Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204802
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416204802.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: ETP

Management budov s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707, zastúpený:
MALICH, advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanej:
K. H., narodená XX. XX. XXXX, bytom Q. 8, XXX XX D., zastúpená: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO 47 239 921, v konaní o zaplatenie
673,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24. 05. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 673,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
673,82 eur od 03. 03. 2016 do zaplatenia. Zároveň sa žalobca domáhal priznania nároku na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaná si podľa jeho tvrdenia v rozpore so svojimi
povinnosťami v období od 01. 09. 2012 do 03. 03. 2016 neplnila svoje záväzky spojené s vlastníctvom
bytu č. XX nachádzajúceho sa na 5. p. bytového domu na Q. ulici č. X-X v D., zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie riadne a včas (teda neuhrádzala riadne

príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia, odmenu za správu, resp. nedoplatky
vyplývajúce z ročných vyúčtovaní). K žalobe žalobca doplnil plnomocenstvo pre právneho zástupcu,
výpis z obchodného registra týkajúci sa tak žalobcu, ako aj právneho zástupcu, osvedčenie o registrácii
právneho zástupcu žalobcu ako platiteľa DPH, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o výkone správy,
predžalobnú výzvu a prehľad základnej výšky úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení, doručenom súdu 20. 02. 2017, žalobcom uplatnený nárok poprela

a označila ho za fiktívny. Uviedla, že v priebehu mája 2013 jej bolo doručené vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu, za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 07. 2012, od Spoločenstva vlastníkov
bytov Q. 6, 8, spracované žalobcom, v ktorom bol uvedený preplatok žalovanej vo výške 55,37 eur a
taktiež je bolo doručené vyúčtovanie za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 12. 2012, od nového správcu -
žalobcu, s nedoplatkom vo výške 136,58 eur, v ktorom boli žalovanej vyúčtované aj úroky z omeškania
vovýške114,54eurzpočiatočnéhostavu,ktorýpovažovalazafiktívny.Poukázalanato,žestavjejkonta
k 31. 07. 2012 bol 0 eur, a počiatočný stav k 01. 08. 2012 bol už vo výške nedoplatku 714,20 eur, pričom

tentonedoplatoknepovažovalažalovanázapreukázaný.Zároveňpoukázalanalistz18.7.2013,ktorým
žalobca oznámil žalovanej, že voči nej eviduje nedoplatok vo výške 135,45 eur (neuhradený mesačný
predpiszamesiacjún2013),azároveňuviedla,žetento nedoplatoknásledneuhradila.Zároveňvzniesla
námietku premlčania, nakoľko pohľadávku vo výške 714,20 eur vykazoval žalobca ako počiatočný stavk 31. 7. 2012). K vyjadreniu doložila vyúčtovanie nákladov spojených s vyúčtovaním bytu za obdobie
od 01. 01. 2012, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 08. 2012 do 31.
12. 2012, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 08. 2012 do 30. 11. 2014 zo dňa 24. 11. 2014,

správu likvidátora k likvidácii SVB zo dňa 2. 7. 2012, oznámenie Obvodného úradu Bratislava, odboru
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28. 6. 2012 k návrhu na zrušenie, vyjadrenie žalobcu k reklamácii
vyúčtovania za rok 2012 zo dňa 18. 07. 2013, sumáru analýzu platieb za obdobie od 01. 08. 2012 do
30. 11. 2014 zo dňa 24. 11. 2014, odpoveď na výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 09. 01. 2015.

3. Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, doručenom súdu 21.
04. 2017, uviedol že pohľadávka žalovanej vznikla v období mesiacov august 2012 až marec 2016,
nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti, neuhrádzala riadne mesačné platby za mesiace október
2012, február 2013, január 2014 a október 2014, pričom v čase doručovania predžalobnej výzvy
žalobcu (29. 12. 2014) nedoplatok žalovanej predstavoval 772,14 eur. K žalovanej namietanej fiktívnosti
pohľadávky žalobcu, žalobca uviedol, že reklamácie žalovanej boli žalovanej opakovane vysvetlené, ich

výsledkom bolo odpustenie časti dlhu z dôvodu nesprávnosti vyčíslenia spôsobenej nezrovnalosťami pri
preberaní správy od predchádzajúceho správcu (spoločenstva vlastníkov) a zrejmou nesprávnosťou pri
matematicko - programových výpočtoch, konkrétne dňa 18. 8. 2012 bola odpustená suma 487,42 eur a
následne 30. 6. 2013 suma 114,54 eur. Uviedol, že žalovaná pokračovala a pokračuje v nepravidelnom
uhrádzaní mesačných zálohových platieb. K námietke premlčania žalovanej poukázal žalobca na

ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia boli mesačné
zálohové platby žalovanej vždy použité na započítanie najstaršieho nedoplatku, nakoľko ide o vzájomné
pohľadávky rovnakého druhu žalobcu ako veriteľa a žalovanej ako dlžníčky, a preto možnosť premlčania
pohľadávky žalobca odmietal.

4. Žalovaná vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku znovu poukázala na
skutočnosť, že žalobca evidoval v sumárnej analýze platieb s dátumom 01. 08. 2012 dlh 714,20 eur,
hoci ešte 31. 07. 2012 bol koncový zostatok, resp. preplatok za predchádzajúce obdobie vo výške
55,37 eur. Znovu poukázala na list z júla 2013, ktorým jej bol oznámený žalobcom dlh len vo výške
bežného mesačného nájmu vo výške 135,40 eur. Upozornila tiež, že v jednej sumárnej analýze platieb

(nachádzajúca sa na č. l. 75 v spise) je pre obdobie 6/13 uvedený dlh žalovanej vo výške 622,87
eur, pričom v sumárnej analýze platieb priloženej k vyúčtovaniu nákladov za rok 2013 bol vyčíslený
pre obdobie 6/2013 nedoplatok vo výške zodpovedajúcej listu z júla 2013, teda sume 135,45 eur.
Preto nepovažovala sumárnu analýzu platieb, ak je aj spätne upravovaná, za relevantný podklad pre
vymáhanie dlhu. Namietala tiež, že nebola dodržaná lehota na vypracovanie ročného vyúčtovania po

tom, ako došlo k zmene vo výkone správy po likvidácii spoločenstva vlastníkov bytov.

5. V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonáva správu bytového domu na Q. ulici č. X-X v D.,
taktiež nebolo sporné, že ako obchodná spoločnosť má túto činnosť v predmete podnikania, žalovaná
nerozporovala ani skutočnosť, že je viazaná zmluvou o výkone správy č. 70/2012. Súd preto o týchto

skutočnostiach nevykonával dokazovanie. Žalobca pre prípad, že by žalovaná namietala správnosť
jednotlivých ročných vyúčtovaní, navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie. Žalovaná, čo potvrdil
aj jej právny zástupca, nenamietala správnosť jednotlivých ročných vyúčtovaní z pohľadu otázok, pre
ktoré by bolo dôvodné vykonanie znalecké dokazovania (napr. správnosť výpočtu spotreby jednotlivých
energií a pod.), namietala spôsob, akým boli započítavané jednotlivé zálohové platby voči skutočným

nákladom a účtovanie poplatkov z omeškania a z tohto pohľadu považovala žalobcom uplatnenú
pohľadávku za nedôvodnú. Súd preto dokazovanie k otázke správnosti vyúčtovaní nevykonával,
samotný žalobca od tohto návrhu upustil.

Zo skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné a z dokazovania vykonaného dôkazmi uvedenými

v bodoch 6 až 11 súd skutkový stav súd zistil nasledovne:

6. Zo zmluvy o výkone správy (č. l. 35 v spise) súd zistil, že podľa článku IV. Bodu 1. písm. q) je
správca povinný sledovať úhrady mesačných zálohových platieb a úhrady nedoplatkov vyplývajúcich z
vyúčtovaní, prípadných iných nedoplatkov a vymáhať od vlastníkov vzniknuté nedoplatky v zmysle čl.

