Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010362
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8411010362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2019, v trestnej
veci obžalovaného C. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, účinného do 31.12.2015, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 6T/171/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom
E. R., Z.. X.G. XXX/XX

u k l a d á

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2015 s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia

slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho z a r a ď u j e na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného C. G. za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zákona v spojení
s ustanovením § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenej dobe najmenej od marca 2009 do 14.05.2011 v mieste trvalého bydliska v E. R.,
ul. X. G. XXX/XX, okres L., pod vplyvom požitého alkoholu, opakovane niekoľkokrát v priebehu toho
ktorého mesiaca spôsoboval psychické utrpenie svojej matke R. G., svojmu otcovi C. G., G.. E. Q. G.
a taktiež mladšiemu bratovi G.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, tým, že bol voči nim vulgárny, ponižoval ich,
opakovane sa im vyhrážal, že im niečo urobí, opakovane ich hlasnou hudbou, krikom a nadávkami v
nočných hodinách budil zo spánku, pričom jeho mladší súrodenci sa tak nemohli riadne pripraviť na
vyučovanie, finančne im neprispieval na chod domácnosti a aj napriek tomu vyžadoval stravu, voči ktorej

mal výhrady a nadával na to, čím takto svojím konaním u nich vyvolával strach.

Za to mu uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2015 s použitím § 36 písm. l)
Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Pre výkon trestu hozaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2
písm. c) Tr. zákona uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal
obžalovaný odvolanie, ktoré aj dodatočne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré smerovalo
len proti výroku o treste zdôrazňoval predovšetkým tú skutočnosť, že vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutku, že ubližoval svojej rodine pod vplyvom alkoholu, a to v období od marca 2009 do 14.05.2011
a svoje správanie oľutoval. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynul pomerne

dlhý čas, 7 až 9 rokov, počas ktorého sa zmenil, absolvoval protialkoholické liečenie ústavnou formou,
na ktoré nastúpil dňa 05.12.2016, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1Nt/26/2016
zo dňa 14.12.2016 zmenené na ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podrobuje sa
naďalej ambulantnej forme liečenia, prísne dodržiava pravidlá, nepožíva žiadne alkoholické nápoje, do
júna 2018 býval s rodičmi a súrodencami v spoločnej domácnosti, pričom ich vzťahy sú naďalej dobré. Aj
vsúčasnosti,keďsnimiužnežijevspoločnejdomácnosti,sanavštevujúaudržiavajúspolukontakt.Ďalej

poukázal na písomné vyjadrenie svojej mamy, poškodenej R. G., ktorá uviedla, že za 7 rokov potom,
čo obžalovaný vykonal väzbu v tejto veci, s nimi žil celý čas v spoločnej domácnosti, nič už nevystrojil.
Tých 7 rokov, čo sa to vlieklo, je dostatočným trestom pre nich všetkých, aj pre obžalovaného, aj pre jeho
matku, mama tiež uviedla, že mu dávno odpustila, že sa polepšil a nechce, aby bol opäť vo väzení. Od
júna 2018 žije obžalovaný s priateľkou G. Š. v spoločnej domácnosti, aj s jej synom a babkou a krstnou

mamou, pričom ich spolužitie je harmonické a chceli by si založiť spoločnú rodinu. Prispieva na chod
veľkej domácnosti, keďže od júla 2018 pracuje ako pekár v spoločnosti R. G. Č.. Navrhol, s poukazom na
skutočnosť, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou, preto v jeho prípade už účel trestu bol naplnený, keďže sa vzťahy v rodine napravili. Je si
vedomý skutočnosti, že celý jeho ďalší život sa musí vysporiadať aj s morálnym odsúdením za skutok,
ktorý spáchal a ktorého spáchanie už veľakrát oľutoval, aj ľutuje. Trest by mal postihovať iba páchateľa,
teda jeho, výška trestu v trvaní 7 rokov nepodmienečne by podľa jeho názoru mala veľmi negatívny
vplyv na jeho blízke osoby a postihovalo by to aj jeho rodinu, či už rodičov a súrodencov, ako aj jeho

