Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200477
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708200477.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov

senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcov: 1/ V. Q., C.. T.,
W.. XX.XX.XXXX, F. F., M. XX, 2/ V. W., C.. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. F., M. XXX/XX, 3/ V. Q., W..
XX.XX.XXXX, F. F., M. XX, 4/ Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. F., M. XX, všetci zast. JUDr. Zdenkou
Benčíkovou, advokátkou v Bratislave, Palackého 12, proti žalovaným: 1/ K.. E.. R. V., W.. XX.XX.XXXX,
F. U. F., H. Z. XXXX/XXA, 2/ Black a White, a.s., IČO: 31 387 888, so sídlom Kaštieľ 5, Bernolákovo,
žalovaní 1/ a 2/ zast. JUDr. Miloslavom Šimkovičom, advokátom v Bratislave, Galandova 3, 3/ Slovenská
republika - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdkova cesta 36,

zast. Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom v Bratislave, Poštová 3, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. októbra 2016
č.k. 4C/928/2008-720 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby voči
žalovanému 3/ p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.

Žalovanému 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia,
že do dedičstva po poručiteľovi V. Q. W.. X.X.XXXX, A.. XX.X.XXXX, T. T.. Č.. XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere 46.930m2, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 3.070 m2, katastrálne územie F., obec
Bernolákovo, okres Senec, tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX /stav podľa registra
C KN/, vypracovanom dňa 12.03.2009 Y. U. a úradne overeným dňa 31.3.2009 Katastrálnym úradom
v BA, Správou katastra Senec pod č. XXX/XX, v podiele 5/8 k nehnuteľnostiam a určenia, že Š. Q.,
W.. X.XX.XXXX je v 3/8 podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o

celkovej výmere 46.930m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 3.070 m2 k.ú. F., obec
Bernolákovo, okres Senec, tak ako sú vyznačené v GP č. 11/2009 /stav podľa reg. C KN/ vypracovanom
dňa 12.3.2009 Y. U. a úradne overeným dňa 31.3.2009 Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou
katastra Senec pod č. XXX/XX. Súčasne každému zo žalovaných priznal právo (nárok) na náhradu trov
konania vo výške 100%.
2/Vychádzal zo zistenia, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa
18.04.1945 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s

Povereníctvom vnútra, že V. X., W.. XX.XX.XXXX v Č., obyvateľa t.č. neznámeho, treba považovať
podľa písm. d) ods. 1 §1 nar. č. 104/1945 Sb. Sb.n. SNR za zradcu alebo nepriateľa slovenského
národa. Na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného
nariadenia pariaci vlastníckym právom V. X. za konfiškovaný ku dňu 01.03.1945 a to bez ohľaduna to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok
nachádza. Uvedená konfiškácia týkajúca sa predmetných nehnuteľností bola vyznačená na vtedajšej
PKV vložke č. XXXX až na základe zápisu zo dňa 29.10.1957. Zo zisteného skutkového stavu mal

súd ďalej za preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. 65.619/47-III/B vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa
23.12.1947 boli Š. Q. a manželke R., C.. S. podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia
č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.) o celkovej výmere 5,2160 ha, ktoré sú v prídelovom
pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely č. XXXX XXXX, označenie A6, roľa, o výmere
5,0000 ha a vo vložke č. 3, parc.č. XXXX/X, označené ako A 90, vinica, o výmere 0,2160 ha. Súd z
uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené Š. Q. E. Y. R. C..
S.. Z predložených dôkazov súd ďalej zistil, že dňa 02.09.1957 bola vydaná prídelová listina vyhotovená
OkresnýmnárodnýmvýboromBratislava-okolie,zktorejsúdzistil,ževpredmetnejlistinejeuvedené:po

vykonanom prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb.n. SNR, zák.č. 142/1947 Zb. a zák.č. 46/1948,
vydáva sa pre Š. Q. U. F., Č..H.. XXX, prídelová listina, podľa ktorej sa uskutočňuje prevod vlastníckeho
práva k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam za týchto podmienok: prídelca nadobúda vlastnícke právo
dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby. Z predmetnej prídelovej listiny taktiež vyplýva, že
prídel sa týka nehnuteľností v katastrálnom území Bernolákovo, a to vo vložke č. XXXX, a to parc. č.

XXXX E. XXXX A6, roľa, o výmere 5,0000 ha, a vo vložke č. 3, parc. č. XXXX/X, vinica, o výmere 0,2160,
pričom prídelová cena bola stanovená na sumu vo výške 11.952,- Kčs s tým, že nedoplatok prídel. ceny
k nižšie uvedenú dňu činí 10.000 Kčs. Z listinných dôkazov ďalej súd zistil, že žalovaný 1/ je vedený
na LV č. XXXX ako výlučný vlastník okrem iných aj parc. č. XXXX/XX, druh pozemku - ostatné plochy
o výmere 88.268m2 a žalovaný 2/ je na liste vlastníctva č. 3745 k.ú. Bernolákovo zapísaný ako výlučný

vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.376 m2. Predmetnú
nehnuteľnosťžalovanýnadobudolkúpnouzmluvouuzavretoumedzipredávajúcimfy.TEAM-PROJEKT,
spol. s r.o. a kupujúcim K.. E.. R. V., dňa 30.01.2004 (podpis druhého konateľa overený dňa 12.02.2004).
Fy. TEAM -PROJEKT, spol. s r.o., túto parcelu nadobudla ako nepeňažný vklad od fy. Invest in Slovakia
v spol. s.r.o., so sídlom Lachova 30, v Bratislave, podľa § 60 Obchodného zákonníka. Fy. Invest in

