Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 24, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718202741.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Q. T., S..

T., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXX/X, XXX XX P., H. H. I. X, XXX XX T., proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, o určenie, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného
obohatenia 740,64 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 740,64 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 domáhal vo veci samej určenia,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, uzatvorená medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len ako „Dohoda o zrážkach“), je neplatná; ďalej, že
revolvingový úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, uzatvorenej medzi žalovaným ako

veriteľom a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len ako „Úverová zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov a
domáhal sa tiež, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 740,64
Eur z Úverovej zmluvy a tiež, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého uloží žalobcovi
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ
dostal od žalovaného na účet len 1 350 Eur, hoci podľa Úverovej zmluvy mu mal byť poskytnutý úver
vo výške 1 500 Eur. Žalovaný vykonáva na základe Dohody o zrážkach zrážky zo mzdy žalobcu.
Neplatnosti právneho úkonu Dohody o zrážkach vyvodzoval z dôvodu, že táto dohoda predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva nespĺňa
zákonné náležitosti (termín konečnej splatnosti, rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky), pričom tieto
náležitosti boli uvedené len v Oznámení veriteľa o schválení úveru, čo je jednostranný úkon žalovaného
a preto úver z nej je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Údaje v bode 5 a 6 Úverovej
zmluvy nie sú totožné. Zmluvná pokuta ako každodenný úrok z omeškania 0,04 % je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a žalovanému nič nebránilo, aby zmluvnú pokutu dojednal na osobitnej listine.
Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Odplata za služby podľa

Dohody o poskytnutí služieb 2 041,80 Eur je neprimerane vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi a
nie je zahrnutá v RPMN, pričom po materiálnej stránke neboli žalobcovi poskytnuté žiadne služby.
Všetky predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia. Žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur a po odpočítaní reálne poskytnutej
čiastky 1 350 Eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného sumu 740,64 Eur.

2. K žalobe žalobca priložil Úverovú zmluvu; Dohodu o zrážkach; výplatné lístky žalobcu; Potvrdenie o
vykonaní zrážok; Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len ako Zmluvné dojednania“), Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ako „Oznámenie o schválení úveru“), Dohodu
o poskytovaní služieb č.XXXXXXXXXX, uzatvorenú dňa 21.09.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej

len ako „Dohoda o službách“); Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, uzatvorenú dňa
21.09.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj len ako „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva“),
Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 12.10.2016 od advokátskej kancelárie JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. adresovaný žalobcovi a List žalovaného označený ako zrážky zo mzdy - Q. T.,
adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, spol. TERNO real estate, s.r.o. zo dňa 21.01.2017.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 19Csp/104/2018-57 zo dňa 14.05.2018, vykonateľným dňa
23.05.2018, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi
žalobcu zdržať sa použitia Dohody o zrážkach.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným

tunajšiemu súdu dňa 01.06.2018. V podaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby súd
postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I/ ako súdu vecne a miestne príslušnému, nakoľko bezdôvodné
obohatenie nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný ďalej namietol
neprípustnosť žaloby čo sa týka požadovaného určenia neplatnosti Dohody o zrážkach s poukazom
na ustanovenia § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku. Žalovaný poprel ako nedôvodné

tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k Dohode o zrážkach, nakoľko dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a tento zabezpečovací inštitút
nebol zo spotrebiteľského práva vylúčený ako neprípustný a ani žiadne ustanovenie únijného práva
neupravuje a nezakazuje výkon zrážok. V Dohode o zrážkach je uvedené, že žalobca bol poučený o tom,
že predmetnú dohodu nie je povinný uzavrieť a že uzavretie dohody nie je podmienkou pre poskytnutie

