Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200127
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.X.XXXX, t.č. umiestnený v Ústave pre výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov proti žalovanému: Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Bratislava, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o
preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. GR ZVJS-3-11/16-2016, č. GR ZVJS-3-12/16-2016,
č. GR ZVJS-3-13/16-2016, a č. GR ZVJS-3-14/16-2016 všetky zo dňa 3.6.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní, podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.6.2016, domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívnych rozhodnutí, ktorými žalovaný ako odvolací orgán
odpovedal na žiadosti žalobcu zo dňa 14.3.2016, 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 týkajúce sa

sprístupnenia informácií podľa zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zák.č.
211/2000 Z.z.). Poukazoval na to, že dňa 14.3.2016 požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby v Leopoldove o poskytnutie „k nahliadnutiu všetky právne predpisy upravujúce
postup ÚVTOS Leopoldov pri riešení sťažností odsúdeného na vydávanú stravu, teda pri jej reklamácii
na čo mu bolo listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 zo dňa 21.3.2016 oznámené, že požadované
informácie môže získať k nahliadnutiu na PC v rámci oddielu.

2. Ďalšou žiadosťou zo dňa 19.4.2016 trval na sprístupnení informácií uvedených v žiadosti podanej
dňa 14.3.2016, pričom skonštatoval, že „ÚVTOS postupoval v rozpore so zákonom, pretože v zákone
č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže a v RMS 14/2015 nie je špecifikovaný postup
„pri reklamácii stravy odsúdeným, t.j. pri okienku, pri vydávanej strave“. Touto žiadosťou žiadal
tiež „nahliadnuť do všetkých právnych predpisov upravujúcich návštevy odsúdených na OBR, ich

umiestňovanie na OBR a o zaobchádzaní s odsúdenými na OBR. Požadoval nahliadnuť do týchto
predpisov v listinnej podobe. Poukázal na to, že na túto jeho požiadavku ÚVTOS a ÚVV reagoval
listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 zo dňa 2.5.2016 s tým, že zotrváva na obsahu odpovede
uvedenej v liste zo dňa 21.3.2016. V tejto súvislosti zdôraznil, že povinná osoba neposkytla požadované
informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 35/11-2016 zo dňa
29.4.2016boložalobcoviibaoznámené,že„všetkyprávnepredpisy“upravujúceurčitéskutočnostiniesú

konkrétnouinformáciou,apretobolpovinnouosobouvyzvaný,abykonkretizovalpožadovanúinformáciu
avprípade,ženebudeakceptovaťspôsobsprístupneniainformáciíurčenýpovinnouosobou,takžiadosť
bude odložená.

3. Ďalším podaním zo dňa 4.5.2016 podal žalobca „odvolanie proti rozhodnutiu - fikcii rozhodnutia
o odmietnutí poskytnutia informácií na základe žiadosti zo dňa 14.3.2016 v spojení s trvaním na

sprístupnení informácií na základe žiadosti zo dňa 19.4.2016“. V tejto súvislosti namietal, že povinnáosoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom mal za to, že bolo
vydané rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie.

4. Žalovaný listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámil, že povinná
osoba sprístupnila žalobcovi informácie v požadovanej forme, a to v súlade s § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000
Z.z., pričom proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

5. Podaním zo dňa 4.5.2016 žalobca zotrval na sprístupnení požadovaných informácií, pričom upozornil

na § 5 ods. 1 písm. c) zák.č. 211/2000 Z.z. ako aj na skutočnosť, že všetky právne predpisy sú vydávané
v listinnej podobe a preto žiadal o nahliadnutie do týchto listín. V tejto súvislosti uviedol, že paušálny
poukaz na zákon č. 475/2005 Z.z., Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., RMS
č. 16/2015 ako aj Ústavný poriadok nemožno považovať za poskytnutie požadovaných informácií, a
to najmä čo sa týka návštev. Znamená to, že ak existuje právny predpis upravujúci zaobchádzanie s
odsúdeným na OBR, tak je ústav povinný ho poskytnúť k nahliadnutiu s označením konkrétnych častí

- informácií. Taktiež mal za to, že ústav je povinný akceptovať ním požadovaný spôsob sprístupnenia
informácií, pričom tento spôsob si nemôže určovať povinný.

