Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209461
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211209461.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, G.,
zastúpený Mgr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Župná 1147, Komárno, proti odporcovi: D.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. G. XXXX/XX, G., zastúpený JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou
so sídlom Ul. biskupa Királya 6, Komárno, o ochranu osobnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 8C/151/2011-134 zo dňa 14. augusta 2012 v spojení s opravným

uznesením č. k. 8C/151/2011-159 zo dňa 31. januára 2013 - v napadnutej vyhovujúcej časti, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej
vyhovujúcej časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom ochrany osobnosti náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000 eur a v časti náhrady trov konania účastníkov z r u š
u j e a vec v týchto častiach v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.6.2011 domáhal ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 20.000 eur na skutkovom základe, že odporca v dôsledku porušenia povinnosti uloženej mu
zákonom dňa 4.9.2009, riadením osobného motorového vozidla, spôsobil dopravnú nehodu /za čo bol
odporca uznaný vinným rozsudkom OS Komárno č.k. 3T/13/2010-128 zo dňa 16.3.2010/, čím spôsobil
jemu jazdiacemu na motocykli škodu, v dôsledku čoho on utrel ťažkú ujmu na zdraví /otras mozgu,

vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a lakťa s nutnosťou operácie, poškodenie fibulárneho nervu ľavej dolnej
končatiny, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie navrhovateľa a práceneschopnosť/. Podľa lekárskeho
posudku o bolestnom a SSU (sťaženie spoločenského uplatnenia) zo dňa 7.2.2010 bolo ohodnotené
bolestné /za vykĺbenie lakťa, kĺbu medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, otras mozgu ľahkého stupňa,
poranenie dôležitého periférneho nervu, pomliaždenie kolena a členka/ počtom bodov 240. Podľa
lekárskeho posudku o bolestnom a SSU zo dňa 28.10.2010 bolo ohodnotené SSÚ /za obmedzenie

hybnosti pravého lakťa ľahkého stupňa, obmedzenie hybnosti pravého ramenného zhybu ľahkého
stupňa a poranenie kmeňa ihlicového nervu vľavo/ počtom bodov 710.Trvalé poškodenie zdravia sa
odrazilo na jeho súkromnom živote /musel ukončiť svoje športové aktivity/, na jeho pracovnom živote /
znemožnený návrat na pôvodný druh práce/ i v jeho spoločenskom živote.

Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ bol odškodnený

Komunálnou poisťovňou za bolesti sumou 3.471 eur, za SSU sumou 10.572 eur, bola mu vyplatená
strata na zárobku počas PN 1.404,48 eur, náklady spojené s liečením 170,49 eur, za poškodené veci
279,45 eur, za poškodené motorové vozidlom suma 2.127,60 eur, teda celkom suma 18.025,02 eur.
V prípade navrhovateľa by priznaním nemajetkovej ujmy došlo k duplicitnému plneniu z toho istého
právneho dôvodu. S poukazom na závery znaleckých posudkov o výške bolestného a SSU a na plnenie
bolestného a SSÚU zo strany Komunálnej poisťovne, a.s. mal za to, že pokiaľ by lekári u navrhovateľa

vzhliadli potrebu zvýšenia náhrady, boli by v súlade s § 10 ods.4 Zák. č. 437/20054 Z.z. a Zák. č.
273/1994 Z. z. použili zvýšenie počtu bodov, čo však v prípade navrhovateľa evidentne indikovanénie je. Poukázal na to, že k poraneniam navrhovateľa došlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú on
spôsobil nedbanlivostným konaním, za čo mu bol uložený primeraný trest, svoje konanie oľutoval a
navrhovateľovi sa ospravedlnil. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.2 OZ a na odškodnenie titulom

poranení z hľadiska bolestného a SSU, ktoré boli v odôvodnenej a primeranej výške určenej znalcami
odškodnené, mal za to, že primárne a osobitné nároky osôb dotknutých neoprávneným zásahom iných
subjektov na náhradu vecnej škody, bolestného, SSU a pod. majú prednosť pred všeobecnou úpravou
na ochranu osobnosti, i keď nemožno vylúčiť aj ich kumulatívne uplatnenie. Teda navrhovateľ bol
v odôvodnenej výške, preukázanej znaleckými posudkami, odškodnený iným zákonným spôsobom,

ktorý postačuje na majetkovú kompenzáciu obmedzení navrhovateľa, ktoré u neho vznikli v dôsledku
dopravnej nehody, ktoré on považuje za dostatočné.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom ochrany
osobnosti náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 15.000 eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Zaviazal tiež odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia vo výške 494,16 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 11 § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol
čiastočne dôvodne podaný.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/123/2010-128
zo dňa 16.3.2010, (právoplatným dňa 16.3.2010), bol odporca uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods.1, 2 písm. a/ Tr. Zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. za skutok, že
dňa 4.9.2009 v Komárne riadil osobné motorové vozidlo, pričom pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo
cesty (na Ul. gen. Klapku), nedal prednosť zľava prichádzajúcemu motocyklistovi (navrhovateľovi), ktorý

