Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215975
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1712215975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Bratislavské štrkopiesky,
s. r. o., Záhradná 429/2, 900 82 Blatné, IČO: 35 769 297, zastúpený: Šiška & Partners s.r.o., Palisády
33, 811 06 Bratislava, IČO : 36 861 961, proti žalovanému: Mesto Senec, Mierové námestie 8, 903 01
Senec, IČO: 00 305 065, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02
Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 324.583,29 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017

p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 324.583,29 eur a nahradiť trovy konania, a to titulom dohody o spolupráci
uzatvorenej medzi vtedajším konateľom žalobcu a vtedajším primátorom Mesta Senec. Za účelom

realizácie dohody o spolupráci podpísal dňa 12.07.2000 žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu a
zmluvu o ťažbe, v zmysle ktorej bol žalobca oprávnený vykonávať ťažobnú činnosť nerastných surovín
na pozemku s parcelným číslom XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a pozemku s parcelným
číslom XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Dňa 17.08.2000 uzavrel žalobca so žalovaným
ďalšiu nájomnú zmluvu a zmluvu o ťažbe, na základe ktorej bol prenajatý pozemok s parcelným číslom
XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, a pozemok s parcelným číslom XXXX/X zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX bol žalobcovi prenechaný za účelom realizácie výkonu ťažobných prác v zmysle

nájomnej zmluvy zo dňa 12.07.2000. Obe nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú s podmienkou,
že ukončiť zmluvu podaním písomnej výpovede je možné najskôr k termínu 31.12.2031. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rozpore s dohodou o spolupráci neumožnil žalobcovi zmeniť
pre neho ekonomicky likvidačný spôsob ťažby štrkopiesku na spôsob ekonomicky únosný a rovnako
účelný, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy, kde sa zaviazal udeľovať súhlas
v príslušných správnych konaniach o udelenie povolení a porušil i všeobecnú prevenčnú povinnosť v
zmysle Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalovaný svojím nesúhlasným stanoviskom zmaril

trvalé vyňatie predmetného pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo zlikvidovalo technické
zázemie žalobcu a ďalšie zázemie pre uskutočňovanie ťažobných prác. Okrem toho, žalovaný umožnil
počas platnosti a účinnosti nájomných zmlúv užívanie prenajatých pozemkov a odsávanie sedimentov
a štrkopiesku tretej osobe, čím bola žalobcovi zmarená možnosť uskutočnenia schválenej rekultiváciepredmetného pozemku. Žalovaný uvedeným konaním obmedzil právo žalobcu na ťažbu a prinútil ho
ťažbu prerušiť. Protiprávne konanie žalovaného malo za následok, že Obvodný pozemkovým úrad v
Senci udelil žalobcovi pokutu vo výške 103.144,- eur, žalobcovi vznikli náklady na vypratanie pozemkov

vo výške 1.439,29 eur a ušlý zisk vo výške 220.000,- eur.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca nepriložil dohodu o spolupráci, na ktorú
sa v žalobe odvolával. Mal za to, že jeho nesúhlas so zmenou zmluvných podmienok nezakladá
porušenie zmluvnej povinnosti. Uviedol, že keďže „pozemok 5“ nebol predmetom prenájmu, nesúhlasom
žalovaného s jeho vyňatím z pôdneho fondu nedošlo k porušeniu zmluvných povinností. Konštatoval,

že to bol žalobca, ktorý neplnil povinnosť vykonávať činnosť podľa zmluvy ani povinnosť uloženú mu
správnym orgánom. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal škodu súvisiacu s nákladmi na vypratanie
pozemkov ako aj ušlý zisk, pričom neexistuje priama príčinná súvislosť medzi týmito ujmami a správaním
žalovaného voči žalobcovi. Žalobca dlhodobo nerealizoval ťažbu v zmysle uzavretých zmlúv, preto
žalovaný zabezpečil vykonávanie obdobnej činnosti treťou osobou, čo však neznemožňovalo realizovať
plnenie žalobcu. Pre dlhodobú nečinnosť žalobcu, žalovaný listami zo dňa 14.11.2011 odstúpil od

uzavretých nájomných zmlúv.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu svedkov V.. N. J., V. R., B. Q., I.. I. G.,
vec právne posúdil na základe ustanovení § 373, § 376, § 378, § 379, § 380, § 384 ods. 1, § 386 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia o vzniku škody a tvrdenom ušlom zisku. Mal za to,

