Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214277
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117214277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcov: 1. F. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 3. F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 4. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, všetci žalobcovia
v konaní zastúpení: Advokátska kancelária PM Lawyers, s.r.o., IČO: 47 251 387, Gaštanová 13, 811
04 Bratislava, proti žalovaným: 1. E. IČO: 00 313 181, E., XXX XX Q., zastúpený: VESTENICKÁ & BD
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, 2. P.. P. T., P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, Lazaretská 3/A, 811
08 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej v 1.
rade trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v
2. rade trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 29.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017, domáhali
ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V petite sa domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť ospravedlniť sa žalobcom, a to prednesením
navrhovaného textu ospravedlnenia na obecnom zastupiteľstve, zverejnením ospravedlnenia na
úradnej tabuli po dobu jedného mesiaca, zverejnením ospravedlnenia v občasníku Q. a zverejnením
ospravedlnenia formou vyhlásenia v obecnom rozhlase, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, a to žalobcom v 1., 3. a 4. rade každému v sume 1.000,- eur a žalobkyni v 2. rade v sume
5.000,- eur. V petite sa tiež domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 2. rade
povinnosťospravedlniťsažalobcom,atoprednesenímnavrhovanéhotextuospravedlnenianaobecnom
zastupiteľstve, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, a to žalobcom v 1., 3. a 4. rade v sume
1.000,- eur a žalobkyni v 2. rade v sume 5.000,- eur.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú obyvateľmi obce Q. v ktorej majú trvalý pobyt. Žalovaná

v 1. rade je právnickou osobou, ktorá vykonáva svoje úlohy prostredníctvom starostu a obecného
zastupiteľstva. Obecnému zastupiteľstvu žalovanej sú vyhradené úlohy v ustanovení § 11 ods. 4 zák.
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade je poslancom
obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo zasadanie obecnéhozastupiteľstva za prítomnosti poslancov, hlavného kontrolóra obce a verejnosti. Zo zasadania obecného
zastupiteľstva bola spísaná zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX, dostupná na internetovej stránke žalovanej
v 1. rade. Za overovateľa zápisnice bol zvolený poslanec - žalovaný v 2. rade. Program zasadnutia

obecného zastupiteľstva pod bodom 4. písm. e) obsahoval bod „incident rodiny Q. a p. H. X. - predkladá
poslanec P.. T., P.". Na str. 3 až 4 zápisnice sa uvádza, že: poslanec P.. T. navrhol prednostne prerokovať
bod z rôzneho: e) incident rodiny Q. a p. H. X.. Starosta dal hlasovať za tento návrh na presunutie
bodu rokovania. Za tento návrh hlasovalo 5 poslancov. Žalobcovia ďalej v žalobe citujú zo strany 4
zápisnice, a to v pôvodnom znení, ako aj po oprave zápisnice, tiež zo strany 7, 8, 9 a 10 zápisnice.

PoslanecT.opätovnedoplnilzápisnicuotvrdenie,ževýkonverejnýchvecínepodliehaochranesúkromia
a v takom prípade nie je potrebné privolenie napr. na verejnom padnutí obecného zastupiteľstva. Z
uvedeného možno podľa žalobcov vyvodiť úmysel poslanca obecného zastupiteľstva - žalovaného v 2.
rade urobiť zo sporu obyvateľov obce „vec verejnú", aby sa na danú vec nemohlo aplikovať „písomné
znenie zákona § 11 až 13 občiansky zákonník" a ide o zneužitie politickej moci na súkromné účely.
Dňa XX.XX.XXXX. sa konalo zasadanie obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade za prítomnosti

poslancov, hlavného kontrolóra obce a verejnosti. Zo zasadania obecného zastupiteľstva bola spísaná
zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX,. dostupná na internetovej stránke žalovanej v 1. rade. Žalobcovia v
žalobe ďalej citovali zo strany 15 zápisnice. Výroky o žalobcoch sú podľa žalobcov buď nepravdivé,
pravdu skresľujúce, zavádzajúce alebo zveličené. Forma a spôsob výrokov na obecnom zastupiteľstve
žalovanej v 1. rade vytvára zlú povesť o žalobcoch ako obyvateľoch obce. Prednesené výroky vôbec

nepatria na zasadnutie obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade a predstavujú nástroj žalovaného
v 2. rade na spolitizovanie súkromného sporu s poslancom X. a teda zneužitie politickej moci na
súkromné účely. Prednesené výroky totiž boli podané tak, že verejnosť môže žalobcov vnímať veľmi
negatívne. Informácia o súkromnom spore s poslancom X. je síce pravdivá, avšak podanou formou je
pravdu skresľujúca a znevažujúca. Všetky výroky sú objektívne spôsobilé vyvolať o žalobcoch dojem,

že majú sústavné incidenty, ktoré by sa mali stať verejne známe, že sú na nich časté sťažnosti, že
občania majú časté konflikty so žalobcami, že existuje nábor, aby sa na žalobcov sťažovala širšia
verejnosť, že žalobcovia napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami, vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele,
vyhrážajú sa smrťou, že žalobcovia nemajú právo na ochranu osobnosti, keď ide o prednes na obecnom
zastupiteľstve v rámci "výkonu verejných vecí", že žalobcovia napádajú ľudí "štyria na jedného", že

sú tyrani, sú odjakživa problémoví, bijú sa, že môžu zabíjať, že by mali byť vysťahovaní z obce, že
by sa mala posilniť sila verejnej mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí pred domom žalobcov, že je
správne vec zobrať do vlastných rúk a žalobcov potrestať svojpomocne verejnou bitkou, že sa občania
cítia žalobcami ohrození na živote, že žalobcovia sú nebezpeční, majú zbraň a demonštráciou by bolo
ohrozených 400 ľudí, že žalobcovia sú konfliktní, že sú vlastníkmi strelných zbraní, že sú prirovnávaní

k vrahovi z I. ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí, že jazdia neprimerane rýchlo na
štvorkolkách v uličkách a na poliach, že žalobcovia boli uznaní vinnými bez uvedenia skutku a orgánu a
boli vyslovené s cieľom bagatelizovať správanie druhej strany sporu - poslanca X. a zabezpečiť dôkazy
o tom, že žalobcovia sú problémoví pre iné správne a trestné konania. Z osôb zodpovedných za šírenia
klamlivých informácií o žalobcoch na obecnom zastupiteľstve žalovanej v 1. rade možno považovať

žalovaného v 2. rade, vďaka ktorému je povesť žalobcov nielenže ohrozená, ale ochromená. Žalobcovia
stratili spoločenský a súkromný život aj vďaka tomu, že všetky prednesy sú zaznamenané v zápisnici
z obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade a zverejnené na jej internetovej stránke. Informácie
obsiahnuté v zápisniciach sú škandalizujúce a neobsahujú žiadne stanovisko žalobcov. Vzhľadom na
ich ciele, ktoré sledovali, došlo k zásahu objektívne spôsobilému narušiť osobnostné práva žalobcov

chránené ustanovením § 11 a 13 OZ a cti a dobrej povesti žalobcov v súvislosti s ich životom v obci,
čo odôvodňuje poskytnutie ochrany smerujúcej k náprave tohto stavu spočívajúcej v ospravedlnení.
Česť občana je integrálnou súčasťou dôstojnosti človeka, formuje základ mnohých rozhodnutí členov
demokratickej spoločnosti, ktoré sú fundamentálne pre jej dobré fungovanie, najmä rozhodovanie pri
voľbách do verejných funkcií, pri výbere zamestnancov. Ak je česť poškodená tvrdeniami uvádzanými v

skutkovo posunutých rovinách, teda neopodstatneným obvinením vyjadreným verejne a pokiaľ sa tieto
tvrdenia týkajú osoby a pôsobenia na verejnosti, môže byť česť poškodená trvalo, čo zodpovedá aj
tomuto prípadu. Naviac zverejnenie všetkých uvedených informácií vzhľadom na úlohy žalovanej v 1.
rade uvedené v ustanovení 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nebolo nevyhnutné, pre
výkon úloh žalovanej v 1. rade bezvýznamné a cieľom bolo škandalizovať a očierniť žalobcov, čím došlo

k zásahu na ochranu osobnosti žalobcov a to takým spôsobom, že okrem iného bola v značnej miere
ohrozená vážnosť žalobcov v spoločnosti, v dôsledku čoho nepostačuje len ospravedlnenie sa, ale je
odôvodnená tiež náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Neoprávnený zásah žalovaných do práva
na ochranu osobnosti žalobcov, ku ktorému došlo zverejnením nepravdivých tvrdení stále trvá, nakoľkopredmetné zápisnice sú stále uverejnené na internetovej stránke, na základe čoho majú predmetné
údaje širokú publicitu. Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že zásah žalovaných, vzhľadom na jeho
intenzitu, rozsah a trvanie je spôsobilý privodiť žalobcom závažnú ujmu spočívajúcu vo vážnom ohrození