po náraze spadol na vozovku a utrpel otras mozgu, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a lakťa, poškodenie
fibulárneho nervu pravej ruky s nutnosťou operačného zákroku. Uvedené zranenia si vyžiadali liečenie
s PN, za čo bol odporcovi uložený peňažný trest vo výmere 1.200 eur so stanovením náhradného
trestu 6 mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na cestnej premávke
na 18 mesiacov a poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občiansko- právne

konanie. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (SSU) zo dňa
28.10.2010 liečenie navrhovateľa v ústavnej starostlivosti trvalo od 04.09.2009 do 11.11.2009 a jeho
PN trvala od 04.09.2009 do 27.05.2010 s dátumom ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa pre
účely posúdenia SSU 04.09.2010 a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené počtom bodov
710. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 07.02.2010 mal

za preukázané, že bolestné navrhovateľa bolo ohodnotené celkovým počtom bodov 240. Ďalej mal
za preukázané z navrhovateľom predložených lekárskych správ, že navrhovateľ bol dňa 04.09.2009
vyšetrený v zdravotníckom zariadení FORLIVE, n.o., Všeobecná nemocnica Komárno, kde mu bol
zistený otras mozgu, vykĺbenie pravého lakťa, pohmoždenie ľavého kolena a predkolenia s odreninou.
Od prepustenia z nemocnice absolvoval vyšetrenia, rehabilitácie a jeho PN trvala do 27.05.2010.

Podrobil sa operácii vykĺbenia kĺbu. Hospitalizácia navrhovateľa trvala od 07.02. do 19.02.2010. Z
rozhodnutia Lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-OZ-56-004/2010 zo dňa 27.05.2010
mal za preukázané, že po preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľa určila navrhovateľovi zdravotnú
klasifikácii C- spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením, zároveň mu určila obmedzenia
výkonu štátnej služby: 1/ bez previerok telesnej zdatnosti okrem strelieb, 2/ bez služobnej telesnej

prípravy okrem strelieb, 3/ dispenzár neurológom, 4/ zákaz vedenia služobného motorového vozidla, 5/
statodynamická záťaž DK-dlhodobé státie, 6/ v prípade zmeny zdravotného stavu zahájiť jeho prieskum
s tým, že poškodenie zdravia navrhovateľa nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta.
Zo správy Komunálnej poisťovne, a.s. mal za preukázané, že navrhovateľ bol odškodnený titulom
bolestného sumou 3.471 eur, za SSU sumou 10.572 eur, za straty na zárobku počas PN 1.404,48 eur,

za náklady spojené s liečením 170,49 eur, za poškodené veci 279,45 eur a za poškodené motorové
vozidlo 2.127,60 eur.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že porušením právnej povinnosti zo strany odporcu bolo zasiahnuté
do osobnostných práv navrhovateľa, predovšetkým jeho práva na zdravie, ktoré bolo následkom

dopravnej nehody spôsobenej odporcom trvalo poškodené, čo sa odrazilo na súkromnom a pracovnom
živote navrhovateľa. Následkom utrpených zranení a poškodenia zdravia sa musel vzdať aktivít, ktoré
vykonával pred dopravnou nehodou, keď v čase dopravnej nehody mal 26 rokov, venoval sa viacerým
športom, jazde na motocykli. Mal za to, že došlo k vážnemu zásahu do života navrhovateľa, keď vdôsledku utrpených zranení, ktoré zanechali u neho trvalé následky, musel upustiť od svojich športových
aktivít,odzáľubyjazdiťnabicykli,namotocykli.Prenedostatočnúcitlivosťľavejdolnejkončatinynemôže
v budúcnosti riadiť motocykel. Na psychike navrhovateľa mal za preukázanú vážnu zmenu a to v jeho

postoji k rodine a priateľom. Mal za to, že tento vážny zásah sa prejavil i v pracovnom živote
navrhovateľa v tom, že bol preložený z funkcie referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou na
funkciu referenta stálej služby, teda pred nehodou vykonával prácu v teréne a realizoval sa aktívnou
ochranou osôb a majetku a jeho súčasná práca je administratívna, spočíva v prijímaní oznámení o
protiprávnej činnosti. Ďalej dospel k záveru, že v dôsledku tej skutočnosti, že následky zranenia sa

