Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 2, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Csp/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716206371
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:7716206371.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: Y. N., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. T. XX, XXX XX I., zastúpená: Mgr. Ivan Chvostek, advokát, so sídlom Štefánikova 17, 066 01
Humenné proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 06.05.2016 domáhala, aby

súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 uzatvorená medzi
stranami je absolútne neplatná, ďalej aby určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa
06.07.2015 uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatná a priznal žalobkyni náhradu trov konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 06.07.2015 strany uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXX-XXXXX, ktorej predmetom malo byť poskytnutie úveru vo výške 13.248,- eur. Zároveň bola
uzatvorená rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX. K samotnému uzatvoreniu týchto zmlúv však
podľa žalobkyne došlo v rozpore s ust. § 37, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa

skontaktovala s pracovníčkou žalovaného p. H., ktorá ponúkla žalobkyni úver. S p. H. sa stretla v bufete
pred nemocnicou v Michalovciach, kde doniesla dokumenty k pôžičke. Žalobkyňa samotnú zmluvu
nepodpisovala, pretože p. H. mala pripravené len nejaké vypísané papiere. Žalobkyňa si tiež pamätá,
že jej p. H. chcela dať podpísať čistý papier, to však odmietla podpísať. Žalobkyňa chcela úver vo výške
4.000,- eur. Asi o mesiac bola žalobkyni zaslaná vyššie uvedená zmluva, ktorú však pri stretnutí s p. H.
nepodpisovala. Peniaze v sume 4.000,- eur prišli žalobkyni na účet o dva dni nato. Žalobkyňa má za to,
že zmluvu ako ju predkladá v originále, nepodpisovala. Samotná zmluva ďalej trpí takými neprijateľnými

zmluvnými podmienkami, že je žalobkyňa nútená domáhať sa vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy a
rozhodcovskej zmluvy. V článku 1 zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu
jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13.248,- eur do 8 pracovných dní
od doručenia jedného podpísaného rovnopisu. Žalovaný však žalobkyni poskytol len čiastku vo výške
4.000,- eur, kedy zvyšná časť vo výške 9.248,- eur predstavuje zrejme zmluvnú odmenu podľa článku 4
zmluvy. Nielen, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, kedy zmluvná odmena niekoľkonásobne
prevyšuje výšku poskytnutej pôžičky, ale samotná zmluva obsahuje ustanovenie v článku 1, kde sa

žalovanýzaväzujeposkytnúťžalobkyniúvervovýške13.248,-eur.Takétoustanoveniezmluvyajspôsob
jej uzatvorenia uvádzajú účastníka do omylu a spôsobujú jej absolútnu neplatnosť, a to z dôvodu,
že zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.
Dňa 19.04.2016 žalovaný zaslal žalobkyni pokus o zmier pred začatím súdneho konania a požadujepo žalobkyni zaplatenie sumy 18.426,40 eur. Žalobkyňa však už istinu vo výške 4.000,- eur splatila.
Keďže žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe,
t.j. úveru, ktorý využil na uspokojovanie svojich osobných potrieb a žalovaný vystupoval ako dodávateľ

poskytujúci uvedenú službu v rámci predmetu svojho podnikania, treba predmetnú zmluvu považovať za
spotrebiteľský úver, čiže bezpochyby ide o občianskoprávny vzťah. Za absolútne neplatný právny úkon
možno podľa žalobkyne považovať aj zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úver pri
zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie, t.j. úroky a poplatky. Právne odôvodnila
žalobu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
konania. Vo svojom vyjadrení k žalobe tiež uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti súdu a navrhol vec
postúpiť Okresnému súdu Bratislava I dôvodiac, že predmetný právny vzťah nie je spotrebiteľským, ale
podnikateľským právnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka. Medzi stranami
nedošlo k uzatvoreniu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy, keďže už zo znenia článku 1 ods. 1 zmluvy o

revolvingovom úvere vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ (žalovaný) v prospech dlžníka
(žalobkyne)peňažnéprostriedkypreúčelyvýkonujehopodnikateľskejčinnosti.Tátoskutočnosťjemedzi
stranami nesporná. Javí sa pomerne nelogicky, že si žalobkyňa na svoje "spotrebiteľské" postavenie
spomenula až po poskytnutí úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí

byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých
pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia
pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania
posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol
prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.

Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto
musísúdpostupovaťajvprípadoch,akinterpretujúúčastnícivosvojichprednesochalebovýpovediachv
priebehu konania zmluvné dojednania odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon
vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať
ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.

Keďže medzi stranami nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva, nie je podľa žalovaného daný
vecný a ani právny dôvod pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ani
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa do podania žaloby vedela a nikdy
nespochybnila, akú zmluvu uzavrela a s akým obsahom. V rámci údajov zadaných žalobkyňou,
ktoré ju identifikujú ako podnikateľku, okrem iného pripojila aj potrebné listiny na schválenie úveru,

ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľský subjekt. Žalobkyňa pred uzavretím zmluvy
predložila žalovanému Osvedčenie o živnostenskom podnikaní a súčasne vyplnila žiadosť o poskytnutie
živnostenskej pôžičky pre podnikateľské subjekty, kde vyplnila všetky časti určené pre podnikateľský
subjekt ako účel čerpania pôžičky uviedla podnikateľskú činnosť. Aj v zmluve je žalobkyňa označená
akopodnikateľkaavčlánku1,ods.1.1sauvádza,žepeňažnéprostriedkysaposkytujúnapodnikateľský

účel. Pritom aj z ďalších ustanovení zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah (napr. články
14 a 17). Táto skutočnosť nebola medzi stranami nikdy sporná, žalobkyňa iné začala tvrdiť až dodatočne
v tomto konaní. Takýto postup žalobkyne je podľa žalovaného špekulatívny a účelový, pretože sa
na základe nepravdivého tvrdenia snaží dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, ktorý pri riešení výkladu

únijného práva (smernica 93/13/EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe
vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je
spotrebiteľom, rozhodol tak, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci
Johann Gruberproti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný súdnymi inštitúciami

členských štátov EÚ, napr. pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere
uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).
Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu právneho

vzťahu podľa § 497 a nasl., s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje
záväzkové vzťahy medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka je odplatnou zmluvou. Zákonom v prípade úpravy maximálnej výšky
odplaty bolo v rozhodnom čase pritom ustanovenie (§ 502 Obchodného zákonníka), ktoré upravovalomaximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota určená na jeho základe bola prekročená, potom by v
zmysle označeného ustanovenia nešlo o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto zmluvy by nebol povinný
platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. Nie je zrejmé, čo žalobkyňu uviedlo

do omylu v oblasti výšky poskytnutého úveru, keď sama uvádza, že požadovala sumu 4.000,- eur a mala
vedomosť o tom, že zvyšná časť predstavuje úroky za poskytnutie úveru, vyjadrené ako fixná suma.
Žalovaný záverom svojho vyjadrenia uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje podpis
žalobkyne, pričom žalovanému nie je zrejmé, aké skutočnosti viedli žalobkyňu k dodatočnému
popieraniu a spochybňovaniu vlastného úkonu.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že trvá na tom, že predmetnú zmluvu
tak ako je predložená súdu nepodpisovala. Zmluva ani nemohla byť uzatvorená a podpísaná v ten istý
deň, keďže žalobkyni prišla následne poštou z Bratislavy tak, ako to vyplýva z dátumov na zmluve.
Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť ako svedka p. H., pracovníčku žalovaného, ktorá pripravovala
a jednala so žalobkyňou pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Zmluva nebola uzatváraná v obchodných

priestoroch žalovaného, ale v skutočnosti dávala p. H. podpísať žalobkyni 3 papiere - čestné prehlásenia
v časovej tiesni s tým, že ju ubezpečovala, že všetko bude v poriadku, že sú to len formality. Žalobkyňa
taktiež považuje za podstatnú tú skutočnosť, že peniaze dala svojmu synovi na zakúpenie osobného
motorovéhovozidla,splátkyúverutaktiežsplácalsynzosvojhoúčtu.Ktomutopredložilavýpisyzinternet
bankingu a navrhla v konaní vypočuť ako svedka svojho syna I.. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva,