cti a nebezpečenstva vzniku značného zníženia vážnosti žalobcov v spoločnosti, spolu s dôvodne
sprievodnými pocitmi krivdy, nespravodlivosti, zlosti a obťažovania, ktoré musia žalobcovia trpieť a k
zmierneniu závažnosti tejto ujmy nepostačuje morálna satisfakcia, preto je na mieste priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy. Zvýšená náhrada u žalobkyne v 2. rade je odôvodnená tým, že po incidente a
po zverejnení napadnutých výrokov o incidente a jej rodine je sledovaná v psychiatrickej ambulancii,

pretože sa psychicky zrútila, schudla, nespí celé noci, bojí sa, v noci sa strháva so strachom, že ich
chcú zabiť, trasie sa, búši jej srdce, bolí žalúdok, zvracia alebo ju napína na zvracanie, plače, bojí sa, čo
zlé sa stane, akoby cítila, že im hrozí nebezpečenstvo, je depresívna, úzkostná, čo je charakteristické
pre posttraumatickú stresovú poruchu až hraničnú psychózu a je nútená užívať antidepresíva a žije v
sociálnej izolácii a zlyháva v sociálnom fungovaní. Z dôvodu depresií a zvýšenej intrapsychickej tenzie
jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidita) na 70 %. Podľa

§ 13 ods. 3 OZ výšku primeraného zadosťučinenia určí súd, a to vzhľadom na závažnosť vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a žalobcovia navrhujú, aby súd prihliadol na
intenzitu a rozsah zásahu do cti a dôstojnosti žalobcov, v dôsledku ktorého došlo k ohrozeniu a zníženiu
vážnosti žalobcov v spoločnosti v značnej miere a na tú skutočnosť, že primerané zadosťučinenie
má slúžiť nielen na zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale malo by pôsobiť najmä preventívne,

aby k takýmto zásahom už nedochádzalo. Žalobcovia v petite žaloby navrhli, aby súd žalovanú v 1.
rade zaviazal povinnosťou na obecnom zastupiteľstve predniesť, na úradnej tabuli zverejniť po dobu
jedného mesiaca a v občasníku Q. zverejniť ospravedlnenie v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce
Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli prednesené výroky zverejnené v zápisnici z obecného
zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o rodine Q., ktoré okrem iného obsahovali tvrdenia,

že majú sústavné incidenty, že sú na nich časté sťažnosti, že sú konfliktní, problémoví že žalobcovia
napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami, vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele, vyhrážajú sa smrťou, že sú
tyrani, bijú sa, že môžu zabíjať, že by mali byť vysťahovaní z obce, že by sa mala posilniť sila verejnej
mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí pred domom žalobcov, že je správne vec zobrať do vlastných rúk
a žalobcov potrestať svojpomocne verejnou bitkou, že žalobcovia sú nebezpeční, sú vlastníkmi strelných

zbraní a že sú prirovnávaní k vrahovi N. ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí. Uvedené
údaje týkajúce sa rodiny Q. sú nepravdivé. E. Q. sa rodine Q. za uvedenie nepravdivých a pravdu
skresľujúcich údajov ospravedlňuje.“ Žalobcovia ďalej navrhli, aby súd žalovanú v 1. rade zaviazal tiež
povinnosťou tri krát po dobu troch dní zverejniť formou vyhlásenia v obecnom rozhlase ospravedlnenie
v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli prednesené

výroky zverejnené v zápisnici z obecného zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o
rodine Q.. Uvedené údaje týkajúce sa rodiny Q. sú nepravdivé. Obec Q. sa rodine Q. za uvedenie
nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov ospravedlňuje.“ Žalobcovia v petite žaloby ďalej navrhli, aby
súd žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou na obecnom zastupiteľstve predniesť ospravedlnenie
v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX som predniesol

výroky zverejnené v zápisnici z obecného zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o rodine
Q., ktoré okrem iného obsahovali tvrdenia, že treba prednostne prerokovať incident rodiny Q. a p. H.
X., že treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce,
že s rodinou Q. mali viacerí problémy a upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných
zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v X. C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko

nevinných ľudí, za čo sa rodine Q. ospravedlňujem.“ Ďalej žalobcovia navrhli zaviazať žalovanú v 1.
rade a žalovaného v 2. rade každého povinnosťou zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi v 1.
rade vo výške 1.000,- eur, žalobkyni v 2. rade vo výške 5.000,- eur, žalobcovi v 3. rade vo výške 1.000,-
eur a žalobcovi v 4. rade vo výške 1.000,- eur.

3. Ako dôkazy žalobcovia označili a predložili Zápisnicu zo zasadania obecného zastupiteľstva vo Q.
zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie k zápisnici, Zápisnicu zo zasadania obecného zastupiteľstva vo Q. zo
dňa XX.XX.XXXX, Odborný posudok o invalidite, Lekársky nález zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhli doplniť
dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedka G.. F. Y., I...

4. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že s uplatneným nárokom žalobcov nesúhlasí
a tento považuje za nedôvodný. Má za to, že nie je pasíve vecne legitimovaná v tomto spore. Je
pravdou, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva.
Ustanovenie § 12 ods. 9 predmetného zákona hovorí, že rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadneverejné. Na základe čoho sa na predmetné rokovania obecného zastupiteľstva dostavili občania obce
Q., ktorí prišli vyjadriť svoje obavy a predniesť svoje sťažnosti týkajúce žalobcov, pričom takýto postup
je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukaze žalovaná v 1. rade na ustanovenie § 3 ods. 2

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva rovnako
znamená, že získané informácie možno ďalej voľne rozširovať. Zmyslom inštitútu verejnosti rokovania
obecného zastupiteľstva je možnosť pre kohokoľvek získať informácie o takomto rokovaní, o jeho
priebehu a jeho obsahu. Toto právo účasti je aj výrazom práva obyvateľov obce bezprostrednou formou
kontrolovať svojich zástupcov. Žalovaná v 1. rade má vedomosť aj o tom, že sa občania obce Q.

opakovane obracali so sťažnosťami priamo na žalovaného v 2. rade keďže tento je poslancom obecného
zastupiteľstva a teda je voleným zástupcom obyvateľov obce Q., pričom žalovaný v 2. rade prezentoval
svojím prostredníctvom názory a podnety obyvateľov obce a snažil sa ako poslanec zastupiteľstva
požiadavkám obyvateľov vyhovieť. Žalovaná v 1. rade sa nestotožňuje s vyjadreniami žalobcov, že
výroky, ktoré boli o ich osobách prednesené na zastupiteľstvách sú nepravdivé, pravdu skresľujúce,
zavádzajúce alebo zveličené. Žalobcovia sú v obci Q. ako aj v okolí „známe firmy“ nemajúce dobrú

povesť vzhľadom na ich správanie a vystupovanie voči ostatným spoluobčanom. Ohľadom incidentu
„rodiny Q. a p. H. X.“ žalovaná v 1. rade uvádza, že je neprípustné súhlasiť s vyjadrením žalobcov,
že informácia o súkromnom spore s poslancom X. je síce pravdivá, avšak podanou formou je pravdu
skresľujúca a znevažujúca. Ako prvé dáva do pozornosti, že sa nejednalo o súkromný spor, konanie
žalobcov vykazuje známky závažnej trestnej činnosti, ktorá je v súčasnosti predmetom vyšetrovania

OČTK. Trestné konanie je v súčasnosti vedené pred OR PZ v S., pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX. S
písomným súhlasom poškodeného trestným činom predkladá žalovaná v 1. rade upovedomenie OČTK,
z ktorého vyplýva, že bolo osobám F. Q., F. Q., F. Q. vznesené obvinenie za zločin obmedzovania
osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na ust. § 138 písm. c), d) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona. Je pravdou, že predmetne obvinenie bolo uvedeným osobám zrušené, avšak aj
naďalej prebieha vyšetrovanie kedy je vedené trestné stíhanie vo veci. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla,
že vyjadrenia, ktoré prezentovali obyvatelia obce Q. či už priamo alebo prostredníctvom poslancov
na adresu žalobcov sú pravdivé. Osoby žalobcov sú v obci dobre známe a s väčšinou obyvateľov
obce Q. prišli vzhľadom na ich neprispôsobivý štýl života do konfliktu. Zo strany mnohých občanov

bolo na žalobcov podaných niekoľko trestných oznámení, kedy bezdôvodne napádali okoloidúcich ľudí
po ulici, vyhrážali sa im a ničili ich majetok. Obyvatelia obce Q. tak majú dôvodné obavy a strach o
svoje zdravie a majetok. Skutočnosť, že žalobcovia sú problémovými osobami, je preukázateľná na
základevýpisuresp.odpisuzregistratrestovakoajvýpisuzevidenciepriestupkov.Ouvedenomsvedčia
napríklad rozhodnutia E., odboru všeobecnej vnútornej správy v spojení s rozhodnutím Ministerstva

vnútra, sekcie verejnej správy, odboru priestupkov, ktorými boli F. a F. Q. uznanými vinnými zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a zároveň im bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu. Možno vyvodiť, že ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré spôsobia
nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (napr. zníženie
vážnosti fyzickej osoby v očiach spoluobčanov). Pravdivosť tvrdení o „problémovosti“ žalobcov navrhla

