Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202586
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2518202586.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. Q.M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan
Ukrajiny, pobyt ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: K. Q., štátna občianka Ukrajiny, pobyt v SR: B. R. XXX, a otca: B.
Q., štátny občan Ukrajiny, pobyt v SR: B. R. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j s a neodkladné opatrenie tohto znenia:

Z a k a z u j e s a otcovi vycestovať s maloletým B. mimo územia Slovenskej republiky bez písomného
súhlasu matky.

II. Súd p o u č u j e matku a otca, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie

konania vo veci samej. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného
opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a
súdnezačnekonanievovecisamejzúradnejmoci,účinkynariadenéhoneodkladnéhoopatreniazaniknú
zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody,
pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom z 25.10.2018, doručeným súdu 26.10.2018, navrhla, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým otcovi zakáže opustiť s maloletým dieťaťom územie Slovenskej republiky. Návrh
odôvodnila tým, že v okamihu podania návrhu žijú rodičia v spoločnej domácnosti na adrese trvalého
pobytu účastníkov. Matka ako navrhovateľka podala dňa 26.10.2018 návrh na rozvod manželstva,

pričom týmto návrhom sa zároveň domáha zverenia maloletého na čas po rozvode do jej osobnej
starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým, ako aj úpravy výšky výživného. Účastníci konania ako
aj ich maloletý syn sú štátnymi občanmi Ukrajiny, v Slovenskej republike majú povolený prechodný
pobyt už po dobu viac ako 5 rokov a počas tejto doby nepretržite žijú v Slovenskej republike, matka
za účelom zamestnania, otec za účelom zlúčenia rodiny s povolením na prácu a maloletý za účelom
zlúčenia rodiny. Účastníci konania našli na Slovensku priaznivé podmienky pre svoj život, ale najmä

pre život neplnoletých detí. Mladší syn (syn oboch účastníkov konania) nastúpil do základnej školy.
t.č. navštevuje 5. ročník ZŠ v Piešťanoch. Medzi účastníkmi konania boli prakticky od počiatku ich
spoločného života vznikať konflikty, ktoré sa vystupňovali po tom ako sa presťahovali na územie
Slovenskej republiky. Jeden z problémov medzi účastníkmi konania možno zaradiť aj otázku budúceho
pobytu účastníkov konania, či už spoločne alebo oddelene a to vrátane ich spoločného dieťaťa. Kým
matka sa na nové prostredie prispôsobila lepšie, otec má s prispôsobením sa väčšie problémy a

prevažujú u neho nacionalistické sklony, vyjadruje sa v zmysle, že je Ukrajinec a bude žiť aj so svojím
synom na Ukrajine. Otec sa viackrát vyjadril, že pokiaľ sa matka rozhodne podať návrh na rozvod,odsťahuje sa na Ukrajinu s spolu s ním aj ich spoločný syn, pričom však v jeho najlepšom záujme
maloletého je vhodné a v jeho najlepšom záujme je, aby zostal na území Slovenskej republiky, kde môže
dostať lepšie vzdelanie, v budúcnosti môže študovať aj v iných krajinách EÚ, čo by v prípade pobytu

na Ukrajine bolo komplikované alebo úplne nemožné. Maloletý sa prisťahoval na územie Slovenskej
republiky vo veku 6 rokov, všetky väzby, kamarátov, školu, krúžky ale aj matku i staršieho brata má na
území Slovenskej republiky a títo tu plánujú i zotrvať. Na Ukrajine maloletý nemá kamarátov, žiadne
väzby a zväčša len vzdialených príbuzných. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, pričom túto potrebu vidí v hrozbách otca ich maloletého

dieťaťa, že sa po podaní návrhu na rozvod odsťahuje aj s maloletým na Ukrajinu. Otec je štátny občan
Ukrajiny, vo svojej domovskej krajine má zázemie, kontakty, rodinných príslušníkov a viac krát prejavil
vôľu sa späť na Ukrajinu vrátiť, na území Slovenskej republiky ho prakticky nič nedrží, je schopný takmer
okamžite opustiť jej územie aj s maloletým. Potreba upraviť vzťahy účastníkov konania k maloletému
synovi je zmocnená tým, že u otca, ktorý hrozí presťahovaním sa spolu so synom na Ukrajinu, nejde o
štátnehoobčanaSlovenskejrepubliky,aleocudzinca,ktorýbypotenciálneodišieldokrajiny,ktorájejeho

domovským štátom. Aktuálnosť potreby úpravy vyplýva i zo skutočnosti. že otec hrozí odsťahovaním sa
spolu so synom v okamihu. kedy matka podá návrh na rozvod manželstva, čo táto spravila, a tým možno
predpokladať vykonanie neracionálnych. emocionálne podmienených úkonov a krokov otca maloletého.
Otec maloletého má navyše tohto zapísaného vo svojom cestovnom doklade, a tak môže s maloletým
bez obmedzenia prekročiť štátne hranice bez toho, aby matka mohla tomuto efektívne zabrániť.