že nekonala in concreto v rámci svojej obchodnej činnosti. Žalobkyňa vykonáva živnosť v Rakúsku ako
opatrovateľka, teda ani z logiky veci nie je zrejmé, ako by in concreto použila úver pre svoj podnikateľský
účel. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že sa jedná o výlučne spotrebiteľský vzťah.
Celú odplatu - zmluvnú odmenu za poskytnutý úver považuje žalobkyňa za neprimeranú a neplatnú.
Odplata za úver je v danom prípade rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, pretože od

tejto výšky odplaty sa odvíjajú mesačné splátky. Pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluvy
stráca ako taká svoje opodstatnenie, a preto je podľa žalobkyne dôvodné žalobe o neplatnosť celej
úverovej zmluvy vyhovieť.
V danej veci je zrejmé, že žalobkyňa pri uzavretí zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ pri zohľadnení
tohto, na čo použila finančné prostriedky z úveru. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského

súdu Prešov sp. zn. 6Co/84/2011. Doklady predložené žalovaným, iniciované samotným žalovaným a
podpísané len za jedným cieľom v tomto smere podľa žalobkyne nemôžu nič meniť. Žalovaný má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania musí žalovaný preukázať, že úver
poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.
Žalobkyňa záverom uviedol, že zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje tiež obligatórne

náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne úrokovú
sadzbu, údaj o RPMN, priemernej RPMN, na základe čoho má žalobkyňa za to, že konanie žalovaného
pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené
zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu
spotrebiteľa, čo daný úkon - zmluvu o úvere ako celok robí neplatným v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka.

4. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobkyne písomne tak, že vyjadrenie žalobkyne o tom, že
nepodpisovala zmluvu považuje za nedôvodné, keď žalobkyňa svoje tvrdenia zdôvodňuje tým, že mala
podpisovať len nejaké čestné vyhlásenia predstavujúce 3 papiere. Predmetná zmluva bola uzavretá

tak, že najskôr ju podpísala žalobkyňa a následne žalovaný. Tvrdenia žalobkyne, ktoré uvádza ohľadne
uzavretej zmluvy, považuje za nedôveryhodné a nemajúce oporu v skutkovom stave. V prvom rade je
tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluvu nepodpísala, založené na pomerne nejasných a vo svojej podstate
zmätočných tvrdeniach. Žalobkyňa zrejme svoje tvrdenia zakladá na tom, kedy bola zmluva datovaná a
odtohoodvodzuje,žejunepodpísala.Žalovanémuniejesíceznámydôvod,prektorýsanadpodpisovou

doložkou dlžníka uvádza rovnaký dátum ako v prípade veriteľa, avšak dátum uzavretia zmluvy nie je
náležitosť zmluvy a zároveň platné právo nezakazuje ako dátum uzavretia zmluvy aj iný ako skutočný
dátum podpisu. Bez ohľadu na to je potrebné zdôrazniť, že podpis žalobkyne sa nenachádza na žiadnomčestnom vyhlásení (keďže takéto vyhlásenie nie je ani na poslednej strane zmluvy a ani na splátkovom
kalendári k zmluve).
Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy, teda právneho

úkonu, ktorý je právnou skutočnosťou, pričom určovacia žaloba ohľadne právnej skutočnosti je v zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Žalovaný naďalej popiera tvrdenia žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. To, že zmluva bola
vopred pripravená dodávateľom ešte automaticky neznamená ten záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Predtlačená forma úverových zmlúv je prirodzenou súčasťou oblasti poskytovania úverových produktov,

a to nielen v prípade spotrebiteľských úverov. Pritom skutočnosť, že zmluva bola vopred pripravená
dodávateľom neznamená automaticky rozpor so zákonom ani v prípade, ak by malo ísť o spotrebiteľský
právny vzťah. Žalovaný taktiež popiera argument žalobkyne o nemožnosti ovplyvnenia obsahu zmluvy.
Žalobkyni predsa nič nebránilo v tom, aby v prípade vyhodnotenia obsahových náležitostí a podmienok
zmluvy ako nevýhodných požiadal o uzatvorenie zmluvy u iného poskytovateľa úverových služieb.
Skutočnosť, či peňažné prostriedky žalobkyňa použila na podnikateľské účely alebo nie, žalovaný

považuje z právneho hľadiska za irelevantnú. Ide o skutočnosť, ktorá nastáva po uzavretí zmluvy a
použitie prostriedkov na iný účel, ako je dohodnuté, predstavuje konanie jednej zmluvnej strany v
rozpore so zmluvou. Akceptovanie tvrdenia žalobkyne smerujúceho k tomu, kedy by povaha zmluvy
mala závisieť od spôsobu použitia peňažných prostriedkom (čo sa deje až po uzavretí zmluvy) by viedlo
k tomu, že v čase uzavretia zmluvy by teda zmluvné strany nevedeli objektívne určiť, aká bude povaha

zmluvy, a teda vlastne ani určiť jej obsah.
Žalovaný záverom poukázal na to, že zmluva (ako listina) je preukázateľne podpísaná. Pripojenie
súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc
správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba
zaviazať. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej

istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho,
čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď.

