Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/727/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213532
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414213532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V., Y. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŹEK, s.r.o., so sídlom
Komárno, Pohraničná č.4, IČO: 36 721 123, proti žalovanej: Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX,
zastúpená JUDr. Elenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo č. 414 , o zaplatenie 11.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/178/2014-165,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením, k po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Po právnej stránke
odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 3, § 100, § 107 ods. 1,2 , § 451 ods. 1,2, § 456 , § 488, §489,
Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) ako aj zisteným skutkovým stavom . V dôvodoch uviedol, že
právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 11.000 eur ktoré vzniklo z titulu investícií
do nehnuteľnosti žalovanej v roku 2008 , je premlčané. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,

že žalobca so žalovanou žili ako druh a družka až do 1.5.2014. V priebehu ich spolužitia žalobca
v roku 2008 investoval do rekonštrukcie nehnuteľnosti , ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej ,
čo žalovaná nepoprela, ale namietala ich výšku. Žalobca výšku investícií preukazoval súkromným
znaleckým posudkom zo dňa 6.6.2014, ktorý si dal vyhotoviť znalkyňou Ing. Chovanovou . Žalobca
svoj nárok na vrátenie investícií opieral o ústnu dohodu so žalovanou, podľa ktorej mu mala investície
vložené do jej nehnuteľnosti vrátiť, keď dom predá, o čo sa snažila už v roku 2009. Žalovaná poprela
akúkoľvek dohodu o vrátení investícií a spochybnila vierohodnosť znaleckého posudku predloženého

žalobcom, pretože ona pri ohliadke domu znalkyňou nebola prítomná a znalkyňa vychádzala len z
toho, čo jej povedal žalobca. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, pretože investície boli
vykonané v roku 2008, od kedy začala plynúť premlčacia dvojročná lehota, ktorá uplynula do konca
roku 2010 a žaloba bola podaná na súd až v roku 2014. Podľa názoru súdu , ktorý musel na vznesenú
námietku premlčania prihliadať, premlčacia doba neplynie od momentu ukončenia spolužitia strán sporu
t.j. od 1.5.2014 ako tvrdil žalobca, ale od momentu vynaloženia investícií na rekonštrukciu domu t.j. od
konca roku 2008 a subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula do konca roku 2010 a objektívna

trojročná lehota do konca roku 2011. Pokiaľ ide o právny dôvod bezdôvodného obohatenia podľa § 451
ods. 2 OZ súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu o ústnej dohode o vrátení investícií žalovanou, keďže
chýba písomná dohoda a výpovede vypočutých svedkov toto tvrdenie žalobcu nepotvrdzujú. Žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal existenciu dohody strán, či už v ústnej alebopísomnej forme ohľadne vrátenia investícií. Súd mal z uvedených dôvodov zato, že v danom prípade
ohľadne vložených investícií do domu žalovanej neexistoval právny dôvod a teda žalovanej podľa §
451 odsek 2 Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu. Obe strany zhodne uviedli, že uvedené investície boli vložené do domu
žalovanejvroku2008apretojeprávožalobcu navrátenieinvestíciípremlčané,lebo žalobabolapodaná
po uplynutí oboch premlčacích lehôt a súd musel na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť ( § 100
odsek 1 Občianskeho zákonníka) a premlčané právo žalobcovi nepriznal. Súd sa nestotožnil s tvrdením
právneho zástupcu žalobcu, že premlčacia lehota začala plynúť od 01.05.2014, kedy žalovaná opustila

spoločnú domácnosť, keďže toto tvrdenie nemá oporu v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka,
keďže podľa tohto ustanovenia premlčacia lehota začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade k bezdôvodnému
obohateniu došlo v roku 2008 bez právneho dôvodu. V priebehu celého konania žalobca nepreukázal,
že by k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo iným v zákone uvedeným spôsobom, t.j. plnením
z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo že išlo o majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnené právo bolo
premlčané, súd sa výškou vložených investícií už nezaoberal a ani v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovania a neprihliadal ani na znalecké posudky znalcov ohľadne investícií vložených žalobcom do
domu žalovanej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a v konaní
úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o výške trov rozhodne

súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a c)
CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že súd pochybil tým, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo ku žiadnej dohode ohľadne
vrátenia investícii žalobcovi zo strany žalovanej, keďže žalovaná existenciu takejto dohody poprela. Pre
nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s výpoveďou
samotnejžalovanej,keďtátonapojednávanídňa24.03.2015uviedla, že“peniazezapredajuvedeného
domu by inkasoval žalobca, keďže on narábal s peniazmi, hoci predmetný dom je napísaný na ňu“.

