Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200027
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:1018200027.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu P..Q. S., bytom N. XX, S.,

právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15,
Poprad, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. E.-X.-XXX/XXXX/X. zo dňa 02.novembra
2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutím č.p.: K.-X.-
XX.XXX-X/XXXX-N. zo dňa 16.01.2015 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych
a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, bol na základe žiadosti priznaný
žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.12.2014 vo výške 800,21 eur mesačne a súčasne podľa § 68 ods.
2 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) zvýšený o 3,82 eur na sumu 804,03 eur mesačne.

2. Rozhodnutím č. p.: K.-X.-XXXXXXXX/XXXX-N. zo dňa 01.07.2017 Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej
len „prvostupňový správny orgán“) podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona od 01. júla 2017 zvýšil žalobcovi
výsluhový dôchodok zo sumy 807,12 eur mesačne na sumu 810,68 eur mesačne. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal z doby trvania služobného pomeru 21
rokov a sumu výsluhového dôchodku zvýšil o 3,56 eur.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 25.08.2017,
ktoré bolo prvostupňového správnemu orgánu doručené dňa 30.08.2017.

II.

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. E.-X.-XXX/XXXX/X. zo dňa 02.11.2017 podľa § 84 ods. 4 písm. a), § 84 ods. 1 zákona
a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.5. Odvolanie žalobcu podľa obsahu posúdil aj ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania a tento podnet vybavil listom č. K.-X.-XX.XXX-XXX/XXXX-N. zo dňa 17.10.2017,
ktorým žalobcovi oznámil, že podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zamieta.

6. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný citoval výrok rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu. Konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namieta, že pri výške výpočtu valorizácie
sa nezohľadnilo jeho štúdium na vysokej škole. Poznamenal, že iným policajtom sa pri výpočte

dôchodku zohľadnilo a započítalo denné štúdium na Akadémii Policajného zboru do celkovej doby
odslúžených rokov a v jeho prípade to neplatí, s čím nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu pre výkon
funkcie vyšetrovateľa, ktorú zastával, príslušná právna úprava vyžadovala okrem dovŕšenia fyzického
veku 24 rokov, aj ukončenie vysokoškolského vzdelania II. stupňa a následné absolvovanie čakateľskej
praxe,ktorejsúčasťouboloskrátenéšpecializovanépolicajnévzdelanieurčenépráveprevyšetrovateľov
s neprávnickým vysokoškolským vzdelaním a vykonanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. Keďže

štúdium na Akadémii Policajného zboru sa zohľadnilo pri výpočte dôchodku a tiež pri valorizácii, je
toho názoru, že aj štúdium na vysokej škole je potrebné akceptovať. V tejto súvislosti žiadal o vrátenie
lehoty na podanie odvolania. Namietal, že z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nebolo možné exaktne zistiť, koľko rokov sa mu pre výpočet valorizácie započítalo a rozhodnutie
obsahuje iba údaj o pevnej sume 3,82 eur.

7. Žalovaný konštatoval, že v rámci odvolacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu posúdené v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností dospel k nasledovným
záverom:

8. Konštatoval, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi v zmysle ustanovení § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona
zvýšený o pevnú sumu, ktorá sa zistila ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku (8,20
eur) ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a číslom 30, pritom takto zistená
suma sa následne vynásobila príslušným koeficientom. Koeficient zvýšenia výsluhového dôchodku za

21rokovtrvaniaslužobnéhopomerubolužalobcuustanovenýčíslom13(za15rokovtrvaniaslužobného
pomeru koeficient s číslom 1, ktorý sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru zvýšil
o 2, teda za ďalších 6 skončených rokov trvania služobného pomeru sa zvýšil o 12 na hodnotu 13).
Vychádzajúc z ustanovení § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona a doby trvania služobného pomeru, ktorá u
žalobcu predstavuje 21 rokov, zvýšil sa jeho výsluhový dôchodok od 01.07.2017 o pevnú sumu 3,56

eur. Žalobca mal ku dňu 30.06.2017 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 807,12 eur
mesačne. Po zvýšení o 3,56 eur mu tak od 01.07.2017 patrí výsluhový dôchodok vo výške 810,68
eur mesačne. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne právne
pochybenia ani logické nesprávnosti. Rozhodnutie bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení
zákona č. 328/2002 Z.z. a výsluhový dôchodok bol žalobcovi zvýšený zákonným spôsobom o správnu

sumu.

9. Vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu so zvýšením výsluhového dôchodku o sumu 3,56 eur mesačne
žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná.

