Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/396/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110223075.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu W. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v W.,
V. č. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti
žalovanému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, zastúpenej
Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151

700, právne zastúpej JUDr. Ľubomírom Fogašom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kýčerského 5, o
náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č.k. 12C/183/2010-133 zo dňa 9.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal žalobcu povinnosťou
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu č.ú.:
XXXXXXXXX/XXXX, vedeného v I. I. trovy konania vo výške 1.643,93 €.

2.V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudkom č.k. 12C/183/2010-47 zo dňa 14.2.2012, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/86/2012-72 zo dňa 21.5.2015, zamietol

žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia s tým, že žalovanému priznal náhradu trov konania v 100 % výške a o
trovách konania malo byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Právny
zástupca žalovaného vyčíslil trovy konania v zákonom stanovenej lehote na celkovú sumu 7.638,50
€ a neskôr žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania. Uznesením č.k. 12C/183/2010-109 zo dňa
27.6.2016 súd zaviazal žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanému na

účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 6.560,57 €. Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 2Co/523/2016-128 zo dňa 29.12.2016 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na
ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o výške trov
konania na nesprávnom právnom posúdení, čo sa týka ustálenia tarifnej hodnoty sporu a v dôsledku
toho aj nesprávne rozhodol. Z predmetu sporu, ktorým je žalobcom uplatnený nárok na mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zákonných ustanovení totiž vyplýva, že

určenie výšky žalobcom uplatneného nároku záviselo od úvahy súdu. V prípade čo i len čiastočného
úspechu žalobcu, by boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania naplnené zákonné podmienky
pre použitie v čase rozhodovania účinného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Nie je možné zaťažiť
žalobcu zodpovednosťou za výsledok podľa žiadanej sumy, rovnako ako v prípadoch deklaratórnych
rozhodnutí, pretože nie je namieste vyžadovať, aby presne a bez pochybností predpokladal, ako súd
svojím konštitutívnym rozhodnutím zakladajúcim nový právny nárok o konkrétnej výške rozhodne.3. Vo veci samej bol uplatnený nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v súvislosti so škodou na jeho zdraví zamietnutý, súd konštitutívnym
rozhodnutím nezaložil nový právny nárok, teda v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, lebo nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia, subjektívne pociťoval
doposiaľ priznané odškodnenie ako nedostatočné a využil svoju zákonnú možnosť v zmysle § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. žiadať súd o primerané zvýšenie. Keďže jeho žaloba bola zamietnutá, nebolo

možné trestať ho povinnosťou nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému podľa tarifnej hodnoty,
vychádzajúcej so žalobcom žalobou uplatnenej sumy.

4. Poukazujúc na ust. § 391 ods. 2 CSP právne posúdil nárok na náhradu trov konania podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. platnej v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 20c, § 15, §
16 ods. 3, § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky a priznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu v

trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 1.643,93 €. Odmenu priznal za účasť na pojednávaní
dňa 20.1.2019 vo výške 1/13-iny výpočtového základu za rok 2009, t.j. 53,49 €, režijný paušál 6,95
€, náhradu cestovného vo výške 27,75 € (cestovný lístok na vlak Košice-Bratislava), ďalej za účasť
na pojednávaní dňa 8.11.2011 vo výške 1/13-iny výpočtového základu pre rok 2011, t.j. 57 € + režijný
paušál 7,41 €, náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla Bratislava -

Košice a späť 292,50 € k tomu priznal náhradu za stratu času, spolu 271,70 €. Za písomné podanie dňa
19.12.2011 priznal odmenu vo výške 1/13-iny výpočtového základu za rok 2011, k tomu režijný paušál,
spolu 64,41 €. Za účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012 odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu
pre rok 2012, t.j. 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, cestovné náhrady za účasť na pojednávaní osobným
motorovým vozidlom vo výške 296,57 €, náhrady za stratu času 279,62 €. Za vyjadrenie k odvolaniu

dňa 9.5.2012 taktiež priznal odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu za rok 2012, k tomu režijný
paušál, spolu 66,32 €. Za vyjadrenie zo dňa 26.9.2016 k odvolaniu žalobcu mu priznal odmenu vo výške
1/13 výpočtového základu pre rok 2016 vo výške 66 €, režijný paušál 8,58 €, čo spolu predstavuje
74,58 €. Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd priznal za každú odmenu, vrátane
režijného paušálu (okrem náhrady za stratu času a cestovnej náhrady) + 20 % DPH.

5. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom v deň 20.1.2009, pretože o týchto trovách už bolo právoplatne rozhodnuté skorším uznesením
č.k. 12C/189/2003-127 zo dňa 18.2.2009.

6. Proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/ a písm. d/ CSP a navrhol, aby odvolací súd podľa § 390 CSP sám rozhodol vo veci
nasledovne: „Žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalovanému na účet
právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 6.560,57 €“. V dôvodoch odvolania zotrval na
svojom právnom názore, keďže došlo k zamietnutiu žaloby, súd teda nezaložil nový právny nárok a preto

základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - cenu veci alebo práva, ktorých sa právna
služba týka, je určená pri začatí poskytovania právnej služby. Začiatok poskytovania právnej služby bol
17.2.2004, teda deň, keď právny zástupca žalovaného prevzal jeho právne zastupovanie v konaní, vtedy
vedenom ešte pod sp.zn. 12C/189/2003. Od toho okamihu bol jediným účelom poskytovaných právnych
služieb procesne brániť žalovaného voči uplatňovaným nárokom vo výške 7.005.000.- Sk z titulu

mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca sám už pri uplatnení
nároku na mimoriadne zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadril a
určil požadovanú náhradu v peniazoch, dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a tento preto musí
uniesť aj procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. Zásada úspechu v spore slúži ako prevencia pred
uplatňovaním neodôvodnených nárokov, či nárokov zjavne nadsadených. Nemožno totiž akceptovať

stav, keď žalobca ako pán sporu označí žalovaného a vymedzí žalované právo, teda nárok, čím
privedie žalovaného do časovo a finančne náročného sporu a napokon po tom, čo v spore nebude
úspešný, nenahradí žalovanému náklady spojené s bránením sa v tomto spore. Pri interpretácii práva,
akú v danom prípade vykonali súdy prvej aj druhej inštancie, tak bude spor v konečnom dôsledku z
ekonomického hľadiska pre žalovaného predstavovať čistú finančnú stratu, hoci sa na vzniku sporu

nijako nepodieľal.

7. Iná veda, ktorou je postihnuté toto konanie spočíva v protichodnom postupe konajúceho súdu v tej
istej veci a z toho plynúce porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co/129/2009-177 z 11. mája 2010, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 12C/189/2003-124 z 20.1.2009 v spojení s uznesením
Okresného súdu Košice I č. 12C/189/2003-127 z 18.2.2009, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodol vo

vzťahu k náhrade trov konania tak, že právnemu zástupcovi priznal náhradu trov konania, vychádzajúc
pritom z hodnoty uplatneného nároku vo výške 7.005.000,- Sk, t.j. z hodnoty 232.523,40 €. Ten
istý súd teda v tej istej veci najprv pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z hodnoty
uplatneného nároku tak, ako ho vymedzil žalobca. Pri všetkých týchto úvahách je stále nutné mať
na zreteli to, čo žalovaný uviedol vo svojom odvolaní a tým je prostá skutočnosť, že žalovaného do

časového a ekonomicky náročného konania, výsledkom ktorého mohla byť povinnosť zaplatiť nie práve
zanedbateľnú sumu peňazí, priviedol práve žalobca. Pre ďalšie rozhodovanie odvolacieho súdu v tomto
odvolaní však žalovaný vyhlásil, že v prípade priznania náhrady trov konania podľa tarifnej hodnoty veci,
túto sumu od žalobcu nebude v celej výške požadovať. Cieľom žalovaného skutočne nie je privodiť
žalobcovi ekonomické problémy, ale jediným cieľom je docieliť stav, kedy rozhodnutia súdu vydané v tej
istej veci budú konzistentné a predvídateľné a v súlade so základnými princípmi civilného procesu. V

opačnom prípade pôsobí aplikačná prax súdov mätúco a súdne rozhodnutia nedpredvídateľne.