Slovakia v spol. s.r.o., túto nehnuteľnosť nadobudla taktiež ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti od
spoločnosti HUMA'90, spol. s r.o., ktorá okrem iných aj túto nehnuteľnosť t.j. parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku - ostatné plochy o výmere 88.268m2, nadobudla na základe zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníckeho práva od Slovenského pozemkového fondu, nakoľko fy. HUMA'90, spol. s r.o., uvedený
nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

5.11.1998 od pôvodných reštituentiek.
3/Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že V. Q. - pôvodný žalobca 1/ si uplatnil na
Obvodnom pozemkovom úrade v Senci reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Zb. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom tohto konania. Uvedené konanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci bolo
rozhodnutím č.j. 1175-348/2008 Lu zo dňa 06.08.2008 prerušené z dôvodu, že na Okresnom súde
v Pezinku pod sp.zn. 4C 928/2008 sa začalo konanie v právnej veci o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uplatneného práva na navrátenia vlastníctva. Rozhodnutím
OÚ Senec, pozemkový a lesný odbor č.j. OU -Sc -PLO/2014 /3831 - 1/774/ko zo dňa 20.11.2014

vyplýva, že podľa § 5 ods. 2 zák.č. 330/1991 Zb. sa žiadateľom /V. Q. W.. X.X.XXXX V. Q., W..
XX.XX.XXXX, V. Q. Y.. W.. X.XX.XXXX, V. W. C. Q. W.. XX.X.XXXX, Š. Q.V., W.. X.XX.XXXX sa
nenavracia vlastníctvo a neposkytuje sa právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.
F. parc.č. XXXX, XXXX, označené A6 roľa o výmere 50 000m2 s odôvodnením, že nie sú splnené
podmienkyprechodunehnuteľnostinaČSŠvrozhodujúcomobdobívlehoteod25.2.1948do31.12.1989

niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zák. č. 503 /2003 Z.z. v znení nesk. predp. Z rozhodnutia
OÚ Bratislava z 20.11.2013 č. OÚ BA/16892/2013 vyplýva skutočnosť, že žalovaný 1/ je účastníkom
reštitučného konania vo všetkých reštitučných veciach, ktoré si pôvodní vlastníci uplatnili, vo veci úrad
koná, nakoľko z dôvodu podaného odvolania proti jeho rozhodnutiu podal odvolanie K.. R. V., vec je na
odvolacom konaní a nie je k dnešnému dňu právoplatne rozhodnutá.

4/Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že citované nehnuteľnosti v čase združstevňovania v
rokoch 1951-52 boli vnesené do JRD Bernolákovo, z arch. dokladov bolo preukázané, že Š. Q. L.. H.
XX.XX.XXXX urobil na MNV v Bernolákove prehlásenie, ktorým sa vzdal PVH pôdy okrem domového
majetku a vinice. PVH pôda nakoľko bola užívaná v JRD Bernolákove, bola odňatá Š. Q. a manželkeR. rozhodnutím vydaním ONV odboru vodného hospodárstva a pre veci PVH a poľovníctva č. U. :XX/
XXXX -U.- A.. dňa 20.10.1965.
5/Súd konštatoval, že rozhodnutie o odňatí prídelu bolo vydané nad rámec právomoci ONV, preto

nemohlo vyvolať právne účinky. Týmto rozhodnutím nedošlo k skutočnosti k zrušeniu výmeru a prídel.
listiny, čo preukázalo aj dedičské konanie po smrti právnych predchodcov žalobcov. Z osvedčenia o
dedičstve po V. Q. W.. X.X.XXXX A.. XX.X.XXXX č. 13D 655/2012 Dnot 221/2012 súd zistil, že V. Q. bol
vlastníkom dotknutých parciel v podiele 1 na základe dedičstva po matke, že dotknuté parcely neboli
predmetom dedenia. dotknuté parcely sú vo vlastníctve iných FO a PO /rok 2012/. Z identifikácie parciel

vyhotovenej OU Senec katastr. odborom je preukázané, že časti pozemno-knižných parciel XXXX E.
XXXX, označené v príd. konaní ako prídel A6 sú v súčasnosti ako časti parciel reg. C KN č. XXXX/XX
E. XXXX/XX /prešli do vlastníctva iných FO a časť parcely reg. C KN ako parc.č. XXXX/XX prešla do
vlastníctva PO. Z vyhlásenia o vydržaní vlast. PKV č. XXXX okrem i. aj pozemno-knižných parciel XXXX
E. XXXX na základe rekonštruk. prídel plánu č. XXXXXXXX-XX/XX prídel A6 je vedený ako parc. č.
XXXX o výmere 50 000m2 ktorá sa stala vlastníctvom SPF v BA zapís. na LV č. XXXX.