Táto veta napriek jej závažnosti zostala mimo vyhodnocovanej pozornosti súdu prvej inštancie. Z
uvedenej vety vyplýva, že medzi stranami sporu bola dohoda, podľa ktorej peniaze za predaj domu
pôjdu žalobcovi. Taktiež z nej vyplýva žalobcove právo s touto sumou disponovať a tým aj prisvojiť si
žalovanú sumu. V neposlednom rade z nej v podstate vyplýva žalobcove právo požadovať od žalovanej
nie len žalovanú sumu, ale celú hodnotu rodinného domu. Ďalej namietal, že ak súd prvej inštancie

nemal preukázanú existenciu dohody o vrátení investícii žalobcovi nie je jasné, prečo sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku nevysporiadal a nevyjadril sa k namietanému počiatku plynutia premlčacej
lehoty, ktorá podľa tvrdenia žalobcu začala plynúť dňom, kedy strany sporu ukončili spolužitie. Žalobca
investoval do domu žalovanej z dôvodu, že spolu žili a budú žiť aj ďalej. Po rozchode dôvod plnenia
odpadol a uplatnil si svoj nárok na súde. Nakoľko vzťah druha a družky, z ktorého pochádza spoločné

dieťa , v zákone upravený nie je, najbližšou úpravou je ust. § 114 veta posledná OZ .Súd sa v
napadnutom rozsudku nevyjadril ani k tvrdeniu žalobcu, že námietka premlčania vznesená žalovanou
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ, pretože žalovaná nenamietala a súhlasila s
investovaním peňazí žalobcom do jej nehnuteľnosti a po ich rozchode , keď sa domáhal ich vrátenia,
vzniesla námietku premlčania, čo považuje za výraz zneužitia práva na úkor žalobcu. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je evidentné, že súd prvej inštancie sa vecou nezaoberal dostatočne, nevenoval
dostatočnú pozornosť všetkým relevantným otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany a vec
nesprávne právne posúdil. Napokon pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku, odňal žalobcovi
právo konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/82/2011
ako aj nálezy ÚS SR ( III.ÚS 36/2010, III. ÚS 102/2012, I. ÚS33/2012) .

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že sa nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok a že žalobcovi bolo
odňaté právo konať pred súdom. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky na

základe konkrétneho právneho dôvodu, v priebehu konania doplnil právny dôvod podania žaloby a to
o ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila bez bližšie
preukázaného právneho dôvodu. Toto neodstránil, ani svedeckými výpoveďami na ktoré v odvolaní
poukazuje. Žalovaná od začiatku sporu tvrdila , že žiadnu dohodu so žalobcom o vrátení investícií donehnuteľnosti neuzatvorili. Žalobca v odvolaní ako hlavný dôvod podania odvolania uvádza, že na
pojednávaní dňa 24.03.2015 žalovaná uviedla, že peniaze z predaja domu, by inkasoval žalobca. Ide
o odpoveď vytrhnutú z kontextu. Išlo o odpoveď na jeho hypotetickú otázku, čo by sa stalo, keby

spolužitie medzi žalobcom a žalovanou zotrvalo a dom by sa predal. Reagovala tak na spôsob ich
spolužitia počas ktorého žalobca disponoval so všetkými finančnými prostriedkami , dokonca aj jej
príjem a rodičovský príspevok išiel na jeho účet. Druhým dôvodom podania odvolania je otázka dobrých
mravov. Podľa jej názoru sa práve žalobca správal v rozpore s dobrými mravmi keď si chcel v prípade
predaja nehnuteľnosti ponechať celú kúpnu zmluvu na vyrovnanie sa s bývalou manželkou. Žalobca

neuniesol skutočnosť, že si dovolila od neho odísť a s tým súvisí aj jeho tvrdenie o momente plynutia
premlčacej lehoty, ktorú si počíta odo dňa rozchodu. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu
za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, ktorý navrhla potvrdiť.
4. Žalobca v písomnej replike na vyjadrenie žalovanej uviedol, že s napadnutým rozsudkom nemôže
súhlasiť, nakoľko výpovede žalovanej sú účelové klamstvá. Nie je pravda, že nič nevedela o
rekonštrukcii domu, pretože celá jej rodina im pri tom pomáhala. Dom bol neobývateľný a bolo ho treba

celý zrekonštruovať, pretože plánovali spoločnú budúcnosť, čakali spolu dieťa a po rekonštrukcii tam
bývali 5 mesiacov, potom sa presťahovali do jeho domu v V., nakoľko si vybavil úver a vysporiadal
BSM. Pokiaľ by nebola dohoda o vrátení investovaných peňazí z predaja, prečo by po 4 mesiacoch
od nasťahovania súhlasila s predajom nehnuteľnosti a po jej odchode zo spoločnej domácnosti mu už
odmietala investície vrátiť . Výšku investícií do nehnuteľnosti potvrdil znalecký posudok . Žalobkyňa

svojou výpoveďou, že v prípade predaja domu by peniaze boli moje, sama potvrdila že mali dohodu o
vrátení investícií, čo súd ponechal bez povšimnutia.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k replike žalobcu poukázala na jej stanoviská a vyjadrenia v tejto veci
a opakovane navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté,
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania( §359,§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 CSP) a viazaný
skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné , preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

8. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanej domáhal vydania plnenia z bezdôvodného
obohatenia,spočívajúcehovinvestíciách,ktoré vroku2008vynaložilzosvojichfinančnýchprostriedkov

na rekonštrukciu domu vo vlastníctve žalovanej, ktorou sa predmetná nehnuteľnosť zhodnotila. Podľa
tvrdenia žalobcu sa so žalovanou, s ktorou žili ako druh a družka, ústne dohodli , že mu vráti ním
investované finančné prostriedky v prípade predaja uvedenej nehnuteľnosti . V máji 2014 spolužitie
prerušili a žalovaná mu odmietla vrátiť investované finančné prostriedky. Napriek tomu, že inzerovala
predaj domovej nehnuteľnosti , čím sa bezdôvodne obohatila a preto podal žalobu o vrátenie investícií v

žalovanej sume, výška ktorej vyplýva z predloženého znaleckého posudku. Právne odôvodnil vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaná poprela existenciu dohody o vrátení investícií , avšak nepoprela,
že žalobca zo svojich finančných prostriedkov zrekonštruoval jej nehnuteľnosť v roku 2008. Súd prvej
inštancie teda nemal pochybnosti o tom, že žalobca investoval do nehnuteľnosti žalovanej, avšak

nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že sa ústne dohodli, že žalovaná mu vráti investície. Takáto dohoda
nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov a nie je možné ju vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Navyše žalobca nevedel konkretizovať dátum, kedy mala byť
dohoda uzavretá ale ani jej obsah, kedy a za akých podmienok mali byť investície žalovanou vrátené.
V súvislosti s právnym dôvodom uplatňovaného nároku, samotná skutočnosť tvrdená žalobcom , že do

mája 2014 žili so žalovanou vo vzťahu druh a družka a súčasne mal vedomosť o výlučnom vlastníctve
nehnuteľnosti, do ktorej investoval svoje finančné prostriedky, nemá pre rozhodnutie súdu zásadný
právny význam na určenie počiatku plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na vydaniebezdôvodného obohatenia, pretože neexistuje akékoľvek právna úprava bezdôvodného obohatenia a
premlčania pri bezdôvodnom obohatení, ktorá by sa uplatnila vo vzťahu druha a družky.
9. Žalobca žiadal na daný spor pri posúdení otázky premlčania aplikovať ust. § 114 OZ , keďže

v zákone nie je upravený vzťah druh a družka a najbližšie je ust. § 114 OZ upravujúce začiatok
plynutia premlčacej doby , ktorý platí aj o právach medzi manželmi, čo je najbližšia úprava pre druhovský
vzťah. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožnil, pretože ust. § 114 OZ odsúva začiatok
plynutia premlčacej doby v prípade, ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane
a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, čo nie je tento prípad, pretože

tu ide o právo medzi stranami sporu a nie medzi nimi na jednej strane a ich maloletým dieťaťom
na strane druhej. Z uvedeného je zrejmé, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať na danú vec,
pretože rieši celkom iný prípad. To, že žalobca a žalovaná žili v druhovskom pomere so spoločným
dieťaťom, ich nijako nediskvalifikovalo v možnosti upraviť svoje vzájomné majetkové vzťahy dohodou,
ktorá by riešila otázku vrátenia investícií do cudzieho majetku. Investovanie do cudzieho majetku je
bežným právom aprobovaným správaním v rámci občianskoprávnych vzťahoch bez ohľadu na to, či

investujúci žije s vlastníkom majetku v jednej domácnosti, alebo dokonca tvoria spoločnú domácnosť
bez inštitucionalizácie v podobe manželstva. Základným východiskom pre uzavretie takejto dohody je
v prípade muža a ženy žijúcich v spoločnej domácnosti, bežne známa skutočnosť, že zákon nechráni
neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. V prípade súdneho vymáhania vrátenia investícií,
resp. zhodnotenia majetku, je na investujúcom dôkazné bremeno, t.j. musí v konaní preukázať, kedy