6. Žalobca opakovane namietal, že povinná osoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala
rozhodnutie. Poukázal na to, že GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 -12/16-2016 zo dňa 3.6.2016 mu

bolo zo strany žalovaného oznámené, že pre odloženie žiadosti nebolo vo veci vydané rozhodnutie a
ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané
fiktívne rozhodnutie, a preto žalobcovo odvolanie nemožno považovať za kvalifikované podanie na
začatie odvolacieho konania.

7. Žalobca ďalším podaním zo dňa 15.4.2016 požadoval, aby mu k nahliadnutiu v listinnej podobe
boli predložené všetky právne predpisy upravujúce postup ústavu pri vybavovaní všetkých žiadostí.
Ďalej uviedol, že ústav listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 36/11-2016 zo dňa 3.5.2016 mu bolo zo
strany žalovaného oznámené, že jeho žiadosť nie je konkrétnou informáciou, a preto bol vyzvaný na jej
konkretizáciu a zároveň mu bolo oznámené, že pokiaľ nebude akceptovať spôsob sprístupnenia určený

povinnou osobou, jeho žiadosť bude odložená.

8. Ďalším podaním zo dňa 4.5.2016 žiadal sprístupniť požadované informácie, pričom poukázal na ust. §
5 ods. 1 písm. d) a e) zák.č. 211/2000 Z.z. ako aj na skutočnosť, že všetky právne predpisy sú vydávané
v listinnej podobe. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 30 ods. 5 Ústavného poriadku. Uviedol, že

povinná osoba mu neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom v odvolaní
proti fiktívnemu rozhodnutiu uviedol, že na odmietnutie poskytnutia informácii neexistuje zákonný dôvod.
GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 -13/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámil rovnaké skutočnosti
ako boli oznámené v liste GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

9. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu uvedenú v jeho podaní zo dňa 21.3.2016, ktorou žiadal o nahliadnutie
do kompletného osobného spisu tak uviedol, že ústav listom sp.zn. ÚVTOS a ÚVV - INF - 31/11-2016
mu oznámil, že osobný spis nie je konkrétnou informáciou, pričom v tejto súvislosti tiež uviedol, že
príslušníci ústavu ho nebudú predvádzať na nahliadnutie do osobného spisu na príslušnom oddelení
ústavu s dovetkom, že pokiaľ nebude akceptovať spôsob sprístupnenia informácií, resp. nenavrhne iný

vhodný spôsob, tak jeho žiadosť bude odložená.

10. Ďalším podaním zo dňa 19.4.2016 sa žalobca vyjadril k výzve ústavu a zdôraznil, že osobný list
je spis informácií o jeho osobe, do ktorého má oprávnenie nahliadnuť, pričom nemá dôvod platiť za
vyhotovenie kópií z tohto osobného spisu. Poukázal na to, že do týchto materiálov môže nahliadnuť aj

v kancelárii pedagóga, resp. v miestnosti na pohovory a telefonovanie.

11. GR ZVJS listom sp.zn. GR ZVJS - 3 - 14/16-2016 zo dňa 3.6.2016 žalobcovi oznámilo identické
skutočnosti ako mu boli uvedené v listoch sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016 ako aj v
GR ZVJS - 3 - 13/16-2016 zo dňa 3.6.2016. Zdôraznil, že ani v tomto prípade mu žalovaný ako povinná

osoba neposkytla požadované informácie a ani nevydala rozhodnutie, pričom GR ZVJS odmietol začať
odvolacie konanie.12. V závere svojej žaloby uviedol, že boli porušené jeho práva na informácie a na inú právnu ochranu,
a to s poukazom na článok 26 ods. 1 v spojení s článkami 26 ods. 4 a 5 Ústavy SR ako aj článku 36
ods. 1 listiny základných práv a slobôd. Taktiež tvrdil, že žalovaný konal v rozpore s ustanoveniami §

