Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, October 28, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220606
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116220606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Pavel Novák,
advokát, so sídlom Fazuľová 1, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1. P. W., N.. XX.XX.XXXX, A. Š.A.
XXXX/XX, XXX XX W.-B., 2. J. M., N.. XX.XX.XXXX, A. R. F. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpená
Advokátska kancelária Dalibor Tverďák, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie
28 216,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

Žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 11.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2.
rade spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy vo výške 28 216,08 € a úroku z omeškania vo výške
0,1 % ročne zo sumy 27 405,93 € od 08.08.2016 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že ako veriteľ a žalovaný 1. a C. T. ako dlžníci uzatvorili dňa 02.12.2010

zmluvu o splátkovom úvere č. 505512888, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému splátkový
úver vo výške 49 999 €. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu
účinné od 01.08.2002, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom a sadzobník žalobcu a podmienky
určené zverejnením. Žalovaní boli povinní splácať poskytnutý úver od prvého čerpania do 31.12.2010
vo výške 219,74 € a následne od 20.01.2011 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20-temu dňu v
kalendárnom mesiaci vo výške 229,77 €. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2039.

Žalovaní v dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere splatili svoj záväzok len čiastočne. Nakoľko spoludlžník
C. T. dňa XX.XX.XXXX zomrel, v zmysle uznesenia o dedičstve sp. zn. 35D/1281/2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.02.2015 sa dedičkou stala J. M.. Na návrh dedičky J. M.Č., predmetná pohľadávka
žalobcu nebola zahrnutá do dedičského konania.
1.2. Žalobca v súlade s § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 25.03.2014 vyzval žalovaných na úhradu
dlžných splátok a upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,
čím nastane splatnosť celého úveru alebo pristúpi k realizácii dražby majetku zabezpečujúceho

pohľadávku. Nakoľko žalovaní dlžnú sumu napriek výzve zo dňa 25.03.2014 nezaplatili, žalobca ku
dňu 01.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 8.1 písm. a) Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od
01.01.2015 a vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky.1.3. Oznámením zo dňa 16.06.2016 žalobca informoval žalovaných o výťažku dražby ako aj zostatku
pohľadávky a v záujme mimosúdneho urovnania veci vyzval o oznámenie spôsobu vyporiadania
zostatku predmetnej pohľadávky. Nakoľko však žalovaní neprejavili záujem, žalobca musel pristúpiť k

súdnemu domáhaniu sa svojho práva. Žalobca eviduje ku dňu 07.08.2016 pohľadávku voči žalovaným
vo výške 28 216,08 €, z toho istina vo výške 16 479,37 €, riadne úroky vo výške 10 836,97 €, úroky z
omeškania vo výške 810,15 € a poplatky vo výške 89,59 €.

2. Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 29.10.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom

listín tvoriacich súdny spis a prihliadajúc na vyjadrenia strán sporu zistil nasledujúce:
2.1. Dňa 02.12.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade a C. T. ako dlžníkmi
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (č. l. 5-6). Podľa tejto zmluvy o úvere bol dlžníkom poskytnutý
úver vo výške 49 999 € ako úver na bývanie, pričom výška úrokovej sadzby bola fixovaná na obdobie
jedného roka a predstavovala 5,19 % ročne. Spracovateľský poplatok predstavoval 399 €, poplatok
za správu úveru bol určený vo výške 3,49 € mesačne. Pokiaľ ide o výšku splátok a ich splácanie, od

prvého čerpania do 31.decembra 2010 sa malo splácať po 219,74 € mesačne a od 20. januára 2011 po
229,77 € mesačne vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol 347 od 20. januára
2011 a konečná splatnosť úveru mala byť dňa 20. novembra 2039. Podmienkou poskytnutia úveru bolo
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníkov. Súčasne so
zmluvou o úvere, teda dňa 02.12.2010 došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných (č. l. 7-9).
2.2. Z uznesenia o dedičstve po nebohom C. T. sp. zn. 35D/1281/2012-154 vyplynulo, že dedičom po
ňom je výlučne žalovaná v 2. rade.
2.3. Žalobca ďalej súdu predložil výpis z úverového účtu, na ktorom sú zachytené platby dlžníkov na
poskytnutý úver, k tomuto výpisu však chýba akýkoľvek komentár žalobcu, ktorý by pomohol ozrejmiť

jednotlivé položky.
2.4. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 1431/2015 (č. l. 59-70) vyplýva priebeh dražby nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaných, ktoré boli predmetom záložného práva.
2.5. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby (č. l. 71-73) vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom záložného práva, boli vydražené za sumu 40 875 €.