prejavili na chôdzi navrhovateľa, keď má pre nedostatočnú citlivosť narušenú motoriku ľavej dolnej
končatiny a podkýňa sa o túto nohu a nohu si predkopáva, je znížená jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti a nie je vylúčené, že pre uvedené je objektom nemiestnych narážok, resp. výsmechu,
čo môže mať negatívny vplyv pri možnostiach navrhovateľa pri hľadaní si životného partnera, pričom
nie je možné očakávať navrátenie do pôvodného stavu a plynutím času môže zdravotné postihnutie
obmedzovať navrhovateľa v aktivitách, ktoré sú pre neho bežné. Teda súd mal za to, že došlo k zásahu

do osobnostného práva navrhovateľa- práva na zdravie, keď medzi konaním odporcu a vznikom ujmy
mal za preukázanú príčinnú súvislosť. Mal za to, že využitie občianskoprávnych prostriedkov ochrany
podľa § 13 ods.1 OZ nemožno považovať za postačujúce a navrhovateľovi vznikol právny nárok na
zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Námietku odporcu, že sa jedná sa o duplicitne uplatnený
právny nárok vyhodnotil tak, že plnenie poskytnuté navrhovateľovi zo strany poisťovne nie je totožné

s nárokom uplatneným v konaní, keď plnenie poisťovne nemožno vyhodnotiť ako plnenie poskytnuté
titulom zásahu do osobnostných práv. Súd prvého stupňa posudzujúc závažnosť vzniknutej ujmy, jej
vplyv na život navrhovateľa a okolnosti, za ktorých k vzniku ujmy došlo, prihliadnuc i na konania a postoj
odporcu v čase dopravnej nehody, ako aj po nej mal potom za to, že primeraná náhrada je možná vo
výške peňažného ekvivalentu 15.000 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku /ďalej len OSP/.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že bolo

nesporné to, že dňa 04.12.2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľ utrpel ujmu na zdraví.
Navrhovateľ bol z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví odškodnený za bolestné a za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odškodnenie z ublíženia na zdraví nie je rovnaký právny nárok ako nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak pri odškodnení SSU sa pri hodnotení následkov
musí prihliadnuť aj na nepriaznivé dôsledky ujmy na zdraví a pokiaľ tieto dôsledky vážne obmedzujú

postihnutého vykonávať svoju prácu, či mimopracovné a rodinné aktivity, pri posudzovaní znalcom,
tento má možnosť primerane následkom zvýšiť body za sťaženie SSU aj nad rámec základnej sadzby
predpísanej zákonom. V prípade navrhovateľa mu bol lekárom stanovený počet bodov za odškodnenie
SSU len v rámci základnej sadzby. Súdu prvého stupňa navrhol ustanoviť znalca zo súdneho lekárstva
na posúdenie, či bol za nepriaznivé dôsledky z ublíženia primerane odškodnený. Mal za to, že priznanie

nemajetkovej ujmy by bolo dôvodné len v prípade, že vzhľadom na nepriaznivé dôsledky ublíženia na
zdraví nebol primerane odškodnený za SSU. Preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
navrhovateľa pre sťaženie uspokojenia jeho životných, spoločenských potrieb a pre obmedzenia vo
výkone jeho povolania boli vyjadrené v znaleckom posudku určením primeraného počtu bodov podľa
intenzity nepriaznivých dôsledkov. Ak by lekári boli vzhliadli vyššiu intenzitu nepriaznivých dôsledkov

úrazu,boliby vsúlades§10ods. 4zák.č.437/2004Z.z. a273/1994 Z.z.použilizvýšeniepočtubodov,
čo v prípade navrhovateľa evidentne nebolo indikované. Poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade
je možné len na základe výsledkov znaleckého dokazovania zistiť, či nepriaznivé dôsledky ublíženia
na zdraví u navrhovateľa odôvodňujú aj priznanie nemajetkovej ujmy a teda kumuláciu odškodnenia,
sťaženia SSU a nemajetkovej ujmy. Mal za to, že súd vo veci predčasne rozhodol, bez náležitého

zistenia skutkového stavu a bez znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že navrhovateľ je ďalej
zamestnaný ako policajt na pôvodnom pracovisku, finančnú ujmu na pracovisku neutrpel zmenou
pracovného zaradenia. Ďalej poukázal na to, že on nemá žiadny príjem nemá, študuje v zahraničí, je
odkázaný len na pomoc a podporu svojej matky. Ublíženie na zdraví navrhovateľa nespôsobil úmyselne.