žalovaná preukázať výpoveďami svedkov. Žalovaná v 1. rade má za to, že jej konaním, teda tým,
že zverejnila predmetné zápisnice na svojom webovom sídle, nijakým spôsobom nedošlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcov, nakoľko žalovaná v 1. rade si tak splnila svoje povinnosti, ktoré jej
vyplývajú jednak zo zákona č. 369/1990 Zb. a jednak zo súvisiacich právnych predpisov. Je bežnou
praxou, že orgány samosprávy informujú obyvateľov o činnosti zastupiteľstva prostredníctvom svojho

weboveho sídla. Súčasne žalovaná v 1. rade zastáva názor, že nakoľko zápisnica odzrkadľuje reálny
priebeh úkonu, nemala ani možnosť akýmkoľvek zákonným spôsobom zasiahnuť do obsahu zápisnice
a obmedziť obyvateľov obce Q., aby priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov vyjadrili
svoje názory či podali podnety alebo sťažnosti. Ďalej poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, a
síce rozhodnutie zo dňa 09.04.2002, sp.zn. 28Cdo/1863/2001 a zo dňa 02.01.2003, sp.zn. 28Cdo/1395/

2002. Na základe uvedených skutkových ako aj právnych skutočností má žalovaná v 1. rade za to, že
v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko si len plnila svoje zákonné povinnosti, preto
navrhla, aby súd žalobu zamietol. Zároveň v zmysle ust. § 164 C.s.p. navrhla, aby súd konanie prerušil
z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného pred OR PZ v S., pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT-
XXXX, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

5. Žalovaná v 1. rade ako dôkazy označila a predložila Správu o povesti, Upovedomenie zo dňa
XX.XX.XXXX. Ďalej navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov H. X., N. X., S. P., G. A., S. P., F.
X., Q. W., F. M., H. G., Q. N., Y. L..6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok žalobcov v celom
rozsahu neuznáva. Poukazoval na to, že žalobcovia citovali pasáže zo zápisníc zo zasadnutí obecného

zastupiteľstva, pričom vo svojej žalobe paušalizujú, nekonkretizujú a nerozoberajú podstatu prípadného
difamačného charakteru sporných výrokov, pritom žalobcovia citujú mnoho výrokov tretích osôb, ktoré
aniniesústranamitohtosúdnehokonaniaazazodpovednýchurčujúvýlučnežalovaných.Spornévýroky
nie sú právne identifikované ani z hľadiska dvoch kategórií: skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a
nie je k tomu žalobcami uvedená príslušná argumentácia, ktorá má osobitné právne črty k predmetným

dvom kategóriám. Zacielenie žalobcov na výroky žalovaného v 2. rade je možné identifikovať až v
žalobnom návrhu žaloby, ktorými podľa žalobcov sú: - treba prednostne prerokovať incident rodiny Q.
a p. H. X., - treba dať ešte priestor verejností, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii
obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy, - upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi
strelnýchzbraníamohlibyťtakspojenísudalosťouvX.edyvlastníkzbraníbezdôvodnezastrelilniekoľko
nevinných ľudí. Je však potrebné uviesť, že vyššie uvedeným sporným výrokom sa žalobcovia vo svojej

žalobe absolútne nevenovali a neuviedli k nim konkrétne argumenty, iba akýsi paušálny sumár ich
nesúhlasu. Napriek tomu, že sporné výroky žalovaného v 2. rade na obecnom zastupiteľstve neodzneli
tak, ako ich uvádzajú žalobcovia, resp. nie v takom duchu, ako ich žalobcovia účelovo skresľujú vo
svojej žalobe, žalovaný v 2. rade má plné právo diskutovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú obce Q. a
obyvateľov obce Q., ktorých v zastupiteľstve reprezentuje. Žalobcovia účelovo vo svojej žalobe dokonca

uvádzajú zo zápisníc preškrtnuté pasáže, ktoré boli v zápisnici žalovaným v 2. rade namietnuté, nakoľko
absolútne nezodpovedali skutočnosti. Žalobcovia opomenuli uviesť zásadnú skutočnosť, že zápisnicu
zo dňa XX.XX.XXXX . žalovaný v 2. rade ako overovateľ ani len nepodpísal. Počas zasadnutia obecného
zastupiteľstva obce Q. zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhotovený aj zvukovo-obrazový záznam, ktorý jasne
preukazuje to, že sporné výroky neboli žalovaným v 2. rade uvedené tak, ako ich uvádzajú žalobcovia,

prípadne absolútne nie v takom kontexte, v akom sa ich snažia žalobcovia vo svojej žalobe účelovo
vykresliť. Žalovaný v 2. rade na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX v
súlade so zaužívanou praxou navrhol, aby jeden z bodov týkajúceho sa incidentu rodiny Q. a p. H.
X. bol prerokovaný skôr, nakoľko sa v miestností, kde sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva,
nachádzala verejnosť, ktorá mala záujem sa vyjadriť okrem iného aj k tomuto bodu. Žalovaný v 2.

rade mal záujem iba predísť tomu, aby verejnosť nemusela čakať na prerokovanie ostatných bodov, ku
ktorémupravdepodobnenemuselimaťanizáujemsavyjadrovať.Ideoštandardnúpraxnazasadnutiach
(nie len) obecných zastupiteľstiev, pričom ako je zo záznamu a zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX
zrejmé, predmetný návrh bol schválený takmer všetkými poslancami obecného zastupiteľstva, teda vôľu
bod presunúť vyjadrilo obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán. Zo záznamu je takisto zrejmé, že

žalovaný v 2. rade výlučne navrhol presun bodu, avšak presun bodu absolútne nekomentoval a už vôbec
nie v takom znení, ako to uvádzajú žalobcovia (časová stopa Záznamu 2:20 minúta). Žalovanému v
2. rade však nie je absolútne zrejmé, z akého dôvodu by takýto bežne zaužívaný procedurálny návrh
mal byť čo i len objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnosti žalobcov. Túto skutočnosť žalobcovia v
žalobe neuviedli. Zo Záznamu ja evidentné, že ani incident týkajúci sa žalobcov, uvádzaný v zápisnici

ako aj v žalobe, žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nekomentoval, ba dokonca ani neuvádzal,
čoho sa predmetný incident týkal. Tak ako je zápis prednesu žalovaného v 2. rade (po oprave/
námietke žalovaného v 2. rade) uvedený na 4 str. zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX., tak aj bol podľa
záznamu zo strany žalovaného v 2. rade vykonaný (časová stopa záznamu 3:00 minúta). Rovnako
zo záznamu vyplýva (časová stopa záznamu 3:58 minúta), že žalovaný v 2. rade uviedol výlučne to,

že ako poslanec obecného zastupiteľstva dostáva od občanov obce Q. mnoho sťažností a podnetov
týkajúcich sa žalobcov, prípadne niektorých žalobcov. Žalovaný v 2. rade však žiadnym spôsobom ďalej
nehodnotil osoby žalobcov a ani neuvádzal klamlivé informácie a ani neprimerané hodnotiace úsudky.
Nakoľko išlo o osobné skúsenosti verejnosti/občanov, tieto verejnosť/občania následne uviedli osobne
na predmetnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, čím z hľadiska splnenia požiadavky pasívnej vecnej

legitimácie, nemôže byť zodpovednosť vyvodzovaná voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný počas svojho
prednesú akcentoval výlučne na skvalitnenie bezpečnosti občanov v rámci obce Q. a na zlepšenie
prevencie pred incidentmi. Teda za žiadnych okolností žalovaný v 2. rade nenavádzal, aby skutočnosti o
žalobcoch boli zaznamenávané do zápisnice, alebo aby verejnosť uvádzala o žalobcoch klamlivé alebo
pravdu skresľujúce skutočnosti. Žalovaná v 2. rade ďalej poukázal na ustanovenia § 12 ods. 9 a § 3 ods.

2 písm. c), d), f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tam uvedené práva obyvatelia obce Q. aj
využili v celom rozsahu a obracajú sa so svojimi požiadavkami na obec, ako aj na jednotlivých poslancov,
žalovaného v 2. rade nevynímajúc. Žalovaný v 2. rade plne rešpektoval práva obyvateľov a napomáhal
vykonávať práva obyvateľov, za čo nemôže byť za žiadnych okolností sankcionovaný. Tretí sporný výrokplne zosobňuje všeobecnú spoločenskú diskusiu ohľadom držby zbraní (bežnými) občanmi. Diskusia
ohľadom držby zbrani je horúcou témou posledných desaťročí, o ktorej sa diskutuje od akademickej
pôdy, cez laické diskusné fóra, až po politické rozpravy obecných, mestských a národných parlamentov.