úveru alebo samotné uzavretie Úverovej zmluvy. Zároveň bol žalobca poučený aj o dôsledkoch
uzavretia predmetnej dohody. Žalobca podpísal Dohodu o zrážkach ako prvý a takto podpísaný návrh
predložil žalovanému. Uzavretá Dohoda o zrážkach spĺňa všetky zákonné náležitosti a bola uzavretá
na samostatnom liste. Žalovaný ďalej uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov sú v Úverovej zmluve uvedené v súlade s relevantnou právnou úpravou, pričom poukázal

na Uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo/146/2017 z 22.02.2018, podľa ktorého nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna skladba tej
ktorej anuitnej splátky. K namietanému nedostatku neuvedenia termínu konečnej splatnosti uviedol, že
Úverová zmluva je tvorená aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, rovnako tak prílohy tvoriace súčasť predmetnej zmluvy. Z ustanovenia čl. 4, ods. 4.5 zmluvných

dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Podľa čl.
9, ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti sú preto riadne uvedené. K namietanému rozdielu v RPMN v bodoch 5
a 6 Úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti
ustanovené právnym poriadkom. Ak ide o iné ako obligatórne náležitosti zmluvy, absencia fakultatívnych

dojednaní spôsobuje len to, že takéto dojednania nie sú platné, ale nemá to za následok nevzniknutie
zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z ustanovenia z §
493 Obchodného zákonníka. Samotný údaj o RPMN sa dohodnúť objektívne nedá. Zákon č. 129/2010
Z.z, a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Poukázal tiež na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/60/2017-74 zo dňa 31.05.2017. Žalovaný ďalej uviedol, že

ustanovenia o zmluvnej pokute sú riadne podpísané a sú integrálnou súčasťou Úverovej zmluvy v čl.
8 pod názvom „Sankcie“. Dohoda o službách je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je
podmienkou pre vznik Úverovej zmluvy a preto má povahu individuálneho dojednania. Poukázal tiež na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/5/2016-14. Poskytnutie odkladu splátok resp.
iných služieb v Dohode o službách predpokladá iniciatívne konanie dlžníka, preto iba na základe toho, že

žalobca svoje právo nevyužil, sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Vzhľadom na
uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov právneho
zastúpenia.5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 18.06.2018, ktorá bola súdu doručená
dňa 20.06.2018, v ktorej uviedol, že príslušnosť súdu je daná podľa § 19 písm. d/ Civilného sporového
poriadku a že od 01.01.2018 žalobca ako spotrebiteľ podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. nemá

povinnosť dokazovať naliehavý právny záujem. Žalobca poukázal na všetky rozsudky súdov dostupné
na internetovej stránke MS SR, kedy už aj robotník bez titulu „JUDr.“ a bez právnického vzdelania musí
po prečítaní rozsudkov pochopiť, že žalovaný od začiatku svojho pôsobenia nepodniká čestne a zmluvy,
ktoré s občanmi uzatvára, sú v rozpore so zákonmi a úvery z nich sú bezúročné a bez poplatkov. V
Úverovej zmluve nie je zákonom požadovaný údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.Uviedol,žedohodaozrážkachzomzdynadobúdaúčinnosťažposplatnostipohľadávky,kedy
je možné najskôr vykonať zrážky zo mzdy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle (súhlas) spotrebiteľa. Ohľadom neplatnosti Dohody o zrážkach
poukázalnauznesenieKrajskéhosúduŽilinasp.zn.5Co/815/2014.Namietol,žeOznámenieoschválení
úveru nemá písomnú formu a jedná sa o jednostranne podpísaný dokument žalovaného a ak by sa malo
považovať za súčasť Úverovej zmluvy, muselo by byť obojstranne podpísané, nakoľko zákon vyžaduje

pri spotrebiteľskej zmluve písomnú formu. Namietal tiež, že v predmetnej veci sa nejedná o revolving,
nakoľko podpisoval aj dokument, že nemá záujem o revolving, tento dokument ostal u obchodného
zástupcu. Ďalej žalobca namietal, že splátkový kalendár nemá písomnú formu - nie je obojstranne
podpísaný. Taktiež namietol, že suma za doplnkovú službu - odklad splátok nie je zarátaná v RPMN,
ktorá RPMN je v skutočnosti oveľa vyššia a ide o klamanie o spotrebiteľa a obchádzanie zákona o

najvyššej prípustnej miere RPMN. Výška ceny služieb je neprimerane vysoká k výške úverom skutočne
poskytnutých prostriedkov. Služby pritom žalobca nevyužil a odplata za služby slúži len záujmom
žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2018, v

ktorej zotrval na svojej predošlej argumentácii. Naviac uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o tom, že
Oznámenie o schválení úveru a splátkový kalendár nemajú písomnú formu, nakoľko nie sú obojstranne
podpísané. Oznámenie o schválení úveru má výlučne informatívny charakter a je potvrdením náležitostí,
ktoré obsahovala Úverová zmluva. V zmysle Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na
písomnú formou, ak je listina podpísaná konajúcou osobou. Poukázal na stanovisko NS SR sp.zn. Cpj.