6/Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Pri právnom posúdení predmetného
nároku sa zaoberal okrem iného aj otázkou, či predmetná nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX E.
XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 50 000 m2, kat. územie F., okres Senec, zapísaná
na LV č. XXXX, predtým v PKV vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX ako priekopa v hone o výmere

XXX št. siah a XXXX roľa v hone o výmere 18kj.1209št siah, bola riadne konfiškovaná. Súd mal v
uvedenom prípade za to, že ku konfiškácii dochádza priamo zo zákona t.j. dňom účinnosti Dekrétu
prezidenta republiky t.j. ku dňu 01.03.1945. Súd má za to, že podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.
o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškoval pre účely

pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve: a) osôb
nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na
štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky
akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb,
v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v

držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby
nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia
ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne
slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. K zavŕšeniu konfiškačného procesu
bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie, o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie . Z

uvedeného ustanovenia § 1 vyplýva, že konfiškovaný majetok bol vymedzený práve osobou vlastníka,
ktorý spĺňal podmienky uvedené v § 1 konfiškačného dekrétu. Bez príslušného správneho rozhodnutia
by bolo pojmovo vylúčené označenie majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Správne rozhodnutie vydané
v takomto konaní podliehalo inštančnému preskúmaniu a nadobúdalo právoplatnosť. Toto rozhodnutie
nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii ale len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku

určitej konkrétnej osoby sú splnené, teda že majetok tejto osoby je dňom účinnosti dekrétu t.j. dňom
01.03.1945 konfiškovaný. Správne rozhodnutie (právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou podmienkou
konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškovaný majetok nešlo. Z uvedeného vyplýva, že záver o
konfiškácii nepriateľského majetku, ku ktorému dochádzalo ex lege, treba vždy vykladať tak, že ku
konfiškácii môže dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok medzi ktoré patrilo aj právne

účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola zradcom alebo
nepriateľom českého a slovenského národa. V takomto prípade mal súd za to, že je potrebné rozlišovať
účinky konštitutívneho a deklaratórneho rozhodnutia. Deklaratórne rozhodnutie iba deklaruje stav, ktorý
vznikol na základe inej právnej skutočnosti, to znamená nespôsobuje samotný vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Súd mal za to, že podľa stavu platného do 01.01.1951 bolo treba k prevodu vlastníctva

nehnuteľných vecí vklad do verejných kníh - intabulácia. V tomto prípade nemožno pochybovať o
tom, že sporná nehnuteľnosť skutočne na štát v rámci konfiškácie prešla, nakoľko konfiškačný proces
bol riadne dovŕšený. O uvedenom svedčí aj zápis v prospech Československého štátu na príslušnú
PK vložku č. XXXX, pre katastrálne územie F., z ktorej vyplýva, že uvedené parc. boli 29.10.1957
pod poradovým číslom XXX a XXX zapísaná v prospech vlastníka Československý štát - ONV odbor

poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva Bratislava na základe upovedomenia Povereníctva a
pozemkovej reformy zo dňa 26.04.1946, číslo XXXX/XX-K. o konfiškácii, t.j. následkom konfiškácie.7/Problémom v danom prípade zostáva, že uvedený zápis na príslušnú PK vložku č. XXXX bol vykonaný
až dňa 29.10.1957 t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy a súčasne taktiež po vydaní prídelovej
listiny k sporným nehnuteľnostiam.

8/Z opisu skutkového stavu mal súd ďalej za preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/
XX-K. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia
č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa 23.12.1947 boli Š. Q. a manželke R. C.. S. podľa nariadenia č.
104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa

pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.) o celkovej
výmere 5,2160 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely č. XXXX E.
XXXX, označenie A6, roľa, o výmere 5,0000ha a vo vložke č. 3, parc.č. XXXX/X, označené ako vinica,
o výmere 0,2160 ha. Súd z uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné nehnuteľnosti
boli pridelené Š. Q., čo je v rozpore s výmerom o pridelení pôdy do vlastníctva, v ktorom sa uvádza,
že uvedené nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva Š. Q. a jeho manželke R.N. C.. S.. Súd mal

v uvedenom prípade za to, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n. SNR
výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a
zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny
(verejné listiny), boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam,

a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby
boli vkladu schopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Súd v uvedenom prípade
poukázal na konštantnú judikatúru, konkrétne Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003, podľa ktorého
"výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť správneho aktu, môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný).
Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho
správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenou). Súd je viazaný rozhodnutím

správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa
prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele."
9/Súd mal v uvedenom prípade a na základe vyššie uvedeného za to, že výmer o vlastníctve
pôdy č. 65.619/47-III/B, je verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným
nehnuteľnostiam. Je pravdou, že na predmetnom výmere o vlastníctve pôdy chýbal podpis povereníka,

a súčasne aj údaj o výške prídelovej ceny, avšak výmer obsahoval meno povereníka, ktorý predmetný
výmer vydal. K uvedenému ďalej uviedol, že správnosť Výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi
nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný,
z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na
to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci)

akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej
správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci
právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci
správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn. 4 Cdo 123/2003. Na základe uvedeného súd k

námietke žalovaných týkajúcej sa nulity respektíve nedostatkov výmeru o vlastníctve pôdy ako verejnej
listiny (absentujúci podpis povereníka) neprihliadol.
10/Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva
pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava - Vidiek č. XX/XXXX zo dňa 20.01.1965 bol
predmetný prídel v prospech prídelcu Š. Q. a jeho manželky R. C.. S. zrušený a to z dôvodu, že prídelca

nesplnilpodmienkyprídelu.Vtejtosúvislostikonštatoval,žeprávomoczrušiťvýmersdôsledkomodňatia
vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov (vládneho nariadenia č.
116/1949 Sb. a č. 122/1951 Sb. nikdy neprešla, a preto aj rozhodnutie bývalého ONV Bratislava - Vidiek
č. 47/1965 zo dňa 20.01.1965 treba považovať za nulitný správny akt. Tento štátny orgán totiž rozhodol
nad rámec svojich kompetencií a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto

postihnutého, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez
toho, že by sa tým prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. K odňatiu prídelu bolo
možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetkuNemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktoré však v danom prípade
nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy (pridelenie už raz pridelenej pôdy inému subjektu) právne
predpisy účinné v tomto období neumožňovali. Bývalé okresné národné výbory považovali za naplnenie

tohto ustanovenia aj prípad, ak pridelené pozemky boli v neskoršom období užívané družstvami alebo
štátnymi majetkami, keďže prídelca práve z tohto dôvodu nemohol na prídele hospodáriť a napriek
nedostatku svojej právomoci vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Na základe vyššie uvedeného
mal súd za to, že rozhodnutie Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné ONV
Bratislava - Vidiek č. XX/XXXX zo dňa 20.01.1965 je nulitným správnym aktom, nakoľko ho vydal orgán,

ktorý na to, nebol oprávnený t.j. ONV Bratislava - Vidiek.
11/Pôvodný žalobca V. Q., zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. v priebehu tohto konania, pričom dedičské
konanie po poručiteľovi bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D655/2012 Dnot
221/2012 zo dňa 06.10.2010 a súdny komisár zistil, že ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy
deti poručiteľa V. W., C.. Q., narodená XX.XX.XXXX a V. Q. Y.l., narodený XX.XX.XXXX a manž.
V. Q., C.. T., W. XX.XX.XXXX, t.j. už žalobcovia v tomto konaní. Predmetom dedičského konania

nebola predmetná nehnuteľnosť, dedičia po poručiteľovi odvodzujú svoju aktívnu legitimáciu z princípu
univerzálnej sukcesie. V tomto smere súd poukázal na to, že naliehavý právny záujem na určení
pri výroku, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je daný, nakoľko iba takéto
rozhodnutie môže byť podkladom v nesporovom konaní o dedičstve a následné rozhodnutie o dedičstve
by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

12/V ďalšom súd poukázal na skutočnosť, že v praxi je aktuálna konkurencia vlastníckych žalôb,
respektíve žalôb na určenie vlastníctva so žalobami reštitučnými. Základné východisko k posudzovaniu
takýchto sporov naznačil Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. II ÚS11/04 ..." jedným
zo základných pilierov právneho štátu je právna istota. Pod týmto zorným uhlom musia byť posudzované
spory o vlastníctvo spravidla tam, kde dôvody k jeho spochybneniu sa nenachádzajú v súčasnosti, ale v

udalostiach,ktorésastalipreddesiatkamirokov"....VeľkýsenátobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu Českej republiky vyslovil: "Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období
t.j.od25.02.1948do01.01.1990bezprávnehodôvodu,sanemôžedomáhaťochranyvlastníckehopráva
podľa všeobecných predpisov spravidla podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ani formou
určenia vlastníckeho práva podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p."

13/V danom prípade súd prvej inštancie skonštatoval, že podstatným momentom v danom súdnom
spore bola skutočnosť, že zápis predmetnej nehnuteľnosti na príslušnú PK vložku č. XXXX v prospech
Československého štátu bol vykonaný až dňa 29.10.1957 t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy a
súčasne taktiež po vydaní prídelovej listiny k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli dokladmi o vlastníctve
pôdy a verejnými listinami. Uvedené konanie možno podľa názoru súdu podradiť pod pojem prevzatie

veci štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda vlastnícke právo na štát v rozhodnom období t.j. v období
od 25.02.1948 do 01.01.1990 prešlo, je daný nárok podľa reštitučných predpisov a teda vlastnícka
žaloba je vylúčená, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 4Cdo 130/2007.
14/V predmetnej veci mal súd za to, že uvedený zápis v prospech Československého štátu ktorý

bol vykonaný až dňa 29.10.1957, bolo potrebné preskúmať tak z hľadiska, či došlo takpovediac
k administratívnemu pochybeniu zo strany príslušnej správy katastra alebo skutočne nehnuteľnosť
prešla na Československý štát bez právneho dôvodu, pričom súd ďalej skúmal ako sa štát ako
taký, po vykonaní predmetného zápisu na príslušnej správe katastra v jeho prospech "správal".
Nehnuteľnosť bola vnesená do bývalého JRD Bernolákovo, ktoré túto parcelu obrábalo. Súd dopytom

