Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210133
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217210133.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Advocate,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,protipovinnej:M.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
R. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie pohľadávky v sume 102,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/294/2017-12 zo dňa 30.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 30.08.2018
č. k. 10Er/294/2017-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.

zn. EX 2675/17.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, Exekučného
poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoSRK“) a § 4 ods. 1, 2, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanom formou zápisnice u súdneho exekútora
dňa 21.01.2017 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky výške 102,91 eura s
príslušenstvom,zmluvnejpokutyvovýške33euratrovexekúcievočipovinnejnazákladeprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, sp. zn. SRSAspA 00727/16 zo dňa
27.05.2016.

4. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom
písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

5.Zatýmtoúčelomsúdpreskúmalstranamiuzavretúzmluvuospotrebiteľskomúverezodňa29.07.2013
a rozhodcovskú zmluvu z toho istého dňa, v zmysle ktorej "všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom,ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Zmluvné strany
sa tiež dohodli, že ktorákoľvek zo strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v
lehote 10 dní od jej uzatvorenia. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej
lehote druhej zmluvnej strane."

6. Súd mal za to, že vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v rámci ktorej bola uzavretá i
citovanározhodcovskázmluva,založilazáväzkovo-právnyvzťahmedzioprávnenýmapovinnou,ktorýje
záväzkovýmvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,atedajepotrebnéhoposudzovaťvkontexteustanovení
o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú zmluvu považovať za platne
uzavretú. Formulácia predloženej rozhodcovskej zmluvy (vopred predtlačený formulár, do ktorého
oprávnený vpísal už iba osobné údaje povinnej a číslo úverovej zmluvy) totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.

Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil

povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinná zjavne nebola kvalifikovane poučená o
závažných dôsledkoch rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za

zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

8. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho

alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré vychádzalo z

posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá
povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne
aplikoval.

10. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej
stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť,

možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke
nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie

nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s
dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z
vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy
exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť

s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci.

11. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je
odôvodnenie rozhodnutia. V súvislosti s neúplným zistením skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci,

keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva,
resp. rozhodcovská doložka.

12. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.
s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v
zmysle svojho Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu. Vzhľadom
k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného
osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby sporupred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 21.01.2017 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky

vo výške 102,91 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn.
SRSAspA 00727/16 zo dňa 27.05.2016, právoplatný dňa 17.10.2016 a vykonateľný dňa 01.12.2016.
Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu
102,91 eura, poplatok v sume 341,80 eura, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného konania

vo výške 179,49 eura, poplatok za upomienku vo výške 10 eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 184,11 eura, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod
následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky

riadne a včas.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.04.2017,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 2 ods. 1 ZoRSK, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane
sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení

podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

19. Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

20. Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

21. Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) ad) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

24. Rozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch, keď je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zmenilo, ak je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, t. j. podľa platnej právnej úpravy v tzv. spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (§ 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).

Keďže uvedený zákon zvyšuje významným spôsobom požiadavky na rozhodcovský súd a konanie
pred ním, ustanovuje sa aj zvýšený prieskum prípustnosti exekúcie na podklade spotrebiteľského
rozhodcovského titulu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť aj na intertemporálne ustanovenie k
novele (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku), podľa ktorého nie je možné udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie, ak nebude návrh na vykonanie "starého" spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku (t. j.

rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore v konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní do 31. decembra 2014) podaný do 3 mesiacov od účinnosti zákona.

25. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012
sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnej exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnej určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená

dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

27. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo
dňa 21.01.2017, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
voči povinnej na sumu 102,91 eura s príslušenstvom. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 00727/16 zo dňa

27.05.2016, právoplatný dňa 17.10.2016 a vykonateľný dňa 01.12.2016.

28.Odvolacísúdkonštatuje,žesprávnebolapovinnásúdomprvejinštanciesohľadomnavšetkyzistené
skutočnosti posúdená ako spotrebiteľ a veriteľ ako dodávateľ. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s
právnym názorom exekučného súdu, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je typizovanou - adhéznou zmluvou s vopred pripraveným obsahom,
ktorý povinná ovplyvniť nemohla a musela pristúpiť na vopred stanovené podmienky oprávneného.
V dôsledku uvedeného je zrejmé, že v skutočnosti ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je v zmysle platných a účinných právnych predpisov oprávnený rozhodnúť
len spotrebiteľský rozhodcovský súd alebo rozhodca zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom

spravodlivosti SR.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

30. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

31. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, v zmysle

ZoSRK následne skúmal, či exekučný titul vydal orgán, ktorý bol na to oprávnený.

32. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že Stále
rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V

rozhodcovskom konaní sa rozhodujú všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých
možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je. Z rozhodcovského konania sú vylúčené spory týkajúce sa: vzniku, zmeny alebo o zániku
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam; spory o osobnom stave; spory súvisiace
s núteným výkonom rozhodnutí; spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného

konania. V rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

33. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a len
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v
spotrebiteľských sporoch. Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa ZoSRK Ministerstvo

vedie na svojej internetovej stránke zverejňuje Zoznam stálych rozhodcovských súdov, ktorých
zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory a Zoznam rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory.34. Odvolací súd podriadiac predmetnú exekučnú vec rovnako ako súd prvej inštancie pod právny
režim ZoSRK zisťoval, či sa Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok tvoriaci v
danej veci exekučný titul, nachádza v zozname, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pri tomto

zisťovaní odvolací súd zistil, že menovaný stály rozhodcovský súd sa v tomto zozname nachádza.
Vzhľadom k uvedenému teda rozhodnutie vydal orgán (Stály rozhodcovský súd), ktorý mal právomoc vo
veci rozhodnúť. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy medzi
účastníkmi, ktorými súd dodávateľ a spotrebiteľ, je jednoznačne dané dikciou zákona, že spotrebiteľské
spory môžu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe exekučných titulov (rozhodcovských

rozsudkov) vydaných po 31.03.2015 rozhodovať len rozhodcovské súdy (resp. rozhodcovia) na to
oprávnené a vedené v príslušnom zozname.

35. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Vzhľadom k tejto
skutočnosti je jednoznačne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť vykonateľným exekučným

titulom, pretože vykazuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Exekučný súd vykonaným dokazovaním síce zistil, že predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd
evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
avšak správne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože nebola
individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu

rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na

rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinná ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednala a nemala možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mala možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.
V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Povinná nemala možnosť jej obsah

meniť, a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské
konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú
zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľnou tá skutočnosť,
že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpiserozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver
mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi
predloženánapodpisprávevčasejehozníženejbdelosti,kedysipovinnánemohladostatočneuvedomiť

dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný
posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom
možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto
možnosť za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

38. V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa
niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a
to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za

skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou
zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi

viacerými, v tu modelovanom prípade inak len troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)
vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto
nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,

ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k
väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská zmluva poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca

ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým
skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber
neposkytuje.

39. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal

záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

40. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).