2.6. Žalobca ďalej súdu predložil poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím
dražby nehnuteľnosti adresovanú žalovanej v 1. rade (č. l. 74), v ktorej sa uvádza, že žalobca eviduje
k 25.03.2014 omeškané splátky vo výške 4 323,71 €. Žalovaná v 1. rade je vyzývaná na okamžité
zaplatenie týchto splátok, najneskôr však do 15-tich dní odo dňa doručenia tejto výzvy. V prípade, že k
tomu nedôjde, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpi k realizácii dobrovoľnej dražby.

2.7. Listom zo dňa 01.12.2015 (č. l. 76) žalobca oznámil žalovanej v 1. rade, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 8.1 písm. d) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a žalobca teda týmto listom oznamuje, že banka
vyhlásila ku dňu 01.12.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere.
2.8. Listom zo dňa 14.06.2016 (č. l. 78) žalobca oznámil žalovanej v 1. rade, že došlo k vydraženiu

predmetu zálohu a výťažok z predaja nehnuteľnosti poskytnutý žalobcovi má výšku 33 420,31 €.

3. Listom zo dňa 01.12.2016 (č. l. 91) vyzval súd žalobcu, aby tento
- preukázal postup podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, inak bude súd
vychádzať z toho, že k predčasnému zosplatneniu úveru vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nedošlo,

- zaslal súdu všetky doklady, ktorými sa overovala bonita dlžníkov,
- presne špecifikoval ako dospel k dlžnej sume istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov a uvedené
mal preukázať, pričom ho súd upozornil, že pri výpočte úrokov z omeškania má vychádzať zo zásady
zákazu anatocizmu (úročenia úrokov), a preto nech sa výpočet úrokov z omeškania týka iba dlžnej istiny,
- uviedol aké plnenia dlžníci obdŕžali za poplatok za správu úveru 3,49 € mesačne a spracovateľský

poplatok 399 €,
- uviedol akú celkovú sumu mali na úver dlžníci zaplatiť pri riadnom splácaní, a zároveň ju špecifikovať
na istinu, úroky a poplatky.
3.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 30.12.2016 (č. l. 98-102), v ktorom uviedol
nasledujúce:

- pohľadávka bola v žalobe vyčíslená ku dňu 07.08.2016 a predstavovala 28 216,08 €, z toho istina
16 479,37 €, riadne úroky 10 836,97 €, poplatky 89,59 €, úroky z omeškania zmluvné 773 €, úroky z
omeškania zákonné 37,15 €. Úrok z omeškania zmluvný vo výške 773 € tvorí súčet úrokov z omeškania
počítaných z omeškaných splátok, resp. ich častí, pričom žalobca si uplatňoval pri ich výpočte do31.01.2013 sadzbu 8 % ročne a od 01.02.2013 sadzbu vo výške 5 % ročne. Úroky z omeškania zákonné
vo výške 37,15 € boli vypočítané od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. od 01.12.2015 sadzbou 0,1
% ročne z výšky dlžnej istiny a riadnych úrokov. Suma 27 405,93 € z ktorej si žalobca uplatňuje úrok z

omeškania vo výške 0,1 % ročne od 08.08.2016 do zaplatenia, teda pozostáva z istiny a riadnych úrokov
a poplatkov vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 01.12.2015.
- nesúhlasí s názorom súdu o zákaze anatocizmu, a tento svoj postup, čiže úročenie úrokov obhajuje,
- pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, tento je súčasťou celkového cenového dojednania a žalobca
ho považuje za súladný so zákonom. To isté uvádza vo vzťahu k výške poplatku za správu úveru s

dodatkom, že žalobca od 19.06.2013 prestal uplatňovať voči žalovaným poplatok za správu úveru.
Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok, žalobca poukazuje na § 499 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, možno dojednať
odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Žalobca k tomuto vyjadreniu predložil aj akúsi platobnú históriu, ktorá je však tiež bez komentára k nej
nezrozumiteľná. Naviac, súd poukazuje na § 132 ods. 2 C.s.p. - Opísanie rozhodujúcich skutočností

