., listom Sociálnej poisťovne z 21.6.2016,
výplatným lístkom, mzdovými listami žalobcu za r. 2012, spisom sp. zn. XXCpr/X/XXXX a zistil tento
skutkový stav:

13. Žalobca v konaní sp. zn. XXCpr/X/XXXX sa domáhal určenia neplatnosti výpovede, ktorá mu bola
doručená žalovaným 22.11.2012 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v spojení s § 63
ods. 2 Zákonníka práce z dôvodov nadbytočnosti s tým, že jeho pracovný pomer mal skončiť na základe
tejto výpovede 31.1.2013. Pracovný pomer so žalovaným uzatvoril 31.1.2011 pôvodne na dobu určitú

do 31.1.2012 a dňa 2.1.2012 uzatvoril dohodu o zmene pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Súd vo veci rozhodol 9.6.2014 tak, že určil neplatnosť tejto výpovede a
po odvolaní žalovaného KS v Prešove rozsudkom zo 6.5.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o určení neplatnosti výpovede a odmietol odvolanie žalovaného proti výroku súdu, ktorým
vylúčilnasamostatnékonanienárokžalobcunanáhradumzdy.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosť
11.6.2015.

14. Žalovaný po právoplatnosti tohto rozsudku vykonal výpočet náhrady mzdy a dňa 31.7.2015 na účet
žalobcu vyplatil 4 318,19 Eur po splnení odvodových povinností, keď výpočet náhrady mzdy vykonal
za obdobie od 2.4.2013 do 2.1.2014 a vypočítal v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdy
za 9 mesiacov, keď vychádzal z priemernej mzdy vypočítanej z priemerného hodinového zárobku za

obdobie od júna 2012 do augusta 2012 4,2388 Eur, za celé obdobie 691,14 Eur a výšky priemerného
hodinového zárobku za posledný kalendárny štvrťrok 2012 4,2160 Eur, čo predstavuje mesačne 687,42
Eur. Takto vypočítal žalobcovi výšku náhrady mzdy za 9 mesiacov 6 190,29 Eur a po splnení odvodovej
povinnosti vykonaním odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne a zrážkami dane poukázal na účet
žalobcu 4 318,19 Eur. Žalobca podaním doručeným 9.12.2015 žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 1

433,57 Eur, lebo podľa neho výška mzdy za 9 mesiacov sa má vypočítať z najvýhodnejšieho obdobia
po valorizácii mzdy k 15.1.2014 a 1.3.2015. Podľa jeho výpočtu z priemerného zárobku by náhrada
mzdy bola 7 623,86 Eur a rozdiel medzi náhradou hrubej mzdy stanovenej žalovaným 6 190,29 Eur
predstavuje uplatnený nárok 1 433,57 Eur. Následne podaním doručeným 14.6.2016 žiadal, aby mu súd
priznal sumu 1 108,13 Eur, ktorá predstavuje kapitalizované úroky vypočítané z čistej mesačnej mzdy

541,65 Eur a za obdobie od 15.3. do 15.11.2013 vo výške 551,47 Eur a rozdiel vzniknutý vyplatením
povinných odvodov vo výške 556,66 Eur, spolu sumu 1 108,13 Eur a na ústnom pojednávaní 21.9.2016
nad túto sumu vzal žalobu späť.

15. Sociálna poisťovňa listom z 21.6.2016 oznámila, že v zmysle § 139a zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení je vymeriavacím základom na odvod poistného na sociálne poistenie za každý
kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi časť
príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac. V zmysle § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistné vypočítané z vymeriavacieho
základu zamestnanca, splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce vykazuje a odvádza
poistné z náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru jednorazovo v termíne jeho
splatnosti v závislosti od dátumu vyplatenia tejto náhrady, avšak celková suma odvedeného poistného
je tvorená súčtom jednotlivých súm poistného vypočítaných z vymeriavacích základov za kalendárne
mesiace, za ktoré je náhrada mzdy priznaná. Zamestnávateľ Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A.

Reimana Prešov vykázal a odviedol poistné na sociálne poistenie z náhrady mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru so zamestnancom H. F. v zákonnej lehote podľa zúčtovania príjmov
8/2015 a celková suma zamestnávateľom vykázaného a odvedeného poistného bola určená ako
súčet jednotlivých súm poistného vypočítaných z vymeriavacích základov dotknutého zamestnanca za
kalendárne mesiace február až október 2013.