cez poľnohospodárske družstvo Z. J. - F. zistil, že poľnohospodárske družstvo užívalo parc. č. XXXX E.
XXXX, vedenú v PK vložke č. XXXX, ako štátnu pôdu. Nájomné zmluvy z uvedeného obdobia nemajú,
nakoľko nájomné za poľnohospodársku pôdu v uvedenom období t.j. až do transformácie JRD, ktorá
prebehla v roku 1992, neplatili. Po transformácii družstva uhrádzalo družstvo nájomné Slovenskému
pozemkovému fondu a to až do roku 1998. Z uvedeného mal súd za preukázané, že od roku 1957

sa Československý štát správal ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, respektíve za vlastníka ho
považovalo aj Poľnohospodárske družstvo, ktoré v danom období danú nehnuteľnosť užívalo ako
poľnohospodársku pôdu a súčasne možno skonštatovať, že právny predchodcovia žalobcov sa ako
vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nesprávali (t.j. neobrábali pôdu, nehospodárili, nedomáhali sa svojich
vlastníckych práv a to ani po transformácii predmetného družstva), nakoľko túto obrábalo družstvo, ktoré

malo za to, že ide o štátnu pôdu.
15/Na základe uvedeného súd ustálil, že zápis do PK vložky č. XXXX uskutočnený dňa 29.10.1957
v prospech Československého štátu, nebol vykonaný iba takpovediac ako "administratívna chyba",
ale skutočne došlo k prechodu nehnuteľnosti na štát bez právneho dôvodu, ktoré je z hľadiskavzťahu reštitučnej žaloby podraditeľné pod pojem prevzatie veci bez právneho dôvodu. Významné pre
posúdenie danej veci je práve to, že uvedený zápis v prospech vlastníka - Československého štátu bol
vykonaný tak po vydaní výmeru o vlastníctve pôdy, ako aj po vydaní prídelovej listiny, čo v podstate inak

povedané znamená, že aj keď právnym predchodcom navrhovateľov boli uvedené nehnuteľnosti riadne
pridelené do vlastníctva a to výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 23.12.1947 a následne bola vydaná
prídelová listina zo dňa 02.09.1957 ( už v prospech oboch manželov), bolo im ich vlastníctvo následne
odňaté zo strany štátu a to zápisom v prospech Československého štátu na PK vložku č. XXXX a to dňa
29.10.1957. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe bez právneho dôvodu

sa však nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou
určenia vlastníckeho práva, pokiaľ môže žiadať vydanie veci podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
16/Žalobcovia teda boli povinní uplatniť svoj reštitučný nárok podľa ustanovení zák.č. 503/2003 Z.z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, na príslušnom pozemkom úrade v Senci. Títo svoje reštitučné nároky aj uplatnili, a to včas
a riadne na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci, pričom ku dňu vydania tohto rozhodnutia
nebolo o ich reštitučných nárokoch vzťahujúcich sa k týmto parcelám t.j. aj k spornej nehnuteľnosti
rozhodnuté.

17/Súd mal za to, že žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a
účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu
špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade
tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany
práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je

možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba,
prípadne je právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia
vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla
žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny

záujem na určení, nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia
bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená,
že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej

úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa
týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých
dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené.
18/Nakoniecsúdkonštatoval,žežalovaný3/-SlovenskárepublikazastúpenáSlovenskýmpozemkovým
fondom nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný, keď vlastníctvo nehnuteľností previedol

zmluvouobezodplatnomprevodevlastníckehoprávavprospechspoločnostiHUMA'90,spol.sr.o.,ktorá
uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 5.11.1998 od pôvodných reštituentiek. V uvedenom prípade žalobcovia tvrdili, že Slovenská
republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť
vydržaním a to konkrétne Notárskou zápisnicou č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.01.1998 spísanej na

Notárskom úrade na Plynárenskej ulici č. 1, v Bratislave, pred notárom R.. K. Y.. Skutočnosti tvrdené
v rámci predmetnej notárskej zápisnice, ako aj samotné vydržanie štátu mal súd povinnosť skúmať
avšak iba ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva. V danej veci
však súd ustálil, že žalobcovia môžu svoj nárok uplatňovať iba v rámci reštitučných predpisov a nie
prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva respektíve na uvedenom určení pri obchádzaní

reštitučných prepisov nie je daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného samotný štát -
Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nie je v danom spore pasívne vecne
legitimovaná, a preto súd nárok vo vzťahu k nej z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
19/Záverom dal súd v predmetnej veci do pozornosti konanie tunajšieho súdu pod sp. zn. 5C 923/2008
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 497/2012-764, ktorý v obdobnej veci

rozhodol rovnakým spôsobom.
20/O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
21/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia namietajúc okrem iného nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie ako aj skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Poukázali na to, že podanou žalobou sa nedomáhajú vydania nehnuteľnosti na základe
reštitučných predpisov, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie, ale žiadajú určiť existenciu
vlastníckeho práva, v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 137 písm. c) Civilného