XII tejto zmluvy. Podľa článku V. bodu 2. písm. a) bodov I.II.III. a písm. b) sú vlastníci povinní do 25.
dňa v mesiaci na účet domu uhrádzať zálohové platby a do 30. odo dňa doručenia vyúčtovania uhradiť
nedoplatky, ktoré vyplynuli z vyúčtovania. Podľa č. V. bodu 3. v prípade omeškania s platbami podľa
zmluvy o výkone správy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,1 % z dlžnej čiastkyza každý deň omeškania, pričom penalizácia úhrady čiastky mala byť realizovaná v rámci ročného
vyúčtovania za predchádzajúci kalendárny rok.

7. Z vyúčtovaní nákladov roky 2012 (č. l. 54, 55 v spise), resp. za roky 2012 až 2016 (155 až 160 v spise)
súd zistil, že stav za obdobie 01.01.2012 až 31.07.2012 bol žalovanej vyúčtovaný preplatok 55,37 eur
(po zohľadnení stavu konta pred vyúčtovaním vo výške 0 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v
celkovej výške 1.098,56 eur a skutočný náklad vo výške 1.043,19 eur. Žalovaná v roku 2012 (v období
do 31. 7. 2012) uhradila spolu 1.828,51 eur. Za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 12. 2012 bol žalovanej

vyúčtovaný nedoplatok vo výške 136,58 eur (po zohľadnení stavu pred vyúčtovaním vo výške - 959,83
eur bol nedoplatok vyčíslený vo výške - 1.096,41 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v celkovej
výške730,60euraskutočnýnákladvovýške867,18eur.Žalovanávroku2012(vobdobíod01.08.2012
do 31. 12. 2012 uhradila spolu 584,48 eur. Za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 bol žalovanej
vyúčtovaný preplatok vo výške 38,97 eur (po zohľadnení stavu pred vyúčtovaním vo výške - 313,63 eur
bol vyčíslený nedoplatok vo výške - 274,66 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v celkovej výške

1.805,60 eur a skutočný náklad vo výške 1.766,63 eur. Žalovaná v roku 2013 (v období od 01. 01. 2013
do 31. 12. 2013 uhradila spolu 1.622,38 eur. Za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 bol žalovanej
vyúčtovaný nedoplatok vo výške 56,08 eur (po zohľadnení stavu pred vyúčtovaním vo výške - 630,53 eur
bol vyčíslený nedoplatok vo výške - 686,61 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v celkovej výške
1.756,82 eur a skutočný náklad vo výške 1.812,90 eur. Žalovaná v roku 2014 (v období od 01. 01. 2014

do 31. 12. 2014 uhradila spolu 1.724,65 eur. Za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 bol žalovanej
vyúčtovaný nedoplatok vo výške 30,66 eur (po zohľadnení stavu pred vyúčtovaním vo výške - 681,99 eur
bol vyčíslený nedoplatok vo výške - 712,65 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v celkovej výške
1.757,04 eur a skutočný náklad vo výške 1.787,70 eur. Žalovaná v roku 2015 (v období od 01. 01. 2015
do 31. 12. 2015 uhradila spolu 1.761,66 eur. Za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 bol žalovanej

vyúčtovaný nedoplatok vo výške 197,63 eur (po zohľadnení stavu pred vyúčtovaním vo výške - 1.096,37
eur bol vyčíslený nedoplatok vo výške - 1.294 eur). Predpísaná záloha bola vyúčtovaná v celkovej výške
1.657,88 eur a skutočný náklad vo výške 1.885,51 eur. Žalovaná v roku 2016 (v období od 01. 01. 2016
do 31. 12. 2016) uhradila spolu 1.304,16 eur. Evidencii jednotlivých platieb vykonávaných zo strany
žalovanej zodpovedali aj sumárne analýzy platieb za obdobie od 01.08. 2012 do 30. 11. 2014 (č. l. 56 v

spise), resp. za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2017 (č. l. 100 v spise).