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (v prejednávanej veci rozhodujúce pokiaľ ide o výšku
pohľadávky).
3.2. Vo vzťahu k overovaniu bonity dlžníkov, a to žalovanej v 1. rade a C. T., žalobca súdu zaslal doklady
spolu s podaním zo dňa 30.12.2016 (č. l. 113-122). Z týchto dokladov vo vzťahu k bonite dlžníkov vyplýva
nasledujúce:

-pokiaľideožalovanúv1.rade,uvádzasaunejdeňdátumunástupudozamestnania01.07.2010apočet
monitorovaných mesiacov 4. Čistý mesačný príjem mal predstavovať výšku 435 €. Príjem žalovanej v
1. rade mal byť overený v Sociálnej poisťovni.
- pokiaľ ide o nebohého C. T., uvádza sa u neho deň dátumu nástupu do zamestnania 08.07.2010, počet
monitorovaných mesiacov 4. Čistý mesačný príjem mal predstavovať 259 €, pričom tento príjem mal byť

taktiež overený v sociálnej poisťovni.
- príjem žalovanej v 1. rade bol overovaný prostredníctvom výpisu z účtu, tu však súd chce zdôrazniť, že
je na škodu veci, že žalobca súdu neposkytol celkový výpis z účtu za monitorované mesiace, z ktorého
by bolo zrejmé aký je nielen príjem žalovanej v 1.rade ale aké sú aj jej výdavky, teda či jej mesačné
hospodárenie končí s takým zostatkom, z ktorého by bolo možné hradiť splátky úveru. Rovnaká výčitka

sa týka aj poskytnutého výpisu z účtu vo vzťahu k nebohému C. T..

4. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním doručeným súdu dňa 27.01.2017 (č. l.
123-126), v ktorom uviedla:
- rozporuje žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky,

- podanú žalobu ako aj konanie žalobcu proti jej osobe považuje za hrubé porušenie dobrých mravov,
- poplatky banky považuje za neprípustné,
- považuje za neprípustné, že splátky úveru majú byť až v poslednom rade započítané na istinu úveru,
pretože najprv majú byť započítavané na príslušenstvo,
- namieta proti postupu žalobcu v dedičskom konaní, kde úver mal byť poskytnutý vo forme istiny 49

999 €, avšak žalobca do dedičského konania po 9-tich mesiacoch splácania úveru pri výške mesačnej
splátky 229,77 € prihlásil pohľadávku vo výške 50 109,42 €,
- má za to, že zmluva o hypotekárnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a že táto alebo jej prílohy vo
forme obchodných podmienok obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky (bez upresnenia aké - pozn.
súdu).

5.Žalobcasakpredmetukonaniaakoajkvyššieuvedenejvýzvesúduďalejvyjadrilpodanímdoručeným
súdu dňa 19.04.2017 (č. l. 139-140). V tomto vyjadrení uviedol, že žalobca podľa § 53 ods. 9 OZ a §
565 OZ postupoval proti žalovanej v 1. rade, pričom uvedený postup podľa žalovanej 2. nie je možné
preukázať, čo však nemôže mať za následok zánik zodpovednosti žalovanej 2. voči žalobcovi. V zmysle

zásady univerzálnej sukcesie prešli práva a povinnosti po poručiteľovi na žalovanú 2. Dedič tak vstupuje
do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktorého majetok tvorí jeden celok pozostávajúci z aktív a pasív,
pričom jediným dedičom nebohého dlžníka C. T. je žalovaná 2.