sporového poriadku. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkali nekonzistentnosť, zmätočnosť, súd
prvej inštancie vec posúdil v rozpore s judikatúrou, tiež v rozpore s logickou stránkou a spravodlivým
posúdením veci. Poukázali na prídelovú listinu zo dňa 27. 11. 1958 vydanú v prospech právneho
predchodcu žalobcov Š. Q., ktorá bola vydaná až po zápise vlastníckeho práva Československého
štátu, ku ktorému došlo 29. 10. 1957. V ďalšom poukázali na rekonštrukciu prídelového plánu, ktorý

realizovala spoločnosť HUMA´90 s.r.o. ešte v roku 1997, pri ktorého realizácii bolo zrejmé, že žalovaní
mali vedomosť o realizovaných prídeloch v kat. úz. F.. Nadobudnutiu vlastníckeho práva štátom
titulom vydržania v roku 1998 predchádzala rozsiahla príprava, z ktorej je dôvodné usudzovať, že štát
rešpektoval prídelové konanie, inak by predsa nesúhlasil s rekonštrukciou prídelového konania, ak
by bol presvedčený o svojom nespornom vlastníckom práve. Žalobcovia upozornili na neprávoplatné
rozhodnutie OÚ Senec z 20. 11. 2014, ktorým sa žiadateľom - žalobcom v tomto konaní nenavrátilo

vlastníctvo a neposkytla sa náhrada za nehnuteľnosti z dôvodu, že nie sú splnené podmienky prechodu
nehnuteľnosti na Československý štát v rozhodnom období do 31.12.1989, správny orgán konštatoval,
že nehnuteľnosti tvoriace prídel, boli ešte v roku 2000 vlastníctvom žiadateľov. Zopakovali, že prídelová
listina bola vydaná dňa 27. 11. 1958 ONV Bratislava okolie až po vykonanom zápise vlastníckeho práva
v prospech Československého štátu. Podľa žalobcov títo nie sú oprávnenými osobami na uplatnenie

reštitučných nárokov, špeciálna právna úprava na uvedenú vec nedopadá. V tejto súvislosti poukázali
na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 1.5.2012, podľa ktorého aj osoba, ktorej
nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe sa môže úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva
podľa všeobecných predpisov, a to aj formou určenia vlastníckeho práva, pretože neobstojí právny
záver všeobecných súdov, podľa ktorého, ak sťažovatelia nevyužili svoje právo z reštitučných predpisov,

nemôžu sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa občianskeho práva s odkazom na to,
že ich právo zaniklo. Účelom reštitučných predpisov nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva
oprávnených osôb, ale uľahčenie obnovenie vlastníctva oprávnených osôb. V rozsudku Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 5 Cdo 36/1999 sa konštatuje, že reštitučné predpisy majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu lex specialis za podmienky, že sú dané všetky podmienky pre ich použitie. Preto

v prípade, keď zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka nebol preukázaný a vec bola štátom
alebo právnickou osobou prevzatá len fakticky, nemožno vylúčiť uplatnenie nárokov podľa Občianskeho
zákonníka vrátane ustanovení o ochrane vlastníckeho práva. Odvolatelia rovnako poukázali na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2014 č.k. 8Co/54/2014 - 459 v
obdobnej veci, kde tento konštatoval, že žalobcovia so žalobou nedomáhajú vydania nehnuteľnosti na

základe reštitučných predpisov, keď prípadnú kolíziu určovacieho návrhu podľa všeobecných predpisov
vovzťahukreštitučnýmnárokompodľaosobitnýchpredpisovjepotrebnévyriešiťvkonanívovecisamej,
táto nemôže byť dôvodom zakladajúcim nedostatok právomoci súdu v občianskom súdnom konaní
prejednať žalobcami uplatnený nárok na ochranu vlastníckeho práva formou určovacej žaloby. Tým, že
súd prvej inštancie pre nedostatok právomoci konanie zastavil, vylúčil žalobcov z ďalšej realizácie ich

procesných práv... Skutočnosť, že štát považoval právnych predchodcov žalobcov za vlastníkov aj v
roku 1965 je zrejmá zo skutočnosti, že štát prostredníctvom ONV Bratislava vidiek neplatne rozhodol
o odňatí vlastníckeho práva pre neplnenie prídelových podmienok, ktoré rozhodnutie, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, je nulitným rozhodnutím. Žalobcovia podotkli, že list vlastníctva im bol
zrušený až v roku 2000 z dôvodu duplicity vlastníckeho práva so štátom. Vlastníctvo nehnuteľností podľa

platného dedičského práva prešlo smrťou právnych predchodcov na právnych nástupcov podľa zásady,
že dedičstvo sa nadobúda smrťou, prejednaniu dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi V. Q. však
bráni zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, žalobcovia sa preto svojho práva môžu
domôcť len žalobou na určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po V. Q., resp. že žalobca
4/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Podľa žalobcov štát predmetné nehnuteľnosti nikdy

