Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213223515
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213223515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimír

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, V. R. V., o zaplatenie
2.118,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
16. októbra 2017, č. k. 10C/158/2014-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.10.2017, č. k. 10C/158/2014-152 pri právnom posúdení
podľa § 657, § 658 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103 Obč.
zák., § 144, § 145 ods. 2 CSP a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., konanie ohľadne zaplatenia sumy 282,10
eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03.09.2010 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku podanú
žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V časti o
zastavenie konania vo výške 271,10 eura žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko v tejto
časti vzal svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu a teda nepreukázal, že zastavenie konania zavinila
žalovaná svojim správaním po podaní žaloby. Preto nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti o
zaplatenie 271,10 eura vznikol žalovanej. V časti ohľadne zastavenia konania vo výške 11 eur zavinila
zastavenie konania žalovaná, pretože túto sumu zaplatila až po podaní žaloby, čo bol na druhej strane
dôvod pre späťvzatie žalobcom vo výške 11 eur. Vo zvyšnej zamietnutej časti žaloby vzniklo právo na

náhradu trov konania žalovanej. Vzhľadom na nepatrný úspech žalovanej v konaní, ktorý bol vo výške
iba 0,52 %, súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na závery vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola dňa 18.06.2009 platne
uzatvorená zmluva o pôžičke (§ 657 a nasl. Obč. zák.) majúca charakter spotrebiteľskej zmluvy.
V skutočnosti však išlo o zmluvu o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľský úver podľa zák. č.

258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Na daný právny vzťah je treba aplikovať osobitný predpis
(zák. č. 258/2001 Z. z.), v neupravených otázkach Obč. zák., pričom Obch. zák. je možné použiť len
tam, kde neodporuje úprave občianskoprávnych vzťahov. Na základe pôvodnej uzatvorenej zmluvy
veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala vrátiť v dohodnutých mesačnýchsplátkach. Žalobca však žiadal zaplatenie celého zostatku istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania
od 03.09.2010, pretože pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.08.2010 vyslovil predčasnú splatnosť pôžičky
najneskôr do troch dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaná prevzala dňa 30.08.2010, čo znamená, že

jej dlh sa stal splatným dňom 02.09.2010.

4. Súd prvej inštancie na margo prijatia nového ust. § 5b v rámci zákona o spotrebiteľských úveroch
na základe zák. č. 102/2014 Z. z., s účinnosťou od 01.05.2014 poznamenal, že nejde v prípade
jeho spätnej pôsobnosti, ako v konaní tvrdí žalobca o pravú retroaktivitu, ktorá je neprípustná, ale o

nepravú retroaktivitu, ktorú náš právny poriadok pripúšťa. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon
síce nezakladá právne následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti na podmienku
budúceho právneho následku (jednoduchá výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky
podľa skorších zákonov založené. Nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len to, že nový zákon
zachycuje(právnekvalifikuje)minuléskutočnosti,alebo,žesadotýka(modifikuje,ruší)existujúceprávne
následky.

5. V danom prípade posudzujúc otázku premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie vychádzajúc z
obsahuust.§5bcit.zák.,exoffopovažovaluplatnenýnárokžalobcusvýnimkouzastavenéhokonaniaza
premlčaný. Pokiaľ ide o premlčaciu dobu, tak súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa
§ 101 Obč. zák., ktorej začiatok vzhľadom na vyhlásenú okamžitú splatnosť úveru zo strany žalobcu

začal, pre všetky neuhradené splátky žalovanou plynúť naraz, t. j. od 03.09.2010, ako nasledujúceho
dňa po splatnosti celého úveru a skončil plynúť dňom 03.09.2013. Vzhľadom k tomu, že žaloba v danej
veci bola žalobcom podaná na OS Komárno až dňa 18.10.2013, čo je viac ako jeden mesiac po uplynutí
zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej doby, súd prvej inštancie nad zastavenú sumu 282,10 eura
s príslušenstvom, podanú žalobu vo zvyšku kvôli jej premlčaniu zamietol. V súvislosti s aplikáciou

všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zák., poukázal na všeobecnú rozhodovaciu
činnosť súdov (napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.11.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok KS v
Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011 a uznesenie ÚS SR sp. zn. I ÚS/402/2013-10 zo
dňa 19.06.2013).

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podal včas
odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby v napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie a podľa § 388 CSP v spojení s § 390 písm. a/ a b/ CSP tento zmenil tak, že jeho žalobe
vyhovie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 108,21 eura s DPH.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

7. Súd prvej inštancie bez preskúmania splnenia podmienok vyžadovaných v ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.,
považoval podanie žalobcu zo dňa 20.08.2010 za účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V
spore nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu pri uplatnení tohto práva splnil zákonom
požadované podmienky uvedené v ust. § 53 ods. 9 cit. zák., t. j., že by žalovanú upozornil na uplatnenie

tohto práva v lehote 15 dní a preto je potrebné takýto úkon považovať za absolútne neplatný. S
poukazom na uvedené potom žalovaný nikdy nestratil výhodu splátok a bol teda povinný plniť svoj dlh v
zmluve dohodnutých splátkach a to až do doby konečnej splatnosti úveru, t. j. do 20.12.2012. Premlčacia
doba v danom prípade preto nemohla plynúť od 03.09.2010, pretože nedošlo k účinnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru.