Z dávnejšej histórie, ako aj z hľadiska veľmi aktuálnych spoločenských situácií, je nespočetné množstvo
príkladov nešťastného a neadekvátneho použitia zbraní, pri ktorých došlo k usmrteniu mnoho nevinných
osôb. K takýmto nešťastiam sa zástancovia a ako aj oponenti zákazu držby zbraní pravidelne vyjadrujú
a uvádzajú svoje názory na pôde súkromných diskusií, ako aj na pôde verejných zasadnutí, ako je
aj samotné zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Voderady. Je úplne samozrejmé a od poslanca

obecného zastupiteľstva sa aj očakáva, že poslanec sa k týmto verejnospoločenským udalostiam bude
vyjadrovať,vkontexteaktuálnychudalostívtuzemskualebovzahraničí,vspojenísoživotomobyvateľov
obce, ktorých v obecnom zastupiteľstve žalovaný v 2. rade ako zvolený zástupca reprezentuje. Išlo o
prejavený názor žalovaného v 2. rade na často pertraktovanú tému držby zbraní, vzhľadom na vtedy
aktuálnu situáciu v C., kedy XX. C. XXXX. útočník zaútočil pištoľou a revolverom na návštevníkov v C.
J. W., pričom išlo o hromadnú vraždu. Je teda pochopiteľné, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva

konanom dva dni po tom, t.j. R. XXXX, bola táto téma otvorená, nakoľko žalobcovia alebo niektorí zo
žalobcov, sú držiteľmi zbraní, pričom takýto prejav a prejavený názor žalovaného v 2. rade v celom
rozsahu a bez akýchkoľvek pochybností spadá pod pole základnej slobody prejavu, ktorá tak ako aj
každej inej fyzickej osobe, prináleží aj žalovanému v 2. rade a takýto prejav je chránený pred tým,
aby bol akokoľvek zo strany štátu, súdu alebo iných orgánov sankcionovaný. Žalovaný v 2. rade

považuje za potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že povesť žalobcov (nie len) v rámci obce Q.,
nie je zrovna pozitívna. Mnohé sťažnosti a podnety zasielané žalovanému v 2. rade ako poslancovi
obecného zastupiteľstva zo strany obyvateľov obce Q., sa týkajú práve osôb žalobcov. Žalovaný v
2. rade je prakticky povinný s takýmito sťažnosťami a podnetmi obyvateľov obce Q. sa zaoberať a
podľa potreby ich riešiť v rámci jeho možností ako verejne činnej osoby a reprezentanta voličov. Podľa

vedomosti žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade podal v tomto súdnom konaní rovnako písomné
vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého doložil správu o povesti, rozhodnutie obvodného úradu v S., ako
aj označil trestné konanie týkajúce sa osôb žalobcov, alebo niektorých osôb zo žalobcov. Z týchto
dokumentov je možné vyvodiť, že správanie žalobcov nemožno charakterizovať ako správanie vzorných
občanov, samozrejme posúdenie toho, či bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, je výsostne na

polícií a orgánoch činných v trestnom konaní. Ako už bolo uvedené, žalovaný v 2. rade prijíma mnoho
sťažností a podnetov od občanov obce Voderady a z ich obsahu vyplýva, že ich názor o osobách
žalobcov je značne negatívny. Z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade navrhol vypočuť označených svedkov.
Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že sporné výroky uskutočnené žalovaným v 2. rade, v tom rozsahu,
v akom ho žalobcovia označili v žalobe, nemohli z hľadiska ich obsahu, vyznenia a účelu za žiadnych

okolností ani len objektívne byť spôsobilé zasiahnuť do osobnosti žalobcov, pretože sporné výroky neboli
klamlivé a ani difamačné. Preto aj požiadavka žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je absolútne
nedôvodná, pretože nie je splnená ani len primárna podmienka priznania nároku podľa ustanovenia §11
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade celý čas iba pravdivo opisoval skutočnosti, prípadne k nim
vyjadril objektívny nezaujatý názor. Ako už bolo spomenuté, nepravdivosť alebo klamlivosť vo vzťahu

k sporným výrokom žalovaného v 2. rade žalobcovia v žalobe vôbec nerozviedli, iba sa plošne voči
nim vyhradili. Podľa ustanovenia §13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť strane sporu priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy výlučne v prípade, ak sa zásah do ochrany osobnosti reálne prejaví vo
sfére tejto strany sporu najmä tým, že bola tejto strane sporu v značnej miere znížená dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti. Túto skutočnosť však žalobcovia žiadnym spôsobom vo svojej žalobe

a ani doloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázali a túto skutočnosť nepreukazuje ani kópia
odborného posudku o invalidite a lekársky nález doloženými žalobcami, nakoľko v tomto prípade v
celom rozsahu absentuje kauzálny nexus medzi prípadným zdravotným stavom žalobkyne v 2. rade a
konaním žalovaného v 2. rade. Uvedené zdravotné dokumenty prakticky nič pre účely tohto súdneho
konania nepreukazujú a sú právne irelevantné, dokonca v lekárskom náleze sú očividne zaznamenané

iba subjektívne zdravotné pocity žalobkyne v 2. rade, ktoré sama uviedla pri vyšetrení u lekára. Podľa
vedomosti žalovaného v 2. rade predmetné zdravotné dokumenty žalobcovia dokonca používajú aj v
iných konaniach, v ktorých si uplatňujú odlišné nároky, za zásadne iných skutkových okolností a voči
iným osobám. Podľa žalovaného v 2. rade je nepochybné, že všetky sporné výroky buď neuskutočnil tak,
ako ich vykresľujú žalobcovia vo svojej žalobe (aj s ohľadom na opravu/námietky žalovaného v 2. rade k

zápisnici a s ohľadom na záznam) alebo žalovaný v 2. rade prejavil svoj názor, ktorý bol plne v intenciách
jeho slobody prejavu. Sankcionovanie žalovaného v 2. rade za jeho sporné výroky v rovine petitórnej
ochrany žaloby žalobcov, by bolo hrubým zásahom do slobody prejavu žalovaného v 2. rade a boli by
tým podkopané základné princípy demokratickej spoločnosti zosobnené v slobode prejavu, vzťahujúcejsa k postaveniu žalovaného v 2. rade ako poslanca obecného zastupiteľstva a reprezentanta obyvateľov
obce, keďže žalovaný v 2. rade má plné právo na vyvolanie verejnej diskusie o záležitostiach týkajúcich
sa obce a jej obyvateľov a samotným obyvateľom, ktorí majú z hľadiska práva na prístup k informáciám

podľa čl. 26 Ústavy SR plné právo byť zúčastnení na tejto verejnej diskusii o veciach verejných, ktoré
sa ich priamo dotýkajú. Žalovaný v 2. rade považuje žalobu žalobcov za šikanóznu a účelovú, a preto
by mala byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

7. Žalovaný v 2. rade ako dôkazy označil a predložil Zvukovo-obrazový záznam zo zasadnutia obecného

zastupiteľstva E. zo dňa XX.XX.XXXX (DVD), články z médií ČR. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom žalovaného v 2. rade a svedkov p. H., p. P., Q. W., F. M., H. G., Q. N., Y. L., P. O., Q. X., G.
A., F. P.. Navrhol tiež doplniť dokazovanie vyžiadaním odpisu z registra trestov týkajúceho sa žalobcu v
1. rade a pripojením spisu vedeného na Okresnom súde S. pod sp.zn. XT XX/XX..

8. Vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade boli doručené žalobcom dňa XX.XX.XXXX, s tým, že

žalobcom bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k vyjadreniam žalovaných 10 dní. E-mailom zo
dňa XX.XX.XXXX požiadali žalobcovia o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k uvedeným vyjadreniam.
Súd dňa XX.XX.XXXX lehotu na zaslanie repliky žalobcom predĺžil do XX.XX.XXXX, o čom informoval
žalobcov, resp. ich právneho zástupcu, ktorý doručenie e-mailu potvrdil e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX..
V predĺženej lehote, ani neskôr, replika od žalobcov súdu doručená nebola.

9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil nasledovný skutkový
stav: Dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnili zasadnutia obecného zastupiteľstva E. Q..
Zasadnutia obecného zastupiteľstva viedol starosta obce a na zasadnutiach sa ako poslanec obecného
zastupiteľstva zúčastnil žalovaný v 2. rade, ktorý bol súčasne overovateľom zápisníc. Z oboch zasadnutí

obecného zastupiteľstva boli spísané zápisnice, pričom žalovaný v 2. rade podpísal iba zápisnicu
zo zasadnutia dňa XX.XX.XXXX. Zápisnicu zo zasadnutia dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade ako
overovateľ nepodpísal, ale vyjadril svoje námietky k nej vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli
zapracované do zápisnice. Zápisnice z oboch zasadnutí, vrátane námietok žalovaného v 2. rade, sú
zverejnené na internetovej stránke žalovanej v 1. rade.