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že poukázala na priemerné úrokové
miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v časti Nové obchody pri spotrebiteľských

úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov. Výška priemernej hodnoty RPMN, úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom prípade je právny
úkon absolútne neplatný.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa

nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré
žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje. V ďalšom poukázala i na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie.
Podľa žalobkyne samotná okolnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bola držiteľom živnostenského
oprávnenia nepreukazuje, že zmluvu o úvere uzavrela ako podnikateľka na účel podnikania. V tejto

súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 03.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu
Costea proti SC Volksbank Romania SA, podľa ktorého "pojem spotrebiteľ" v zmysle článku 2 písm. b)
smernice93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchsamávykladať
v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorý uzatvoril s bankou zmluvu o
úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného

ustanovenia za "spotrebiteľa", ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním
tohto advokáta.
V zmluve o úvere chýbajú obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i), j), k), y) zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, preto sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b)
považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa žalobkyne naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy,
prípadne neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej

výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať. Žalobkyňa zároveň zdôraznila, že žaloba bola
podaná v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a
žalobkyňa má záujem na určení skutočnej výšky dlhu.Z uvedeného tak podľa názoru žalobkyne vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky
opravenej v úverovej zmluve o tej časti odmeny - úroku, ako aj rozpor s dobrými mravmi je predmetná
odmena - úrok v celosti neakceptovateľný, absolútne neplatný a predstavuje bezdôvodné obohatenie v

zmysle § 41 a nasl. Občianskeho zákonníka.
ŽalobkyňaopätovnenavrhlavykonaťdôkazvýsluchompracovníčkyžalovanéhopaniBalintovej,ktoráso
žalobkyňou jednala pri uzatváraní zmluvy. Teda za akým skutočným účelom bola zmluva uzatváraná, či
bola vyplnená nejaká žiadosť o úver, kde bola zmluva uzatváraná, kde jednala so žalobkyňou o uzavretie
zmluvy.

Záverom žalobkyňa dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 08.12.2016 sp. zn.
19Co 142/2016, v odôvodnení ktorého sa podľa nej rozsiahlym spôsobom rieši skutkovo totožná vec.
Žalobkyňa sa s argumentáciou použitou v uvedenom rozsudku stotožňuje, a preto v ďalšom doslovne
cituje odseky č. 27 - 29, 36 - 48, 50 - 52 z jeho odôvodnenia.

6. Okresný súd Michalovce postúpil vec na ďalšie konanie tunajšiemu súdu ako súdu miestne

príslušnému, keď vyhovel námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným.

7. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, písomne sa ospravedlnili, preto súd
vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

8. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXX - XXXXX zo dňa 06.07.2015, splátkovým kalendárom zo dňa 06.07.2015, Rozhodcovskou
zmluvou č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 06.07.2015, žiadosťou o úver zo dňa 06.07.2015, živnostenským
listom, výpisom z účtu a pokusom o zmier zistil súd nasledovný skutkový a právny stav.

9. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX vyplýva, že táto bola uzavretá
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi na účely výkonu jej
podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13.248,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal splatiť v
48 mesačných splátkach vo výške 276,- eur a zároveň zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu (úroky za

poskytnutie úveru) v sume 9.248,- eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Pri označení
žalobkyne v úverovej zmluve je uvedený údaj o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri. Na
zmluve sa nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným
dátumom rovnako 06.07.2015. Prílohou č. 1 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 224143 - 73454 je
splátkový kalendár, podľa ktorého mal dlžník splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 276,-

eur s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňom 31.08.2015 a splatnosť poslednej splátky bola
stanovená na deň 31.07.2019. Na splátkovom kalendári sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom
06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015.

10. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola zároveň podľa § 3 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení uzatvorená samostatná Rozhodcovská zmluva
č. XXXXXX - XXXXX, na ktorej sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis
dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015.

11. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť dlžníka o poskytnutie úveru, na ktorej sa nachádza podpis

žiadateľa (dlžníka) s dátumom 06.07.2015. Z článku I. žiadosti vyplýva, že tento vypĺňajú len FO
- podnikatelia. V čl. III. žiadosti sú uvedené identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru -
podnikateľského subjektu, z ktorých vyplýva, že o úver žiadal žiadateľ ako fyzická osoba s oprávnením
na podnikanie, keď v žiadosti sú uvedené údaje o podnikaní a o zápise v živnostenskom registri. Žiadateľ
žiadal o úver vo výške 4.000,- eur so splatnosťou 48 mesiacov. V kolónke žiadosti o účele čerpania

úveru je zaznačený investičný účel. Ako prílohu žiadosti žiadateľ okrem iného doložil i živnostenský list
a daňové priznania za roky 2013 a 2014.

12. Z výpisu registra živností vyplýva, že žalobkyňa je osobou oprávnenou na podnikanie, zapísanou
v rakúskom registri živností.

13. Z výpisu z účtu č. 7/2015 vyplýva, že na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený peňažným ústavom B.
na majiteľa účtu Y. N. bola dňa 08.07.2015 pripísaná suma vo výške 4.000,- eur na základe platobného
príkazu z účtu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.14. Listom zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus o zmier pred začatím súdneho konania"
žalovaný vyzval žalobkyňu k úhrade dlžnej čiastky vo výške 762,40 eur do troch pracovných dní.

15. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
zneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy).Tentoprávnypredpisv§1ods.2definujespotrebiteľskýúver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetusvojhopodnikaniaalebopovolania.Veriteľomvzmysle§2písm.b/cit.zákonajefyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o revolvingovom
úvere a rozhodcovskej zmluvy, majúc za to, že zmluvy boli uzavreté ako spotrebiteľské. Vykonaným
dokazovaním, predovšetkým preskúmaním obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a žiadosti o úver,
ale súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že zmluvný vzťah, ktorý medzi

stranami vznikol, má charakter spotrebiteľského vzťahu. Podľa predloženej zmluvy o revolvingovom
úverežalobkyňapriuzatváranízmluvynevystupovalavpozíciispotrebiteľa,keďžeúverjejbolposkytnutý
na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti (čl. 1. bod 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere). Zo samotného
formulára žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že tento je určený pre žiadateľov, ktorí sú podnikateľmi,
a to či už ako právnické osoby alebo živnostníci. Pri identifikácii žalobkyne ako dlžníka v žiadosti, ako aj

v zmluve o úvere, sú uvedené okrem iného aj údaje o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri,
ako účel čerpania úveru je uvedený účel investičný a žalobkyňa ako prílohu žiadosti doložila okrem kópie
osobných dokladov aj živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014. Z uvedeného vyplýva,
žežalobkyňapriuzatváranízmluvyorevolvingovomúvere vystupovala(konala)vrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti.

20. Žalobkyňa priamo v žalobe (druhá strana žaloby) potvrdzuje, že dňa 06.07.2015 uzatvorila so
žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 224143 - 73454, na základe ktorej žalovaný poukázal na
jej účet sumu 4.000,- eur, ktorý úver žalobkyňa aj riadne splácala. Následne žalobkyňa v žalobe a aj
v ďalších vyjadreniach na jednej strane opakovane prezentuje svoje tvrdenie, že takúto zmluvu ako ju

predkladá v origináli súdu nepodpisovala, pričom na druhej strane neuvádza, akú inú zmluvu, resp. s
akým iným obsahom mala podpísať, navyše ak zároveň uvádza, že podpisovala len nejaké 3 čestné
prehlásenia, čím v podstate vylučuje, že by podpisovala akúkoľvek zmluvu. Za takto popísané stavu ako
bol prezentovaný žalobkyňou potom súdu nie je zrejmé, ako mohlo byť naplnené tvrdenie žalobkyne
uvedené v prvej vete na strane druhej žaloby o tom, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom

úvere,keďtútozmluvuuzatvorenúsožalovanýmžalobkyňapovažujezazmluvuospotrebiteľskomúvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý obligatórne vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa taktiež v žalobe potvrdila, že zmluva tak, ako ju predkladá súdu, jej bola doručená asi
dva dni predtým, ako jej boli zo strany žalovaného poukázané na jej účet peňažné prostriedky vo výške
4.000,- eur. V tomto smere potom vyznieva nelogicky, že žalobkyňa napriek tomu, že už v tomto čase