že odvolávanie sa žalobcu na porušenie dohody o spolupráci uzavretej v ústnej forme nebolo právne
relevantné a takýto právny úkon primátora nevyvolal právne účinky, nakoľko zákon č. 138/1991 Zb. naň
vyžaduje predchádzajúce platné rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie nesúhlasil
s tým, že žalovaný vyslovením nesúhlasu so zmenou spôsobu dobývania štrkopiesku porušil svoju
zmluvnú povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť, ale naopak hodnotil danú situáciu ako nedostatočné

vyhodnotenie ekonomickej rentability budúcej podnikateľskej činnosti. S poukazom na verejnoprávnu
povahu žalovaného, súd označil domáhanie sa žalobcu poskytnutia súhlasu v správnych konaniach
o udelenie povolení, ako právne nevymožiteľné. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
nepreukázal akým spôsobom mala činnosť spoločnosti DETOX s.r.o. alebo žalovaného brániť v plnení
predmetu zmluvy.

2. Proti rozsudku č.k. 33Cb/296/2012-50 zo dňa 10.02.2017 podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365
ods.1písm.a)CSP,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnymi závermi v konaní pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasil
snázoromsúduotom,ževkonaníneuniesoldôkaznébremenopripreukázanívzniknutejškodyaušlého
zisku. Poukázal na dostatočný rozsah dôkazov, ktoré súdu predložil na preukázaní svojich tvrdení, na

základe čoho mal uplatnenú výšku škody a ušlý zisk za dostatočne preukázaný. Žalobca namietal, že
súd prvej inštancie po výmene zákonného sudcu nevykonal navrhovaný dôkaz dovyslúchnutím svedka
V.. N. J., potrebný na potvrdenie existencie dohody o spolupráci, ktorej uzavretie bolo možné preukázať
výlučne svedeckými výpoveďami, keďže nebola materializovaná v písomnej podobe. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia označil za nedostatočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie

v ňom neodôvodnil, prečo nevykonal tento zásadný dôkaz a nevysporiadal sa s námietkou žalobcu,
ktorý na vykonaní navrhovaného dôkazu trval. Napriek uvedenému, žalobca mal v konaní existenciu
dohody o spolupráci za preukázanú, a to i na základe písomného vyjadrenia svedka V.. N. J. zo dňa
08.02.2017, ktoré konajúci súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Uviedol, že rámcová dohoda bola
dôležitá z dôvodu, že predstavovala interpretačný rámec povinností žalovaného v zmysle uzatvorených

nájomných zmlúv, ktoré súd vykladal reštriktívne. Podľa názoru žalobcu, konajúci súd pochybil aj tým,
že počas konania v rozpore so zákonom neurčil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje
za sporné a ktoré za nesporné a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Ďalej namietal,
že žalovaný bez toho, aby umožnil žalobcovi plnenie zmluvných povinností alebo zmluvný vzťah so
žalobcom ukončil, vyhľadal na vykonanie činnosti iný subjekt, čím závažne porušil svoje zmluvné

povinnosti a navyše znemožnil žalobcovi výkon ťažobnej činnosti a rekultiváciu pozemkov odňatých z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo malo za následok uloženie pokuty príslušnými úradmi a vznik
škody žalobcu. Mal za to, že týmto konaním žalovaný zneužil svoju mocenskú pozíciu na dosiahnutie
svojho cieľa, pričom súd prvej inštancie v rozsudku neprihliadal na povinnosti žalovaného v zmyslenájomných zmlúv a s ich porušením sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Uviedol, že súd vôbec
nevzal do úvahy dôležitú skutočnosť, že pokiaľ by mal žalobca vedomosť, alebo čo i len podozrenie, že
žalovaný neudelí súhlasy a neposkytne mu súčinnosť, ku ktorej sa zaviazal, nikdy by predmetné zmluvy

