Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201620
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117201620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: X.. N. K., R..

XX.XX.XXXX, D. H. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený
názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,
so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.146,76
EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á vžalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 27.01.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.146,76 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.146,76 EUR, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia sumy
1.146,76 EUR, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe
žiadosti o aktiváciu nákupnej karty P. S. N. zo dňa 16.03.2007 mu žalovaný poskytol úverový rámec vo

výške 45.000,- Sk (1.493,73 EUR) s mesačnou splátkou 1.500,- Sk (49,79 EUR). Z predmetnej karty
žalovaný doposiaľ vyčerpal sumu 3.931,67 EUR a poukázal platby vo výške 5.078,43 EUR. Zo žaloby
ďalej vyplýva, že predmetná zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej
absencia spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil sumu
1.146,76 EUR, ako rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami v sume 3.931,67 EUR a ním

zaplatenou sumou vo výške 5.078,43 EUR.
Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa o skutočnosti, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil
dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 09.08.2016. V súvislosti s
objektívnou premlčacou lehotou, žalobca poukázal na to, že súdy opakovane posúdili konanie
dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu (rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015).

2. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení k žalobe poukázal na to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti, a teda nemožno uplatniť sankciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V súvislosti
s absenciu rozkladu splátok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 22.02.2018, sp. zn.3Cdo/36/2017, z ktorého vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Žalovaný taktiež
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a v tomto ohľade poukázal na právoplatný rozsudok

OS Prešov, sp. zn. 25C/56/2016 zo dňa 24.04.2017.

3. Na základe „žiadosti o aktiváciu nákupnej karty P. S. N.“, poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec
vo výške 45.000,- Sk, s výškou pevnej mesačnej splátky 1.500,- Sk. Z predložených výpisov z účtu
vyplýva, že žalobca celkovo čerpal sumu 3.931,67 EUR a žalovanému zaplatil celkovo sumu 5.078,43

EUR.

4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. Z predložených listinných dôkazov mal súd za nepochybne preukázané, že predmetná zmluva
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), čo má za následok, že úver sa považuje za
bezúročný, bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poukazoval na absenciu ďalších náležitosti, tak ich absencia
nespôsobuje bezúročnosť, resp. bezpoplatkovosť úveru, navyše zo zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v

čase uzavretia zmluvy nevyplýva náležitosť uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom táto náležitosť ani nijako nesúvisí s nárokom žalobcu. Súd
taktiež poukazuje na to, že zmluva neobsahuje úrok, ani úrokovú sadzbu, pričom s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 5, zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal
posúdenímdôvodnostitejtonámietky.Zprehľadusplácaniaúveru,ktorýsúdupredložilsamotnýžalobca,
nepochybne vyplýva, že tento uhradil poslednú platbu dňa 23.05.2011 a žalobu v tejto veci podal súdu
dňa 27.01.2017, preto je nárok žalobcu premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná objektívna premlčacia

lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu zamietol.

7. Žalobca v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú
spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno

ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobcovi. Podľa názoru súdu v podstate ani nie
je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa
žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený.
Žalobca v rámci odôvodnenia žaloby poukázal na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu absencie viacerých náležitostí zmluvy, pričom súd vyhodnotil, že v zmluve síce

absentuje RPMN, čo má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ale v tejto súvislosti
zároveň poukazuje na to, že súdy v minulosti, pri posúdení absencie RPMN, rozhodovali tak, že pri
opakujúcom(revolvingovom)úvere,nemožnourčiťRPMN,ateda neuvedenietejtonáležitosti,nemožno
hodnotiť ako úmysel zo strany žalovaného, pričom žalovaný by v podstate takýmto spôsobom išiel
sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť

vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade z poskytnutého úveru nebude žiadnym
spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale
bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý
v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy).

8. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie od doby, kedy sa
oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom,
ktorý sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a že výška bezdôvodného obohatenia predstavujeuplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v
danom prípade kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné
odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto

bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jeho právne znalosti, teda či vedel
o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011,
28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo
169/2017 zo dňa 10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107

ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také znalosti, aby
bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia
objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok,
pričom v danom prípade žalobca uhrádzal splátky do 23.05.2011 a žaloba v tejto veci bola súdu
podaná dňa 27.01.2017, preto je nárok žalobcu premlčaný aj z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty, bez ohľadu na to či by táto plynula v rámci 3 resp. 10 ročnej objektívnej lehoty.

9. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014,
17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015). Obdobný záver vyplýva napr. aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/302/2016 zo dňa 9.11.2016, z ktorého, okrem iného

vyplýva aj nasledovné: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu
o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohateniaaoosobeobohatenéhoatobezohľadunato,žesaotýchtoskutočnostiachmoholdozvedieť
aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel, ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových

okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011). V súdenej veci
viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobkyňa od svojho právneho
zástupcu dozvedela o tom, že povinný sa mal na jej úkor obohatiť a kedy žalobkyňa svojmu právnemu
zástupcovi udelila plnú moc na zastupovanie, aj za situácie, že v osobe žalobkyne nejde o právne znalú

osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Informovanie klienta advokátom v rámci právnej porady o existencii
(neexistencii) porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnená dozvedela, ako takýto
jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností možno právne kvalifikovať, čo nie je pri
posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Okolnosti, za

ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone
(vo vzťahu k prejednávanému prípadu zákon č. 258/2001Z.z.). Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať s touto skutočnosťou, t. j. vedomosťou
o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym zástupcom, keď tento mal preštudovať

zmluvy“... „Poukazovanie na rozhodnutie najvyššieho súdu SR 6 MCdo 9/2012 nemá v tomto prípade
opodstatnenie, nakoľko v danom prípade sa jednalo o skúmanie exekučného súdu v spotrebiteľskej veci,
či existuje riadny exekučný titul na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonávanie exekúcie.
Už v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu

princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci však bola žalovaným vznesená
hmotnoprávna námietka premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť. Nie je možné pripustiť, aj
pokiaľ ide o spotrebiteľa, aby tento žiadal vydať bezdôvodné obohatenie aj po niekoľkých rokoch po
uplynutí premlčacej lehoty (v danom prípade po 4 rokoch) ak druhá strana oprávnene vznesie námietku
premlčania“.

10. Ako už bolo konštatované za zásadné rozhodnutie najvyššej súdnej autority (Najvyššieho súdu SR),
ktoré vzhľadom na princíp právnej istoty, ktorý patrí medzi najdôležitejšie princípy právneho štátu a
teda vyžaduje si aplikáciu súdmi nižšej inštancie, je potrebné považovať uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3Cdo 169/17 zo dňa 10.1.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie spotrebiteľky v obdobnej

veci, keď súdy zamietli jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej
premlčacej doby. Jednalo sa o už vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7Co/302/2016.
Dovolanie žalobkyne ako spotrebiteľky bolo odmietnuté pre jeho neprípustnosť, keďže právna otázka,
ktorú nastolila dovolateľka, ohľadom posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, už boladovolacím súdom vyriešená v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. Najvyšší súd sa vyjadril aj k
argumentácii dovolateľky poukazujúcej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12, v ktorom
bol vyslovený názor, že zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ ustupuje dôležitejšiemu princípu

ochrany práv spotrebiteľa, a uviedol, že tento názor bol vydaný v skutkovo a právne odlišnej, exekučnej
veci.VnejNajvyššísúdpoukázalnauvedenýprincípvsúvislostisriešenímprocesnejotázkyoprávnenia
exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. V danom
prípade však dovolateľka tento princíp vzťahuje na riešenie hmotnoprávnej otázky.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).