Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/586/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206346
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815206346.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov
senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v exekučnej právnej veci oprávneného:
MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, proti povinnej: E. L., O. XXX, XXX
XX S.P., o vymoženie 75 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 16062/15, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5Er/602/2015-21 zo dňa 17.03.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 4.6.2015 doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 75,- eur s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu pri Slovenská rozhodcovská, Bratislava sp. zn. SR 17768/14 zo dňa 28.11.2014. Záväzok

povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 433505 zo dňa 2.12.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 75,- eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods.1, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm.
c/ a d/, §39 ods.4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok),§44 ods.1, §45 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1

ods.3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov , § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,5, §54 ods,1,2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
účastnícikonaniauzatvorilizmluvuo úvere,nazákladektorejoprávnenýakoveriteľposkytolpovinnému
úver vo výške 75 ,-eur. Zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu.
Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská
doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve článok II. písm. a/ a b/. Túto rozhodcovskú doložku súd

prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka bola súčasťou úverových podmienok oprávneného ako súčasti formulárovej
zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal a nemal ani možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, pričom od
spotrebiteľa sa vyžadovalo riešiť spor v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že takto

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa, a je preto neplatná. Z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), f), § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p.). Nesúhlasil so záverom súdu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, a to
s ohľadom na skutočnosť, že išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Táto rozhodcovská doložka

umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského
konania alebo súdneho konania, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto doložka nie je dotknutá § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu
na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské

konaniealebokonaniepredvšeobecnýmsúdom.Nemožnosapretostotožniťsprávnymnázoromsúduo
výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie tejto argumentácie by znamenalo úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka pritom
v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho
obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho, ako aj

Európskeho práva. Neprípustnosť sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy. Poukázal na podstatné rozhodnutia európskych súdov a na rozhodnutia súdov Českej
republiky. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto
(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však

tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Súd prvej inštancie správne nevyhovel žiadosti súdneho exekútora a neudelil mu poverenie na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v
medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia
vykonávať, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal

legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť
exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna
vykonateľnosť.10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v

prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že

exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

12. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v rozhodcovskej zmluve článok II. písm.
a/ a b/ . Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a. a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b. b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo

praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na

rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl.

17.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

18. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka a podľa článku 2 smernice Rady č. 93/13/EHS, preto ju súd prvej inštancie správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

19. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorúnemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.

20. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy

(§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).