5 ods. 1 písm. d) a e), § 7 ods. 1, 2, § 14 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 a 9, § 18 ods. 2 a 3 a § 19 ods. 1
zák.č. 211/2000 Z.z. . Zdôraznil, že požadoval sprístupnenie informácií, ktoré je ústav povinný zverejniť.
Argumentácia povinnej osoby, resp. žalovaného, že požadovanie právnych predpisov upravujúcich
postup ústavu nie je konkrétnou informáciou považoval za absurditu a prejav právnej negramotnosti
zamestnancov žalovaného. Ďalej uviedol, že pokiaľ požadované informácie žalovaný ako povinná osoba

k dispozícii nemá, je povinná o tom vydať rozhodnutie, a preto postup žalovaného spočívajúci v tom,
že odložil žalobcove žiadosti o informácie zo dňa 19.4.2016 za z 15.4.2016 za nezákonný, ktorým boli
porušené žalobcove práva na informácie ako aj na inú právnu ochranu. Mal za to, že tým, že jednotlivé
žiadosti o poskytnutie informácií boli odložené, bolo žalobcovi upreté právo domáhať sa preskúmania
postupupovinnejosobyunadriadeného-odvolaciehoorgánu.Uviedol,žeobsahovoodloženiežiadostio
informácieznamená,žemunebolaposkytnutápožadovanáinformáciaaaninebolovydanérozhodnutie,

pričom fakticky ide o fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadovanú informáciu.

13. Žalobca preto žiadal, aby jednotlivé opatrenia GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS - 3 - 12/16-2016, ďalej GR
ZVJS - 3 - 13/16-2016, ďalej GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 ako aj GR ZVJS - 3 - 14/16-2016 všetky zo dňa
3.6.2016 boli zrušené a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného - Zboru
väzenskej a justičnej stráže z dôvodu, že žalobcom označený zbor nemá vlastnú právnu subjektivitu.
V prípade, že by žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného,

tak žalovaný žiadal žalobu taktiež zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že o žalobcových
žiadostiach zo dňa 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 sa riadne konalo, tieto neboli na základe výzvy
povinnej osoby žalobcom doplnené, a preto boli odložené a z tohto dôvodu neboli vo veciach vydané
rozhodnutia a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že
boli vydané fiktívne rozhodnutia v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . Pokiaľ ide o žiadosť

žalobcu zo dňa 14.3.2016 tak žalobcom požadované informácie mu boli sprístupnené, a preto nebolo
možné jeho „odvolanie“ považovať za kvalifikované podanie, t.j. opravný prostriedok, s ktorým Správny
poriadok ako aj zákon o slobode informácií spája právne následky, a to suspenzívny účinok a začatie
odvolacieho konania. O týchto záveroch Generálneho riaditeľstva ako odvolacieho orgánu bol žalobca
upovedomený listami zo dňa 3.6.2016 (sp.zn.: GR ZVJS - 3 - 11/16-2016, GR ZVJS - 3 - 12/16-2016,

GR ZVJS - 3 - 13/16-2016 a GR ZVJS - 3 - 14/16/2016), ktoré boli žalobcovi dňa 10.6.2016 doručené.
Poukázal ďalej na to, že vo všetkých týchto žiadostiach žalobca žiadal spôsob sprístupnenia informácií
„nahliadnutím“. V tejto súvislosti uviedol, že zákon o slobode informácií umožňuje povinným osobám
v prípade zverejnených informácií postupovať tzv. odkazom na takúto informáciu (§ 7 zák.č. 211/2000
Z.z.). Daný postup slúži na dosiahnutie účelu zákona - získanie informácií, pričom je uplatňovaný

aj v podmienkach Ústavu Leopoldov (nahliadnutie do počítača v rámci oddielu, prípadne v knižnici
ústavu, v ktorom sa nachádzajú napr. právne predpisy, interné predpisy a pod.). Zdôraznil, že žalobca
bol v Ústave Leopoldov zaradený do oddielu s bezpečnostným režimom. Nahliadnuť do všeobecne
záväzných právnych predpisov a interných predpisov zboru mal možnosť na počítači v rámci oddielu v
ústave. Žalobca bol pritom informovaný, že v prípade, ak neovláda prácu s počítačom na používateľskej