priateľku, ako aj jej syna, s ktorými v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti. Preto navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnou
hranicou trestnej sadzby. K tomuto odvolaniu bolo priložené aj čestné vyhlásenie matky poškodenej R.
G., ktorá uviedla, že je neprípustné, aby po toľkých rokoch, keď obžalovaný nemal žiaden priestupok,
nespáchal žiadnu trestnú činnosť, išiel do väzenia, poukázala na príliš dlhé trestné konanie, že trest by

po tak dlhom období neplnil svoj účel. Taktiež sa k odvolaniu vyjadrila aj družka obžalovaného G. Š.,
ktorá poukázala na to, že obžalovaný s ňou žije v spoločnej domácnosti aj so synom a že je to dobrý
človek, že sa stará o rodinu, správa sa dobre a majú aj dobré vzťahy v rámci rodiny.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného C. G. je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť, že
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval. Poukázal na to, že obžalovaný
sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Znížil
obžalovanému hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí od 7 rokov
až 12 rokov a 4 mesiacov. Okresný súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal,

ako aj na skutočnosť, že sa naňho pri predchádzajúcich odsúdeniach hľadí, ako keby nebol odsúdený,
zároveň zohľadnil aj čas, ktorý uplynul od spáchaniu skutku, ako aj obžalovaným deklarovanú snahu
o nápravu svojho správania voči členom svojej rodiny, čo predstavuje pozitívny postoj obžalovaného
k svojej trestnej činnosti a významne zvyšuje pravdepodobnosť jeho nápravy. Vykonal dokazovanieprečítaním obsahu znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktorý konštatoval u obžalovaného poruchu osobnosti s nezdržanlivosťou a disociálnymi rysmi, ako aj, že
tento trpí syndrómom závislosti od alkoholu v III. štádiu podľa Jellineka. Poukázal ďalej na skutočnosť, že

obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/231/2008 zo dňa
17.02.2009, ktorým bol obžalovaný C. G.U. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka,
ktoréhovýkonbolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní2rokov.Zároveňmubolouloženéaj
protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Poukázal ďalej na to, že obžalovaný sa ochrannej liečbe

v prípade tejto predchádzajúcej trestnej činnosti riadne nepodroboval, preto uznesením súdu zo dňa
24.05.2016 bolo obžalovanému nariadené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, ktorú
obžalovaný vykonal v dĺžke 2 mesiacov dňa 4.12.2016.

S týmito závermi súdu prvého stupňa však nie je možné celkom súhlasiť. V prvom rade krajský súd
konštatuje, že konanie pred súdom sa v tejto trestnej veci vedie od 14.10.2011, teda po dobu 8 a pol

roka, čo je z hľadiska judikatúry ústavného súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva neprimeraná
doba. Taktiež krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že za túto dobu sa zmenili rodinné aj pracovné
pomery obžalovaného, keď samotná mama obžalovaného, ako poškodená, ako aj jeho družka, potvrdili,
že obžalovaný vedie riadny život, čo obžalovaný doložil aj správou od zamestnávateľa, ktorá bola na
krajskom súde v odvolacom konaní prečítaná, z ktorej plynie, že obžalovaný pracuje od 27.07.2018,

pričom je hodnotený ako spoľahlivý a skúsený pracovník.

Z odpisu registra trestov obžalovaného plynie, že tento má v ňom dva záznamy, pričom v obidvoch
prípadoch sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený. Tu je treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej
praxe, pokiaľ došlo k zahladeniu odsúdenia, pričom od posledného odsúdenia uplynula doba viac ako

10 rokov, čo sa vzťahuje aj na obžalovaného C. G., ani z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného sa
na tieto odsúdenia neprihliada, preto prichádzalo do úvahy priznať mu aj poľahčujúcu okolnosť, že v
minulostiviedolriadnyživot.Krajskýsúdtedanarozdielodsúduprvéhostupňavzhliadoluobžalovaného
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.