33/01. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o podpísaní dokumentu, v ktorom žalobca uviedol, že nemá
záujem o revolving. Takisto poprel tvrdenia žalobcu o nesprávnej výške RPMN, nakoľko do RPMN sa
podľa zákona nezahŕňa odplata za doplnkovú službu, ktorú inicioval sám žalobca (pozn. súdu - v texte
dupliky uvedené „žalovaný“). Poprel tiež neprimeranosť odplaty za poskytnutie služieb. Uviedol, že išlo
o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nemali charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie

akéhokoľvek zmluvného vzťahu, pričom Dohoda o službách bola na samostatnej listine. Poprel tiež
tvrdenia žalobcu, že nevedel pred podpisom celkovú sumu, ktorú musí zaplatiť. Vzhľadom na uvedené
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení

neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Obč. Z v znení neskorších predpisov, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchtozmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa

plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

19. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3
za rok.

20. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v

a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkova vynásobí sa číslom 100,
2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na

obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa
vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa
vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

21. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

22. Podľa §1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 37 ods. 1 Obč., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa,

27. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

30. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

31. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, ročnou
percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

33. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 22.12.2015, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

34. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť

okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

37. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

38. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

39. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

40. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41.Podľa§544Obč.Z.vzneníneskoršíchpredpisov,akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z.z. (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

46. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

47. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

48. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

49. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

50. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

51. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval, že :
(i) dňa 18.09.2015 žalobca podpísal (a) návrh Úverovej zmluvy, (b) návrh Dohody
o zrážkach, (c) návrh Dohody o službách, (d) návrh Spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a (e) Zmluvné dojednania;
(ii) dňa 21.09.2015 žalovaný podpísal (a) návrh žalobcu na uzavretie Úverovej

zmluvy, (b) návrh žalobcu na uzavretie Dohody o zrážkach, (c) návrh žalobcu na
uzavretie Dohody o službách a (d) návrh žalobcu na uzavretie Spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy;
(iii) žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o schválení úveru;
(iv) dňa 21.09.2016 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o uplatnení práva

(okamžitá splatnosť) podľa § 565 Obč. z.;
(v) žalovaný vykonával zrážky zo mzdy žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa
žalobcu;
(vi) žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur.
(vii) žalovaný reálne poskytol žalobcovi (previedol na bankový účet žalobcu) sumu

1 350 Eur.

52. Za spornú medzi stranami sporu súd považoval otázku :
(a) príslušnosti alebo nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen na prejednaniepredmetného sporu;
(b) možnosti alebo nemožnosti súdu rozhodovať o neplatnosti Dohody zrážkach
v zmysle § 137 CSP;

(c) platnosti alebo neplatnosti Dohody o zrážkach;
(d) či Úverová zmluva spĺňa alebo nespĺňa všetky obligatórne zákonné náležitosti;
(e) či ustanovenie Úverovej zmluvy o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a teda či toto ustanovenie je alebo nie je platné;
(f) či Dohoda o poskytovaní služieb je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a či je alebo nie v rozpore s dobrými mravmi a teda či je alebo nie je
predmetná dohoda platná;
(g) či Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná;

53. Dňa 24.08.2018 sa konalo pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových strán. Súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, in concreto Úverovou zmluvou, Dohodou o zrážkach, výplatnými

lístkami žalobcu, potvrdeniami o vykonaní zrážok, Zmluvnými dojednaniami, Oznámením o schválení
úveru, Dohodou o službách, Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, Pokusom o zmier pred začatím
súdneho konania zo dňa 12.10.2016 a Listom žalovaného označeným ako zrážky zo mzdy - Tomáš
Berky, adresovaným zamestnávateľovi žalobcu TERNO real estate, s.r.o. zo dňa 21.01.2017.

54. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral na sporné skutočnosti medzi stranami sporu, a to na tie
sporné skutočnosti, ktoré majú relevanciu vo vzťahu k predmetu tohto konania.