6. Žalovaná 1. sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 27.04.2017 (č. l. 141), kde uviedla, že

momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá prostriedky, na základe ktorých by požadovanú
čiastku vyplatila.
7. Listom zo dňa 15.02.2018 (č. l. 144) súd oznámil stranám sporu svoj predbežný právny názor v
nasledujúcom znení:„Na základe oboznámenia s listinami predloženými stranami sporu (najmä žalobcom) sa prejednávaná
vec súdu zatiaľ javí takto:
Žalobca doteraz nepreukázal zosplatnenie úveru voči žalovanej v 2. rade postupom podľa § 53 ods.9

OZ v spojení s § 565 OZ. Vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu úveru voči žalovanej v 1. rade sa
žalobcaodvolávanabod8.1písm.d)Produktovýchobchodnýchpodmienokprehypotekárneasplátkové
úvery Slovenskej sporiteľne a.s. Podľa uvedeného bodu sa za prípad porušenia považuje, ak sa banka
hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby na majetok dlžníka. V
takomto prípade banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požadovať jej splatenie v

stanovenej lehote.
V prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ale ide o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods.1 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods.1 OZ - Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľapriznávajú,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.Ustanovenie§565OZumožňuje
predčasné zosplatnenie úveru iba z dôvodu neplnenia splátok, nie aj z iných dôvodov. Na základe
uvedeného považuje súd vyššie citované ustanovenia produktových podmienok za neplatné. Súd má
teda za to, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.
Súdu sa ďalej javí, že zo strany žalobcu nebola dostatočne skúmaná bonita dlžníkov, teda ich

reálna schopnosť splácania úveru. Žiadnym spôsobom neboli skúmané ich výdavky a teda rozsah
disponibilného príjmu na platenie splátok. Na uvedenom nič nemení ani zabezpečenie úveru záložným
právom ani to, že nejde o úver podľa z.č. 129/2010 Z.z., nakoľko úver má byť banke primárne splácaný
splátkami dlžníka a nie postihnutím založenej veci. Vzhľadom na konanie žalobcu spočívajúce v
nedostatočnom preverení bonity dlžníkov má súd vyžadovanie platenia úrokov a poplatkov za rozporné

s dobrými mravmi.
V súvislosti s vyššie uvedeným žiada súd žalobcu, aby mu tento zaslal rozpis všetkých splátok na istinu,
úroky a poplatky a oznámil sumu doteraz žalovanými na úver zaplatenú ako aj sumu iným spôsobom
vymoženú. Zároveň súd žiada žalobcu, aby v zmysle vyššie uvedeného vyčíslil svoju pohľadávku, keďže
doteraz uplatňovanú pohľadávku vzhľadom na právny názor vyššie uvedený, nemá súd za preukázanú.“

8. K predbežnému právnemu názoru súdu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade listom zo dňa 04.04.2018 (č.
l. 151), v ktorom uviedla, že sa plne stotožňuje s predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie
k aplikácii ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ majúcej za následok nezosplatnenie dotknutého úveru
vo vzťahu k jej osobe. Rovnako sa stotožňuje s predbežným právnym názorom súdu vo vzťahu k

pochybeniu žalobcu pri skúmaní bonity dlžníkov. Naďalej podanú žalobu ako aj konanie žalobcu voči jej
osobe považuje za hrubé porušenie dobrých mravov.

9.Kpredbežnémuprávnemunázorusúdusavyjadrilžalobcapodanímzodňa26.03.2018(č.l.158-159),
v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s predbežným právnym záverom súdu. Má za to, že predbežný

právny názor súdu je pokusom o interpretáciu v priamom rozpore so zmyslom a účelom zákona,
úvahy súdu okrem iného opomínajú výklad ústavne konformný, resp. eurokonformný a sú tak zrejmým
vybočením zo štandardu výkladu, ktorý je v právnej praxi rešpektovaný. Predbežný právny názor súdu
tak predstavuje pokus o interpretačnú ľubovôľu, dôsledky ktorej sú bez akýchkoľvek pochybností v
rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti a sú snahou o protiprávne zbavenie sa

svojho záväzku na ujmu svojho veriteľa. Žalobca nesúhlasí s výkladom § 565 OZ tak ako ho uviedol súd
vo svojom predbežnom právnom posúdení.

10. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
10.1. V prejednávanej veci je nesporné, že medzi žalobcom a veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi

došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam. Podľa § 497
Obchodného zákonníka - zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. V prejednávanej veci síce nejde o spotrebiteľský úver v režime zákona 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože podľa § 1

ods. 3 písm. b) a c) tohto zákona, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti
alebovýstavbanehnuteľnostiakoajúverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehota
splatnosti je viac ako 10 rokov, ale išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom kudňu uzatvorenia úverovej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10.2. Podľa § 52 ods. 2 OZ - ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10.3. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorá je právnym nástupcom pôvodného dlžníka C. T., možno
už v tejto časti odôvodnenia uviesť, že uplatňovanie celého nároku po jeho tvrdenom zosplatnení je

neoprávnené, keďže podľa § 53 ods. 9 OZ (predtým ods. 8) - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca nerozporuje to, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
tento postup neuplatnil, z čoho pre súd vyplýva jednoznačný záver, že po žalovanej v 2. rade mohol
požadovať iba dlžnú sumu vo forme omeškaných splátok ku dňu rozhodnutia súdu. Keďže však žalobca

napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu takéto vyčíslenie svojho nároku neurobil a dôkazné
bremeno žalobcu sa netýka iba základu nároku ale aj výšky nároku, uvedené je dostatočným dôvodom
na zamietnutie žaloby voči žalovanej v 2. rade.

11. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, súd v celom rozsahu zotrváva na svojom vyššie uvedenom

predbežnom právnom názore.
Podľa § 565 OZ - ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
11.1. V listine o vyhlásení mimoriadnej splatnosti voči žalovanej v 1. rade sa uvádza, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti dochádza z dôvodu, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm.
d) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne.
Predmetné ustanovenie znie nasledujúco (č. l. 46): „Za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka
- Banka sa hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka alebo
garanta o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka alebo garanta alebo bol podaný návrh na

začatie súdneho výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania alebo dobrovoľnej dražby na majetok
dlžníka alebo garanta alebo dlžník alebo garant vstúpil do likvidácie.“
Podľa bodu 8.2 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne a.s. - ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia banka môže:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote,

ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
11.2. Súd má za to, že časť obsahu zmluvy tak ako to vyplýva z § 273 ods.1 Obchodného zákonníka
(Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.) možno v obchodnoprávnych vzťahoch

určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Podľa názoru súdu z hľadiska dispozitívnosti
právnych noriem možno rovnakým spôsobom postupovať aj v občianskoprávnych vzťahoch a teda aj
v týchto (a to o to viac ak zmluvný typ je zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka) môže byť
časť obsahu zmluvy, teda niektoré práva a povinnosti zmluvných strán, upravená aj vo všeobecných
obchodných podmienkach. Je už otázne, či je v rámci spotrebiteľského právneho vzťahu zákonné

podstatnú okolnosť typu predčasného zosplatnenia zmluvy, a teda stratu výhody splátok, umiestniť do
takýchto obchodných podmienok. Súd zastáva názor, že takéto pre zmluvný vzťah podstatné zmluvné
ustanovenie, čiže nie ustanovenie akéhosi technického, doplňujúceho charakteru by malo byť uvedené
priamo v zmluve, pretože výsledkom zmluvných vzťahov je nesporne to, že účastník si prečíta vždy
podrobnejšie dokument, ktorý podpisuje ako množstvo ďalších dokumentov, ktoré sú mu k zmluve

priložené ako ich súčasť.
11.3. Súd je presvedčený, že vo vzťahu dvoch rovnoprávnych subjektov, teda najmä pri poskytnutí úveru
podnikateľskému subjektu, môže byť otázka predčasného zosplatnenia upravená aj iným spôsobom a
z iných dôvodov ako to uvádza § 565 OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.).
11.4. Inak je však tomu vo vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Podľa názoru súdu z § 565 OZ
jednoznačne vyplýva, že možnosť predčasného zosplatnenia pohľadávky plnenej v splátkach prichádza
v spotrebiteľskom vzťahu do úvahy iba v prípade, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok aj to len vtedy,ak je to v zmluve dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Racionalitu tohto ustanovenia treba vidieť v
tom, že pre veriteľa je podstatné, aby dlžník riadne a včas plnil svoje splátky. Súd má za to, že nie
každá okolnosť vymedzená v § 8.1 písm. d) musí nutne viesť k nesplácaniu splátok úveru aj keď je