8. Zo správy likvidátora k likvidácii spoločenstva vlastníkov (č. l. 57, 58 v spise) súd zistil, že
zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov Q. č. X a X schválilo 18. 06. 2012 zrušenie spoločenstva
vlastníkov bytov likvidáciou ku dňu 30. 06. 2012.

9. Zo sumarizácie nákladov a podrobného rozpisu platieb (204 - 207 v spise) súd zistil že vo vzťahu
k žalovanej evidoval žalobca za rok 2010 po zohľadnení zálohových platieb a nákladov vo vzťahu k
predpisom platieb (a započítaní záporného zostatku od predchádzajúceho správcu vo výške 487,42
eur) záporný zostatok vo výške 868,34 eur, za rok 2011 evidoval záporný zostatok 575,81 eur, v roku

2012 (do 31.07.2012) kladný zostatok vo výške 729,95 eur a spolu za obdobie do 31. 07 2012 evidoval
žalobca vo vzťahu k žalovanej nedoplatok vo výške 714,20 eur. Za rok 2012 (obdobie od 01.08.2012
do 31. 12. 2012), v ktorom bol zrušený nedoplatok vo výške 487,42 eur, evidoval žalobca preplatok vo
výške 260,09 eur, za rok 2013 nedoplatok vo výške 144,25 eur, za rok 2014 evidoval nedoplatok vo
výške 88,25 eur, za rok 2015 evidoval nedoplatok vo výške 26,04 a pri zohľadnení výsledných stavov

za roky 2010, 2011, 2012 do 31. 07. a 2012 od 01. 08 do 31. 12., 2013, 2014 a 2015 evidoval žalobca
výslednú výšku nedoplatku 712,65 eur.

10. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, z č. l. 124 až 129 v spise, súd zistil, že žalovaná
opakovane reklamovala nesprávnosť vyhotovených vyúčtovaní. V liste z 18. 07 2013 oznamoval žalobca

žalovanej, že poplatky z omeškania vo výške 114,54 eur jej boli zrušené, taktiež, že jej bola zrušená
časť dlhu vo výške 487,42 eur, pričom aktuálny nedoplatok žalovanej k 30. 06. 2013 mal byť vo výške
135,45 eur. V liste z 15. 08 2014 oznamoval žalobca žalobkyni, že jej dlh k 31. 07. 2014 je vo výške
630,53 eur, pričom vznikol od augusta 2012, keď bolo treba doplatiť rozdiel medzi nedoplatkom vo
výške 714,20 eur, uznaním dlhu vo výške 457,42 eur (teda sumu 227,78 eur), pričom k tejto sume boli

pripočítané platby za október 2012 (146,12 eur), február 2013 (150,46 eur) a jún 2013 (150,46 eur),
pričomžalobcažalovanejoznamoval,ženeevidovalaniúhradyzavystavenieupomienokvovýške13,26
eur a neúplných mesačných úhrad za mesiace 8/2013 a 2,3,4/2014. Listom z roku 24. 10. 2014, v reakcii
na reklamáciu žalovanej, žalobca zotrval na požiadavke úhrady nedoplatku vo výške 630,53 eur (k 31.8. 2014). V liste z 19. 11. 2015 žalobca označil sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 01. 2013 do
31. 03. 2014 za neplatnú z dôvodu duplicitného zaúčtovania uznania dlhu vo výške 487,42 eur. Uviedol,
že jej dlh na základe aktuálnej analýzy platieb od 1. 8. 2012 do 31. 10. 2015 vzrástol na 835,53 eur kvôli

neuhradenému vyúčtovaniu nákladov za rok 2014 a mesačnej zálohy za október 2015. V liste z 28. 06.
2016 argumentoval žalobca, prečo považuje za dôvodné účtovanie poplatkov z omeškania za rok 2015
a tiež jej v prílohe zaslal analýzu platieb za obdobie od 01. 08. 2012 do 30. 06. 2016, pričom uviedol,
že dlh žalovanej medzičasom vzrástol na 1.076,15 eur.