Z evidencie priestupkov plynie, že obžalovaný C. G. sa dňa 16.09.2014 okolo 19.00 hod. dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď pod vplyvom alkoholu vulgárne kričal na svojho otca,
ako aj ho udrel oboma rukami do oblasti chrbta.

Odvolací súd konštatuje, že po tom, čo bola uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 34/14 zo

dňa 16.12.2014 zrušená a vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, bola pridelená do nového senátu
na okresnom súde, pričom obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutku kladeného mu za vinu v obžalobe prokurátora a okresný súd toto vyhlásenie prijal.

Trest má na jednej strane zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest
vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život (§ 34 ods.1 Tr. zák.).

Pri ukladaní trestu musí súd prihliadne najmä na spôsob jeho spáchania a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy (§ 34 ods. 4Tr. zák.).

Odvolací súd musí konštatovať, že trest vo výmere 7 rokov je trestom neprimeraným.

Obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nebolo preto

možné z pohľadu účelu trestu obžalovanému uložiť iný trest ako trest nepodmienečný. Zároveň nie
je zrejmé, z akých dôvodov prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške trestu nepostupoval podľa
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 (R44/2017),
podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého

trestu, možno per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior použiť mimoriadne zníženie podľa
citovaných ustanovení aj v prípade uznania viny po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, resp. o tom,
že nepopiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu.Odvolací súd však dospel k záveru, že doba po ktorú bolo vedené trestné stíhanie ako aj skutočnosť,
že od roku 2014 sa obžalovaný vo vzťahu k príbuzným, ktorí sú poškodení v tejto trestnej veci snažil
napraviť rodinné vzťahy, sú takými mimoriadnymi okolnosťami prípadu, ktoré odôvodňujú mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu podľa § 39 ods.1, ods.3 písm. d) Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, totiž ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Obžalovaný po dobu takmer 8 rokov nebol súdne trestaný, od spáchania skutku uplynul dlhší čas,
zmyslom trestu je predovšetkým náprava páchateľa, nielen potrestanie páchateľa. Navyše je treba
poukázať aj na závery znaleckých posudkov z odboru psychológia, ktorí vyšetrili poškodených R.
G.U., C. G. E.., Q. G. a A. G., u všetkých týchto štyroch osôb znalec konštatoval, že tieto osoby v

dôsledku správania C. G. netrpia syndrómom týranej osoby, poškodená R. G., matka obžalovaného
je dominantná, ku konfliktom dochádzalo po tom, ako obžalovaný prichádzal domov pod vplyvom
alkoholu a poškodená mu vyčítala, že požíva alkohol a nikde nepracuje. Navyše, krajský súd vo svojom
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu, aby tento skúmal dobu, po ktorú došlo
k páchaniu trestnej činnosti, pričom zo správ vyplýva, že počas páchania stíhanej trestnej činnosti sa

obžalovaný od 24.02. do 07.03.2019 podroboval psychiatrickému liečeniu v nemocnici v Levoči, teda
nemohol sa v tomto období dopúšťať trestnej činnosti. Q. G. sa v období od marca 2009 do 14.05.2011
podrobovala trikrát psychiatrickému liečeniu ústavnému, ktoré trvalo viac ako 3 mesiace v rôznych
obdobiach, opäť, počas tohto obdobia, teda v dôsledku neprítomnosti poškodenej, nemohlo dochádzať
k jej týraniu zo strany obžalovaného. Poškodený C. G., otec obžalovaného, sa v období, ktoré je v skutku

vymedzené, súhrnne po dobu 3 mesiacov v mieste bydliska nenachádzal, teda aj na tieto okolnosti mal
súd prvého stupňa prihliadať pri hodnotení okolností prípadu.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, súd prvého stupňa uložil neprimeraný trest odňatia slobody, toto pochybenie prvostupňového

súdu napravil krajský súd, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a sám
rozhodl tak, že obžalovanému uložil za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona znížený trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu nebol.

Obžalovaný svojím odvolaním napadol len výrok o treste, nie aj výrok o uložení ochranného liečenia,
preto výrok, ktorým okresný súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, zostáva v
platnosti v nezmenenej podobe.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.