10. Argumentoval, že dňa 01.05.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., ktorým došlo k zmene mechanizmu zvyšovania výsluhových dávok
vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Citoval ustanovenia
§ 68 ods. 1 a 3 zákona účinného od 01.05.2013 a dôvodil, že z dôvodovej správy ustanovení §
68 zákona vyplýva, že mení sa mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia

tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre
mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo
všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá
priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom zohľadňujúcim počet
skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru. Výška valorizácie sa viaže na kombináciu

princípov solidarity a zásluhovosti. Princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového
dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného
pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napr. u policajta, u ktorého služobný pomer trvá 19 rokov,
sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9). Pri určení koeficientu sú rozhodujúcelen skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru; doba výkonu služby získaná zvýhodneným
započítaním podľa § 59 a § 123 ods. 2 písm. a) zákona sa v dobe trvania služobného pomeru na účely
výpočtu koeficientu nezohľadňuje. V prípade, že doba trvania služobného pomeru bez započítania doby

výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, návrh zákona
v tomto prípade umožňuje valorizovať výsluhový dôchodok s použitím koeficientu 1. V návrhu zákona
sa zachováva osobitná valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorá súvisí s prekvalifikovaním
dôchodkov zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po júli 2002; rovnako sa zachováva aj
mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v prípade zániku, nároku na ich výplatu a

jeho následného obnovenia.

11. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) a f) zákona a dôvodil, že z dávkového
spisu žalobcu vyplýva, že doba skutočného trvania jeho služobného pomeru v Policajnom zbore, vrátane
základnejvojenskejslužby,predstavujespolu21rokova67dní.Vzmysle§293drods.1písm.a)zákona
č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenízákonač.285/2016Z.z.pevnásumazvýšeniastarobného

dôchodku v kalendárnom roku 2017 je 8,20 eur. S poukázaním na uvedené skutočnosti výška zvýšenia
výsluhového dôchodku žalobcu za dobu skutočného trvania služobného pomeru predstavuje pevnú
sumu 3,56 eur (8,20 - pevná suma starobného dôchodku : 30 - priemerná doba trvania služobného
pomeru x 13 - koeficient za dobu trvania služobného pomeru 21 rokov, t. j. 8,20 : 30 x 13 = 3,56). Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením

zákona a výsluhový dôchodok bol žalobcovi zvýšený o pevnú sumu, ktorá mu bola vypočítaná v súlade
s § 68 ods. 3 zákona.

12. Ďalej argumentoval, že pre zvýšenie dôchodkovej dávky vyplácanej z osobitného účtu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky sa zohľadňuje iba skutočná doba trvania služobného pomeru a skutočná

doba trvania základnej vojenskej služby. Tento mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku sa
zmení až od 01.07.2018. Podľa §68 ods. 16 zákona sa od 01.07.2018 mení mechanizmus valorizácie.
Opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových
dávok v civilnej sfére, ktorá bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodkov, vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za I. polrok kalendárneho roka,

ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. Podľa tohto
ustanovenia sa od 01. júla 2018 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové
dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

13. K námietke žalobcu, že pre výšku valorizácie bol použitý iba výpočet reálne odslúžených rokov
bez zohľadnenia jeho štúdia na vysokej škole, žalovaný uviedol, že s touto námietkou nie je možné
súhlasiť. Zvýšenie výsluhového dôchodku u žalobcu za dobu skutočného trvania služobného pomeru
predstavuje pevnú sumu 3,56 eur. Do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na

výsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1 zákona bola žalobcovi započítaná podľa písm. a) doba výkonu
základnej vojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 a podľa písm. b) doba trvania služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.07.1994 do 30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní.

14. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 1 a ods. 2 zákona, v ktorom je taxatívne vymedzené, ktorá doba

je dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou pre nárok na výsluhový dôchodok. Toto ustanovenie
nedáva priestor pre právnu úvahu a svojvoľné posúdenie, či už zo strany odborov alebo zo strany
žalobcu,akáinádobauvedenávtomtoustanovenímôžebyťpovažovanázatrvanieslužobnéhopomeru.
Nie je preto akceptovateľný argument žalobcu o tom, že štúdium na vysokej škole pred prijatím do
služobného pomeru možno posúdiť ako dobu služobného pomeru. Žalobcovi bol výsluhový dôchodok

zvýšený podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona za dobu služobného pomeru posúdenú v súlade s § 58 ods.
1 zákona a to v rozsahu 21 rokov a 67 dní služobného pomeru. Konštatoval, že výsluhový dôchodok
bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu od 01.07.2017 zvýšený za
správnu dobu trvania služobného pomeru a to za 21 skončených rokov služobného pomeru.

15. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca podal formálne odvolanie proti rozhodnutiu č. K.-X.-
XXXXXXXX-X/XXXX-N. zo dňa 16.01.2015, ktorým mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2014
podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, §143ac ods. 1 písm. a) a § 58 zákona s tým, že ak sa vyhovie
jeho žiadosti a do doby trvania služobného pomeru bude započítaná aj doba civilného štúdia na vysokejškole, dôjde automaticky nielen k zvýšeniu sumy priznaného výsluhového dôchodku, ale aj k náprave,
postupu pri valorizácii tohto dôchodku.

16. K uvedenej námietke žalovaný konštatoval, že žalobca proti rozhodnutiu o priznaní výsluhového
dôchodku nepodal riadny opravný prostriedok, preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Predmetné podanie žalobcu bolo v tejto časti posúdené v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 Správneho
poriadku ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

17. V závere konštatoval, že s poukazom na zistený skutkový stav veci námietky žalobcu uvedené v
podanom odvolaní sú nedôvodné a nemajú vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Na podklade zistených skutočností je dostatočne preukázané, že zvýšenie
výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2017 zo sumy 807,12 eur mesačne na sumu 810,68 eur
mesačne bolo správne, zákonné a nie je dôvod na jeho úpravu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané
oprávneným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahu predpísané náležitosti. V

odvolacom konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.

III.

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a

je toho názoru, že úradný postup žalovaného, ako aj samotné napadnuté rozhodnutie, je nezákonné.

19. Uviedol, že v administratívnom konaní odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu vo veci oprávnenosti uznania vysokoškolského štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej
v H., ktoré bolo základom na splnenie jedného zo zákonných predpokladov (vysokoškolské

vzdelanie II. stupňa), žalobcom v spojení so splnením ďalšieho zákonného predpokladu (absolvovanie
špecializovaného policajného vzdelania v trvaní cca 5 mesiacov na Akadémii Policajného zboru počas
trvania služobného pomeru), je toho názoru, že tieto dva zákonné predpoklady tvoria bezprostrednú
integrálnu súčasť splnenia základných predpokladov na funkciu vyšetrovateľa Policajného zboru
Slovenskej republiky, pokiaľ dotknutá fyzická osoba má neprávnické vysokoškolské vzdelanie a tiež je

toho názoru, že jeho právna argumentácia sa môže vzťahovať aj na toto konanie a rozhodnutie vo veci
na princípoch spravodlivosti a zákonnosti.

20. Právnu argumentáciu žalovaného, že proti rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku
nepodal riadny opravný prostriedok a toto rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nadobudlo

právoplatnosť, považuje za právne irelevantnú, pretože nesprávnosť pôvodného výpočtu pre výsluhový
dôchodok, vypracovaný žalovaným, zakladá inú nezákonnosť, od ktorej sa odvíja ďalšia nezákonnosť
pri valorizácii výsluhového dôchodku, pričom obidve nezákonnosti poškodzujú žalobcu na jeho právach
a právom chránených záujmoch, ktoré vidí predovšetkým v strate jeho pravidelného finančného príjmu
spojeného s poberaním výsluhového dôchodku. Jeho právna istota, súvisiaca s týmto konaním, je

narušená aj vzhľadom na oznámenú absenciu možného poberania „civilného dôchodku“ zo Sociálnej
poisťovne v zmysle listu Sociálnej poisťovne č. XXXXX-XX/XXXX/C. zo dňa 13.04.2017, ktorá v spojení
s neuznaním zápočtu rokov vysokoškolského štúdia a skutočnosťami uvedenými v administratívnom
konaní so žalobcom (správne žalovaným) a administratívnom konaní so Sociálnou poisťovňou,
poškodzuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch týkajúcich sa jeho sociálneho

zabezpečenia a peňažných príjmov s týmto spojených.

21. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV.

22. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. E.-X zo dňa 02.07.2018, v ktorom k
námietkam žalobcu predovšetkým konštatoval, že predmetom konania vedeného na prvostupňovom
orgáne bolo rozhodovanie iba o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona,

ktoré bolo skončené vydaním napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutie č. k.: 7So/151/2009 zo dňa 25.11.2010 a č. k.: 7Sžso/25/2012
zo dňa 29.05.2013, z ktorých vyplýva, že súdnemu prieskumu môže podliehať iba rozhodnutie o zvýšenívýsluhového dôchodku žalobcu. Ďalej v odôvodnení poukázal opätovne na tie isté dôvody, ktoré sú
uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. Vo vzťahu k posúdeniu doby štúdia žalobcu na vysokej škole pred prijatím do služobného pomeru
opätovne zdôraznil, že akékoľvek štúdium, či už príprava na povolanie na strednej škole alebo štúdium
zamerané na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania I. a II. stupňa absolvované pred prijatím do
služobného pomeru, nemôže byť zohľadňované ako doba trvania služobného pomeru posudzovaná pre
nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku.

24. Konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.
z., výsluhový dôchodok bol žalobcovi zvýšený v správnej výške za skutočnú dobu služobného pomeru.
Námietky žalobcu považuje za nedôvodné a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

25. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 20.07.2018,

v ktorom opätovne uviedol, že žalovaný doteraz nedokáže zdôvodniť skutočnosť, ktorá tvorí základ
diskriminácie a jeden z dôvodov podanej žaloby a to fakt, že iným policajtom a mnohým výsluhovým
dôchodcom sa denná forma štúdia na Akadémii Policajného zboru v plnom rozsahu zohľadnila do
výpočtu výsluhového dôchodku, čo v súčasnosti je nezanedbateľný dosah na výpočet valorizácie a
priamo ju ovplyvňuje. Poukázal na povinnosť zachovávania rovnakých pravidiel a to predovšetkým

pravidla rovnakého zaobchádzania, ktoré vo svojom obsahu uvádza aj antidiskriminačný zákon.

26.Ďalejuviedol,žeopodstatnenosťpodanejžalobypriamopodporujeajstanoviskoSociálnejpoisťovne
v otázke neexistujúceho nároku na dôchodok zo všeobecného sociálneho systému, keďže v civilnom
sektore nemá odpracovaných najmenej 15 rokov, ktoré len potvrdzuje a zvýrazňuje prítomnosť

právnej neistoty a pritom nie je v kompetencii žalobcu vyriešiť alebo zosúladiť pozície oboch štátnych
poisťovacích systémov (civilný a necivilný sektor) pri riešení problémov dôchodkového zabezpečenia.

27. Poukázal na ďalší argument, prečo žiada o započítanie doby štúdia na vysokej škole do výsluhy,
ktorým je skutočnosť, že v druhom a treťom roku na vysokej škole absolvoval predmet vojenská

príprava, ktorý bol ukončený rezortnou skúškou a spojený s celkovým skončením štúdia na vysokej
škole, to následne ovplyvnilo skrátenie základnej vojenskej služby z 24 na 12 mesiacov, neskôr z 18
na 9 mesiacov, čo je jeho prípad, pričom absolvovanie základnej vojenskej služby sa do výsluhy rokov
započítalo a pôsobenie na vojenskej katedre už nie. Je toho názoru, že ak bola civilná vysoká škola
akceptovateľná pre zamestnávateľa - žalovaného na výkon povolania, tak potom je dôvodné požadovať

akceptáciu aj pre prípadné benefity z tohto vyplývajúce.

V.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.33. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie aj rozhodovanie
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

34. V tomto konaní je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho
zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“), vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákona“), z čoho zrejmé, že predmetom preskúmania je rozhodnutie
správneho orgánu v správnej žalobe v sociálnych veciach.

35. Podľa § 84 ods. 1 zákona na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 68 ods. 1 zákona výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové
dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30.
júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti
od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

37. Podľa § 68 ods. 3 zákona výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel
pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov
trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného

pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa do doby zvýšenia
výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa
§ 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania
služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa
§ 59 je menej ako 15 rokov, ustanovení koeficient je číslo 1.

38. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a z odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
nesporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím č. k.: K.-X.-XX.XXX-X/XXXX-N.
zo dňa 16.01.2015. Do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový
dôchodok podľa § 58 ods. 1 zákona bola žalobcovi započítaná podľa písm. a) doba výkonu základnej

vojenskej služby od 01.10.1991 do 30.06.1992 a podľa písm. f) doba trvania služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru od 01.07.1994 do 30.11.2014 v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní.
Pri výpočte koeficientu zvýšenia výsluhového dôchodku bola teda u žalobcu započítaná doba trvania
služobného pomeru 21 rokov a koeficient bol stanovený číslom 13, t. j. za 15 rokov trvania služobného
pomeru s koeficientom číslo 1, ktorý sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru zvýšil

o 2, teda za ďalších 6 skončených rokov trvania služobného pomeru sa zvýšil o 12 na hodnotu 13.