neuzavrel a nezačal by realizovať projekt. Zdôraznil, že nežiadal akékoľvek súhlasy, ako v odôvodnení
mylne uviedol súd prvej inštancie, ale výlučne súhlasy žalovaného potrebné na riadny výkon činností
žalobcupodľanájomnýchzmlúv,ktorémožnologickyaspravodlivopožadovať,pričomobdobnézáväzky
bývajú bežnou súčasťou zmlúv, na základe ktorých sa realizujú projekty v spolupráci súkromného a
verejného sektora. Pokiaľ by verejnoprávny subjekt nemohol prevziať takýto záväzok, boli by neplatné

všetky podobné zmluvy. Tvrdenie súdu o tom, že verejnoprávny subjekt sa bez konkrétneho kontextu
nemôže zaviazať k určitému konaniu považoval žalobca za zmätočné, nakoľko v zmysle obsiahleho
dokazovania mu nebolo zrejmé, v čom konkrétny kontext predmetného záväzku súdu chýbal. Žalobca v
odvolanípoukázalnato,včomvidelnajzávažnejšieporušeniazmluvnýchpovinnostížalovaného,pričom
vo všetkých prípadoch šlo o neposkytnutie súhlasu alebo súčinnosti žalovaného podľa uzavretých
zmlúv. Okrem toho namietal, že spoločnosť DETOX uskutočnila revitalizáciu jazier spôsobom, ktorý

bol žalobcovi bezdôvodne odmietnutý, pričom išlo o spôsob, v dôsledku ktorého bol odstránením
hospodársky hodnotného materiálu žalobca priamo poškodený a ktorý žalobcovi znemožnil vykonať
rekultiváciu pozemkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.06.2017, v ktorom uviedol,
že odvolanie považuje za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie za správne. K tvrdeniu o vzniku škody
uviedol,žežalobcanepreukázal,žedošlokzmenšeniujehomajetkuspočívajúcehovzaplatenínákladov
na vypratanie pozemku a pokuty. Namietal, že žalobca podal žalobu v čase, kedy mu žiadna škoda
reálne nevznikla a taktiež, že v konaní nezmienil skutočnosť, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo

súdomzrušenéavecvrátenánaďalšiekonanie.Rovnakomalzato,žežalobcadostatočnenepreukázal,
čo má predstavovať ušlý zisk a za aké obdobie. Žalovaný bol toho názoru, že súd nebol povinný
uviesť v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na každý argument strán a takisto nebol povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy, preto tvrdenie žalobcu o nevykonaní navrhovaného dôkazu považoval za
účelové. Uviedol, že svedok V.. N. J. bol v konaní na pojednávaní vypočutý a žalobca mal možnosť

opýtať sa ho na všetky potrebné skutočnosti, pričom rozhodnutie o nevykonaní opakovaného výsluchu
tohto svedka bolo plne v právomoci a na uvážení súdu. Mal za to, že nakoľko prvé pojednávanie vo
veci bolo uskutočnené ešte za účinnosti OSP, súd nebol povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia medzi
stranami sú sporné a ktoré nesporné, ani uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Uviedol,
že dohodnutú zmluvnú súčinnosť nemožno vykladať nad rámec úmyslu konajúceho, pričom úmyslom

žalovaného nebolo uprednostňovanie záujmov žalobcu v akomkoľvek smere a nemožno pod ňou
rozumieť povinnosť na vyhovenie zmeny podmienok požadovanou žalobcom. Žalovaný ako zmluvná
strana nebol povinný vyhovieť akejkoľvek požiadavke na zmenu podmienok zo strany žalobcu, a preto
takéto konanie žalovaného nezakladá porušenie zmluvnej povinnosti poskytnúť súčinnosť. Tvrdenie
žalobcu v zmysle ktorého, ak by mal vedomosť o tom, že mu nebude poskytnutá súčinnosť, tak by