55.Knámietkemiestnejnepríslušnostitunajšiehosúdu,vznesenejžalovanýmprijehoprvomprocesnom
úkone, súd uvádza, že príslušnosť tunajšieho súdu vyplýva z ust. § 19 písm. d) CSP, nakoľko žalobca

má adresu trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR evidovanú v Krupine. V súdenej veci pritom
jednoznačne ide o spotrebiteľský spor, nakoľko žalovaný mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods.
3 Obč. Z. a žalobca mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. Z. pri uzatváraní všetkých
dokumentov, ktoré sú predmetom konania, resp. z ktorých alebo v dôsledku ktorých sa uplatňujú nároky
v tomto konaní a ktoré všetky dokumenty sú v zmysle § 52 ods. 1 Obč. Z. spotrebiteľskými zmluvami.

Na Úverovú zmluvu sa vzťahuje regulácia podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval námietku miestnej
príslušnosti za vznesenú dôvodne.

56. K spornej otázke (i) možnosti alebo nemožnosti súdu rozhodovať o neplatnosti Dohody zrážkach a

(ii) otázke samotnej platnosti Dohody o zrážkach súd konštatuje, že po novelizácii procesného kódexu
(§ 137 písm. d/ CSP oproti § 80 Občianskeho súdneho poriadku) už nie je možné domáhať sa určenia
právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu), ak to vyslovene nevyplýva z osobitného právneho
predpisu. Žalobca síce poukazoval na novelizované znenie § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľoch, avšak
z predmetného ustanovenia vyplýva možnosť domáhať sa na súde žalobou určenia neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou), nevplýva však explicitne možnosť domáhať sa určenia neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno pritom
v zmysle legálnej definície (§ 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch) považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.). V tejto súvislosti súd

poukazuje na to, že týmto rozhodnutím nedošlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 46 Ústavy SR
(podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“),
nakoľko žalobca mal (a má) možnosť domáhať sa ochrany žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom
žalobca má podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na takomto určení.

57. Pokiaľ ide o spornú otázku, či Úverová zmluva spĺňa alebo nespĺňa všetky obligatórne zákonné
náležitosti, súd v prvom rade uvádza, že dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu Úverovej
zmluvy a preto súd nemohol vyhovieť žalobnému návrhu ani v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z Úverovej zmluvy - nemožno totiž hovoriť v prípade

neplatnej Úverovej zmluvy o úvere ako takom a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.)

58. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitostizmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a
doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný
mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie

návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva
uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z. odmietnutím návrhu a
považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo
strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalobcu), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť

samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.

59. Z bodu 14 návrhu (žiadosti) zmluvy síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym
vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre
neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť.
Neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle §

54 ods. 1 Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Súd má za to, že citovaným (vopred žalovaným naformulované) ustanovenie
bodu 14 žiadosti sa neprípustne odchyľuje od ust. § 43a nasl. Obč. Z. v neprospech spotrebiteľa,

nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje doplniť v zásade akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré
nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa (žalobcu), pričom automaticky
doplnením týchto údajov má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a naviac žalovaný ani nie je povinný doručiť
túto zmluvu žalobcovi. V konaní síce bolo predložené Oznámenie o schválení úveru, ktoré má však
podľa vyjadrenia samotného žalovaného výlučne informatívny charakter. Podľa vyjadrenia žalovaného

má predmetné oznámenie byť tiež potvrdením náležitostí, ktoré obsahovala Úverová zmluva, s ktorým
tvrdením sa však súd nemôže stotožniť, nakoľko v predmetnom oznámení sú uvedené úplne nové resp.
iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu) žalovaného na uzavretie zmluvy (napr. o dátume splatnosti prvej
splátky, dátume splatnosti poslednej splátky, o výške splátky 34,56 Eur podľa Dohody o službách etc.),
ktoré údaje pritom tvoria zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Niektoré údaje uvedené

v návrhu (napr. výška zmluvnej pokuty) na druhej strane v predmetnom oznámení uvedené ani nie sú.

