Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217010272.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovanej K. E., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej K. E., proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 9. 2018 sp. zn. 1T/51/2017, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 27. 3. 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej K. E. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná K. E. (ďalej
aj ako obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.
v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

v čase okolo 04.00 hod. dňa 03. apríla 2017 v L. na ulici D. v rodinnom dome so súpisným číslom XX,
odcudzila čiernu pánsku peňaženku zo zadného pravého vrecka poškodeného C. Q. L., narodeného
XX.XX.XXXX, v ktorej sa nachádzali osobné doklady poškodeného ako občiansky preukaz, daňová
karta, karta F., bankomatová karta H. Y. od banky Y., karta Y. a peňažná hotovosť vo výške 19.000.-
HUF, následne keď to zbadal poškodený, predmetnú peňaženku mu vrátila, avšak bez bankovky v
nominálnej hodnote 10.000,- HUF, ktorú bankovku poškodenému vrátila až vtedy, keď za to dostala od

neho 1000,- HUF, a týmto svojím konaním spôsobila poškodenému C. Q. L., narodenému XX.XX.XXXX,
trvale bytom L., L. Z. X, G., škodu minimálne vo výške 19.000,- HUF,
- pričom takto konala napriek tomu, že bola dňa 16. mája 2016 rozhodnutím Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruKomárnovblokovomkonaníprávoplatnepostihnutázapriestupokprotimajetkupodľa
§ 50 odsek 1 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spáchaný formou
krádeže dňa 16. mája 2016, a to uložením blokovej pokuty vo výške 10,- Eur.

Za to jej bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím ustanovení § 36 písm. l/, písm. k/ Tr. zák., § 37 písm.
h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná prostredníctvom obhajcu uviedla, že sa nestotožňuje s
trestom odňatia slobody, ktorý považuje za neprimerane prísny. Namietla, že na hlavnom pojednávaní
predložila pracovnú zmluvu uzavretú so zamestnávateľom dňa 1. 9. 2018, čo súd I. stupňa
nepovažovalzahodnovernýdôkazojejzamestnaní,keďžezmluvanebolapodpísanázamestnávateľom.

Konštatovala, že škodu poškodenému uhradila a v prílohe odvolania priložila podpísanú pracovnú
zmluvu.Navrhla krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci tak, že jej uloží peňažný trest.

Verejné zasadnutie o odvolaní bolo vykonané v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovanej.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní,
nad jeho rámec poukázal na aktuálnu dohodu o vykonaní práce obžalovanej, uzatvorenú dňa 21. 3. 2019
so zamestnávateľom HR Consulting International s.r.o. a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu uvedeného

v písomnom vyhotovení odvolania.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o uložený trest, nestotožňuje
sa so zistenými poľahčujúcimi okolnosťami, keďže obžalovanej mala byť priznaná aj poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., no na druhej strane neboli splnené podmienky na zistenie
priťažujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. Ani zmenou týchto poľahčujúcich okolností by podľa

neho neprišlo k zmene zákonnej trestnej sadzby, podľa ktorej bol obžalovanej ukladaný trest. Podotkol,
že ani predchádzajúce odsúdenia na podmienečný trest odňatia slobody neodradili obžalovanú od
páchania trestnej činnosti a preto uloženie iného ako nepodmienečného trestu, poukazujúc aj na § 49
ods.2Tr.zák.,nepovažujezamožné.Navrholpodľa§319Tr.por.odvolanieobžalovanejakonedôvodné
zamietnuť.

Nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou,KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o treste, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaná K. E. vyhlásila na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 9. 2018 po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por.,
že je vinná zo spáchaného skutku. Súd I. stupňa jej vyhlásenie o vine prijal a dokazovanie vykonal iba

v súvislosti s výrokom o treste.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie iba obžalovaná čo do výroku o treste odňatia slobody z dôvodu,
že sa jej javil neprimerane prísny a žiadala o uloženie peňažného trestu. Prokurátor odvolanie voči
rozsudkusúduI.stupňanepodal.Zdôvodu,žeobžalovanáaniprokurátornepodaliodvolanievočivýroku

o vine citovaného rozsudku, výrok o vine nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavanej
činnosti krajského súdu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por. v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj

pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.
por., s ktorými aj odvolací súd súhlasí a dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák.
Odvolací súd preto na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.

K osobným pomerom obžalovanej je nutné uviesť, že obžalovaná bola doposiaľ 2-krát súdne trestaná

(z odsúdení, na ktoré je možné prihliadnuť), a to trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn.
3T/104/2016, právoplatným dňa 4. 2. 2017, pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, ktorý trest bol zrušený trestným rozkazom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/21/2017, právoplatným dňa 6. 6. 2017, ktorým bola odsúdená pre

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. a bol jej uložený
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky
(t.j. do 7. 6. 2019).
Z aktuálnej lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že bola celkovo 3-krát priestupkovo postihnutá. Podľa
aktuálnej dohody o výkone práce pracuje pre spoločnosť HR Consulting International s.r.o. Komárno,

pričom dohoda sa vzťahuje na výpomocné práce v období od 22. 3. 2019 do 31. 3. 2019.