zmluvy neuzatvoril, považoval žalovaný za irelevantné. To, že žalovaný nevykonával rekultiváciu tak,
ako mu bolo nariadené príslušnými správnymi orgánmi, nemožno podľa žalovaného subsumovať pod
jeho nesúhlas so zámerom žalobcu, podať žiadosť o trvalé odňatie pozemku a prezentovať pokutu
za neplnenie povinností uloženú správnym orgánom ako následok porušenia povinností zo strany
žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že výsluchom svedkov bolo zistené, že žalovaný nenamietal proti

zmenepoužitejtechnológie,aleprotitomu,žežalobcachcelmeniťajporadieťažby.Malzato,ženakoľko
výsledkom ťažby v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť len štrky a piesky, neobstojí tvrdenie žalobcu,
že žalovaný mu neumožnil vykonávať ťažbu a odsávanie sedimentov, pretože tvrdeniu chýba právny
základ. Za nedôvodné považoval i tvrdenie žalobcu o vzniku škody, za ktorú zodpovedá žalovaný a
spoločnosť DETOX s.r.o.. To, že žalovaný si zabezpečil v čase omeškania žalobcu odstránenie kalu

a bahna iným subjektom, nebolo porušením záväzku vyplývajúceho z nájomných zmlúv. Na záver
zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani jeden z atribútov nároku na náhradu škody a tvrdenia o porušení
všeobecnej prevenčnej povinnosti považoval za neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380CSP)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniadospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 je potrebné potvrdiť
ako vecne správny.

5. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), kto poruší svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

6. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,

na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

7. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

8. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa § 191, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 181 ods. 1 a 2 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a

ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už
postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017, pretože vykazuje známky vecnej
správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za
následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú

spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu ktorý tvrdí, že dostatočne preukázal uplatnenú
výšku škody a ušlého zisku predložením dostatočného množstvo dôkazov. V uvedenom prípade ide
o subjektívny pocit žalobcu, pričom však posúdenie tejto otázky je na voľnej úvahe súdu. Odvolací
súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenia

o vzniku škody a ušlého zisku. Žalobca nepreukázal skutočnosti potrebné na vznik práva na náhradu
škody podľa ustanovenia § 373 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, konkrétne porušenie
právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným, vznik škody, t.j. ujmy v majetkovej sfére, ktorá
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi) a príčinnú súvislosť, tzn. priamy abezprostredný vzťah príčiny a následku medzi konaním žalovaného a vznikom ujmy žalobcu. V danej
veci žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o zaplatení pokuty a nákladov na vypratanie pozemku
a taktiež, žalobcom substancovaný ušlý zisk ostal v konaní len v rovine tvrdenia. Žalobcom predložené

účtovné doklady považuje odvolací súd za nedostatočné dôkazy, ktorými neosvedčil zmenšenie
jeho majetkového stavu a stratu očakávaného prínosu. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom konajúci súd správne uviedol
výklad pojmov škoda, ušlý zisk a príčinná súvislosť.
Neobstojí argumentácia žalobcu, keď tvrdí, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkaz

dovyslúchnutím svedka V.. N. J., potrebného na potvrdenie existencie dohody o spolupráci. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že svedok V.. N. J. bol v konaní vyslúchnutý a žalobca mal na
pojednávaní možnosť opýtať sa ho na všetky potrebné skutočnosti, no neurobil tak. Rovnako, odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nemusel dať v rozhodnutí odpoveď na všetky otázky a vykonať
všetky navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie preto v danom prípade svojím konaním nepochybil,
keďže bolo plne na jeho uvážení a v jeho právomoci, či dovyslúchnutie uvedeného svedka uzná za

potrebné a vykoná ho.
K namietanej dohode o spolupráci, odvolací súd uvádza, že jej existencia v konaní preukázaná nebola.
Vykonanie ďalšieho dôkazu vyslúchnutím svedka V.. N. J., by však na posúdení veci nič nezmenilo,
nakoľko i keby bola dokázaná existencia dohody o spolupráci uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom a
vtedajším primátorom mesta Senec, táto by nebola právne relevantná, keďže neboli splnené podmienky