úrovni,pedagógvrámcijehooddielu,resp.sociálnypracovníkmuposkytneplnúsúčinnosť,t.j.oboznámi
ho ako vstupovať do jednotlivých priečinkov, ako pracovať s PC - myšou, resp. mu otvorí predmetné
súbory na PC - ploche na nahliadnutie. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý požadoval poskytnutie
všeobecných záväzných právnych predpisov v listinnej podobe, uviedol, že povinná osoba nie je povinná
viesť interné predpisy zboru ako aj všeobecne záväzné právne predpisy v listinnej podobe, ale tieto

sú sprístupnené elektronicky na PC. V prípade vyhotovenia kópií v listinnej podobe by sa žalobcovi
účtovali náklady za ich vyhotovenie, čo však žalobca všeobecne pri svojich žiadostiach odmieta. Zo
žiadostí žalobcu tiež vyplýva, že tento väčšinou požaduje ako spôsob sprístupnenia „nahliadnutie do
spisu v listinnej podobe“, pričom v podmienkach Ústavu Leopoldov takýto spôsob sprístupnenia nie
je možný, pretože nahliadnutie do spisov predpokladá osobnú prítomnosť žiadateľa, čo v prípade

väznenejosobyniejevoväčšineprípadovrealizovateľné,pretožespisysanachádzajúvadministratívnej
budove Ústavu Leopoldov. Ústav Leopoldov preto vyzýval žalobcu na iný spôsob sprístupnenia, t.j. buď
odkazom na zverejnenú informáciu, vytlačením požadovaných informácií, prípadne iný ním navrhovaný
spôsob sprístupnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sži/1/2010,v ktorom je konštatované: „samotný zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny
výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je
vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda sprístupňovanie len v § 16 výslovne uvedené spôsoby.

Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj
žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k čo k najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu
informácií a umožňuje sprístupniť aj informáciu, ktorú by napr. nebolo možno sprístupniť nahliadnutím
do spisu, lebo sa v nej nachádzajú údaje, ktoré podliehajú utajeniu a pod.“. Zdôraznil, že nie každá
„informácia“ sa povinne vytvára ako spis, či iná dokumentácia v písomnej forme, ale môže sa viesť

požadovaná „informácia“ aj len v elektronickej forme. Nahliadnutím do spisu sa rozumie úkon, ktorý
vyžaduje úzku súčinnosť povinnej osoby so žiadateľom, pričom obmedzenie osobnej slobody žiadateľa
k tomu bráni. Nie je akceptovateľné, aby povinné osoby zabezpečovali nahliadnutie do spisov tak, ako
to požaduje žalobca. Za tohto stavu by boli povinné osoby neúmerne zaťažované nielen personálne,
ale aj finančné (vytváraním písomných kópií písomností vedených v elektronickej forme). Pri akceptácii
žalobcom prezentovaného názoru, aby povinným osobám vznikala povinnosť zabezpečiť „nahliadnutie“

spôsobom, ktorý odporuje zákonu a odporuje uloženému výkonu trestu odňatia slobody, na základe
ktorého je obmedzená osobná sloboda, t.j. aj sloboda pohybu konkrétnej osoby. Ďalej uviedol, že
nespochybňuje právo obvinených, resp. odsúdených na informácie, avšak medzi základné úlohy
zboru (vykonávané prostredníctvom ústavov) patrí v zmysle § 4 zákona o zbore zabezpečovať výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody, zabezpečovať ochranu objektov zboru, zabezpečovať stráženie

obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad
obvinenými a odsúdenými. Znamená to, že právo na informácie nemôže byť v rozpore s povinnosťami
zboru a spoločenskou požiadavkou chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti. Zdôraznil,
že žalovaný ako povinná osoba mala záujem žalobcovi požadované informácie poskytnúť, a preto ho
vyzvala na doplnenie žiadostí a navrhla mu možnú alternatívu sprístupnenia požadovaných informácií

v počítači. Žalobca na výzvy povinnej osoby nereagoval, resp. ich nedoplnil v zmysle výzvy a tak
povinná osoba žiadostí odložila a preto Generálne riaditeľstvo nemohlo na žalobcom podané odvolania
prihliadať.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyššie uvedeného zákona každý má právo na prístup k informáciám,

ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o
hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Podľa § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

(1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16
v rozsahu stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno

podať opravný prostriedok.

(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

(4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do
troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti
o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).

Podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta
obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

16. Podľa § 7 písm. b) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy
nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach,
právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachfyzickejosobyaprávnickejosoby,najmärozhodnutia
a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý

ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

20. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutia - opatrenia žalovaného, priebeh
administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase ich vydania (§ 135 ods. 1 SSP),
pričom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s
§ 7 písm. b) SSP a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť.

21. Správny súd nespochybňuje, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými
právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, listinou základných práv a slobôd a Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy
SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie článku 13 ods.
4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a
zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv
a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom

poskytovaťinformácieosvojejčinnostivštátnomjazyku.Podmienkyaspôsobvykonaniaustanovízákon
(§ 26 ods. 5 Ústavy SR). Ústava SR v článku 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje
právo na prijímanie informácií, získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť
subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči

neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku
ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti,
pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež
listina základných práv a slobôd (čl. 17 odsek 1,5).

22. Podľa názoru súdu žalovaný v danom prípade nepoprel podstatu žalobcovho práva na informácie,
nakoľko mu umožnil tieto informácie získať, keď mu oznámil, že tieto budú sprístupnené na PC v
rámci oddielu v ústave. Skutočnosť, že žalobca toto sprístupnenie nevyužil nemožno pripisovať na
ťarchu žalovaného. Žiadosťou zo dňa 14.3.2016 žalobca žiadal k nahliadnutiu všetky právne predpisyupravujúce postup ÚVTOS Leopoldov pri riešení sťažností odsúdeného smerujúcich vydávanej strave,
na čo mu bolo prípisom žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 25/11-2016 dňa 21.3.2016 oznámené,
že informácie, ktoré žalobca požadoval, sú informáciami, ktoré už boli zverejnené a tieto mu budú

sprístupnené na PC v rámci oddielu v ústave. Zo strany žalovaného bolo reagované aj na ďalšiu
požiadavku žalobcu zo dňa 19.4.2016, v ktorou žalobca požadoval nahliadnuť do požadovaných
predpisov v listinnej podobe. Na túto požiadavku žalovaný listom č. ÚVTOS a ÚVV - INF -25/11-2016
zo dňa 2.5.2016 uviedol, že zotrváva na odpovedi zo dňa 21.3.2016 s dovetkom, že na počítači má
žalobca sprístupnené znenie zákona č. 4/2001 Z.z. v znení k 1.1.2015 so všetkými novelami s tým,

že pedagóg mu k nahliadnutiu v miestnosti pri počítači na oddiele poskytne požadovaný predpis v
tlačenej podobe. V tejto súvislosti súd uvádza, že povinná osoba sa podaniami žalobcu zaoberala,
informácie žalobcovi sprístupnila vo forme ako požadoval a v súlade s § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000
Z.z. vydala rozhodnutie zápisom v spise o sprístupnení informácie ÚVTOS a ÚVV - INF -25-1/11-2016
zo dňa 21.3.2016. Za tohto stavu žalovaný správne postupoval, pokiaľ podania žalobcu označené ako
„odvolanie proti rozhodnutiam (fikciám rozhodnutí) o odmietnutí poskytnutia informácií na základe jeho