2. Matka v Doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 31.10.201 uviedla, že otec sa s
tým, že sa spoločne odsťahujú na Ukrajinu a zabráni jej syna vídať, vyhráža viac ako 2 roky. Spravidla
tieto vyhrážky vystupňuje v období, kedy sa ich manželské problémy zintenzívnia a manžel pociťuje
hrozbu, že podá návrh na rozvod. Jej syn z prvého manželstva s nimi žil v spoločnej domácnosti a

párkrát sa stal svedkom ich hádok ako aj hrozieb otca, čo preukazuje vyhlásením jej staršieho syna.
Po podaní návrhov na rozvod a nariadenie neodkladného opatrenia dňa 26.10.2018 sa rozhodla opustiť
spoločnú domácnosť a dňa 30.10.2018 sa aj s maloletým odsťahovala. Túto skutočnosť oznámila otcovi
prostredníctvomspráv.Obsahspráv,ktoréjejoteczaslal,nespornedokazujespôsobotcovhokonaniavo
vzťahu ku nej, kedy ju aj pred maloletým osočuje. Napriek tomu, že otcovi deklarovala, že sa s maloletým

môže stýkať, tento jej hrozí vojnou a odobratím maloletého a spoločným odchodom na Ukrajinu. Tieto
správy otec napísal dňa 30.10.2018, a teda jeho hrozby sú aktuálne. Vyjadrila obavu, že po tom, ako
otec zistí, že podala návrh na rozvod, jeho hnev a agresivita stupne na intenzite. Zároveň predložila
fotografie textu mobilného telefónu v ukrajinskom jazyku spolu s prekladom a Čestné vyhlásenie V. R.
z 31.10.2018.

3. Z prekladu správ v mobilnom telefóne z 30.10.2018 vyplynulo, že otec napísal matke, že teraz sama
rozhodla, aby ho zobral so sebou do Užhorodu, že začala vojnu, malého jej nedá, bude musieť dať
výpoveď a vrátiť sa do Užhorodu a riešiť veci tam.

4. Z Čestného vyhlásenia V. R. z 31.10.2018 súd zistil, že je synom matky, pričom medzi ňou a jej
manželom B. Q. sú dlhodobo nezhody, ktoré sa týkajú aj ich spoločného syna B., matka má záujem
s bratom zostať na Slovensku, otec chce so synom odísť naspäť na Ukrajinu, čím sa matke vyhráža,
viackrát bol svedkom, kedy p. Q. povedal, že si syna napriek nesúhlasu matky vezme na Ukrajinu, a to
najmä v prípade, ak matka podá návrh na rozvod.

5. Zo súdom vyžiadanej správy kolízneho opatrovníka zo 22.11.2018 súd zistil, že 16.11.2018 bolo
vykonanéšetrenievdomácnostimatkynaadreseC.ulicavV.,vubytovniS..Matkauviedla,ževubytovni
dostala k dispozícii bytovú jednotku, v tejto však trávi s maloletým čas len počas víkendov, kedy je na
adrese trvalého pobytu vo B. R. otec. Keďže tento pracuje v kamiónovej doprave, počas týždňa sa v

domácnosti nezdržiava a vtedy je tam matka s maloletým. Matka má okrem maloletého aj plnoletého
syna z predchádzajúceho vzťahu, tento žije a študuje v Bratislave, do domácnosti matky prichádza
cca každý druhý víkend. Maloletý B. je žiakom 5. ročníka ZŠ na ulici Mojmírova v Piešťanoch, detskou
lekárkou mal. je MUDr. Klampárová, mal. je zdravý, je v sledovaní ortopéda v Bratislave. Mal. hráva
futbal, chodí na plávanie. Matka pracuje ako lekárka v Slovenských liečebných kúpeľoch v Piešťanoch,

jej čistý mesačný príjem je aktuálne cca 1 500,- Eur. Matka uvádza, že keď ju maloletý požiada a chce
ísť za otcom, tak ho zavezie, ona im v styku nebráni, rešpektuje požiadavky maloletého. V súvislosti
s podaným návrhom uviedla, že na Slovensku žijú od roku 2013, majú v krajine povolenie na pobyt.
Mal. B. začal na Slovensku navštevovať školu od 1. ročníka, na Ukrajine nikdy v školskom systémenebol. Podľa tvrdenia matky, otec uviedol, že chce aj s mal. odísť späť na Ukrajinu. Matka nevie, ako
si otec predstavuje starostlivosť o maloletého, nemá tam žiadnu rodinu, je vodič kamiónovej dopravy,
čo si vyžaduje niekoľkodňový pobyt mimo domova. Okrem toho matka poukázala aj na nebezpečnú