neužíval, tieto boli právnym predchodcom žalobcov, ktorý bol členom JRD, vnesené do družstva. Ak súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia riadne uplatnili reštitučný nárok na vydanie veci, ktoré konanie
nie je právoplatne skončené, s ohľadom na čo je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva prostredníctvom určovacej žaloby, odvolatelia opakovane poukázali na rozhodnutie správneho
orgánuz20.11.2014.ZidentifikácieparcielvyhotovenejOkresnýmúradomSeneczodňa25.11.2013je

zrejmé, že aktuálnymi vlastníkmi pôvodne pridelených nehnuteľností sú tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný
2/, súd prvej inštancie teda nesprávne konštatoval aktuálne vlastníctvo len žalovaného 1/. Pokiaľ ide o
súdom prvej inštancie konštatovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/, súd v rámci
riešenia predbežnej otázky bude musieť posudzovať splnenie podmienok oprávnenej držby Slovenskejrepubliky podľa notárskej zápisnice N 773/98, N 43 /98, Nz 41/98 L. R.. K. Y. U. Č. T. E. Š. Q., ktorý ako
nová parcela č. XXXX sa stala vlastníctvom Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového
fondu - žalovaného 3/ a bola zapísaná na LV č. XXXX. Podľa žalobcov žalovaný 3/ nemohol platne a

zákonne nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, predmetnú nehnuteľnosť nikdy nemal v držbe
a nemohol byť ani dobromyseľný, naviac ak nehnuteľnosť riadne užívali právni predchodcovia žalobcov
a títo za nehnuteľnosť platili daň, pričom ich vlastníctvo potvrdzovala verejná listina - LV č. XXXX kat.
úz. F.. Žalovaný 3/ nepreukázal, že sa o predmetný pozemok staral, že tento mal nepretržite v držbe.
Žalobcovia preto boli toho názoru, že pasívna vecná legitimácia je splnená aj na strane žalovaného 3/.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené konštatovania resp. námietky žalobcovia navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie resp. aby
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
22/Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov považovali napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne. Argumenty žalobcov v súvislosti s rozhodnutím správneho orgánu
považovali za zavádzajúce, keď uvedené rozhodnutie nie je dodnes právoplatné a prvoinštančný súd

nemal dôvod vysporiadavať sa s takýmto rozhodnutím správneho orgánu. Navrhli preto potvrdenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti.
23/Rovnako žalovaný 3/ navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správneho, zdôraznil pritom nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Rovnako sa stotožnil
so záverom súdu o prednosti reštitučných predpisov v prípade uplatneného nároku žalobcov.

24/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny len vo
vzťahu voči žalovanému 3/.
25/Podľa§126ods.1Obč.zák.,vlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26/V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia možno za vlastnícke žaloby, smerujúce k ochrane
vlastníckeho práva považovať žalobu na vydanie (vypratanie) neoprávnene zadržiavanej veci
(revindikačná žaloba), žalobu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zamedzením iného
porušovania vlastníckeho práva (negatórna, zapieracia žaloba) a žalobu na určenie vlastníckeho práva
v prípade, ak je vlastníctvo sporné.

27/Z ustanovenia § 80 písm. c) OSP, rovnako ako aktuálne z § 137 písm. c) CSP vyplýva, že
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem
skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto
určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude
právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného
návrhu je, že určenie (ne)existencie tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Len tak môže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť

právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho
vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva
stav objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda
stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom.
Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho

vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie
zákonného predpokladu, ktorým je danosť naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať, že v čase

rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné
bremeno) zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
28/Naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (resp.
určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov) vyplýva priamo z ust. § 36a ods.

1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení jeho zmien, podľa ktorého ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto jupredložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne
vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
29/Právny vzťah o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri

nehnuteľností, je pokiaľ ide o účastníkov konania vymedzený osobou, ktorá tvrdí, že je vlastníkom
nehnuteľností a osobou, ktorá je v katastri nehnuteľností ako ich vlastník zapísaná. Skutočnosť, že
žalobca alebo žalovaný sú nositeľmi tvrdených oprávnení alebo povinností, vyplývajúcich z hmotného
práva, je otázkou tzv. vecnej legitimácie (aktívnej či pasívnej). Vecnú legitimáciu účastníka konania
(či už aktívnu alebo pasívnu) určujú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd

účastníkov konania nepoučuje. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
30/V danom prípade ide o spor o určenie vlastníctva (resp. určenie vlastníctva poručiteľa v čase
jeho smrti) časti nehnuteľností, ku ktorým aktuálne svedčí vlastnícke právo podľa zápisu v katastri
nehnuteľností žalovanému 1/ (LV č. XXXX kat. úz. F.) resp. žalovanému 2/ (LV č. XXXX kat. úz