10. Podľa čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý
má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

11. Podľa čl. 26 ods. 1 ÚSR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (2)

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. (3)

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „ZoOZ“), obec je samostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území

trvalý pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

15. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) OZ, právnickými osobami sú: jednotky územnej samosprávy.

16. Podľa § 3 ods. 2 písm. c), d) a f) ZoOZ, obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má
právo najmä
c) zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať
sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,
f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci.

17. Podľa § 10 ods. 1 ZoOZ, orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len
„starosta“).

18. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá ZoOZ, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je
starosta.

19. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) ZoOZ, starosta zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a
obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.

20. Podľa § 13 ods. 5 ZoOZ, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene
obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

21. Podľa § 11 ods. 1 ZoOZ, obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov
zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný

predpis.5)Funkčnéobdobieobecnéhozastupiteľstvasakončízloženímsľubuposlancovnovozvoleného
obecného zastupiteľstva.

22. Podľa § 12 ods. 5 veta prvá ZoOZ, obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a
jeho zmenu na začiatku zasadnutia.

23. Podľa § 12 ods. 6 veta prvá ZoOZ, ak na zasadnutí obecného zastupiteľstva požiada v súvislosti s
prerokúvaným bodom programu o slovo poslanec, slovo sa mu udelí.

24. Podľa § 12 ods. 9 veta prvá ZoOZ, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné.

25. Podľa § 12 ods. 10 ZoOZ, ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo iného štátneho orgánu, slovo sa mu
udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.

26. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) (ďalej len „ZoSI“), národná rada Slovenskej
republiky je povinná zverejniť zápisnice z verejných schôdzí.

27. Podľa § 5 ods. 8 ZoSI, ustanovenia odseku 2 sa primerane použijú na zverejňovanie

informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami7) a
zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.

28. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Podľa Čl. 10 ods. 1 a 2 CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov
súdu. (1) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (2)

30.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

32. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť ahospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

33. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

34. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nevyužili svoju možnosť danú im

Civilným sporovým poriadkom, a síce reagovať na vyjadrenia žalovaných, a to ani v predĺženej lehote
na ich žiadosť. Na pojednávaní sa pridržali písomne podanej žaloby. Žalobcovia vo svojej žalobe vôbec
nešpecifikovali, v akom rozsahu a v čom sú nimi označené výroky zavádzajúce alebo nepravdivé, len vo
všeobecnosti s nimi vyjadrili svoj nesúhlas. Žalobcovia zároveň v žalobe nevymedzili dôvody, na základe
ktorých považujú výroky za neoprávnené zásahy do ich osobnostných práv, ani nešpecifikovali žiadne
poškodenie svojho mena, ľudskej dôstojnosti, cti.

35. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnili zasadnutia
obecného zastupiteľstva E., ktorých sa zúčastnil žalovaný v 2. rade ako poslanec obecného
zastupiteľstva.Zobochzasadnutíobecnéhozastupiteľstvabolispísanézápisnice,ktorýchoverovateľom
bol žalovaný v 2. rade. Voči zneniu zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade namietal,

túto nepodpísal, pričom následne boli jeho námietky do zápisnice zapracované. Zápisnicu zo dňa
XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade podpísal. Zápisnice vrátane opravy skoršej zápisnice sú zverejnené na
internetovej stránke žalovanej v 1. rade. Žalobcovia nepopreli skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade,
a síce, že na žalobcov bolo podaných niekoľko trestných oznámení a že žalobcovia v 3. a 4. rade boli
uznaní vinnými zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu vrátane uloženia povinnosti

nahradiťškodu.Rovnakonepopreliskutkovétvrdeniažalovaných,žežalobcoviavobcinepožívajúdobrú
povesť.

36.Žalobcoviaakožalovanúv1.radevovzťahukvýrokomorodineQ.„žemajúsústavnéincidenty,žesú
na nich časté sťažnosti, že sú konfliktní, problémoví že žalobcovia napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami,

vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele, vyhrážajú sa smrťou, že sú tyrani, bijú sa, že môžu zabíjať, že by
mali byť vysťahovaní z obce, že by sa mala posilniť sila verejnej mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí
pred domom žalobcov, že je správne vec zobrať do vlastných rúk a žalobcov potrestať svojpomocne
verejnou bitkou, že žalobcovia sú nebezpeční, sú vlastníkmi strelných zbraní a že sú prirovnávaní k
vrahovi z I., ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí“ označili E.

37. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené

žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012,
sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

38. S poukazom na vyššie uvedené, základným predpokladom úspechu žaloby podanej voči žalovanej v
1. rade bolo nielen preukázať, že žalobcovia boli osobami, ktorých osobnostné práva boli porušené, ale
tiež že práve žalovaná v 1. rade sa dopustila toho konania, ktoré žalobcovia v konaní skutkovo vymedzili
a považovali za zásah do ich práva na ochranu osobnosti, teda že je pasívne vecne legitimovaná.

39. Súd poukazuje na skutočnosť, že obec ako jednotka územnej samosprávy je právnickou osobou,
a teda svoju vôľu nevytvára samostatne, ale prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú na to určené.
Právnická osoba teda prostredníctvom fyzických osôb prejavuje svoju vôľu navonok, robí právne úkony,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z právnych vzťahov. Obec koná
predovšetkým prostredníctvom starostu obce. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by výroky

uvedené v petite žaloby, za ktoré sa má žalovaná v 1. rade ospravedlniť a nahradiť nemajetkovú
ujmu žalobcom, uviedol na zasadnutí obecného zastupiteľstva starosta ako štatutárny orgán žalovanej
v 1. rade. Ak v konaní nebolo preukázané, že by uvedené výroky boli prednesené fyzickou osobouprostredníctvom ktorej koná žalovaná v 1. rade (obec ako právnická osoba) navonok, nie je možné
uvedené výroky považovať za konanie žalovanej v 1. rade.

40. Zároveň však súd poukazuje na to, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že nepravdivé údaje
o žalobcoch na zasadnutí obecného zastupiteľstva uviedol starosta obce ako štatutárny orgán a
osoba vedúca zasadnutie obecného zastupiteľstva (čo preukázané nebolo), zodpovedal by za zásah
do osobnostných práv starosta, nie žalovaná v 1. rade ako samotná obec, pretože poskytovanie
difamačnýchtvrdeníoinýchfyzickýchosobáchnespadádorámcavymedzenýchčinnostíobce(porovnaj

napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/745/2014 zo dňa 13.12.2016).

41. Z predloženej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na
uvedenom zasadnutí sa na adresu žalobcov spôsobom uvedeným v petitoch žaloby v časti týkajúcej
sa žalovanej v 1. rade (a to ani nie v totožnom znení a s výnimkou vyjadrenia týkajúceho sa strelných
zbraní a udalosti v ČR) vyjadrovali obyvatelia obce, a teda len tieto fyzické osoby môžu byť prípadne

zodpovedné za zásahy do osobnostných práv žalobcov, nie však obec samotná.

42. Pokiaľ ide o samotnú skutočnosť, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva vystúpili obyvatelia obce,
boloimudelenéslovoaprednieslisvojesťažnostinažalobcov,súdpoukazujenanasledovné.Rokovania
obecného zastupiteľstva sú verejné (§ 12 ods. 9 ZoOZ), pričom obyvatelia obce majú v zmysle § 3 ods.

2 písm. c) a d) ZoOZ právo zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a zároveň majú
právo obracať sa so svojimi sťažnosťami na orgány obce, ktorým orgánom obce je podľa § 10 ods. 1
písm. a) ZoOZ aj obecné zastupiteľstvo. Tiež v zmysle ustanovenia § 12 ods. 10 ZoOZ platí, že slovo
na rokovaní obecného zastupiteľstva sa môže udeliť ktorémukoľvek obyvateľovi obce. Zo zápisnice zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX, ako aj zo záznamu, je zrejmé, že obyvatelia

obce sa na zasadnutí obracali na žalovanú v 1. rade, resp. na jej orgán - obecné zastupiteľstvo, so
svojimi obavami a sťažnosťami týkajúcimi sa správania rodiny žalobcov s požiadavkou na riešenie
tejto problematiky. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcami na ustanovenie § 11 ods. 4 ZoOZ, ktorým
majú byť vyhradené úlohy obecnému zastupiteľstvu, súd uvádza, že uvedené ustanovenie predstavuje
len demonštratívny výpočet úloh obecného zastupiteľstva, a to vzhľadom na použité slovo najmä. S

prihliadnutím na citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení bola žalovaná v 1. rade povinná
rešpektovať zákonné právo obyvateľov obce realizované na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, t.j.
právo na ich účasť na zasadnutí, právo na udelenie slova a prednesenie svojej sťažnosti, čím nemohlo
dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

43. V prípade vyjadrenia, že žalobcovia sú vlastníkmi strelných zbraní a reagovania na udalosť v
ČR zasa mohlo ísť jedine o vyjadrenie poslanca obecného zastupiteľstva, za ktoré žalovaná rovnako
nezodpovedá, pričom uvedené je podrobnejšie rozvedené v odseku 54. rozsudku.