11. Z výpovede svedka K. N. súd zistil, že žalovaná neuznáva žiaden dlh, ktorý by mal pochádzať z
obdobia, keď správu bytového domu, v ktorom žalovaná vlastní byt, vykonávalo Spoločenstvo vlastníkov
bytov Q. č. X a 8, a preto nesúhlasí s počiatočným stavom k 01. 08. 2012, ktorým mal byť nedoplatok.
Svedok zároveň nepoprel, že v rámci uhrádzania jednotlivých zálohových platieb dochádzalo aj k
omeškaniu jednotlivých platieb, to však nemohlo mať za následok účtovanie poplatkov omeškania vo
výške, v akej ich žalobca voči žalovanej uplatňoval.

Právne vec súd posúdil nasledovne:

12. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva

o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena,
alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je
podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.
Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového

priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje
najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, spôsob výkonu správy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, zásady
hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať

s nimi, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, zásady určenia výšky platieb za správu,
rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa § 8a odseku 2 1 zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov.

13. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri

správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

14. Podľa § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so

zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

15. Podľa článku IV. Bodu 1. písm. q) zmluvy o výkone správy bytového domu na Lipského X,X je
správca povinný sledovať úhrady mesačných zálohových platieb a úhrady nedoplatkov vyplývajúcich z

vyúčtovaní, prípadných iných nedoplatkov a vymáhať od vlastníkov vzniknuté nedoplatky v zmysle čl. XII
tejto zmluvy. Podľa článku V. bodu 2. písm. a) bodov I.II.III. a písm. b) zmluvy o výkone správy bytového
domu na Q. X,X sú vlastníci povinní do 25. dňa v mesiaci na účet domu uhrádzať zálohové platby a do
30. odo dňa doručenia vyúčtovania uhradiť nedoplatky, ktoré vyplynuli z vyúčtovania.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Žalobca v rámci špecifikácie žalovanej sumy uviedol v podaní doručenom súdu 22. 01. 2018, že
táto pozostáva zo sumy nedoplatku počas predchádzajúceho výkonu správy (spoločenstvom vlastníkov
bytov bytového domu), ktorá bola prenesená z predchádzajúcej evidencie nedoplatkov ako suma714,20 eur, ktorá bola následne znížená o sumu 487,42 eur a teda tento nedoplatok predstavuje
sumu 226,78 eur. Zároveň je žalovaná suma predstavovaná neuhradením pravidelných mesačných
zálohových platieb za mesiace 10/2012 (146,12 eur), 2/2013 (150,46 eur), a 1/2014 (150,46 eur), teda

spolu 597,50 eur, ktorá suma však bola znížená o dve žalovanou navyše zaplatené platby v mesiacoch
04/2014 a 06/2014, preto výsledná časť žalovanej sumy predstavuje v tejto časti 315,50 eur. Žalovaná
suma je tiež tvorená čiastočným neuhradením mesačných platieb za mesiace 8/2013 (14,46 eur), 2, 3 a
4 /2014 (vždy 4,42 eur), spolu 27,72 eur. V žalovanej sume je zahrnutá tiež suma nedoplatku na ročnom
vyúčtovaní služieb spojených s užívaním priestoru v bytovom dome za rok 2014 vo výške 56,08 eur a

náklady na upomienku žalobcoch zasielané v mesiacoch február 2014 a jún 2014 (vždy 4,42 eur). V
podaní doručenom 19. 02. 2018 v časti 226,78 eur bola špecifikácia zhodná s podaním doručeným 22.
01. 2018. Vo zvyšku žalovanej, resp. dlžnej sumy žalovanej už žalobca jej skladbu špecifikoval odlišne.

