Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616202365
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8616202365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Q. - V., W..Y..R.., Q. XX/XX, XXX XX
S., H.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, Kováčska 40,
040 01 Košice, proti žalovanému: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX S. O. XX, právne zastúpeného
Mgr.MatúšomMackom,advokátom,Karpatská804/10,08901Svidník,ozaplatenie822,24eurasprísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 27. 06. 2018, č. k. 5C/82/2016-61
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške súd
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník“.

2. Spor právne posúdil podľa § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 39, § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 822,24 eura s prísl. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 29. 04. 2015 bol žalovanému zo strany veriteľa K. Q. - M-D. poskytnutý úver v sume 500 eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom 27,90 % v pravidelných 54 týždenných splátkach v
sume 11,94 eura týždenne, spolu v sume 645 eur. Žalovaný sa zároveň zaviazal zmluvou o inkasnej
službe zo dňa 30. 04. 2015 zaplatiť za poskytnuté služby sumu 6,05 eura týždenne ako úhradu odplaty
v pravidelných 54 týždňových splátkach, spolu v sume 327,24 eura. Žalovaný celkom zaplatil žalobcovi
sumu 150 eur, a to v dvoch splátkach dňa 05. 06. 2015 v sume 75 eur a dňa 08. 05. 2015 v sume
75 eur. Na základe dohody o postúpení pohľadávok boli všetky pohľadávky a práva s nimi spojené
vyplývajúce zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o inkasnej službe postúpené s účinnosťou dňom 30. 10.

2014 na obchodnú spoločnosť M - V., s. r. o. Žalobca okrem zaplatenia istiny 822,24 eura si v konaní
uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,07 % z dlžnej sumy denne, ktorá zmluvná
pokuta ku dňu podania žaloby predstavuje 92,20 eura, a úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 5 %
ročne. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tvrdiac, že pôvodnýveriteľ na základe dohody o postúpení pohľadávok nemohol postúpiť práva a záväzky vyplývajúce zo
zmluvy o úvere skôr než tieto vznikli. Podľa žalovaného zmluva o postúpení pohľadávok je právnym
úkonom, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu, jeho predmetom je plnenie nemožné, a preto zmluva

o postúpení pohľadávok je neplatná. Súd skonštatoval, že žalobca v konaní odvíjal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu od toho, že pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi uplatňovaná v spore mala byť na
neho postúpená jeho právnym predchodcom (pôvodným veriteľom K. Q. - M-D.) na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, práv a záväzkov zo dňa 27. 06. 2014.V čase uzatvorenia tejto zmluvy, ale
pohľadávka veriteľa voči žalovanému neexistovala, pretože tá vznikla až na základe zmluvy o úvere zo

dňa 29. 04. 2015. Veriteľ K. Q. - M-D. nemohol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.
06. 2014 ako postupca postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala, a to v zmysle zásady, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv ako sám má. Tým nie je daná aktívna legitimácia žalobcu a pre jej nedostatok
súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení najmä v otázkach nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávok, práv a záväzkov zo dňa 27. 06. 2014 uzatvorenou medzi žalobcom a
pôvodným veriteľom. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že samotná zmluva o postúpení bola dodatková

tak, aby zohľadňovala celú masu pohľadávok, ktoré má žalobca voči žalovanému. Oznámením o
postúpení zo dňa 29. 04. 2015 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že v zmysle zmluvy o postúpení
uzatvorenej medzi ním a žalobcom postúpil všetky pohľadávky, ktoré pôvodný veriteľ eviduje voči
žalovanému na nového veriteľa - žalobcu. Z oznámenia o postúpení žalovanému jednoznačne a
celkom určite vyplýva komu má žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere splniť namiesto

pôvodného veriteľa, pričom oznámenie o postúpení žalovaný prevzal 29. 04. 2015, čo je preukázané
jeho podpisom na tejto listine. V danom prípade sa teda žalovaný oboznámil s postúpením predmetnej
pohľadávky 29. 04. 2015, čo je evidentné podľa jeho podpisu na oznámení o postúpení pohľadávok.
Právne účinky vzťahujúce sa k postúpenému právu žalobcu sa teda vzťahujú k tomuto dátumu. Za
prioritné žalobca považuje skutočnosť, že súd sa v napadnutom rozhodnutí absolútne nevysporiadal

s jeho argumentáciou prednesenou na pojednávaní, že zmluva o postúpení bola dodatková tak, aby
zohľadňovala celú masu pohľadávok, ktorú má žalobca voči žalovanému. Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu platnosti zmluvy o postúpení, pokiaľ nejde o prípady uvedené v

