Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200616
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117200616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Č. Y. A., P.. B..,

J.: XX XXX XXX, V. XX, A., v konaní právne zastúpený P. K. V., W., S. &. W., B.. T.. Y.., W. X/B, A.,
proti žalovanej: V.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXX, v konaní o zaplatenie XX XXX,XX Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je povinná zaplatiť spoločnosti Č. Y. A., P.. B.. istinu vo výške XX XXX,XX Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasvojoužaloboudoručenoutunajšiemusúdudňaXX.XX.XXXXžiadalsúd,abyvydalrozsudok,
ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy XX XXX,XX Eur spolu s úrokom vo výške X,XX %
ročne zo sumy XX XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne zo sumy XX XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej táto aj spolu s prílohami bola riadne a včas doručená.
Žalovaná sa nedostavila ani na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Súd teda
pojednával v jej neprítomnosti.

3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazmi,vyjadreniamižalobcu,akoajsostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoj návrh oprel o skutočnosť, že žalovaná uzatvorila so žalobcom ako veriteľom zmluvu
o poskytnutí úveru č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške XXX XXX
Eur na kúpu nehnuteľnosti. Na zabezpečenie tejto pohľadávky bola zo zmluvy o úvere uzatvorená
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná porušovala zmluvné a obchodné
podmienky, žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhlásil úver za predčasne splatný. Keďže nedošlo k dohode,
v rámci ktorej by bola celá pohľadávka splácaná a splatená, pristúpil žalobca k výkonu záložného
práva. Dňa XX.XX.XXXX došlo k dobrovoľnej dražbe. Dražbou dosiahnutý výťažok bol vo výške XXX

XXX Eur a suma vo výške X XXX,XX Eur bola v súlade s § 151l ods. 3 Občianskeho zákonníka
poukázaná na náklady dražby a odmenu dražobnej spoločnosti. Dobrovoľnou dražbou nebola uhradená
celá pohľadávka žalobcu. Preto žalobca podal tento návrh.5. Žalovaná suma bola žalobcom vyčíslená ku dňu XX.XX.XXXX, pričom istina predstavuje sumu
XX XXX,XX Eur, úroky z úveru sumu XX,XXX,XX Eur, úroky z omeškania sumu XX XXX,XX Eur a
neuhradené poplatky sumu XX Eur.

6. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala pohľadávka žalobcu istinu vo výške
XXX XXX,XX Eur, úroky z úveru vo výške X XXX,XX Eur, úroky z omeškania vo výške X,XX Eur a
neuhradené poplatky vo výške X Eur. Suma XXX XXX,XX Eur, ktorá bola získaná z dobrovoľnej dražby,
bola uhradená na istinu.

7. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ObZ), zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.19. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

20. V danom prípade je nepochybné, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.
Aj keď úverová zmluva je formálne absolútnym obchodným vzťahom, dôležitý je obsah a postavenie
zmluvných strán. V tomto prípade je teda zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné vzťahy
medzi účastníkmi konania sa majú riadiť Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, účinnými

v čase uzatvorenia zmluvy. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento typ aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasledujúce, ako aj ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa.

21. Bolo preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá spĺňa atribúty v
zmysle citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľského práva. Bolo preukázané a žalovaná to ani
nepoprela, že zmluvné podmienky riadne neplnila, čo bolo dôvodom pre predčasné zosplatnenie úveru
a následnú dobrovoľnú dražbu. Keďže výťažok, ktorý bol získaný v dražbe, nepokryl celú dlžnú istinu,
bolo namieste priznať žalobcovi istinu, ktorú žalovaná ešte nezaplatila.

22. Žalobca si ďalej uplatňoval úroky z úveru a to aj po zosplatnení. Bez pochýb je to, že za úver
možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j.
úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti, podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky

na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť.

23. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatený do splatnosti, zákon

priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné (úroky z omeškania s
kogentne stanoveným limitom), alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že
prípadnádohodaoúrokochposplatnostipopriďalšíchúrokochzomeškaniaaďalšíchsankciáchindikuje
neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej
kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších

sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania
či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z
omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

24. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,

ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové

vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

25. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda veriteľ stráca nárok na úroky za

požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa

popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by boltento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

26. Súd teda priznal žalobcovi úroky z úveru len do zosplatnenia, podľa jeho vyčíslenia, vo výške X
XXX,XX Eur. Vo zvyšku v tejto časti súd žalobu zamietol, a to tak v časti kapitalizovaných úrokov, ako
aj úrokov vo výške X,XX % od XX.XX.XXXX do budúcna.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

30. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

31. Súd priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania vo výške X,XX % z priznanej istiny od

XX.XX.XXXX, t. j. od zosplatnenia, do zaplatenia, keďže tento úrok z omeškania si žalobca uplatnil v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

32. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z úrokov z úveru a v tejto časti súd žalobu taktiež
zamietol. Vychádzal pritom z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. XXOdo XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorý vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa
štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z
omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v §

488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného
záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s
platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový;

pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom
veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania

s platením príslušenstva pohľadávky.

33. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na
príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva
pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2
OZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k absurdnému
záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutousamostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ, ako úprava všeobecná vo vzťahu ku
všetkýmobčianskoprávnymzáväzkom,pomenovávapríslušenstvo,ktorémožnopriomeškanísplnením
peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny v prípadoch, kedy zákon o

kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má
veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k
názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia.

34. Podľa záveru Najvyššieho súdu ČR teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (Obchodný

zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť
zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny.

35. Súd zamietol žalobu taktiež v časti požadovaných poplatkov, a to z dôvodu, že v čase zosplatnenia
tentopoplatokžalovanejúčtovanýnebolaneskôržalobcanepreukázalakýboldôvodúčtovaniatakéhoto
poplatku a či žalovaná za poplatok v takejto výške dostala adekvátne protiplnenie.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže žalobca mal v konaní úspech v menšej časti žalovanej sumy, súd mu nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Žalovaná mala v konaní taktiež len čiastočný úspech a keďže jej žiadne trovy
konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.