44. Ak mala žalovaná v 1. rade zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov tým, že zápisnice zo zasadnutí

obecného zastupiteľstva zverejnila na svojej internetovej stránke, súd poukazuje na skutočnosť, že
tým, že obe zasadnutia obecného zastupiteľstva boli verejné, bola daná možnosť informácie podané
na zasadnutiach ďalej voľne rozširovať. Najmä však súd poukazuje na povinnosť žalovanej uloženú jej
ustanovením § 5 ods. 2 písm. b) ZoSI v spojení s ustanovením § 5 ods. 8 ZoSI, a síce povinnosť zverejniť
zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, nakoľko ide o informácie, ktoré sú obce povinné

sprístupniť. V súlade s vyššie uvedeným všetky obce, resp. mestá majú povinnosť zverejňovať zápisnice
z verejných zasadnutí zastupiteľstva, a to buď na svojich úradných tabuliach alebo na internetových
stránkach, ak ich majú zriadené. Zverejnenie na internetovej stránke obce je v súčasnosti bežným
spôsobom zverejňovania informácií, ktoré je žalovaná v 1. rade oprávnená využiť, nakoľko má zriadenú
internetovú stránku. Ak teda žalovaná v 1. rade zverejnila zápisnice z verejných zasadnutí obecného

zastupiteľstva, splnila tým len svoju povinnosť uloženú jej zákonom, a preto týmto nemohla žiadnym
spôsobom zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

45. Z vyššie uvedeného potom vyvodil súd ten právny záver, že na strane žalovanej v 1. rade nie je daná
pasívna vecná legitimácia, a preto žaloba podaná voči nej nemôže byť úspešná, z ktorého dôvodu súd

žalobu vo vzťahu k nej zamietol vo výroku I. rozsudku. Nakoľko súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1.
rade zamietol, nezaoberal sa bližšie jednotlivými označenými výrokmi (uvedenými vo výrokoch I., III., a
IV. petitu žaloby) z hľadiska ich posudzovania, či boli vyslovené v uvedenom znení, či ide o skutkovétvrdenia, hodnotiace úsudky, alebo iné, a či vôbec boli spôsobilé difamačného účinku, nakoľko by to
bolo nadbytočné.

46. Pokiaľ ide žalobu smerovanú voči žalovanému v 2. rade, ani v tejto časti nemohla byť žaloba
dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.

47. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a sloboda prejavu, chránené článkami 19
a 26 ods. 1 ÚSR, sú ústavné práva, ktoré sa môžu dostať do kolízie. Takýto stret práv sa posudzuje

práve pri aplikácii § 11 a nasl. OZ v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Súdy,
posudzujúce kolíziu týchto ústavou chránených práv, musia dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu, jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
Preto je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia práva na ochranu osobnosti v spojitosti so
slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Tvrdený zásah
doprávanaochranuosobnostipritommusíbezprostrednesúvisieťsporušenímchránenéhozákladného

práva, musí ísť teda o zásah neoprávnený, ktorý presiahne svojou intenzitou takú mieru, ktorú v
demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať.

48. Pri porušení práva na ochranu osobnosti výrokmi žalovanej strany je potrebné pri skúmaní
primeranosti toho-ktorého výroku rozlišovať, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Kým

skutkové tvrdenie sa opiera o fakt ako objektívne existujúcu realitu, ktorej pravdivosť je overiteľná,
hodnotiaci úsudok je subjektívnym názorom svojho autora.

49. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, porušenie práva na ochranu osobnosti môže spôsobiť iba také
tvrdenie, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti alebo dobrej povesti osoby v očiach ostatných

fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Takúto spôsobilosť je pritom potrebné posudzovať jednak
podľapoužitýchvýrazovaformulácií,alezároveňajpodľacelkovéhodojmu,kedyjepotrebnéprihliadnuť
ku všetkým okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska

pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia.

50. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,

ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi

kritikou prípustnou, oprávnenou, a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť, resp. dobrú povesť. Ochrana výrokov, ktoré majú charakter hodnotiacich úsudkov, je z
hľadiska slobody prejavu intenzívnejšia ako v prípade skutkových tvrdení.

51. Žalobcovia označili žalovaného v 2. rade ako pôvodcu výrokov o rodine Q. „treba prednostne

prerokovať incident rodiny Q. a p. H. X., že treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici
zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy a upozornil na konfliktnú
rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v X. C., kedy vlastník
zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí“.

52. V prípade návrhu na prednostné prerokovanie incidentu rodiny Q. a p. H. X., nejde ani o skutkové
tvrdenie, ani o hodnotiaci úsudok, a teda nejde o akékoľvek tvrdenie o žalobcoch, ktoré by bolo spôsobilé
zásahu do ich cti alebo dôstojnosti. Zo zvukovo-obrazového záznamu (2:20 min.) pritom vyplýva, že
žalovaný v 2. rade po tom, čo starosta obce prikročil k bodu H., iba navrhol presunutie bodu programu,
pričom uvedený návrh žiadnym spôsobom nekomentoval. Incident rodiny Q. a p. H. X. bol na zasadnutí

obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX zaradený pod bodom č. 4 ako Rôzne, a to pod písmenom
e). Po prerokovaní prvých troch bodov programu v rámci bodu Rôzne navrhol žalovaný v 2. rade ako
poslanec obecného zastupiteľstva skoršie prerokovanie tohto bodu programu, za ktorý návrh hlasovalo
päť poslancov a jeden sa hlasovania zdržal. Žalobcovia v konaní ani neodôvodnili, akým spôsobommohol samotný návrh, prípadne jeho schválenie (za ktorý však žalovaný v 2. rade ani sám nezodpovedá,
keďže išlo o kolektívne rozhodnutie), zasiahnuť do ich osobnostných práv. Zo zápisnice zo zasadnutia,
ako aj zo zvukovo-obrazového záznamu je zrejmé, že zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zúčastnili

ako verejnosť obyvatelia obce, ktorí považovali za potrebné sa k danému bodu programu vyjadriť.
Vysvetlenie žalovaného v 2. rade, že skoršie prerokovanie tohto bodu programu bolo dané tým, aby
verejnosť nemusela čakať na prerokovanie ostatných bodov, je logické, pričom zo strany žalobcov ani
nebolo produkované tvrdenie, ktoré by naznačovalo iný úmysel žalovaného v 2. rade. Návrh žalovaného
v 2. rade na presunutie bodu rokovania, a to incident rodiny Q. a p. H. X., tak s poukazom na vyššie

uvedené nebol spôsobilý v žiadnom smere zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

53. V prípade druhého výroku, že „treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané
a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy“, bolo sporným, či žalovaný v 2. rade
predniesol tento výrok v takom znení, ako sa uvádza v petite žaloby (bod II.), nakoľko žalovaný v 2. rade
vosvojomvyjadrenívýrokvuvedenomznenípoprelapredložilzvukovo-obrazovýzáznamzozasadnutia

obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného záznamu (3:00 min.) vyplýva, že žalovaný v
2. rade sa nevyjadril v znení, že „treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané
a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy“. Okrem toho, že ani z pôvodného
znenia zápisnice na strane 4 nevyplýva takéto znenie výroku, súd poukazuje na skutočnosť, že zápisnicu
žalovaný v 2. rade ako overovateľ ani nepodpísal, nakoľko mal k nej výhrady uvedené vo vyjadrení

zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 25), ktoré nakoniec boli do zápisnice zapracované. Zo znenia zápisnice
po jej oprave v spojení so zvukovo-obrazovým záznamom pritom vyplýva, že žalovaný v 2. rade z
vyššie citovaného výroku uviedol len toľko, že musí upozorniť na časté sťažnosti a konflikty občanov s
rodinou Q., a že niektorí to prišli povedať aj osobne, k čomu by im dal potom slovo. Tvrdenie o častých
sťažnostiach a konfliktov občanov s rodinou Q. je pritom skutkovým tvrdením, ktoré bolo preukázané