16. Z výplatného lístka žalobcu vyhotoveného žalovaným vyplýva, že odvodové povinnosti plnil z
náhrady 6 192,31 Eur (vypočítaná z pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce
687,81 x 9, výška priemerného hodinového zárobku žalobcu 4,2160 Eur za posledný kalendárny štvrťrok
2012 a 4,2388 Eur za obdobie jún - august 2012), poistné predstavovalo 756,05 Eur, zdravotné poistenie

164,80 Eur, nemocenské poistenie 88,88 Eur, invalidné poistenie 188,73 Eur. Zdravotné poistenie bolo
určené zo základu 4 120 Eur a daň zo základu 5 536,26 Eur.17. Svedkyňa T. Š., mzdová zamestnankyňa žalovaného, vypovedala, že žalobcovi vyplatili náhradu
mzdy za mesiace február až október 2013, ktorá bola vypočítaná a vyplatená v júli 2015, pričom
si museli splniť odvodové povinnosti do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Do zdravotnej poisťovne

bol odvedený odvod jednorazovo z maximálnej výšky 4 200 Eur 4 %, čo splnili, Sociálna poisťovňa
žiadala príjem rozúčtovať na obdobia, v ktorých bola vyplatená náhrada mzdy zvlášť za každý mesiac.
Žalobcovi boli takto odoslané výkazy do Sociálnej poisťovne s uvedením za aké obdobie a z akej
výšky je odvod za jednotlivé mesiace a zároveň Sociálnej poisťovni bol predložený evidenčný list
dôchodkového poistenia žalobcu. Ak by sa robil odvod v zdravotnej poisťovne samostatne za každý

mesiac, poistné by bolo vo vyššej sume. Žalobca si v r. 2013 uplatnil odpočítateľnú položku, ale keďže
roky 2013, 2014 boli už uzavreté ako účtovné obdobia, do ktorých nemohli vstupovať, v r. 2015 bola
odpočítateľná položka uplatnená za mesiac jún, t. j. za aktuálny mesiac, kedy žalobca aj podpísal
zúčtovacie obdobie. Aby mu bol vrátený rozdiel na dani z predchádzajúcich rokov 2013, 2014, musí
sám iniciovať takúto požiadavku na daňovom úrade na usporiadanie tejto dani, pretože do tohto procesu
nemôže zamestnávateľ vstupovať. Daň 316,94 Eur bola podľa účtovného dokladu 25 %. Pokiaľ ide

o Sociálnu poisťovňu, tam museli rozúčtovať odvody za jednotlivé mesiace z každej mesačnej mzdy.
Pokiaľ ide o zdravotnú poisťovňu, tu sa postupuje z jednorazového príjmu 4 120 Eur 4 %, čo zodpovedá
sume 164,80 Eur. Ak by sa odvod do zdravotnej poisťovne robil za každý mesiac jednotlivo, poistné
by bolo vyššie.

18. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

19. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, v znení ku dňu 31.7.2015, priemerný
zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo

mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho

obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje

na najbližší eurocent nahor.

20. Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku žalobcu je 4. kvartál 2012 za obdobie do
31.3.2013, 1. kvartál 2013 za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2013, 2. kvartál 2013 za obdobie od 1.7.2013
do 30.9.2013 a 3. kvartál 2013 za obdobie október 2013. Priemerný zárobok žalobcu za 4. kvartál 2012

bol687,42Eurpodľavýpočtovžalovaného,zaobdobieod1.4.2013do30.6.2013679,14Eur,zaobdobie
od 1.7.2013 do 30.9.2013 687,81 Eur a za obdobie 3. kvartálu 2013 vypočítaný pravdepodobný zárobok
vo výške 687,81 Eur. V zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume
priemerného zárobku odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až dočasu, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.Žalobcaoznámilžalovanémudňa2.4.2013,žetrvánaďalšomzamestnaní.Žalovanýneumožnil
žalobcovi pracovať, pričom súd právoplatne rozhodol o neplatnosti výpovede dňom 11.6.2015, keď KS

v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 9.6.2014.

21. Žalobca svoj nárok na náhradu mzdy prvý krát špecifikoval až podaním doručeným 18.8.2015, kedy
zároveň potvrdil, že mu žalovaný vyplatil 31.7.2015 náhradu mzdy vo výške 6 190,29 Eur (z výpočtu
pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce 687,81 Eur x 9 mesiacov) a po splnení

odvodovej povinnosti mu na jeho bankový účet dňa 31.7.2015 poukázal sumu 4 318,19 Eur. V ďalšom
podaní doručenom 9.12.2015 žalobca žiadal, aby mu žalovaný doplatil titulom náhrady mzdy sumu 1
433,57 Eur, keď podľa jeho výpočtu jeho hrubá mzda po valorizácii 15.1.2014 predstavovala 715,32
Eur a od 1.3.2015 736,78 Eur, potom za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 mu patrí suma 7 260,82
Eur. Ide o obdobie, ktoré je pre neho najvýhodnejšie, pretože zákon nehovorí, za ktoré obdobie 9
mesiacov patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak toto obdobie pracovník nepracoval pre prekážky na

strane zamestnávateľa presahuje 9 mesiacov a k tomu prirátal 5 % úrok, preto celková výška je 7 623,86
Eur a po zohľadnení rozdielu, ktorý mu vyplatil žalovaný, ktorý určil výšku náhrady mzdy v sume 6 190,29
Eur si uplatňuje 1 433,57 Eur a zároveň žiadal, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na výpočet
náhrady mzdy.