Navrhovateľsavyjadrilkodvolaniuodporcu.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody utrpel vážnu
ujmu na zdraví s trvalými následkami, ktoré pretrvávajú doposiaľ. Podrobil sa rehabilitácii, avšak z
medicínskeho hľadiska nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu, ani úplného navrátenia jehozdravia. Trvalé poškodenie jeho zdravia sa odrazilo na jeho súkromnom, ako aj pracovnom živote. V
dôsledku poškodenia zdravia v súkromnej oblasti bol nútený ukončiť svoje športové aktivity, ktorým sa
pred dopravnou nehodou aktívne venoval. Bol mu znemožnený v pracovnej oblasti návrat do pôvodného

zamestnania, bol zaradený na menej náročnú prácu, čo sa odzrkadlilo na jeho príjme a nie je ani
predpoklad zvyšovania jeho kvalifikácie štúdiom v tejto práci v dôsledku poškodenia zdravia, teda ani
jeho pracovný postup zvyšovaním hodnosti a bol mu znemožnený návrat k jeho spoločenským aktivitám.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP/

prejednal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec v tejto časti vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OZ.

Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí

dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok dôvodov /skutkových a právnych/
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa /§ 157 ods.2 OSP/, čím nedáva odpovede
na právne významné odvolacie dôvody odvolania odporcu.

S poukazom na túto nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bola účastníkom
konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti a v časti náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa nie je preskúmateľné, keď z neho nie je zrejmé
- či (podľa súdu prvého stupňa) právo na náhradu škody podľa § 444 (nárok na náhradu škody
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) a právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl.
OZ predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany

zabezpečovanej Občianskym zákonníkom a aká je rozdielnosť týchto samostatných právnych nárokov,
z hľadiska priznania týchto jednotlivých právnych nárokov s poukazom na ich vzájomný vzťah, režim
špeciálneho nároku vo vzťahu k všeobecnému nároku, i s prihliadnutím na rozsah doposiaľ poskytnutej
satisfakcie (plnení), teda doposiaľ poskytnutého plnenia titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, a či ich možno uplatniť na základe prípadných totožných skutkových tvrdení, i z hľadiska

dostatočnosti, resp. nedostatočnosti doposiaľ poskytnutej satisfakcie, teda či (a prečo) žalobou o
ochranu osobnosti prípadne nedochádza k neprípustnému nahradzovaniu, príp. k navyšovaniu nárokov
z titulu náhrady škody,
- navrhovateľ v konaní nedostatočne konkretizoval: v čom spočíva neoprávnenosť zásahu a prečo
považuje za nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 OZ, v čom videl závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z akých okolností (za ktorých došlo k porušeniu), ako konkrétne
sa prejavil neoprávnený zásah v súkromnom, v pracovnom živote a v spoločenskom uplatnení
navrhovateľa,keďsúdprvéhostupňaaninevyzvalnavrhovateľanadoplnenieskutkovýchtvrdenívtomto
smere a súd prvého stupňa si potom v tomto smere potom ani neobjasnil konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska správneho právneho názoru vo veci,

- stanovenie spôsobu, akým rozhodol o rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy a čo do určenia samotnej
výšky nemajetkovej ujmy /§ 13 OZ/, keď dôsledky zásahu do osobnosti navrhovateľa musia byť
preukázané (nielen predpokladané) a podložené výsledkami dokazovania, vrátane zníženia dôstojnosti
a vážnosti navrhovateľa (výsmechov),- ako sa vyporiadal s obranou odporcu, že sa jedná o duplicitné plnenie.

Prineoprávnenomzásahudoosobnostnýchprávfyzickejosobyvznikáosobnáväzbamedzioprávnenou

osobou na jednej strane a povinnou osobou na druhej strane. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto
právnehovzťahusaviažuvýhradne naurčitúosobu.Povinnosťposkytnúťzadosťučineniepodľa§13OZ
je subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. V konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti ten subjekt, kto neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Platná právna úprava

rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti upravenom v § 11 a nasl. OZ a s ním spojeným právom
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a právom na náhradu škody podľa § 415 a nasl. OZ. Medzi
týmito dvomi inštitútmi existuje pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje
nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na
rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale
len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej

povahy v peniazoch a náhradou škody ako majetkovej ujmy, ktorá spočíva v tom, že pri určení výšky
nemajetkovejujmyvpeniazochsavychádzaibazpredpokladu,akúujmumoholzásahvyvolať/nemožno
presne zistiť skutočnú ujmu/. V prípade náhrady škody treba výšku škody presne uviesť a preukázať
(viď i uznesenie NS SR 4Cdo 168/2009 z 20.4.2011).

Právo na náhradu škody podľa § 444 /nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia/ a právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ predstavujú teda dve
celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym
zákonníkom a sú samostatnými právnymi prostriedkami ochrany fyzickej osoby.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní v súlade s vyššie uvedeným vo veci opätovne rozhodne /pokiaľ
nebude mať dostatok dôkazov pre prijatie skutkových záverov dokazovanie vo veci prípadne doplní/
a svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods.2 OSP. Rozhodne i o trovách
účastníkov v celom konaní.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.