8. Zo strany žalobcu vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu, napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a skúmal, či sú splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

11. Konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby žalovaného rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 14.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21.5.2015, t.j. za účinnosti procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb.

Týmto rozsudkom bola žalovanému priznaná náhrada trov konani a v 100 % výške s tým, že o výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis a to Civilný sporový poriadok zákon č.
160/2015 Z.z.. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté za účinnosti pôvodného procesného predpisu
a to Občianskeho súdneho poriadku tak, že nárok bol súdom právoplatne priznaný žalovanému proti

žalobcovi 100 % výške. Súd prvej inštancie (po zrušení prvého uznesenia Krajským súdom v Košiciach
č.k. 2Co/523/2016-128 zo dňa 29.12.2016) opätovným uznesením súd prvej inštancie však rozhodoval
9.8.2017. Napriek tomu, že rozhodoval za účinnosti nového procesného právneho predpisu, ktorým je
Civilný sporový poriadok, vo veci rozhodol sudca s tým, že v poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu
jeprípustnéodvolanievzmysle§357písm.m/CSP.Podľatohtoustanoveniavšakodvolaniejeprípustné

proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že o nároku
na náhradu trov konania vo výške 100 % v prospech žalovaného bolo už právoplatne rozhodnuté, o
výške náhrady trov konania, mal už v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnúť súdny úradník. Ustanovenie §
262 ods. 2 CSP zveruje rozhodovanie o výške náhrady trov konania súdom prvej inštancie, kde túto
časť rozhodnutia realizuje poverený vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 6 ods. 1 písm. a/

zákona č. 549/2003 o súdnych úradníkov v znení neskorších predpisov). Rozhodovanie o výške náhrady
trov konania sa prenieslo do časti konania po právoplatnosti rozhodnutia, keď je výsledok sporového
konania už nespochybniteľný, a preto aj miera úspechu z hľadiska trov je jednoznačne určená. Sudca
teda rozhodne o tom, či sú súdne trovy sa priznávajú účastníkovi konania vyjadrené zlomkom alebo
percentuálne, ale súdny úradník trovy už len vyčísli. Úradník pritom bude vedieť, ktorému účastníkovi

treba trovy priznať a v akom pomere.

14. Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti nového právneho predpisu
CSP, o nároku na náhradu trov konania už právoplatne rozhodol sudca, o výške náhrady trov konaniamal rozhodnúť súdny úradník uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, ale je prípustná
sťažnosť (§239a CSP). O sťažnosti rozhodne podľa § 248 CSP súd prvej inštancie. Sťažnosti sa
nepriznáva tzv. devolutívny účinok, teda nerozhoduje o nej krajský súd ako nadriadený súd, ale

prejedná ju a rozhodne o nej súd, súdny úradník ktorého napadnuté uznesenie vydal. Sudca, konajúci
a rozhodujúci o tejto sťažnosti má v tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného súdu, aj keď to zákon
vyslovene neustanovuje.

15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle

ust. § 389 ods. 1 písm. a/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd považuje
za nutné uviesť, že napriek vyššie uvedeným konštatovaniam, že odvolanie proti uzneseniu o výške
náhrady trov konania už CSP nepripúšťa, bolo by odňatím práva žalovaného na spravodlivý proces, ak
by bolo odvolanie odmietnuté podľa § 386 písm. c/ CSP. Už samotné napadnuté rozhodnutie sudcom
súdu prvej inštancie nemá oporu v procesnom predpise, odvolateľ sa však spravoval poučením tohto
súdu o možnosti podať odvolanie. Odmietnutím odvolania by bola odňatá žalovanému zákonná možnosť

na podanie sťažnosti proti uzneseniu o určení výšky náhrady trov konania.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť uznesením, ktorý vydá súdny úradník
a na dôvažok odvolací súd uvádza, že zotrváva na svojom právnom názore, vyjadrenom v priebehu
konania uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/523/2016-128 zo dňa 29.12.2016 .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).