60. To, že predmetné ustanovenie bodu 14 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. (§ 43a a
nasl.) Obč. Z. o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa
Zmluvných dojednaní (bod 2.1) mal žalobca vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil iné

parametre požadovaného úveru ako uviedol žalobca v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu
v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného a tiež mal
žalobca vopred súhlasiť s tým, aby bol termín splatnosti splátky v prípade akceptácie návrhu zo strany
žalovaného stanovený (jednostranne) žalovaným na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15.
dňom) a teda žalobca sa tak vopred vzdal práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo

zákonných náležitosti zmluvy. Takisto mala byť stanovená jednostranne žalovaným aj splatnosť prvej
splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní
od poskytnutia úveru a nie viac ako 48 dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobcovi (jednostranne)
oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, Dlžník

(žalobca) sa mal zaviazať vopred platiť úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod
5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmel vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“)
a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne)
oznámiť spotrebiteľovi (žalobcovi).

61. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní tak mali byť konkrétne obligatórne (zákonné) náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda
ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným a tento ich mal
následne len oznámiť žalobcovi. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), aby
takto malo dôjsť k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako veriteľ doplní do zmluvy, resp. uvedie

v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo
považovaťzaporušeniepovinnostižalovanéhoatieto(ajzmenenéanovédoplnenéúdaje)malžalovaný
len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobcovi.62.Vposudzovanejvecidňa18.09.2015žalobcapodpísalpredtlačenýformulár(vyhotovenýžalovaným)
na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s
poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalovaný) a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom

spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 21.09.2015 doplnil (dopísal)
taktiež žalovaný a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj
RPMN sa zmenil z 26,10 % na 25,48 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej
sadzbe úrokov z omeškania. Predmetné zmeny v bode 6 potom podľa názoru súdu spôsobili právny
následok (§ 44 ods. 2 Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a následne išlo už o

nový návrh zo strany žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu
nauzavretiezmluvyzostranyžalobcu.Nečinnosťamlčaniežalobcupritomzaakceptáciunovéhonávrhu
(žalovaného) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

63.Nazákladeskutočnostíuvedenýchvyššiemásúdzato,ženedošlokplatnémuuzavretiu(obligatórne
písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na v zásade

rovnaké názory Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a
Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.

64. Pokiaľ nebola platne uzavretá Úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani Dohoda o službách.
Z predmetu Dohody o službách jednoznačne vyplýva, že na základe tejto dohody sa mali poskytovať

„služby“ k uzavretej Úverovej zmluve. Podľa čl. III Dohody o službách zaniká táto dohoda zánikom
platnosti Úverovej zmluvy.

65. Čo sa týka spornej otázky, či ustanovenie Úverovej zmluvy o zmluvnej pokute je alebo nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda či toto ustanovenie je alebo nie je platné, súd konštatuje,

že vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu samotnej Úverovej zmluvy v písomnej
forme, nedošlo ani k dohode sporových strán na zmluvnej pokute v písomnej forme tak, ako to vyžaduje
ust. § 544 Obč. Z., nakoľko zmluvná pokuta mala byť súčasťou samotnej Úverovej zmluvy, k uzavretiu
ktorej však nedošlo.

66. V prípade, že by sa aj záver súdu o neplatnosti Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, dojednanie
o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2,3 a 5 Obč. Z.) bolo neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute (ktorá sa netýka hlavného predmetu zmluvy)
bolo predpripravené na formulárovom tlačive samotného žalovaného a evidentne nie je výsledkom
individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami a žalovaný opak v spore nepreukázal (§53

ods. 3 Obč.Z.). Text návrhu (žiadosti) síce podpísal žalobca, avšak reálne nemal možnosť do tohto
predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalovaného zasiahnuť a teda žalobca nemal možnosť
tento zjavne len jednostranný záväzok žalobcu zmeniť a ovplyvniť. Žalobca, pokiaľ chcel obdržať od
žalovaného finančné prostriedky, musel žiadosť (a ďalšie formulárové dokumenty ako napr. Dohodu
o službách) podpísať, inak by mohol len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by mu finančné

prostriedky neboli poskytnuté. Opak resp. iné žalovaný v spore nepreukázal a ani text žiadosti (návrhu)
neobsahujemožnosťžalobcutotoustanovenieodmietnuť.Zmluvnápokutajelenjednostranná(zaväzuje
len žalobcu) a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy žalovaného na včasné plnenie dlžnej sumy
zo strany žalobcu, pričom nejde len o sankciu za nesplácanie istiny, ale ide aj o sankciu za neplatenie
úrokov a ďalších platieb (napr. splátok podľa Dohody o službách), na ktoré úroky a iné plnenia žalovaný

nemá pre neplatnosť nárok. Uvedené ustanovenie preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/220/2016 zo dňa 12.07.2017, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (Okresný súd Trnava č.k. 22C/80/2014-43 z 13.10.2015),
ktorý vo výroku vyslovene určil, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere,

týkajúca sa zmluvnej pokuty, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