ako pravdivé, a preto ho nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov.
Pravdivosť tohto tvrdenia je preukázaná jednak zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa
XX.XX.XXXX, kde viacerí obyvatelia obce potvrdili konflikty s rodinou Q. (napr. D. A., N. A., P.. S. P.,
Q. X.), a tiež z vystupovania obyvateľov obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva vyplýva, že sa ho
obyvatelia obce zúčastnili práve za účelom podania sťažností na uvedenú rodinu. Z uvedeného v spojení

so Správou o povesti (č.l. 64) mal súd preukázané, že incident rodiny Q. s p. H. X. nebol ojedinelý, ale
spolužitie tejto rodiny s ostatnými obyvateľmi obce je problematické a často dochádza ku konfliktom.
Napokon, žalobcovia ani nepopreli skutkové tvrdenia žalovaných, že na žalobcov sú v obci podávané
často sťažnosti a rodina je považovaná za konfliktnú. Vychádzajúc z testu proporcionality dvoch práv
(právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti), ani ak by žalobcovia ako difamačný výrok

označili tvrdenie žalovaného v 2. rade o častých sťažnostiach a konfliktov občanov s rodinou Q., išlo by
o skutkové tvrdenie, ktoré bolo preukázané ako pravdivé, a preto nemohlo spôsobiť neoprávnený zásah
do osobnostných práv žalobcov. Vyjadrenie žalovaného v 2. rade, že niektorí o konfliktoch s rodinou
Q. prišli povedať aj osobne, nie je ani skutkovým tvrdením, ani hodnotiacim úsudkom, a teda nejde o
akékoľvek tvrdenie o žalobcoch, ktoré by bolo spôsobilé zásahu do ich cti alebo dôstojnosti.

54. V prípade tretieho výroku v tom zmysle, že žalovaný v 2. rade upozornil na konfliktnú rodinu Q.,
ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v susedných C., kedy vlastník
zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí, výrok v takomto znení ani nevyplýva zo zápisnice
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 2. rade podľa zápisu upozornil na

konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní, čím chcel reagovať na udalosti z posledných
dní, ktoré sa stali napríklad v X. C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných
ľudí. Žalobcovia na pojednávaní pritom uznali, že žalobca v 1. rade je držiteľom strelnej zbrane, a
teda informácia žalovaného v 2. rade o vlastníctve strelných zbraní nebola nepravdivá. Nie je pritom
podstatné, že vlastníkom je žalobca v 1. rade, keďže je súčasťou rodiny Q.. Súd poukazuje na to,

že z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie
zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia, čo bolo v tomto prípade
splnené. Z článku na stránke N. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo k streľbe v reštaurácii v J. W.,
kde strelec zastrelil osem ľudí. Ak potom žalovaný v 2. rade v nadväznosti na skutočnosť, že v rodine
žalobcov sa nachádza strelná zbraň, ako aj na skutočnosť, že na uvedenú rodinu sú časté sťažnosti pre

ich konfliktnosť, vyjadril sa tak, že v spojitosti s tým upozornil na konfliktnú rodinu Q., išlo o prejavený
názor žalovaného v 2. rade, že uvedené nie je vylúčené ani v ich obci. V konaní bolo preukázané,
že žalobca v 1. rade je držiteľom strelnej zbrane (z vyjadrenia žalobcov na pojednávaní), že rodina je
konfliktná (zo sťažností obyvateľov obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva XX.XX.XXXX) a že saprišlo sťažovať 50 ľudí, ktorí majú hlavne obavu z toho, že sú vlastníkmi zbraní (z vyjadrenia poslanca
X. zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX). Z týchto preukázaných
skutkovýchokolnosti pritomvyplýva,ženázoružalovanéhov2.radenechýbaskutkovýzáklad.Žalovaný

v 2. rade ako poslanec obecného zastupiteľstva sa mohol subjektívne domnievať, že nie je vylúčené,
aby sa obdobná udalosť odohrala aj v ich obci, a tento svoj názor bol oprávnený primeraným spôsobom
vysloviť, pričom jeho formulácia nejde za hranice slušnosti v spoločnosti a zároveň vzhľadom na obsah
výroku a použité výrazové prostriedky výrok neprekročil rámec prípustnej kritiky. Žalovaný v 2. rade
je pritom tiež občanom SR, ktorý má Ústavou SR zaručenú slobodu prejavu, keď jeho vyjadrenie v

kontexte celej situácie s problematikou uvedenej rodiny bolo primerané. Išlo pritom o hodnotiaci úsudok,
ktorý bol primeraný, a to čo do obsahu aj formy a nevybočil z medzí, ktoré boli potrebné na dosiahnutie
sledovaného účelu, ktorým bolo nastolenie otázok týkajúcich sa riešenia problematického spolužitia s
menovanou rodinou v obci a predchádzania prípadnému nešťastiu. V tomto prípade išlo o realizáciu
práva žalovaného v 2. rade na slobodu prejavu na mieste na to určenom a nie v rozsahu, ktorý by
bezdôvodne zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobcov. Nešlo teda zo strany žalovaného v 2.

rade o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na ich osobnostných právach.

55. Z vyššie uvedeného nemal súd ani pri jednom z výrokov za preukázané, že by niektorý z výrokov bol
spôsobilýzasiahnuťdoprávanaochranuosobnostižalobcov,znížiťichosobnúčesťaľudskúdôstojnosť,

a to z dôvodu, že buď 1. išlo o výrok nemajúci povahu ani skutkového tvrdenia ani hodnotiacieho úsudku,
a teda išlo výrok nespôsobilý zásahu do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek, alebo 2. išlo o skutkové
tvrdenie, ktoré bolo pravdivé, alebo 3. išlo o hodnotiaci úsudok, ktorý mal preukázaný skutkový základ
a zároveň neprekročil mieru prípustnej kritiky.

56. Pokiaľ ide o ostatné výroky uvádzané žalobcami v odôvodnení žaloby, tieto jednak neboli označené
ako tie, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov (keď neboli uvedené v petite žaloby
ako výroky, za ktoré sa majú žalovaní v 1. a 2. rade ospravedlniť), tieto však i tak neuviedli ani žalovaná
v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade, a teda pri týchto výrokoch chýba obom žalovaným pasívna vecná
legitimácia v konaní.

57. Ak žalobcom prekáža samotná skutočnosť, že boli predmetom diskusie na zasadnutí obecného
zastupiteľstva, súd poukazuje na citované ustanovenie zákona o obecnom zriadení (§ 3 ods. 2 písm.
d) ZoOZ), z ktorého vyplýva právo obyvateľov obce obracať sa na orgány obce (ktorým obecné
zastupiteľstvo je) so svojimi sťažnosťami. Žalobcovia nepopreli skutkové tvrdenie žalovaného v 2. rade,

že ako poslancovi obecného zastupiteľstva sú mu zasielané mnohé sťažnosti a podnety zo strany
obyvateľov obce na osoby žalobcov, a preto sa považuje za nesporné. Ak sa potom tieto sťažnosti
obyvateľov obce stali predmetom rokovania obecného zastupiteľstva, došlo tak iba k realizácii práva
obyvateľov obce v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) a d) ZoOZ v spojení s § 12 ods. 10 ZoOZ. Súd sa
zároveň stotožňuje s argumentáciou žalovanej v 1. rade, že v prípade trestného stíhania vo veci zločinu

obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom a prečinu ublíženia na zdraví (upovedomenie
ORPZ - č.l. 65) nie je možné hovoriť o súkromnom spore, a teda nie je možné súhlasiť so žalobcami, že
išlo o riešenie súkromného sporu na obecnom zastupiteľstve. Naviac, z priebehu zasadnutia obecného
zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že predmetom diskusie nebol len uvedený incident zo
dňa XX.XX.XXXX., ale aj iné konfliktné situácie (p. A. popísal konflikt kvôli pokazenej bránke; p. X.

popísal ohrozovanie jeho maloletej dcéry nebezpečnou jazdou autom, ...). Obyvatelia obce na zasadnutí
obecného zastupiteľstva vyjadrovali svoje obavy pred menovanou rodinou, pričom viackrát žiadali o
nezverejňovanie svojich mien v zápisnici, z obavy pred pomstou. Zároveň nebolo v konaní preukázané,
že by išlo o zo strany žalovaného v 2. rade o zneužitie politickej moci na súkromné účely, keď v konaní
nebolo spochybnené, že bod programu bol na prerokovanie navrhnutý z dôvodu, že na žalovaného v 2.

rade sa obracali občania so sťažnosťami, ktorí sa nakoniec aj zúčastnili zasadnutia, kde tieto osobne
predniesli. Je pritom bezpredmetné, že išlo len o malú časť celkového obyvateľstva obce, nakoľko zo
záznamu je zrejmé, že išlo o skupinu cca 40 ľudí, ktorých názormi a sťažnosťami je obec povinná
sa zaoberať (i keby časť z nich tvorili príbuzní H..). A. v konaní ani bližšie presvedčivo zdôvodnené,
prečo by mal žalovaný v 2. rade osobný záujem na prerokovaní uvedeného bodu programu. Zároveň si

žalobcovia odporovali, keď na jednej strane uviedli, že výroky mali slúžiť na spolitizovanie súkromného
sporu s poslancom X. a teda malo ísť o zneužitie politickej moci na súkromné účely a na druhej strane
tvrdili, že cieľom bolo zabezpečiť dôkazy pre iné správne a trestné konanie o tom, že žalobcovia sú
problémoví. Okrem toho, že tieto účely si odporujú, žalobcovia ani pri jednom z nich bližšie tieto účelynezdôvodnili. V konaní bolo dostatočne preukázané, že prejednanie incidentu rodiny Q. s H. X. nebolo
samoúčelné, ale bolo spojené s potrebou obyvateľov obce vyjadriť svoju nespokojnosť so spolužitím s
uvedenou rodinou v obci, pričom konkrétny incident bol k tomu impulzom. Z vyjadrení obyvateľov obce,

ktorí vystúpili na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že hoci obyvatelia obce
už dlhší čas vnímali problematickosť spolužitia s rodinou v obci, báli sa uvedené nahlásiť z obavy pred
členmi rodiny (napr. p. X., p. A.), pričom incident zo dňa XX.XX.XXXX bol tzv. „poslednou kvapkou“ a
potrebovali upozorniť na konfliktné správanie sa rodiny.