presne, na aký účel, v akej výške a do koho majetku peniaze investoval ako aj existenciu a presný
obsah dohody o vrátení investícií . Je preto prípustné a žiaduce, ak investujúci partner myslí na vznik
problémov v budúcnosti a predvídavo si svoju dôkaznú situáciu zabezpečí práve uzavretím zmluvy,
prípadne dohody.
10. Je nesporné, že investovaním finančných prostriedkov do nehnuteľnosti žalovanej, t.j. do cudzieho

majetku , túto žalobca zhodnotil. Zhodnotením nehnuteľnosti vzniklo na strane žalovanej , ako
vlastníčky nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie, a to v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti a uvedené
bezdôvodné obohatenie vzniklo, ako správne uviedol súd prvej inštancie, plnením žalobcu, na ktoré
neexistoval právny dôvod ( dohoda preukázaná nebola) v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ. Odvolací súd
v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal

právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej .
11. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ,ktorého
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech
z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku
chýbal( právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. dohoda, zmluva, povinnosť stanovená zákonom

a pod.). Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval.
Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak nejestvoval právny
dôvod ( zmluva, dohoda s vlastníkom ) na to, aby do veci investoval prostriedky niekto iný, než vlastník
veci. Vlastníkovi nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť
vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (nie v rozsahu vynaložených

investícií ) a to v okamihu, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu
hodnoty veci ( viď judikáty 28 Cdo 896/2011, 7Cdo 507/ 2014) .

12 .Keďže žalovaná v rámci svojej obrany v spore vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či

je námietka premlčania opodstatnená a dospel k správnemu právnemu záveru, že právo žalobcu na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, získaného plnením bez právneho dôvodu, sa premlčalo.
Hoci nebolo možné v konaní stanoviť konkrétny termín, ku ktorému došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
žalovanej, z vyjadrení oboch strán sporu bolo možné prijať záver, že rekonštrukcia nehnuteľnosti bola
ukončená ku koncu roku 2008. Žalobca si bol od počiatku financovania rekonštrukčných prác vedomý

toho, že investície vynakladá na cudzí majetok, nie na svoj. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula
ku koncu roka 2010 ( viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 507/2014) a keďže žalobca si uplatnil právo na
súde až žalobou podanou dňa 30.06.2014, jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
( vzniknutého plnením bez právneho dôvodu) sa premlčalo. Nakoľko sa žalovaná v konaní premlčania

dovolala, súd musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať a premlčané právo nemohol žalobcovi
priznať ( § 100 ods. OZ) a musel žalobu zamietnuť.
13. K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza:13.1 Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri

dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada

konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k

dokazovaniu alebo ozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli
splnené podmienky a pod. ]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového
a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 366, § 373 ods.4 CSP). Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť,
že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.),

napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok
nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a pod.
13.2 Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
13.3 Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo
strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

13.4 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
13.5 Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
13.6 Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13.7 Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré
skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák.
predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú
pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné

premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej
stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, akémajú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je
preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp.,
keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
13.8 Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.

13.9 V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenienezodpovedávykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191CSP
(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
14.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Ani žalobcom namietaný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nebol daný.

15. Žalobca uplatnil odvolací dôvod aj podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a
výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
15.1 Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav

ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery
o premlčaní práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.16. K námietke žalobcu, že ak by aj jeho nárok bol premlčaný, má za to, že námietka premlčania je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, odvolací súd dodáva, že v rozpore s dobrými mravmi môže
byť len taký výkon práv druhého účastníka, ktorý za danej situácie sa javí neprimerane tvrdým postihom

(rozhodnutie NS SR 7Cdo 507/2014), s čím sa odvolací súd stotožňuje. Pre posúdenie primeranosti je
potrebné vychádzať z okolností prejednávaného prípadu. Osobitne je nutné poukázať na skutočnosť,
že žalobca rekonštruoval nehnuteľnosť pre účely spoločného bývania so žalovanou a ich maloletým
dieťaťom, zrekonštruovaný dom aj spolu užívali, aj keď len krátku dobu, do prerušenia spolužitia a
práve z tohto dôvodu ( nie pre to, že by žalovaná nehnuteľnosť predala) sa žalobca domáhal vrátenia

investícií. Je možné predpokladať, že ak by nedošlo k prerušeniu spolužitia so žalovanou, nebol by
žiadal vrátiť investované peniaze, mohol nehnuteľnosť užívať aj naďalej. Nie menej významná je aj tá
skutočnosť, že žalobca si sám takýto stav privodil, keď investoval do cudzej nehnuteľnosti bez toho, aby
jasne a bez akýchkoľvek pochybností si svoj vzťah dohodol. Žalobca svojim konaním nepostupoval s
dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti a preto nemôže sa sám dovolávať konania v rozpore s
dobrými mravmi.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, a preto neuznal
opodstatnenosť jeho argumentácie, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).