§ 525 Občianskeho zákonníka. Dlžník sa v tomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
poukazoval zmluvou o postúpení postupník. Dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu má
žalobca za to, že v konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože aktívna vecná

legitimáciaprisúdnomvymáhanípostúpenejpohľadávkysvedčípostupníkovi-žalobcovivtomtokonaní,
od účinnosti cesie voči dlžníkovi, teda od oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalobca v odvolaní ďalej
namietal aj inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo odôvodňoval tým,
žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutianespĺňanáležitostipodľaprávnehopredpisuúčinného včase
vyhlásenia a vyhotovenia rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CS) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonomstanovenejlehote,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Vo vzťahu k uplatneným dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že podľa § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie
účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozume také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.,
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd preto vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného)
je vždy bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby.

11.Správnepostupovalsúdprvejinštancieakskôrakopristúpilkprisudzovaniuahodnoteniusamotného
nároku sa prioritne zaoberal, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, pretože iba vtedy by malo
vecné posudzovanie veci význam.

12. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo Q zo dňa 29. 04. 2015

bol žalovanému zo strany veriteľa - K. Q. - M- -D., U. XXXX/XX, S., poskytnutý úver v sume 500 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom 27,90 % p. a. v pravidelných 54 týždenných splátkach
vo výške 11,94 eura. V zmluve o inkasnej službe číslo Q zo dňa 30. 04. 2015 sa žalovaný zaviazal
veriteľovi zaplatiť za poskytnuté služby odplatu vo výške 327,24 eura v pravidelných 54. týždňových
splátkach po 6,05 eura. Na základe dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2014 boli všetky

pohľadávky a práva s nimi spojené vyplývajúce zo zmluvy o úvere a zmluvy o inkasnej službe postúpené
s účinnosťou od 29. 04. 2015 na obchodnú spoločnosť M-V. s. r. o. Žalovaný splatil celkovú sumu 150
eur, a to v dvoch splátkach po 75 eur ku dňu 05. 06. 2015 a ku dňu 08. 05. 2015.

13. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil v konaní listiny:

a) výpis z obchodného registra žalobcu, z ktorého vyplynulo, že uvedená spoločnosť vznikla 17. 06.
2014 a ktorého jediným spoločníkom a konateľom je K. Q. a medzi jej činnosti patrí okrem iného tiež
poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez
verejnej pokuty majetkových hodnôt (č. l. 5 - 6 spisu),
b) zmluvu o úvere číslo Q zo dňa 29. 04. 2015, ktorou veriteľ K. Q. - M-D. podnikajúci na základe

živnostenského oprávnenia poskytol žalovanému úver. Zmluva ako taká je formulovaná, vopred a
nemenným spôsobom napísaný elaborát, do ktorého sa mechanicky (ručne) vpísalo iba meno dlžníka (v
tomto prípade žalovaného) a tiež to, že predmetom úverovania je suma 500 eur, že úroková sadzba je
27,90 % ročne (vyjadrená v peniazoch 145 eur) a celková čiastka, ktorú má dlžník uhradiť činí 645 eur,
že RPMN predstavuje 65,23 %, priemerná RPMN je 34,42 %, že dlžník sa zaväzuje splatiť pohľadávku v