tomu často tak. Ak však takáto situácia nastane, predčasné zosplatnenie úveru je umožnené veriteľovi
práve cez možnosť dohodnutia tohto spôsobu v zmluve pre nezaplatenie niektorej splátky bez ohľadu
na to, či toto nesplácanie je následkom začatia súdneho výkonu rozhodnutia, vstupu do likvidácie a pod..
Súd teda robí záver, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a aplikujúc § 54 ods.
1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa.) nedošlo ani vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, na základe dôvodu, ktorý žalobca
v listine o zosplatnení uviedol, k platnému predčasnému zosplatneniu úveru.
11.5. Keďže ani vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vzhľadom na to, že konečná splatnosť úveru mala nastať
dňa 20.11.2039, nie je zrejmá výška dlžnej omeškanej sumy ku dňu rozhodnutia súdu, nemohlo byť
žalobcovi priznané žiadne plnenie. Logicky sa však možno domnievať, že z dôvodu vykonania dražby
predmetu záložného práva a čiastočnej úhrady pohľadávky žalobcu ku dňu rozhodovania súdu nie je

dlžná žiadna suma zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi.

12. Na okraj veci súd ešte dodáva, čo už v krátkosti uviedol vyššie, že má za to, že poskytnutý úver by
mal byť bez úrokov a bez poplatkov. Na základe žalobcom predložených dokladov, ktorými sa skúmala
bonita klienta, má súd za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ - Výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.), ak by bolo umožnené
žalobcovi z predmetného úverového vzťahu vymáhať úroky a poplatky. Aj keď v rámci hypotekárneho
úveru nedochádza k aplikácii § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o skúmaní bonity dlžníka s odbornou
starostlivosťou, súd je presvedčený, že uvedená povinnosť pri úverovom právnom vzťahu je bežnou

povinnosťou banky vzhľadom na potrebu jej racionálneho hospodárenia. Súd má za to, že cieľom
úverovéhovzťahuzabezpečenéhozáložnýmprávomknehnuteľnosti nemábyťuspokojeniepohľadávky
práve z tohto zálohu, ale záujem veriteľa ako aj dlžníkov na tom, aby bol úver riadne a včas splácaný
formou splátok. Aby však takáto situácia mohla nastať, musí aj zo strany veriteľa byť úver poskytnutý
zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný

brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno
na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odbornostía profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer
finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou
vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých

prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný
argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom

nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových
hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať
úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa

obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity

spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
12.1. V prejednávanej veci je zrejmé, že splátky úveru mali výšku cca 230 €. Príjem dlžníkov spolu
predstavoval sumu 694,94 €. Ak teda od tejto sumy bude odpočítaná suma splátok, na živobytie
minimálne dvom dospelým ľudom ostávala suma 464,94 €. Vzhľadom na veľkosť bytu treba považovať
za bežné, že náklady na užívanie tohto bytu vrátane energií mohli predstavovať cca 200 €. Minimálne

dvom dospelým ľudom potom mesačne zostávala na živobytie suma cca 265 €, pričom v tejto sume
mala byť zahrnutá strava, zariaďovanie, prípadne rekonštrukcia bytu, na ktorý bol poskytnutý úver,
hygiena, oblečenie a pod.. Zároveň treba zvýrazniť to, že žalobcu žiadnym spôsobom nezaujímali
výdavky žalovaných a už vôbec nie ich preukázanie a žiadnym spôsobom neprizeral ani na krátkosť
zamestnania oboch dlžníkov (či nejde o účelové zamestnanie sa, či pracovný pomer je uzavretý na dobu

neurčitú a pod.). Súd má teda za to, že zistená majetková situácia dlžníkov negarantovala dlhodobé
riadneavčasnésplácanieúveru,apretobybolovrozporesdobrýmimravmi,akbyztakéhotoúverového
vzťahu veriteľovi patrili úroky a poplatky.

13. Na základe vyššie uvedeného teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
14.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému
1. súd tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Úspešnému žalovanému 2., ktorý sa
zúčastnil pojednávania priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.