Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217209302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vprávnejvecižalobcu:RCollectorss.r.o.,sosídlom81102Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r.
o., 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: F. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C., Z. XXXX/X, občan SR, o zaplatenie 1605,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. novembra 2017, č. k. 10Csp/98/2017 - 55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 27. novembra 2017, č. k. 10Csp/98/2017 - 55 rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 605,77 Eur, úrok vo výške 159,65 Eur, poplatky za
upomienky 39,28 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 605,77 Eur od 1.4.2017 do
zaplatenia,tovšetkovpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo80,-Eursplatnýchvždydo25.dňakaždého
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s

tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

1.2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2017

domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 1605,77 Eura, dlžného
úroku vo výške 1417,93 Eura, zmluvný úrok 24,50% ročne zo sumy 1605,77 Eur od 1.4.2017 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1605,77 Eura od 1.4.2017
do zaplatenia. Dňa 13.6.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky na R Collectors s.r.o. Pôvodný žalobca
žalobu odôvodnil skutkovým tvrdením, že so žalovaným dňa 1.2.2012 uzatvoril úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2000 Eur. Tento sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 55 Eur počas 70 mesiacov. Keďže po čerpaní

úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, ku dňu
2.6.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka
žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1605,77 Eura, úroku vo výške 159,65 Eura, poplatkov zaupomienky vo výške 39,28 Eura . Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho
poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil, uznal skutočnosti, ktoré uviedol žalobca, žalovanú sumu by
vedelsplácaťpo80Eurmesačne,manželkazarobíminimum,onmávyživovaciupovinnosťvoči2deťom
spolu 250 Eur.

4. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 1.2.2012 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu - dostupná

pôžička č. XXXXXXXXXX.. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000
Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 70-tich mesačných splátkach po 55 Eur v období od
6.3.2012. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 24,50 % ročne, pričom RPMN bola v
zmluve ustálená vo výške 27,44 % pri priemernej RPMN vo výške 18,29 %. Celková výška nákladov
je 1715,88 Eura. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 6.12.2017. Neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2011. Žalovaný zmluvné

povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle
zmluvy o úvere o obchodných podmienkach a ku dňu 2.11.2015 vyhlásil svoju pohľadávku titulom
úveru za splatnú (list žalobcu zo dňa 2.6.2014, ktorú listinu vychádzajúc z predloženej kópie doručenky
žalovaný si v odbernej lehote neprevzal). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia
úveru vyčíslil na sumu vo výške 1804,70 Eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1605,77 Eura,

úroku vo výške 159,65 Eura, poplatkov za upomienky vo výške 39,28 Eura. Lehotu na zaplatenie dlžnej
sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného
úveru neuhradil. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané realizované transakcie
na tomto účte. Žalovaný uhradil len niekoľko splátok.

5. Poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy a vzťahu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

6. Podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového
tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 1.2.2012 úverovú zmluvu. Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z
uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 2.11.2015 predčasne

zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného, ktorý
bol uplatnený v tomto konaní, žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 1605,77 Eura, dlžný úrok
z istiny vo výške 1417,93 Eura. Súd považoval za dôvodnú žalobu iba v časti istiny 1605,77 Eur, v časti
uplatneného úroku 159,65 Eura (len do vyhlásenia splatnosti), v časti o zaplatenie bankových poplatkov
za upomienky vo výške 39,28 Eur, v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1605,77 Eura počnúc

odo dňa 1.4.2017 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5,25%).

7. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne z dlžnej
sumy 1605,77 Eura ako aj zvyšnej časti dlžných úrokov (1417,93 Eur mínus 159,65 Eur) v tejto časti

považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z
úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi.
V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku
dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym

úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel
zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru
poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí

platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru
a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejtosúvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné
dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.

Spoukazomnauvedenésúd(postupujúcpodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.)žalobuvčastiuplatneného
zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd
dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho
záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej
argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012,

sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia
krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov
z úveru.

8. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 80 Eur pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú

výšku splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovaného,
výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.

9. K odôvodneniu výroku o trovách konania uviedol, že podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V

predmetnej veci boli obe strany úspešné takmer v rovnakom pomere.

10. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 Z.z., § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (týkajúceho sa zmluvného úroku) podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu alebo rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom
rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.

12. Uviedol, že v rozhodnutí súd neuviedol žiadne právne ustanovenie, podľa ktorého vzniká veriteľovi
nárok na zmluvný úrok len do lehoty splatnosti pohľadávky. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku,

ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo j
uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

13. Súdom prezentovaná koncepcia je totiž priam absurdná a veriteľa stavia v porovnaní s dlžníkom,
do nevýhodného postavenia. Nielen, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru,
nakoľko ich dlžník zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný
úrok.

14. S poukazom na § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že zákonná dikcia jednoznačne definuje,
aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere, t.j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté
finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.

15. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný a teda je správny ten záver, že
jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť zániku
akcesorického zmluvného úroku.16.Medzipojmamisplneniezáväzkuasplatnosťzáväzkujepritommarkantnýrozdiel.Splatnosťzáväzku
predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať, ale pritom nemusí aj splnenie záväzku. V konaní
bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah,

nielen časovým bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť.

17. S poukazom na bod 9.2. OP uviedol, že uvedené ustanovenie neupravuje, že úrok z omeškania
vylučuje zmluvný úrok veriteľa alebo že omeškaním dlžníka zaniká právo veriteľa na zmluvný úrok.
Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník

poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas
uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný
uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach.

18. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol
bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú

splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými
mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v
právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval
ochranu.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa § 387 ods.

1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

23. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

24. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými

v jeho odôvodnení.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.26. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že zmluvný
úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný
zmluvnýúrok.Zmluvnýúrokjevlastneodmenaveriteľazaposkytnutiefinančnýchprostriedkovdlžníkovi.

Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo
na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však
odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektorého"Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".

27. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 24,50% ročne zo sumy
1605,77 eura ako aj zvyšku nepriznaných úrokov (uplatnené poplatok a úroky kapitalizované vo výške
1417,93 eura a priznaná suma 159,65 eura), čo vyplýva z vykonaného dokazovania prvoinštančného
súdu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej po zosplatnení

nárok na zmluvné úroky.

28. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.

Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v
splátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorazovévrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak
právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden
právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo,

aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba
dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení úveru už
veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania.

29. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z
úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu
patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade
by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,

ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by
mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.

30. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú
sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení)

spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v
zosplatnení.

31. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom)
a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti

pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala
značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by
vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič na tom nemení ani
citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera
svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.

septembra 2012).32. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnychskutkovýchzisteniachsúduprvejinštancie ničsanezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.

33. K tvrdeniam veriteľov, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v
zmluve v zmysle Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto právo mu nebolo upreté,
pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia pokiaľ ide o nárok na úroky z
úverupozosplatneníúveru,naktoréužnároknemá,keďžeúrokzúverujecenapeňažnýchprostriedkov,

ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k
zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej
doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z úveru po zosplatnení, ale má nárok len na
úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodného
práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.

34. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
"Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou."

35. Odvolací súd poukazuje na obdobnú právnu argumentáciu vyslovenú v rozhodnutiach napr.
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, alebo Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 15Co/40/2015 zo dňa 28. 7. 2015.

36. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trov nevznikli.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).