39. Podľa prechodných ustanovení účinných do 30. októbra 2016 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení § 293dr ods. 1 písm. a) pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je 8,20 eura,
ak ide o starobný dôchodok.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností správne orgány dospeli k pevnej sume zvýšenia
výsluhového dôchodku u žalobcu na sumu 3,56 eur, t. j. výpočtom podľa §68 ods. 3 zákona, podľa
ktorého 8,20 eur predstavuje pevnú sumu starobného dôchodku : 30 - priemerná doba trvania
služobného pomeru x 13 - koeficient za dobu trvania služobného pomeru 21 rokov, t. j. 8,20 : 30 x 13

= 3,56 eur.

41. Správny súd dospel k záveru, že postup správnych orgánov pri výpočte zvýšenia dávky výsluhového
dôchodku u žalobcu bol správny a je v súlade so zákonom. Výška výsluhového dôchodku nebola sporná
a žalovaný nemohol vychádzať z inej výšky výsluhového dôchodku, než výšky uvedenej v právoplatnom

rozhodnutí zo dňa 16.01.2015 spolu s následnými zákonnými zvýšeniami.

42. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu a jeho názorom, že právna argumentácia
a námietka proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci oprávnenosti uznaniavysokoškolského štúdia pre účely priznania výsluhového dôchodku ako základného nároku sa môže
vzťahovať aj na konanie vo veci rozhodovania o zvýšení výsluhového dôchodku.

43. V rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku bola riešená základná otázka a to doba trvania
služobného pomeru žalobcu zakladajúca nárok na výsluhový dôchodok (v prípade žalobcu podľa
§ 143aa písm. a) a § 143ab ods. 1 zákona účinného k 16.01.2015). Pokiaľ bol žalobca toho
názoru, že do doby trvania služobného pomeru je potrebné započítať aj dobu vysokoškolského
štúdia (civilného), ma podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Z obsahu administratívneho spisu

žalovaného a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nesporné, že proti rozhodnutiu o priznaní
výsluhového dôchodku č. p.: K.-X.-XX.XXX-X/XXXX-N. zo dňa 16.01.2015 žalobca nepodal riadny
opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2015.

44. Podľa § 53 a § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník
konania právo podAť odvolanie na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a to v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa § 52 ods.
1 Správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Právoplatnosť
rozhodnutia správneho orgánu nastáva okrem iného aj márnym uplynutím lehoty na odvolanie.

45. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného
ustanovenia je teda zrejmé, že predmetom preskúmania odvolacím orgánom je vždy iba rozhodnutie,
proti ktorému podal účastník konania odvolanie v zákonom stanovenej lehote (§ 54 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku).

46. Právoplatné rozhodnutie je možné preskúmať postupom podľa § 65 Správneho poriadku ako
podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny orgán ho preskúmava buď
z vlastného podnetu alebo iného podnetu, akým môže byť aj návrh účastníka konania. Správny
orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so
zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením (§ 65 ods.

2 Správneho poriadku). Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odvolaciu námietku žalobcu vo
vzťahu k rozhodnutiu č. K.-X.-XX.XXX-X/XXXX-N. zo dňa 16.01.2015, ktorým mu bol priznaný invalidný
dôchodok, žalovaný posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Tento
podnet vybavil listom č. K.-X.-XX.XXX-XXX/XXXX-N. zo dňa 17.10.2017, ktorým žalobcovi oznámil, že
jeho podnet zamieta.

47. Rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nemôže byť predmetom preskúmania ani v tomto
konaní, pretože žalobca musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Žaloba musí smerovať proti žalovanému orgánu

verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (pokiaľ osobitný predpis riadny opravný
prostriedok pripúšťa).

48. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné,
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2.

49. Skutočnosť, že súdnemu prieskumu nemôže podliehať v tomto konaní aj rozhodnutie o priznaní
výsluhového dôchodku, je podporená aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z rozhodnutí, ktoré uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2018 č. k.:
7So/151/2009 zo dňa 25.11.2010 a 7Sžso/25/2012 zo dňa 29.05.2013.

50. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a § 167 ods. 1 SSP tak,
že nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca nebol v konaní
úspešný;žalovanémupriznávasprávnysúdvprípadeúspechuprávonanáhradudôvodnevynaložených

trov konania v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade správny súd nezistil také
dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať právo na náhradu vynaložených trov konania
žalovaného voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.