žiadosti zo dňa 14.3.2016, 21.3.2016, 15.4.2016 a 19.4.2016 nepovažoval za opravný prostriedok, a
teda konal v súlade s ust. § 18 ods. 1,2 zák.č. 211/2000 Z.z. . Rozhodnutie o odvolaní žalobcu preto
správne nevydal a o vybavení veci žalobcu informoval listom č. GR ZVJS - 3 - 11/16-2016 zo dňa
3.6.2016. Obdobne takto postupoval aj ohľadne žiadostí žalobcu zo dňa 19.4.2016 (touto žiadosťou
žalobca žiadal: 1. k nahliadnutiu všetky právne predpisy upravujúce návštevy odsúdených na OBR, 2.

kópie RMS 14/15 a 16/15; RGR 26/05 v úplnom znení, 7/09; vo fotokópiách a v požadovanom formáte),
pričom žalobcovi bolo oznámené, že tieto predpisy mu budú sprístupnené na oddieli. Správne bol však
žalovaným vyzvaný, aby všetky požadované právne predpisy konkretizoval a súčasne mal konkretizovať
aj spôsob sprístupnenia informácie, nakoľko „všetky právne predpisy“ nie sú konkrétnou informáciou.
Na základe výzvy žalovaného žalobca nekonkretizoval spôsob sprístupnenia informácií, a preto povinná

osoba v súlade s § 14 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. jeho žiadosť o sprístupnenie informácií v bode 1
žiadostiodložila,čovyplývazúradnéhozáznamuoodloženížiadostíč.ÚVTOSaÚVV-INF-35/11-2016
zo dňa 12.5.2016, pričom požiadavku uvedenú v bode 2, tak táto bola žalobcovi sprístupnená. Je
potrebné konštatovať, že postup žalovaného bol správny, pokiaľ žiadosť žalobcu ohľadne bodu 1 odložil,
a preto nebolo ani dôvodné predpokladať, že by bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie v súlade s §

18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . O vybavení týchto žiadostí žalovaný žalobcu informoval listom sp.zn.
GR ZVJS - 3 - 12/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

23. Žalovaný rovnako takto postupoval aj ohľadne žiadostí žalobcu zo dňa 15.4.2016, v ktorej žalobca
požadoval k nahliadnutiu v listinnej podobe všetky právne predpisy upravujúce postup ústavu pri

vybavovaní všetkých žiadostí. Opätovne bol žalobca vyzvaný, aby konkretizoval požadovanú informáciu
a zároveň bol poučený, že v prípade, že v určenej lehote nekonkretizuje žiadanú informáciu, povinná
osoba predmetnú žiadosť v súlade s § 14 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. odloží, čo aj realizovala, a
to úradným záznamom o odložení žiadostí č. ÚVTOS a ÚVV - INF - 36/11-2016 zo dňa 13.5.2016.
Taktiež ako v predchádzajúcom prípade bola žiadosť žalobcu zo dňa 15.4.2016 povinnou osobou

správne odložená a z toho dôvodu nebolo vo veci vydané rozhodnutie a ani nenastali skutočnosti,
na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané fiktívne rozhodnutie v
súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. . O vybavení veci bol žalobca informovaný listom sp.zn. GR
ZVJS - 3 - 13/16-2016 zo dňa 3.6.2016. Obdobne žalovaný postupoval aj ohľadne žiadosti žalobcu zo
dňa 21.3.2016 (doručenej povinnej osobe dňa 7.4.2016), v ktorej žiadal žalobca sprístupnenie týchto

informácií: „1. Žiadam o nahliadnutie do kompletného osobného spisu (ust. § 99 ods. 2 zák.č. 475/2005
Z.z. o výkone trestu odňatia slobody) sa primárne týka ochrany osobných údajov a informácií súkromnej
povahy pred inými subjektmi, nie pred tým odsúdeným, ktorého sa týkajú. Uvedené ustanovenie je
nutné vykladať v zmysle práva na informácie garantovaného Ústavou, listinou a dohovorom, teda
ústavne konformným spôsobom. Zákon o slobode informácií je naviac vo vzťahu k zákonu o výkone