pre jej záväznosť požadované zákonom č. 138/1991 Zb.. I na tomto mieste odvolací súd odkazuje na
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré sa v bode č. 31 odôvodnenia detailnejšie zaoberá
uvedeným nedostatkom.
Ako nesprávne sa odvolaciemu súdu javí tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého konajúci súd pochybil
tým, že neurčil ktoré skutkové tvrdenia strán považuje za sporné a nesporné a rovnako tým, že

neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere, v súlade s právnym
názorom žalovaného uvádza, že povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo znenia uvedeného
ustanovenia a odbornej literatúry, sa vzťahuje len na prvé pojednávanie uskutočnené vo veci. Nakoľko
prvé pojednávanie v súdenej veci bolo uskutočnené ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ktorá uvedenú povinnosť nestanovovala, súd prvej

inštancie nevykonaním vyššie spomenutých úkonov nepochybil. Odvolací súd dodáva, že žalobca sa
mylne domnieval, že uvedená povinnosť tvorí jednu z procesných podmienok konania.
K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tom, že konajúci súd neprihliadal na porušenie povinností
žalovaného v zmysle nájomných zmlúv a nevysporiadal sa s nimi, odvolací súd uvádza nasledovné.
Žalobca nezdôvodnil, čím konkrétne žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcu. Odvolací súd má za to,
že činnosť žalovaného v danom prípade žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v plnení predmetu
uzavretých zmlúv a jeho poukaz na spôsobenie škody ako následku konania žalovaného je preto
nedôvodný.

16. K odvolaciemu dôvodu vymedzenému v časti D odvolania žalobcu, ktorého podstatou bolo tvrdenie
o neposkytnutí súhlasov v správnych konaniach a neposkytnutí súčinnosti žalovaného, odvolací súd
uvádza, že sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a tvrdeniami
žalovaného. Argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej uviedol, že sa nedomáhal poskytnutia akéhokoľvek
súhlasu, ale len súhlasov potrebných na riadny výkon zmlúv, nespôsobuje zmenu právneho názoru

súdu na danú vec. Odvolací súd má za to, že žalovaný ako zmluvná strana nebol povinný vyhovieť
akejkoľvek požiadavke na zmenu podmienok zo strany žalobcu, a teda jeho konanie nemôže byť
vykladané ako porušenie zmluvnej povinnosti poskytnúť súčinnosť. To že žalobcovi po čase prestali
vyhovovaťpodmienky,zaktorýchbolazmluvauzatvorená,nezakladalopovinnosťžalovanéhoposkytnúť
súhlas so zmenou podmienok pod zámienkou poskytnutia súčinnosti. Takisto tvrdenie žalobcu, že pokiaľ

by vedel alebo mal podozrenie, že žalovaný neudelí súhlasy a neposkytne mu súčinnosť, ku ktorej
sa zaviazal, nikdy by predmetné zmluvy neuzavrel, považuje odvolací súd za právne irelevantné. Súd
prvej inštancie správne zhodnotil prístup a vnímanie danej situácie ako nedostatočné vyhodnotenie
ekonomickej rentability budúcej podnikateľskej činnosti, ktoré podrobnejšie odôvodnil v bode č. 22
napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd sa tiež stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že predmetom
nájomných zmlúv nebolo odsávanie bahna (kalu) z dna, ale umožnenie ťažby nevyhradených nerastov
pre žalobcu, ktorej sprievodným následkom je aj odstránenie nečistôt. Žalovaný sa preto nemohol
dovolávať porušenia povinnosti žalovaným, ktoré malo spočívať v tvrdení, že sedimenty nechal odstrániťiným subjektom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané,
akým spôsobom mala činnosť spoločnosti DETOX s.r.o. a žalovaného priamo poškodiť žalobcu a
znemožniť mu vykonanie rekultivácie pozemkov.

17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.
33Cb/296/2012-520 zo dňa 10.02.2017 potvrdil ako vecne správny (§ 387, ods. 1 a 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).