58. Žalobcovia v konaní tiež namietali, že žalovaný v 2. rade výslovne uvádzal a prezentoval výlučne
verziu pána X., pričom majú za to, že pokiaľ chcel o udalostiach informovať objektívne, mal poukázať
na všetky skutočnosti, ktoré mali súvis s predmetnou udalosťou. Predovšetkým súd poukazuje na to,
že predmetom tohto konania nebolo vystupovanie žalovaného ako poslanca na zasadnutí obecného
zastupiteľstva ako také, ale len jeho výroky. Zároveň zo záznamu vyplýva, že žalovaný v 2. rade uvedený
incident vôbec nerozoberal, a preto nie je zrejmé, ako mal prezentovať verziu pána X.. V zmysle § 12

ods. 4 ZoOZ, návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci
aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva, bolo teda vopred známe, čo bude predmetom
rokovania obecného zastupiteľstva. Pokiaľ sa žalobcovia chceli k uvedenému bodu programu vyjadriť,
nič im nebránilo sa verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva zúčastniť, na jednotlivé vyjadrenia
reagovať a uviesť svoje stanovisko.

59. Súd dodáva, že predmetom skúmania nebola otázka, či obecné zastupiteľstvo je tým orgánom, ktorý
je oprávnený riešiť problematiku nastolenú obyvateľmi obce, ani či navrhované riešenia (demonštrácia,
vysťahovanie rodiny z obce, zobrať vec do svojich rúk, ...) sú vhodné, ale výlučne sa zaoberal
tvrdenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti žalobcov prostredníctvom výrokov, prípadne konania

žalovaných v 1. a 2. rade.

60. Na pojednávaní žalobcovia spochybnili dôkaz predložený žalovaným v 2. rade, a síce zvukovo-
obrazový záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX ako skrátenú, neautentickú
a účelovo pozmenenú nahrávku, nakoľko nebola predložená nahrávka, ktorá by zachytávala celý

priebeh rokovania obecného zastupiteľstva. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia
mali dostatok času na spochybnenie uvedeného dôkazu v lehote poskytnutej na vyjadrenie sa k
vyjadreniam žalovaných alebo v predĺženej lehote. Žalobcovia boli vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX
poučení o sudcovskej koncentrácii konania, mali lehotu takmer tri mesiace na spochybnenie uvedeného
dôkazu od jeho doručenia dňa XX.XX.XXXX. Ak potom uvedenú námietku vzniesli až na pojednávaní

dňa XX.XX.XXXX., aj to až po predbežnom právnom posúdení veci, uvedené nie je možné považovať
za nič iné, ako za prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený včas, a preto na neho súd
neprihliadal. Nad rámec súd uvádza, že samotná skutočnosť, že záznam nie je celý, nespochybňuje
jeho autenticitu, keď zároveň iné dôvody neautenticity záznamu žalobcovia ani nekonkretizovali. Keďže
žalovanýv2.radepredložilzáznamzaúčelomsvojejobranyvkonaní,nebolojehopovinnosťoupredložiť

záznam v celom znení. Zároveň súd poukazuje na to, že v rozpore so spochybňovaním záznamu
žalobcovia následne na uvedený záznam sami odkázali, a to pri prejave starostu obce.

61. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobcov ohľadom zmeny prístupu obyvateľov obce k nim po
zasadnutiach obecného zastupiteľstva, uvedené na pojednávaní po tom, čo im márne uplynula lehota

na zaslanie repliky k vyjadreniu žalovaných a najmä po tom, čo súd skonštatoval sporné a nesporné
skutkové tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci, má súd za to, že tieto neboli urobené
včas. Okrem toho však, nakoľko neboli preukázané difamačné výroky ani konanie žiadneho zo
žalovaných spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobcov, je bezpredmetné zaoberať sa tvrdeniami
žalobcov o zmene správania sa obyvateľov obce voči nim.

62. Súd poukazuje na to, že v konaní žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaných, že žalobcovia
nepožívajú dobrú povesť v obci, že sú na nich podávané sťažnosti a bolo na nich podaných niekoľko
trestných oznámení, a teda by ani nebol splnený predpoklad, aby difamačné výroky (ak by také boli
na zasadnutiach vyslovené) boli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcov, keďže

existencia dobrej povesti žalobcov pred zasadnutiami obecného zastupiteľstva bola spochybnená.

63. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov, spisom sp.zn.
XT/XX/XX, ani odpisom z registra trestov, nakoľko mal skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahupre rozhodnutie vo veci, pričom poukazuje na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Žiaden z
vykonaných dôkazov navrhnutých žalobcami (výsluch strán sporu, výsluch svedka G.. F. Y., I..) by nebol
spôsobilý zmeniť záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej v 1. rade, ani

o absencii difamačných výrokov u žalovaného v 2. rade, a išlo by len o dôkazy, ktorými by sa v konečnom
dôsledku navýšili trovy konania žalobcov.

64. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k žiadnemu zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobcov nedošlo, keď žalovaná v 1. rade nebola v konaní pasívne vecne

legitimovaná, žiaden z výrokov žalovaného v 2. rade nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcov, a žiaden zo žalovaných sa nedopustil konania, ktoré by bolo spôsobilé zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobcov, žalobu v celom rozsahu, t.j. v časti požadovaných ospravedlnení, ako aj
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výroku I. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

65. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla prerušiť konanie do skončenia trestného konania

vedeného pred OR PZ v S. pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX, v ktorom sa podľa nej rieši otázka, ktorá
má podstatný význam pre rozhodnutie.

66. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

67. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

68. Ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva,
že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch
tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa
§ 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného
ustanovenia,aknepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaníbudemaťpredanékonaniezásadný
význam.

69. Okrem toho, že súd mal za to, že pre rozhodnutie vo veci samej nie je nevyhnutne nutné poznať

výsledok uvedeného trestného konania, návrh na prerušenie konania zamietol vo výroku I. najmä
z dôvodu, že žalobu ako nedôvodnú zamietal. Nebol potom dôvod čakať na právoplatné skočenie
uvedeného trestného konania, nakoľko jeho výsledok by neovplyvnil rozhodnutie súdu v tomto konaní.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

73. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní v plnom rozsahu, čo
v konečnom dôsledku znamená nárok každého z nich voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výrokoch III. a IV. rozsudku.
Žalobcov v 1. až 4. rade pritom v prípade náhrady trov konania zaviazal súd na plnenie spoločne anerozdielne, nakoľko má za to, že v prípade trov konania je odôvodnené ich postavenie solidárnych
dlžníkov, keďže v konaní vystupovali na jednej strane, v rovnakej procesnej pozícii, konanie vyvolali
spoločne, ich povinnosť plniť (z rovnakého dôvodu plného neúspechu v konaní) vyplýva z rovnakého

právneho predpisu (CSP) a zároveň každému zo žalovaných v 1. a 2. rade vznikli jedny trovy konania,
ktoré je potrebné nahradiť. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
25Co/258/2016 zo dňa 29.03.2017, kde odvolací súd uviedol, že „obe žalované v prípade trov právneho
zastúpenia zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, keďže solidárna povinnosť žalovaných 1. a 2.
bola odôvodnená procesným charakterom ukladanej povinnosti (na rozdiel od uloženej povinnosti vo

veci samej, na ktorú sa vzťahovali predpisy hmotného práva).“ Zároveň súd dodáva, že neboli tvrdené
a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalovaným nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie
je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli žalobcami tvrdené, ani súdom v konaní zistené.

74. O výške náhrady trov konania každého žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) n) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.