trestu odňatia slobody zákonom lex specialis“. Na základe tejto požiadavky bol žalobca zo strany
povinného opätovne vyzvaný, aby konkretizoval informáciu, ktorú požaduje sprístupniť z osobného
spisu, nakoľko „osobný spis“ nie je konkrétnou informáciou a aby žalobca potvrdil spôsob sprístupnenia,
ktorý navrhla povinná osoba (vyhotovenie kópií), resp., aby žalobca navrhol iný vhodný spôsob v zmysle
zákonnýchobmedzenítýkajúcichsajehovýkonutrestuodňatiaslobody.Žalobcabolsprávnepoučenýzo

strany povinného, že pokiaľ žiadosť požadovaným spôsobom nedoplní, nemožno pre tento nedostatok
požadovanú informáciu sprístupniť a jeho žiadosť bude v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
odložená. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žiadosť v zmysle poučenia nedoplnil, povinná osoba
správne vyhotovila „úradný záznam o odložení sťažnosti“, č. ÚVTOS a ÚVV - Inf - 31/11-2016 zo dňa2.5.2016. Tak ako aj v prechádzajúcich prípadoch žalovaný správne vo veci nevydal rozhodnutie a ani
nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že bolo vo veci vydané
fiktívne rozhodnutie v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z., a preto nebolo možné žalobcom podané

„odvolanie“ považovať za kvalifikované podanie, t.j. opravný prostriedok, s ktorým Správny poriadok ako
aj zákon o slobode informácií spája právne následky, a to suspenzívny účinok a začatie odvolacieho
konania. O vybavení tejto žiadosti žalobcu zo dňa 21.3.2016 bol žalobca informovaný listom sp.zn.: GR
ZVJS - 3 -14/16-2016 zo dňa 3.6.2016.

24. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný ako povinná osoba sa
jednotlivými žiadosťami podanými zo strany žalobcu zaoberal a postupoval v súlade so zákonom o
slobode informácií. Vzhľadom k tomu, že žalobca na základe výzvy povinnej osoby niektoré požadované
informácie bližšie nedoplnil, resp. bližšie nekonkretizoval boli odložené a z tohto dôvodu neboli vo
veciach vydané rozhodnutia. Znamená to, že nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo
dôvodne predpokladať, že boli vydané fiktívne rozhodnutia v súlade s § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000

Z.z. . Tiež je potrebné zdôrazniť, že tie informácie, ktoré žalobca konkretizoval mu žalovaný sprístupnil,
žalobca mal možnosť za prítomnosti pedagóga nahliadnuť do požadovaných právnych a interných
predpisov v miestnosti pri počítači na oddiele, kde by mu bol poskytnutý požadovaný predpis aj v listinnej
podobe.

25. Na základe vyššie zistených skutočností správny súd konštatuje, že v danom prípade neexistujú
preskúmateľné rozhodnutia ani v listinnej forme a ani fiktívne v zmysle § 18 a § 19 zák.č. 211/2000 Z.z.,
pričom listiny, ktoré žalobca označil v žalobe ako opatrenia vydané žalovaným dňa 3.6.2016 pod č. GR
ZVJS-3-11/16-2016, č. GR ZVJS-3-12/16-2016, č. GR ZVJS-3-13/16-2016, a č. GR ZVJS-3-14/16-2016
nemožno považovať za správne akty, ktoré by mali povahu rozhodnutia o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, a preto podľa § 7 písm. b) SSP nepodliehajú preskúmavacej
právomoci súdu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že žalovaný žalobcovi umožnil
sprístupniť požadované informácie, resp. predpisy, ak ich žalobca špecifikoval. V prípadoch, že zo
strany žalobcu neboli požadované informácie konkretizované tak žalovaný v predmetnej veci správne
aplikoval ustanovenie § 18 v spojení s § 19 zák.č. 211/2000 Z.z. Súd na záver považuje za potrebné

zdôrazniť , že žalobca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a preto mu ním požadované
informácie boli zo strany žalovaného poskytované s prihliadnutím na podmienky zodpovedajúce režimu
vo výkone trestu odňatia slobody.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému

účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.