Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200849
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217200849.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej:
Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky v sume 632,29

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
15Er/40/2017-39 zo dňa 03.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (EX 20250/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1,
2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd
uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške

632,29 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 00425/15 zo dňa 04.12.2015. Zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2008, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 02.04.2013 (ďalej ako „dohoda“) založili záväzkový vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym
predchodcom a povinnou. Veriteľ pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a povinná pri ich uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda
pri uzavieraní predmetnej zmluvy a dohody vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52
ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že
záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a
teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.2. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve a zistil, že v predmetnej dohode uznaní záväzku bola v bode 5

obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a

povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, dohody o uznaní záväzku, nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej
rozhodcovskejdoložkyje,žepovinný(t.j.spotrebiteľ)vskutočnostieštepredvznikomakéhokoľveksporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na to je potrebné
vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uzneseniezrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.Odvolaniezdôvodnilsodkazomnaustanovenia§53ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym
zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinná
rozhodcovskú doložku podpísala sama a dobrovoľne, pričom rozhodcovskú doložku mala možnosť

prijať alebo neprijať. Rozhodcovská doložka je formulovaná alternatívne a dáva zmluvným stranám na
výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa obrátia. Súd podľa neho chce vyňať spotrebiteľa
spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
doložky rozhodcovským súdom. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch
rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok
prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby
rozhodcovský rozsudok nebol považovaný za exekučný titul. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade
spotrebiteľskýchzmlúvpreskúmaniesprávnostirozhodcovskéhorozsudkuexekučnýmsúdomjemožné,

len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveňaplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 01.12.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného
dňa 04.12.2015 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn.

SRSAspA 00425/15. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 01.12.2016,
doručeným súdu dňa 23.01.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 03.07.2018
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa rozhodcovskej doložky
ako rozhodcovský súd bol dojednaný: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b)
Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice, IČO: 36 577
928. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - nevydal súd podľa rozhodcovskej doložky,
ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
ktorý v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že je kompetentným orgánom na konanie, keďže boli

splnené podmienky stanovené zákonom č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§
78 ods. 3).

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej doložky, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). V tejto veci súd prvej inštancie na základe listinných
dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka ako súčasť dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej dňa 02.04.2013 nezodpovedala zákonným podmienkam

zakotveným v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie
je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
doložky, či mala reálnu možnosť jej znenie ovplyvniť a či jej bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť
voľby v prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou doložkou. Oprávnený tieto skutočnosti

v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich dojednanie tak
nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
tom čase. Veriteľ mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijaťnávrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní
nepreukázal, pretože uvedené informácie neobsahuje ani Dotazník k Dohode o uznaní záväzku, a tak

odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnej.

8. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti

rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť. To znamená, že súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Vzhľadom
na to súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).