Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011388

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118011388.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michalom Eliašom a prísediacimi
Danielou Marešovou a Benjamínom Frantom v trestnej veci obžalovaného V. P. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 29.01.2019, t akto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V. P., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., J. č. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného času, najneskôr však od roku 2015 až do 16. februára 2018 sa V. P. v byte na ulici
J. č. XX v P. dopúšťal fyzického a psychického násilia voči svojej matke C. P. rok nar. XXXX, s ktorou žil

v spoločnej domácnosti, a ktoré spočívalo najmä v tom, že jej pod vplyvom alkoholu denne bezdôvodne
vulgárne nadával, pľul na ňu, kopal jej do fotela, kým z neho nespadla na zem, po páde ju na zemi kopal
do oblasti hlavy ako aj ďalších častí tela, udieral ju päsťami do tváre a popri tom jej vulgárne nadával,
tiež jej vo večerných hodinách po tom ako išla spať, jej odopieral spánok tým, že jej kopal do postele a
núti ju aby vstala a venovala sa s ním sledovaniu televízie, tiež sa jej vyhrážal zabitím, čím jej svojim
konaním spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním
stresu, bezdôvodným odopieraním spánku a to závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

Za to sa

odsudzuje:Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.d)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný V. P. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania

urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom
na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca na hlavnom pojednávaní
vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne

posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, teda ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto
trestného činu - zločinu, ktorého závažnosť zároveň nebola nepatrná, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov

dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a o ochrannom opatrení.

Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením správ o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA), z

ktorých bolo zistené, že obžalovaný V. P. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. V priestupkovom
registri má obžalovaný za sledované obdobie jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa 13.04.2015, ktorého sa dopustil tým, že od júna 2013 každodenne v bližšie neurčenom čase v P. na
ul. J. XX v byte pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej matke C. P. do starých píč a kuriev a dňa
13.4.2015 v nočných hodinách v P. na ul. J. XX v byte zobral do ruky nôž a vyhrážal sa matke C. P., že ju

podreže, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou
na zdraví. Z aktuálneho odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol jeden krát súdne trestaný
rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 15.06.1993, sp. zn. 1T/145/2013, za trestný čin podľa §
9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody na 2 mesiace so skúšobnou dobou do 01.07.1994, z tohto odsúdenia sa osvedčil

a hladí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených
v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom
po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,

pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy, uložil obžalovanému pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti (obžalovaný sa priznal,
čo zakladá poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)), a pri nezistení priťažujúcej okolnosti podľa §
208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov, (t.j. na samej dolnej trestnej sadzbe trestného činu podľa § 208 odsek

3 Tr. zák., keď trest mohol súd ukladať v sadzbe od 7 do 12 rokov a 4 mesiace po aplikácií § 38 ods.
3 Trestného zákona ( pôvodná sadzba 7 až 15 rokov)), pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný ešte nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v záko-
ne a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak

možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tres-
tného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neod-

volateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom
predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (Stanovisko NS SR Tpj 55/2016).

Súd mohol teoreticky pristúpiť aj k zníženiu trestnej sadzby pod dolnú hranicu za použitia § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne
ho oľutoval, čím nastala teoretická možnosť per analogiam uzavretia a schválenia dohody o vine a

treste. Avšak nakoľko obžalovaný po celý predchádzajúci čas pred hlavným pojednávaním ako aj
počas hlavného pojednávania, spočiatku čiastočne popieral spáchanie skutku pre ktorý bol obžalovaný,
súd považoval za spravodlivý a dostatočný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 7 rokov
a nepovažoval za adekvátne akékoľvek mimoriadne znižovanie trestu pod spodnú hranicu trestnej
sadzby, nakoľko už uloženie trestu na samej spodnej hranici, s prihliadnutím na osobu obžalovaného,

je dostatočne zohľadnené jeho priznanie a oľutovanie spáchaného skutku.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd túto obžalovanému pri ukladaní trestu nepriznal
s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovaného o vine zo spáchania skutku v obžalobe

bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., ako aj z dôvodu,
že vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej
okolnosti, naviac v situácií, kedy Tr. zák. hovorí „napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom“, pričom je potrebné uviesť, že súdy trestnú činnosť neobjasňujú (tú objasňujú iba orgány činné

v trestnom konaní). Uvedené úvahy súd uvádza hlavne z dôvodu vedomosti o uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 4Tdo 63/2015, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve
priznaniapoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n/Tr.zák.vprípade,akobžalovanývyhlásinahlavnom
pojednávaní, že je vinný a súd následne toto jeho vyhlásenie prijme.

Súd zároveň obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko
obžalovaný týral svoju matku, poškodenú zásadne pod vplyvom alkoholu na ktorom je silno závislý, ako
aj s prihliadnutím na záver znalkyne MUDr. Dany Šedivej.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.