(júl 2015) mala možnosť zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí v tomto konaní, teda že na doručenej zmluve nie je
jej podpis a taktiež, že zmluva pokiaľ ide o podmienky poskytnutia úveru a najmä účel poskytnutia úveru
a postavenie žalobkyne v tomto zmluvnom vzťahu nezodpovedá jej vôli prezentovanej pri jednaní o
uzavretí zmluvy, peňažné prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy prijala, použila, dokonca taktoposkytnutý úver aj riadne splácala, pričom určenia neplatnosti tejto zmluvy, spochybňujúc jej podpísanie,
sa začala domáhať až v máji 2016, po tom, čo sa dostala do omeškania so zaplatením splátky č. 8
úveru a bola vyzvaná žalovaným na jej zaplatenie listom zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus

o zmier pred začatím súdneho konania". Na Zmluve o revolvingovom úvere, Rozhodcovskej zmluve,
splátkovom kalendári i žiadosti o úver sa nachádza podpis dlžníka, pričom žalobkyňa v konaní žiadnym
právne relevantným spôsobom nepreukázala, že podpis na uvedených dokumentoch nie je jej. Po
preskúmaní podpisov bežným okom možno konštatovať, že tieto podpisy nie sú výrazne odlišné a taktiež
podpisy na uvedených dokumentoch nie sú výrazne odlišné od podpisu žalobkyne nachádzajúceho sa

na splnomocnení udelenom advokátovi na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní založenom v súdnom
spise, čiže nie je na prvý pohľad vylúčené, že žalobkyňa uvedené dokumenty podpísala. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že uvedené konštatovanie robí len na základe laického posúdenia, bez toho, že
by si chcel akýmkoľvek spôsobom prisvojovať znalosti a schopnosti znalca z odboru grafológie. Zhodné
uvedenie dátumu podpisu dlžníka a veriteľa pritom samo o sebe nevylučuje, že žalobkyňa uvedené
dokumenty skutočne podpísala. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, akú inú zmluvu, resp. s akým

iným obsahom so žalovaným uzatvorila, súd pri posúdení charakteru vzťahu medzi stranami vychádzal
z listinných dokladov a z ich obsahu tak, ako boli tieto súdu predložené. Nebolo možné sa stotožniť ani
s tvrdením žalobkyne, že uzavretá zmluva o úvere má jednoznačne charakter spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na to, že žalobkyňa peniaze z poskytnutého úveru dala svojmu synovi na zakúpenie
osobného motorového vozidla s tým, že splátky úveru taktiež splácal zo svojho účtu syn, na preukázanie

čoho navrhla vykonať výsluch svojho syna ako svedka. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila, že úver
hodlá čerpať na podnikateľské účely. V tomto konaní už žalobkyňa tvrdí, že úver nepotrebovala čerpať
na podnikateľské účely, ale dala ich svojmu synovi na zakúpenie vozidla. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho vyjadreniach, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach na ňu odkazuje. V prípade skutočného použitia poskytnutého úveru ide o skutočnosť,

ktorá nastáva až po uzavretí zmluvy. Ak by povaha zmluvy mala výlučne závisieť od spôsobu použitia
peňažných prostriedkov dlžníkom (čo sa deje až po uzavretí zmluvy) a nie od účelu, na ktorý bol úver
poskytnutý, toto by viedlo k tomu, že v čase uzavretia zmluvy by zmluvné strany nevedeli objektívne
určiť, aká bude povaha zmluvy, a teda vlastne ani určiť jej obsah. Po takomto vyhodnotí skutkových
tvrdenížalobkynesúdpotomvýsluchnavrhovanýchsvedkov-synažalobkyneapracovníčkyžalovaného

nevykonal, nakoľko pre výsledok tohto konania ho považoval za nadbytočný a nehospodárny.

21.Súdsapoustálenícharakteruvzťahuvzniknutéhomedzistranamizaoberalprocesnouprípustnosťou
určovacej žaloby žalobkyne.

22. Podľa § 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") Civilný sporový
poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov.