Pri preskúmavaní veci odvolací súd zistil, že správne súd I. stupňa vychádzal pri ukladaní trestu
obžalovanej z trestnej sadzby uvedenej pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobnéhoprostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., za ktorý je
možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 1 až 5 rokov.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu aj na ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri

ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade obžalovanej nepostačí
na jej nápravu, zohľadniac všeobecnú a individuálnu prevenciu, uloženie výchovného trestu, t.j. trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom, poukazujúc aj na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré

neumožňuje takýto trest uložiť z dôvodu, že prejednávaného skutku sa dopustila v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný čin. Krajský súd konštatuje, že nebol dôvod uložiť jej ani
iný alternatívny druh trestu nespojený s trestom odňatia slobody, t.j. ani peňažný trest, ktorý požadovala,
poukazujúc na krátky odstup času medzi páchaním jednotlivých skutkov majetkového charakteru.

Trest bol obžalovanej uložený pri zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, písm. k/ Tr.
zák. (t.j. že ku spáchanému skutku sa priznala a tento úprimne oľutovala a súčasne nahradila spôsobenú
škodu poškodenému) a pri zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. (t.j. že
spáchala viac trestných činov a v minulosti už bola odsúdená), postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a
§ 41 ods. 1 Tr. zák. V dôsledku vyrovnaného pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vychádzal

súd I. stupňa pri ukladaní trestu z trestnej sadzby v trvaní 1 až 5 rokov.

Pokiaľ ide o zistené poľahčujúce okolnosti, krajský súd konštatuje, že tieto boli obžalovanej priznané
správne, keďže sa k spáchaniu skutku priznala a to už v prípravnom konaní, skutok oľutovala a
poškodenému uhradila škodu v celom rozsahu, ako vyplýva z vyjadrenia poškodeného na hlavnom

pojednávaní. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., je pravdou, že táto
mohlabyťobžalovanejpriznaná,poukazujúcnajejvyhlásenieovinevykonanénahlavnompojednávaní,
v dôsledku čoho napomohla súdu tým, že nebolo potrebné vo veci vykonávať dokazovanie o vine.
Krajský súd však toto pochybenie nenapravil vo výroku a konštatuje ho iba v odôvodnení svojho
rozhodnutia, poukazujúc na skutočnosť, že i po priznaní tejto poľahčujúcej okolnosti, keď by bolo

súčasne potrebné aplikovať pri prevahe poľahčujúcich okolností aj § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorým by sa
síce znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, nemalo by to pre obžalovanú žiadny význam.
Nemohlo by totiž prísť k inému výroku o treste ako bol obžalovanej uložený súdom I. stupňa, keďže tento
jej bol ukladaný na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu krajský súd
nepovažoval za nevyhnutné naprávať uvedené pochybenie aj vo výroku napadnutého rozsudku. Pokiaľ

ide o priťažujúce okolnosti, tieto boli súdom I. stupňa zistené správne.

Na základe vyššie uvedených skutočností, aj nadriadený súd zistil, že obžalovanej postačí uloženie
trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 roka, a to napriek skutočnosti, že
sa opätovne dopustila rovnakej trestnej činnosti, pre ktorú už bola odsúdená, keďže jej bol trest ukladaný

ako trest nepodmienečný.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje krajský súd takto uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka, napriek námietkam obžalovanej, za zákonný, spravodlivý a primeraný. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky obžalovanej, že trest je neprimerane prísny, s týmto názorom sa krajský súd

nestotožňuje, poukazujúc najmä na krátky odstup medzi jednotlivými odsúdeniami, ako i na počet ňou
spáchaných priestupkov.

K námietke obžalovanej, že pracuje a preto je možné jej uložiť peňažný trest, krajský súd poukazuje na
to, že v zmysle predloženej dohody o vykonaní práce, je táto uzatvorená iba na dobu určitú, konkrétne na

čas od 22. 3. 2019 do 31. 3. 2019, z čoho vyplýva, že u obžalovanej sa nejedná o trvalý pracovný pomer,
ktorý by jej pravidelne zabezpečoval trvalý zdroj obživy pre seba a jej rodinu. Z uvedených dôvodov
ani skutočnosť, že dočasne vykonáva výpomocné práce, s ohľadom i na predchádzajúci konštatovanýspôsob života obžalovanej, uloženie peňažného trestu sa nejavilo krajskému súdu za dostatočné na
nápravu a prevýchovu obžalovanej.

Zaradenieobžalovanejnavýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia súdom I. stupňa v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je taktiež správne, keďže obžalovaná
nebola doposiaľ vo výkone trestu pre spáchanie úmyselného trestného činu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej K. E. považoval za nedôvodné a preto ho v

zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.