22. Žalovaný v reakcii na tento návrh poukázal na to, že zákon v § 79 Zákonníka práce uvádza, že čas,
za ktorý je možné priznať náhradu mzdy zamestnancovi sa počíta odo dňa, keď zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnaní a od toho dňa sa počíta 9 mesiacov. Preto
nie je správny spôsob, ako si zvolil žalobca, ktorý si vybral svojvoľne pre neho najvýhodnejšie obdobie.
Žalobcaoznámilzamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaníod1.4.2013,preto9-mesačnádoba

predstavuje obdobie od 2.4.2013 do 2.1.2014, za ktorú mu aj vypočítal náhradu mzdy a túto vyplatil.
Pokiaľ ide o odvodovú povinnosť, túto si splnil podľa všeobecných záväzných právnych predpisov,
pričom žalobca neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré jeho odvodovú povinnosť považuje za nesprávnu.
K 15.1.2014 nedošlo k valorizácii mzdy žalobcu, nakoľko v tej dobe už nebol jeho zamestnancom.
Pracovnýpomeržalobcuskončilkudňu3.7.2015dohodoupotom,čobolpotvrdenýrozsudokOSPrešov

KS v Prešove v konaní sp. zn. XCopr/X/XXXX zo 6.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.6.2015.
Žalovaný vyplatil žalobcovi na jeho účet 31.7.2015 náhradu mzdy za 9 mesiacov vypočítanú vo výške
hrubej mzdy 6 190,29 Eur, po odpočítaní odvodových povinností vo výške 4 318,19 Eur, ktorá bola
poukázaná žalobcovi. Žalobca až po vyplatení tejto náhrady mzdy zo strany žalovaného podaním z
9.12.2015 žiadal zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1 433,57 Eur s 5,05 % ročným úrokom z tejto istiny

od 1.6.2015 do zaplatenia, keď tvrdil, že jeho priemerná mzda za 9 mesiacov mala byť 7 623,86 Eur a
žaluje rozdiel medzi touto sumou a vypočítanou náhradou mzdy žalovaným 6 190,29 Eur, keď ju vyrátal
z obdobia 9 mesiacov od 1.9.2014 do 31.5.2015. Žalobca následne podaním dňa 14.6.2016 žiadal, aby
mu bola priznaná suma 1 108,13 Eur, ktorá predstavuje kapitalizované úroky vypočítané z čistej mzdy
541,65 Eur (z hrubej mzdy 687,81 Eur - povinné odvody zamestnanca vo výške 92,14 Eur a daň zo

závislej činnosti 54,02 Eur za obdobie od 15.3.2013 do 15.11.2013) a rozdiel v čistej mzde vo výške
556,60 Eur vzniknutý rozdielnym vyplatením povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a
dane. Na ústnom pojednávaní konanom 21.9.2016 vzal žalobca v časti žalobu späť nad istinu 1 108,13
Eur tak, že predmetom žaloby ostala istina 1 108,13 Eur bezúročne.

23. Súd zamietol nárok žalobcu takto vymedzený na náhradu mzdy a kapitalizované úroky vzhľadom na
to, že pokiaľ ide o sumu 556,66 Eur vzniknutú z rozdielneho vyplatenia povinných odvodov do sociálnej
poisťovne aj zdravotnej poisťovne, v zmysle § 33 ods. 1, 6 a 9, § 36 ods. 5, § 35 ods. 1 a § 38 zákona
č. 595/2003 Z. z. žalobca ako daňovník má právo na vyplatenie daňového bonusu, keďže žalovaný
nemohol v r. 2015 prihliadnuť na tento daňový bonus, pri ročnom zúčtovaní dane za r. 2015, príp. 2016,

2017 a toto si uplatniť môže priamo na daňovom úrade ako vyplatenie daňového bonusu, príp. dane,
ktorá mu bola podľa jeho tvrdenia nesprávne zrazená a pokiaľ žalobca žiadal titulom kapitalizovaných
úrokov priznať sumu 551,47 Eur za obdobie od 15.3.2013 do 15.11.2013, súd má za to, že mu nevznikol
takýto nárok z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy bez určenia jej výšky a toto prvý krát
špecifikoval až podaním z 9.12.2015, kedy tvrdil, že mu patrí titulom náhrady mzdy okrem vyplatených

súm ešte suma 1 433,57 Eur, lebo náhrada mzdy sa mala počítať zo mzdy za obdobie, ktoré bolo
pre neho najvýhodnejšie od 1.9.2014 do 31.5.2015. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania,
keďže výška náhrady mzdy zo strany žalobcu až do podania z 9.12.2015 nebola vôbec stanovená anišpecifikovaná ako celok ako náhrada mzdy. Pre tieto dôvody súd žalobu v časti ako ju upravil žalobca
zamietol pre nedôvodnosť.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobca v konaní
o priznanie nároku na náhradu mzdy nebol úspešný, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Tieto priznal žalovanému vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
.