23. Podľa § 2 CSP, sa podľa tohto zákona postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný

mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(účinný do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok).
V zmysle nových procesných pravidiel, vychádzajúc z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku,je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, pričom domáhanie sa určenia neplatnosti úverovej
zmluvy a rozhodcovskej zmluvy považuje súd za určenie právnej skutočnosti, tak ako to má na mysli
citované zákonné ustanovenie len, ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho

predpisu. Inak povedané žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku, preto súd musí ako predpoklad jej prípustnosti skúmať, či osobitný právny predpis
pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti vôbec rozhodoval. Žaloba, ktorou sa domáha
žalobca určenia neplatnosti zmluvy nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je
(vtomprípadebypostačovalopreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenípodľa§137písm.c)

Civilného sporového poriadku), ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti
zmluvy), ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom. V tomto prípade však v rámci
podnikateľských vzťahov zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť
platnosť úverovej zmluvy alebo rozhodcovskej zmluvy žalobou o určenie jej neplatnosti. Takýto výklad
ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku súdom je odôvodnený aj obsahom dôvodovej
správy ku citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku. Prípad kedy by mohol žalobca žalovať

o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis je napr. žaloba
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v súlade s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo
žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou v súlade so Zákonníkom práce a pod., kedy výslovné ustanovenie
príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti.

28.Žalobažalobkynebolasúdudoručenádňa06.05.2016,čiževčaseplatnostiaúčinnostiObčianskeho
súdneho poriadku, pričom vyššie citované ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(v súčasnosti obdobne § 137 písm. c) CSP) pripúšťalo žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie (určovacie
žaloby)jetedapreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunatakomtourčení.Tenjedanýnajmä
vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam,
kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu

nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom sa dá
dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Ak
zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny záujem (Najvyšší súd ČR z 27.03.1997 sp. zn.
3 Cdo 1338/96).

29. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila svojím postavením
spotrebiteľa a tiež tým, že žalobkyňa má záujem na určení skutočnej výšky dlhu. Po posúdení
týchto okolností súd dospel k záveru, že naliehavý záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy
a rozhodcovskej zmluvy nie je v danom prípade daný, keďže prostredníctvom takéhoto určenia sa

nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, neodstráni sa spornosť
nároku. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo určení neplatnosti zmluvy je len vtedy,
ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si strany môžu uplatniť svoje
práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhej strany právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci
žaloby žalobkyne nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobkyni nárok zo zmluvy na súde, resp.

žalobkyňa nepreukázala, že by k takémuto uplatneniu už došlo), a preto na ňom nie je naliehavý právny
záujem. Tvrdenie žalobkyne, že požadovaným určením neplatnosti úverovej zmluvy dôjde k určeniu
skutočnej výšky dlhu neobstojí z toho dôvodu, že len na základe samotného určenia neplatnosti úverovej
zmluvyniejezrejmévakejkonkrétnejvýškejedlhžalobkynevočižalovanému,rozsudoktiežnezaväzuje
žalobkyňu na úhradu zostatku dlžnej sumy žalovanému, prípadne nezaväzuje žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ak dlžník plnil viac než mal. Navyše ak už v tomto štádiu je medzi stranami
spor ohľadom výšky dlhu, keď podľa tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe žalobkyňa už istinu vo výške
4.000,- eur splatila, avšak podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní žalobkyňa doteraz
ani neuhradila celú istinu vyplatenej čiastky poskytnutého úveru. K vyriešeniu otázky výšky dlhu, príp.
bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine na základe rozsudku na plnenie, pričom v konaní o plnenie

súd ako prejudiciálnu otázku posúdi všetky tvrdenia žalobkyne. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje
práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, čo mu je povinná
zaplatiť a rovnako žalobkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak,
že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, žeby žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na
zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa
svojho právneho presvedčenia o neplatnosti predmetnej zmluvy domáhala v takomto súdnom konaní.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť úverovej
zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nie je v danom prípade prípustným procesným prostriedkom ochrany
práv žalobkyne, a preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol bez skúmania jej vecnej
stránky. O vecnej opodstatnenosti žaloby by mohol súd rozhodovať až po zistení, že žaloba žalobkyne

je procesne prípustná. Posúdením charakteru vzťahu medzi stranami sa súd zaoberal v rozsahu, v
akom to bolo pre jeho rozhodnutie potrebné, okrem iného i pre potreby posúdenia poplatkovej povinnosti
žalobkyne.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspechu strany sporu v
konaní. Súd žalobu žalobkyne zamietol, žalovaný bol teda v spore plne úspešný, a preto súd priznal

žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške týchto trov bude v
súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný

súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.