8. Každá jedna zo splátok sa potom v zmysle § 103 Obč. zák., premlčuje v samostatnej premlčacej dobe,
pričom celkovo je nepremlčaných 27 splátok od 20.10.2010 do 20.12.2012 v celkovej výške 2.121,39
eura (27 x 78,57 eura). Žalobca si však po čiastočných späťvzatiach žaloby uplatňuje voči žalovanej
zaplatenie iba sumy 1.836,69 eura.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku, ako aj v časti súvisiaceho výroku o náhrade trov konania

procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V danom prípade odvolací súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného odvolania žalobcu
smerujúceho proti prvoinštančnému rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a následne sa aj správne vysporiadal s otázku premlčania nároku žalobcu. V tejto
súvislosti má odvolací súd čiastočnú výhradu iba k tomu, že súd prvej inštancie premlčanie nároku

žalobcu posudzoval z úradnej povinnosti (ex offo) napriek vydanému Nálezu ÚS SR č. k. PL ÚS
11/2006 zo dňa 7. februára 2018, ktorým bolo konštatované, že ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Napriek tej skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní v tejto veci z platného

a účinného práva, vychádzal takisto aj z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia. Neskôr bola
ústavná nesúladnosť ústavným súdom konštatovaná (deklarovaná) a preto by nebolo možné vystavať
rozhodnutie súdu na ústavne nesúladnom ustanovení a to platí aj pre veci rozhodované súdmi skôr.
Predmetný ústavný nález má teda účinky ex tunc. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v
prejednávanej veci bolo potrebné pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku žalobcu postupovať

v zmysle uplatnenej námietky premlčania žalovanou, za ktorú odvolací súd považoval vzhľadom na svoj
obsah vyjadrenie žalovanej na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 19.11.2014 v tom smere, že
ak dlh na pôžičke, ktorý má žalovaná zaplatiť nemusí zaplatiť, tak v takom prípade ho neuznáva, a nie
posudzovať premlčanie nároku žalobcu výlučne iba s odkazom na v čase rozhodovania súdu platné a
účinné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Čo sa týka konkrétneho uplatnenia trojročnej premlčacej doby v

zmysle § 101 Obč. zák., tak odvolací súd k tomuto postupu súdu prvej inštancie žiadne výhrady nemá,
vrátane určenia začiatku aj konca plynutia tejto premlčacej doby, ako aj k následnému konštatovaniu
premlčania zvyšnej časti podanej žaloby kvôli tomu, že bola podaná oneskorene (viac ako jeden mesiac
po skončení trojročnej všeobecnej premlčacej doby).

13. Na margo právneho názoru žalobcu, ktorý začal žalobca prezentovať prvýkrát až v odvolacom
konaní, pričom nejde o odvolaciu novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, spočívajúceho v tom, že
jednostranné zosplatnenie úveru žalobcom je absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie pätnásť
dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 9 vtedy platného Obč. zák., a preto by sa premlčanie v danom prípade
malo posudzovať u každej splátky jednotlivo (zvlášť), vychádzajúc zo dňa splatnosti každej splátky,

odvolací súd uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí. Počas celého priebehu prvoinštančného konania,
ako aj v podanej žalobe žalobca tvrdil, pričom žalovaná k tomuto tvrdeniu žiadne výhrady nemala, že
došlo k jednostrannému zosplatneniu úveru na základe jeho písomného podania zo dňa 20.08.2010
k termínom v ňom uvedených, resp. ku dňu 02.09.2010, kedy sa stal splatný celý úver. Žalobca v
tomto smere nepredložil takú výzvu, ktorou najskôr žalovanú upozornil na neplnenie jej povinností.

Vzhľadomnavpodstatesúhlasnétvrdeniaobidvochstránsporuvprvoinštančnomkonaní,bolopotrebné
tieto ohľadne vyhlásenej jednostrannej splatnosti úveru ku dňu 02.09.2010 považovať za nesporné
v zmysle § 181 ods. 2 CSP, čo aj súd prvej inštancie akceptoval, pretože takisto za deň splatnosti
celého zostatku úveru považoval deň 02.09.2010, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Naznačený priebeh konania a najmä dokazovania pred súdom prvej inštancie

sa odvolateľovi nepodarilo zvrátiť ani v jeho odvolaní, pretože odvolací súd poukazovanie žalobcu na
nedodržanie pätnásť dňovej lehoty, tak ako je zakotvená v obsahu ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., účinného
v inkriminovanom čase, nepovažuje za odvolaciu novotu podľa § 366 CSP, ktorá by mohla vylepšiť alebo
zvrátiť kvalitatívny stav procesného útoku, resp. procesnej obrany z jeho strany s tým, že by došlo kpožadovanej zmene rozsudku podľa § 388 CSP, alebo aspoň k jeho zrušeniu podľa § 389 ods. 1 CSP.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že nedodržanie lehoty v tej dĺžke, ako je zakotvená v ust. § 53
ods. 9 Obč. zák., účinného od 01.03.2010 nezavdáva dôvod ku konštatovaniu absolútnej neplatnosti

právneho úkonu.

14. Vzhľadom na tieto dôvody v ich vzájomnom kontexte, odvolací súd podané odvolanie žalobcu
vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v tomto konaní voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).