F.), nie už žalovanému 3/. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku tzv. pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného 3/ bol tak správny. Pokiaľ žalobcovia argumentujú potrebou posúdenia otázky,
či Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom mohla predmetnú nehnuteľnosť
nadobudnúť vydržaním, potrebou posúdenia skutočností tvrdených v rámci notárskej zápisnice, ako
aj potrebou posúdenia podmienok samotného vydržania vlastníckeho práva štátom, ide o posúdenie

otázok predbežných vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva. Ak súd rieši platnosť právneho
úkonu ako predbežnú otázku, môže si záver o tom urobiť aj v prípade, že účastníkom konania nie
je žiaden z účastníkov tohto právneho úkonu (porovnaj rozsudok NS ČR z 3.4.2002, sp. zn. 21 Cdo
679/2011).
31/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa zamietnutia žaloby voči žalovanému 3/ potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
32/V súdenej veci sa žalobcovia, ako právni nástupcovia, domáhajú určenia že do dedičstva po
poručiteľovi V. Q. W.. X.X.XXXX, A.. XX.X.XXXX, patrí parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná
plocha o výmere 46.930m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 3.070 m2,

katastrálne územie F., obec Bernolákovo, okres Senec, tak ako je vyznačený v geometrickom pláne
č. XX/XXXX /stav podľa registra C KN/, vypracovanom dňa 12.03.2009 Y. U. a úradne overeným
dňa 31.3.2009 Katastrálnym úradom v BA, Správou katastra Senec pod č. XXX/XX, v podiele 5/8 k
nehnuteľnostiam a určenia, že Š. Q., W.. X.XX.XXXX je v 3/8 podielovým spoluvlastníkom pozemkov
parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o celkovej výmere 46.930m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o

výmere 3.070 m2 k.ú. F., obec Bernolákovo, okres Senec, tak ako sú vyznačené v GP č. XX/XXXX /stav
podľa reg. C KN/ vypracovanom dňa 12.3.2009 Y. U. a úradne overeným dňa 31.3.2009 Katastrálnym
úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pod č. XXX/XX.
33/Súd prvej inštancie rozhodujúc svojim uznesením zo dňa 14. septembra 2016 č.k. 4C/928/2008-704
v zmysle § 142 ods.2 CSP o prípustnosti zmeny žaloby však nepripustil zmenu tak, ako to požadovali

žalobcovia, keď podľa zmenenej žaloby (prvej časti) sa touto žalobcovia domáhajú určenia, že do
dedičstva po poručiteľovi V. Q. W.. X.X.XXXX, A.. XX.X.XXXX, patrí parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere 46.930m2, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 3.070 m2, katastrálne územie F., obec
Bernolákovo, okres Senec, tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX /stav podľa registra
C KN/, vypracovanom dňa 12.03.2009 Y. U. a úradne overeným dňa 31.3.2009 Katastrálnym úradom

v BA, Správou katastra Senec pod č. XXX/XX, v podiele 5/8 k nehnuteľnostiam...
34/Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, je tak postihnuté
chybou v písaní (absencia parc. č. XXXX/XX), v konečnom dôsledku tak súd rozhodoval o inej žalobe,
než ako navrhovali žalobcovia, resp. žalobe neúplnej. Z tohto dôvodu neostalo odvolaciemu súdu iné,
ako vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP,
kde musí súd prvej inštancie vykonať nápravu postupom podľa § 224, § 234 ods. 2 CSP.
35/K záveru súdu prvej inštancie, že oprávnená osoba, prípadne jej právny nástupca, sa nemôže
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho

predchodcu ku dňu jeho smrti, ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu, odvolací
súd poukazuje na skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci (za situácie, kedy bolo konanie
zastavené a vec postúpená na konanie vecne a miestne príslušnému Obvodnému pozemkovému
úradu v Senci) zo dňa 19. mája 2015 č.k. 6Co/527/2014-620, kde už odvolací súd zaujal názor, žežalobcovia sa nedomáhajú vydania nehnuteľností na základe reštitučných predpisov. Prípadnú kolíziu
určovacej žaloby podľa všeobecných predpisov vo vzťahu k reštitučným nárokom podľa osobitných
predpisov treba vyriešiť v konaní o veci samej. Táto prípadná kolízia nemôže byť dôvodom zakladajúcim

nedostatok právomoci súdu v občianskom súdnom konaní prejednať žalobcami uplatnený nárok na
ochranu vlastníckeho práva formou určovacej žaloby.
36/K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že reštitučné predpisy majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu lex specialis za podmienky, že sú dané všetky podmienky pre ich použitie. Zistenie
týchto podmienok prebieha v správnom konaní pred Okresným úradom Senec, pozemkový a lesný

odbor. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. novembra 2018 č.k. 12Sp/88/2014-115 bolo
rozhodnutie pôvodne Obvodného pozemkového úradu v Senci č. OU-SC-PLO/2014/3831-1/774/Ko zo
dňa20.11.2014 podľa§250jods.2písm.b/,c/,e/Občianskehosúdnehoporiadkuzrušenéavecvrátená
úradu na ďalšie konanie. Keďže žalobcami uplatnený reštitučný nárok by mal byť prejednaný ako nárok
primárny, pričom tam prejednávané otázky (najmä vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 28. novembra 2018 č.k. 12Sp/88/2014-115) môžu mať bezosporu význam pre ďalšie

rozhodovanie súdu v aktuálne prejednávanej veci, prichádza do úvahy i fakultatívne prerušenie konania
v zmysle § 164 CSP do skončenia označeného správneho konania.
37/Keďže žalovaný 3/ bol v odvolacom konaní plne úspešnou stranou, odvolací súd mu priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Ak odvolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov

súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
38/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).