vnútropolitickú situáciu v krajine, ako aj na skutočnosť, že maloletý síce ovláda ukrajinský jazyk, avšak
nie na úrovni, aby tam mohol študovať. Matka súhlasila s vykonaním pohovoru s mal. bez jej prítomnosti.
Maloletý uviedol nasledovné: „Ja by som chcel zostať na Slovensku, lebo tu mám futbal, aj kamarátov.
Ukrajina sa mi spája s prázdninami.“ Vzhľadom na hore uvedené kolízny opatrovník odporučil návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 29.10.2018 vyplýva, že otec je od 17.04.2018 zamestnaný u
zamestnávateľa STAVOFINAL, s.r.o. a matka u zamestnávateľa Slovenské liečebné kúpele Piešťany,
a.s. s účinnosťou od 03.09.2013.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 13P/181/2018, súd zistil, že prebieha konanie

o návrhu navrhovateľky, matky v tomto konaní, na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na
čas po rozvode k mal. dieťaťu.

8. Podľa čl. 1 bod 2 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovskýchprávapovinnostíaopatrenínaochranudieťaťauzavretéhoz19.októbra1996(oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.) (ďalej len Dohovor“) na účely
dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý
určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe
alebo majetku dieťaťa.

9. Podľa čl. 3 pís. a) Dohovoru sa opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia
rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia,

10. Podľa čl. 5 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú

justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene
obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku
7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

11. Podľa čl. 11 Dohovoru v každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu,

na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných ochranných
opatrení.

12. Podľa článku 15 Dohovoru pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány
zmluvných štátov právo svojho štátu.

13. Súd preto aplikoval na posúdenie otázky právomoci a rozhodného práva vyššie uvedené články
Dohovoru,ktorýakokritériumpreurčenieprávomocizmluvnéhoštátuarozhodnéhoporiadkuustanovuje
obvyklý pobyt dieťaťa.

14.Medzinárodnéinštitúcievmedzinárodnýchzmluváchpojemobvyklýpobytúmyselnenedefinujú,hoci
sa v medzinárodnom práve súkromnom používa približne od roku 1980.

15. Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C - 523/07 z 2. apríla 2009 („A“) C - 497/10 z 22.
decembra 2010 („Mercredi“)) obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných

skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v štáte musia
byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo
príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného
prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky,

jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

16. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa tohto zákona sa
postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok
alebo iný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 112 ods. 1 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

20. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že účastníci konania sú štátnymi
občanmi Ukrajiny, pričom spolu s maloletým B., ako aj jeho otcom žijú v Slovenskej republike, majú

povolený prechodný pobyt už po dobu viac ako 5 rokov a počas tejto doby nepretržite žijú v Slovenskej
republike, matka za účelom zamestnania, otec za účelom zlúčenia rodiny s povolením na prácu a
maloletý za účelom zlúčenia rodiny.

21. Matkou tvrdené skutočnosti o pobyte na území Slovenskej republiky potvrdzuje lustrácia v Sociálnej

poisťovni z 29.10.2018, ako aj skutočnosti uvedené v správe z prešetrených pomerov kolízneho
opatrovníka z 22.11.2018.

22. Dôvod pobytu na území štátu je jedným z faktorov slúžiacim pre záver o obvyklom pobyte dieťaťa.
V danej veci možno zo zistených skutočností ustáliť, že k zmene faktického pobytu maloletého B. mimo

územie Ukrajiny došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia oboch rodičov. Na základe uvedeného
preto súd v súlade s vyššie citovanými článkami Dohovoru ako aj vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre konanie a rozhodnutie o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdom Slovenskej republiky, t.j. Okresným súdom
Piešťany, v obvode ktorého má maloletý obvyklý pobyt na základe dohody rodičov.

23. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

24. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

29. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.30. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

31. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 2) Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej.

32. Podľa § 360 ods. 2 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania

vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

33. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

34. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie
§ 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného
opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný
sporový poriadok. Neodkladné opatrenia týkajúce sa ochrany maloletých detí, osobnej starostlivosti o

maloleté deti, vo veciach výživného a povolenia na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých
sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý obsahuje niektoré osobitné ustanovenia o
neodkladných a iných opatreniach súdu.

35. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje
procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného
dokazovania. Pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť

nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k
bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý
by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami.
Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna
úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie
vydáva súd vo forme uznesenia.

36. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

37. Z formulácie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého.

38. Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do
cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.
Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým.

39. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania, nakoľko na súde momentálne neprebieha konanie vo

veci samej, rodičovské práva a povinnosti k mal. B. neboli doposiaľ upravené, pričom na súde prebieha
konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. B., ktoré nebolo
doposiaľ právoplatne skončené. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s
maloletým odsťahovala 30.10.2018.40. Súd uvádza, že vzájomná komunikácia rodičov vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa musí
byť prijateľná, ústretová a akceptovateľná na takej úrovni, aby nedochádzalo medzi nimi ku zbytočným

konfliktom, ktoré sa nepochybne dotknú aj ich spoločného dieťaťa. Ak by v budúcnosti mal jeden z
rodičov v úmysle s dieťaťom vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, je súhlas druhého rodiča k
takémuto úkonu potrebný. V opačnom prípade dôjde k nezhode rodičov, ktorú majú právo riešiť súdnou
cestou. Tiež súd uvádza, že z ust. § 35 Zákona o rodine vyplýva, že len ak ide o podstatnú vec, je
potrebnézistiťnázordruhéhorodiča,čisprejavomzastupujúcehorodičasúhlasíapokiaľbyrodičvyslovil

nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. Rodičia sú pri výkone
svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni.

41.Matkavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatvrdila,žejehonariadeniejedôvodné,pretože
otec sa vyjadruje v zmysle, že je Ukrajinec a bude žiť aj so svojím synom na Ukrajine, pričom sa
mal vyjadriť, že pokiaľ sa matka rozhodne podať návrh na rozvod, odsťahuje sa spolu so synom na

Ukrajinu, pričom syn sa prisťahoval na územie Slovenskej republiky vo veku 6 rokov, má tu všetky
väzby, kamarátov, školu, krúžky ale aj matku i staršieho brata, ktorí tu plánujú i zotrvať, na Ukrajine
maloletý nemá kamarátov, žiadne väzby a zväčša len vzdialených príbuzných. Tiež matka poukázala
na skutočnosť, že otec je štátny občan Ukrajiny, vo svojej domovskej krajine má zázemie, kontakty,
rodinných príslušníkov a viac krát prejavil vôľu sa späť na Ukrajinu vrátiť, na území Slovenskej republiky

ho prakticky nič nedrží, je schopný takmer okamžite opustiť jej územie aj s maloletým, navyše má
maloletého zapísaného vo svojom cestovnom doklade, a tak môže s maloletým bez obmedzenia
prekročiť štátne hranice bez toho, aby matka mohla tomuto efektívne zabrániť. Na preukázanie svojich
tvrdenímatkasúdupredložilafotografietextumobilnéhotelefónuvukrajinskomjazykuspolusprekladom
a Čestné vyhlásenie V. R. z 31.10.2018, ktorými mal súd za osvedčené jej tvrdenia, že otec sa

jej vyhráža tým, že sama rozhodla, aby mal. syna zobral so sebou do Užhorodu napriek jej nesúhlasu, že
začalavojnu,žejejsynanedá,tieždávýpoveďvpráciavrátisadoUžhorodu.Tusúduvádza,ževzmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine síce vyplýva, že na vycestovanie mal. dieťaťa
je nutný súhlas oboch rodičov, avšak súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia ako aj mal. B. sú štátnymi
občanmiUkrajiny,atedavprípadevycestovaniaotca,resp.jehonávratusmaloletýmdoUkrajinynapriek

nesúhlasu matky, by návrat maloletého do Slovenskej republiky, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt, bol
z dôvodu jeho štátnej príslušnosti značne sťažený napriek zákonným prostriedkom zaručujúcim návrat
mal. dieťaťa pri jeho neoprávnenom premiestnení zo Slovenskej republiky na Ukrajinu v neposlednom
rade poukazujúc aj na súčasnú nestabilnú vyhrotenú politickú situáciu v Ukrajine.

42. Na základe uvedeného preto súd zohľadňujúc súčasne súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka,
ako aj vyjadrený názor mal. B. návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

43. V závere súd uvádza, že vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

44. Súd tiež poučil oboch rodičov o možnosti podať návrh vo veci samej, ktorý bude smerovať k
úprave výkonu starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom súd vykoná riadne dokazovanie a následne po
vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého
s konečnou platnosťou, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania
súd v prejednávanej veci nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Piešťany, písomne v 3 vyhotoveniach.Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie

aj bez návrhu.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je
odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať
nové dôkazné návrhy.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.