54 týždenných splátkach po 11,94 eura, pričom splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň
po poskytnutí úveru a každá ďalšia splatná splátka vždy v siedmy deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky (č. l. 7 - 8 spisu),c) zmluvu o inkasnej službe číslo Q. zo dňa 30. 04. 2015, predmetom ktorej bolo odplatné
poskytovanie pravidelnej inkasnej služby podľa požiadavky objednávateľa v podobe osobného prevzatia
peňažnej hotovosti poskytovateľom alebo splnomocnencom poskytovateľa od objednávateľa na úhrade

peňažného plnenia objednávateľa, ku ktorému sa zaviazal podľa zmluvy o úvere číslo XXXX zo dňa 29.
04. 2015 (bod 1.1 a bod 1.2 zmluvy). Podľa bodu 1.7 zmluvy sa objednávateľ zaviazal zaplatiť odplatu
v sume 327,24 eura v 54 týždenných splátkach vo výške každej splátky po 6,06 eura, ktoré sú splatné v
termínoch uvedených v zmluve o úvere, a to počnúc v splatnosti prvej splátky až do zaplatenia celkovej
výšky odplaty (č. l. 9 - 10 spisu),

d) oznámenie o postúpení (č. l. 11 spisu), ktorým veriteľ K. Q. - M-D. oznámil žalovanému, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, práv a záväzkov zo dňa 27. 06. 2014, jeho pohľadávky a práva s nimi
spojené, ktoré vyplývajú zo zmluvy o úvere Q uzatvorenej dňa 29. 04. 2015, postúpil s účinnosťou od
XX. XX. XXXX na spoločnosť M-V. s. r. o., Q. XX/XX, XXX XX. S., a preto má žalovaný povinnosť všetky
záväzky na peňažné plnenia, ktoré vyplývajú z uvedenej zmluvy plniť novému veriteľovi M-V. s. r. o.,
e) pokus o zmier zo dňa 17. 08. 2015, ktorým právna zástupkyňa žalobcu vyzýva žalovaného, aby

aktuálny dlh v sume 924,24 eura uhradil do 31. 08. 2015 na tam uvedený účet a variabilný symbol (č.
l. 12 spisu).

14. Predmetom sporu bol nárok žalobcu uplatňovaný z titulu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2014. Ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje

postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho
vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, žeby
inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane
jej príslušenstva. Zmluvou uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt (postupník), ktorý nastupuje
namiesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe

veriteľa sa nedotýka práv a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu.

15. Z ustálenej judikatúry i Najvyššieho súdu SR vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o
postúpení pohľadávky sú okrem označenia jej strán tiež identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá
musí obsahovať uvedenie postupcovho dlžníka a opis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočnosti, na

ktorých sa zakladá (právny dôvod jej vzniku). Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.
j. právo na plnenie od dlžníka a táto musí v čase postúpenia existovať, pretože predpokladom platnosti
zmluvy je iba spôsobilý predmet postúpenia (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. V prejednávanej veci bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca si uplatňuje pohľadávku

z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť od pôvodného veriteľa dňa 27. 06. 2014.
Ako je však zrejmé, úverová zmluva so žalovaným v tejto veci bola uzatvorená až dňa 29. 04. 2015, t. j.
10 mesiacov po účinnosti postúpenia pohľadávok. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, ale ani sám
poskytovateľ úveru K. Q. nebol veriteľom žalovaného, a teda titulom uvedenej zmluvy o postúpení na
nadobúdateľa nemalo čo prejsť. V čase postúpenia totiž úverový záväzkový vzťah so žalovaným ešte

neexistoval, a teda neexistovala ani pohľadávka spôsobilá byť predmetom postúpenia dňa 27. 06. 2014.

17. Za tejto situácie, preto ak žalobcom v tomto konaní nebol veriteľ K. Q. M-D. sám, a na spoločnosť
M-V. s. r. o. - žalobcu žiadna pohľadávka voči žalovanému neprešla, nevstúpila do práv pôvodného
veriteľa (ani nemohla) a vzhľadom na to, že žalobcovi nesvedčí žiadna hmotnoprávna legitimácia, nemal

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať žalobou. Preto správne postupoval súd prvej
inštancie, ak z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie
sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel
ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s

právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania,
potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,
preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).