67. Pokiaľ by sa záver súdu o neplatnom uzavretí Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, súd by
považoval (i) Dohodu o službách (ktorej vznik a platnosť je viazaný na vznik a platnosť Úverovej zmluvy)
za absolútne neplatný právny úkon a (ii) úver z Úverovej zmluvu by súd potom považoval za bezúročný

a bez poplatkov.

68. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej Úverovej zmluvy
(termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úroku), na ktorých sa mali zmluvnéstrany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, boli len
jednostranne určené žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný
právny úkon) a teda nedošlo k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán na týchto povinných

náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo (v prípade platného uzavretia zmluvy) spôsobuje ex
lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť.

69. Úver z Úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z
dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa

(RPMN). V zmluve uvedená RPMN (v bode 5 ako 26,10 % a v bode 6 ako 25,48 %) nekorešponduje
so skutočnou RPMN, nakoľko je súd toho názoru, že v rozpore s ust. § 1 Nariadenia Vlády SR Úverová
zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj poplatky resp. splátky vo výške 34,56 Eur na základe Dohody
o službách (tieto splátky bolo podľa názoru súdu nutné do RPMN zahrnúť). Napriek tomu, že ako
výška splátky je uvedená suma 87,11 Eur (ktorá už zahrňuje aj splátky podľa Dohody o službách),
v časti „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ je uvedená suma 2 041,80 Eur, pričom však

vynásobením splátky vo výške 87,11 Eur počtom splátok 36 vychádza celková suma až 3 135,96
Eur a teda ustanovenia Úverovej zmluvy v časti RPMN, ako aj v časti celkovej čiastky, ktorú mal
žalovaný zaplatiť, považoval súd za zavádzajúce (klamlivé) vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľovi) a
v jeho neprospech. Podľa vykonaného zisťovania súdu, priemerná výška RPMN za tretí kvartál r.
2015 predstavovala v prípade úverov poskytovaných bankami 13,36 % (dvojnásobok 26,72 %) a pri

iných (nebankových) veriteľoch predstavoval vážený priemer RPMN 13,28 % (dvojnásobok 26,56 %).
Postupujúcpodľa§1NariadeniaVládySRdospelvdanomprípadesúdkvýpočtuskutočnejRPMN,kedy
po sčítaní miery úroku (16,94 %), poplatku za poskytnutie úveru (10 %) a poplatkov za „služby“ (28,45
%) dospel súd k výpočtu RPMN až 55,39 % a nie 25,48 %, ako sa v zmluve v bode 6 uvádza a teda
skutočná RMPN v posudzovanom prípade je viac ako 4- násobkom priemernej RPMN pri obdobných

úveroch poskytovaných bankami a nebankovými subjektmi a teda RPMN je v rozpore s § 1a Nariadenia
Vlády SR a § 53 ods. 6 Obč. Z.

70. Pokiaľ ide o Dohodu o službách, súd túto dohodu považuje za neplatnú aj z ďalších dôvodov a to
v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., § 39 Obč. Z. a v zmysle § 53 Obč. zák., nakoľko (i) touto dohodou

žalovaný jednak obchádza ustanovenie Obč. Z. o najvyššej prípustnej výške odplaty (§53 ods. 6 Obč.Z.),
čopriamozakazuje9ods.7a9Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naviac(ii)ideoneprijateľnúzmluvnú
podmienku (§ 53 ods. 4 písm. t/ Obč. Z), nakoľko podľa názoru súdu boli žalobcovi zo strany žalovaného
„doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalobcu, tieto služby neboli
individuálne so žalobcom dojednané a žalovaný opak nepreukázal a (iii) táto dohoda sa prieči aj dobrým

mravom - podľa názoru súdu ide o účelovo vymyslené „služby“, ktoré navýšili splátky úveru skoro o
100 %, pričom je zrejmé, že tieto splátky mal žalobca platiť aj v prípade, že by reálne k poskytnutiu
žiadnych „služieb“ zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda žalobca by
reálne protiplnenie za svoje platby ani nemusel dostať (v posudzovanej veci sám žalobca uvádza, že
služby nevyužil vôbec). Žalovaný podľa názoru súdu žalobcovi „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri

podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobcu, ktorý len podpisoval žalovaným vopred pripravené
formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu, pričom žalovaný v spore nepreukázal
individuálne dojednanie týchto ustanovení. Žalovaným vopred pripravené a predtlačené inkorporačné
klauzuly o prehláseniach žalobcu o dobrovoľnosti služieb nie sú dôkazom o individuálnom dojednaní
(žalobca nemal možnosť znenie týchto klauzúl ovplyvniť). Nemožno opomenúť skutočnosť, že súdu

je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalovaného reálne „nežiadali“,
avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol
poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že v bode 5 žiadosti (návrhu) pri „navrhovanej“ výške splátky (87,11 Eur) sa automaticky
rátalo aj s uzavretím Dohody o službách - o tom svedčí samotná výška splátky, zahŕňajúca aj výšku

splátky podľa Dohody o službách. Hoci žalovaný „naoko“ formuláciou v bode 5 „mesačná splátka spolu
s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá“ vyvoláva dojem, že ide o fakultatívnu
možnosť, v bode 6 žiadosti (návrhu) sa už formuláciou „mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody
o poskytovaní služieb“ automaticky s uzavretím Dohody o službách počíta dopredu. Takisto ako s
tým rátam aj ustanovenie čl. 8 Úverovej zmluvy (Sankcie). Na podporu svojho záveru súd poukazuje

na rovnaké závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/39/2016 z 23.02.2016.71. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných strán ohľadom poplatku za poskytnutie úveru (150 Eur) a
možnosť jeho započítania ku dňu poskytnutia úveru, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho
názoru ide opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto dojednanie bolo predpripravené na

zmluvnou formulári a je obsiahnuté tiež v Zmluvných dojednaniach a teda žalobca nemal reálnu možnosť
ovplyvniť obsah takéhoto dojednania. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 5Co/130/2017 z 28.11.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
10C/53/2016-38 z 23.05.2017 a ktorým súd určil, že predmetné ustanovenie o odplate a jej splatnosti a
započítaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.

6Sžo 21/2013 z 27.11.2013, ak veriteľ do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za
poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol
podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu
úveru,pričomtakétokonaniezákonodarcapovažujezanekalúobchodnúpraktikuasúčasnejuzakazuje.
V danom prípade žalovaný reálne neposkytol žalobcovi sumu 1 500 Eur, ale len sumu 1 350 Eur, po
započítaní poplatku 150 Eur, avšak ako celková výška istiny úveru bola uvedená suma 1 500 Eur.

72. Nakoľko predmetom tohto sporu nebolo určenie neplatnosti Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
ani posúdenie prípadných nárokov z tejto zmluvy, súd sa touto - medzi stranami spornou otázkou -
nepovažoval za potrebné zaoberať.

73. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný reálne poskytol (previedol na bankový účet
žalobcu) sumu 1 350 Eur a že žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2 090,64 Eur, čo je o 740,64
Eur viac, ako žalobcovi poskytol žalovaný. Vzhľadom na uvedené nesporné skutočnosti medzi stranami
sporu a vzhľadom na záver súdu o neplatnom uzavretí Úverovej zmluvy a neplatnom uzavretí Dohody
o službách, súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

740,64 Eur je dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi (výrok I.).

74. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania (výrok III.), žalobca bol úspešný len v jednom z
troch požadovaných určení, čo znamená, že väčší pomerný úspech v spore mal žalovaný. Súd však v
danomprípadeaplikovalustanovenie§257CSPanepriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonania,

nakoľko zohľadnil, že menší pomerný úspech mal žalobca len v dôsledku právneho posúdenia súdu
ohľadom uzavretia Úverovej zmluvy a a keby ju súd nevyhodnotil ako neplatnú, považoval by súd úver z
nej za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku ktorej skutočnosti by mal už väčší pomerný úspech v spore
žalobca, keďže sa domáhal aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takisto súd zhodnotil,
že žalovaný porušil zákonné predpisy regulujúce spotrebiteľské zmluvy a žalobca sa dôvodne domáhal

ochrany svojich práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.