18. Žalobcom uplatnený nárok sa teda skladá zo žalobcom tvrdených dlžných súm pochádzajúcich
z obdobia do 31. 07. 2012 (kedy žalobca ešte nevykonával správu bytu, vykonávalo ju spoločenstvo

vlastníkov bytov) a jednak z nedoplatkov, resp. čiastočných nedoplatkov na zálohových platbách v
období rokov 2012, 2013, 2014, nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2014 a žalobcom tvrdených
nedoplatkov za vystavené žalobcom vystavené upomienky.

19. Žalobca v konaní pri špecifikácii argumentoval sumárnou analýzou platieb a špecifikoval jednotlivé

dlžnémesačnézálohovéplatby.Uplatnenýnároknešpecifikovalakonedoplatkyzvyhotovenýchročných
vyúčtovaní za jednotlivé roky (s výnimkou roku 2014), ale ako nedoplatky s jednotlivými zálohovými
platbami. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na sumu 714,20 eur (resp. po znížení o sumu 487,42
eur sumu 226,78 eur), súd tento nárok považoval s ohľadom na žalovanou vznesenú námietku za
premlčaný. Podľa žalobcu sa jedná o sumu nedoplatku vzniknutú z predchádzajúceho výkonu správy.

Žalobca túto sumu bližšie nešpecifikoval, pričom ani žalobca nerozporoval (dokonca to sám tvrdil), že v
období roku 2012 vykonala úhrady v celkovej výške 2.412,99 eur, pričom výška predpisov mesačných
zálohových platieb za rok 2012 predstavovala sumu spolu 1.824,84 eur (po zohľadnení ostatných
žalobcom uvádzaných predpisov zo sumárnej analýzy platieb (č. l. 206 v spise) celková suma predpisov
bola 1.910,37, teda stále suma nižšia ako súčet úhrad žalovanej v roku 2012. Nie je preto zrejmá

ani dôvodnosť uplatneného nároku, v každom prípade, ak by sa jedná o nedoplatky na jednotlivých
mesačných zálohových platbách pochádzajúce z roku 2012, resp. 2011 alebo 2010, tieto platby boli
splatné vždy do 25. dňa konkrétneho mesiaca, a teda podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nie bez
významu je pritom skutočnosť, že žalobca doručil žalovanej za rok 2012 dve vyúčtovania, jedno za
obdobie mesiacov 1 až 7/2012 s preplatkom 55,37 eur a so stavom konta pred vyúčtovaním 0 eur,

druhé vyúčtovanie za obdobie mesiacov 8 až 12/2012 už napriek preplatku za prvých sedem mesiacov
obsahuje jednak nedoplatok za obdobie 8 až 12/2012 vo výške 136,58 eur a tiež obsahuje záporný stav
konta pred vyúčtovaním vo výške 959,83 eur .

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že na jednotlivé nedoplatky žalovanej si započítaval jednotlivé

peňažné sumy uhrádzané žalovanou, podľa poradia v akom boli uhrádzané, a preto nemohlo dôjsť k
premlčaniu jeho nároku, súd skúmal dôvodnosť uvedeného tvrdenia v súvislosti s uplatneným nárokom.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie. Započítanie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je forma
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných
pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v
úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia.

Súdustálil,sodkazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,4Cdo83/2006žežalobca
sa nemôže úspešne domáhať započítania nedoplatkov na zálohových platbách s užívaním bytu, ak
sú predmetom ročného vyúčtovania, nakoľko platenie záloh podlieha ročnému zúčtovaniu, po ktorom
vzniká právo na zaplatenie skutočného nedoplatku. Akceptovanie argumentácie žalobcu by poprelo
význam ročného vyúčtovania platieb, ktoré slúži práve na to, aby správca vždy ku konkrétnemu dátumu

po uplynutí kalendárneho roka vyúčtoval zaplatené preddavky vo vzťahu k skutočným nákladom. Vo
vzťahu k predpisom zálohových platieb už môžu mať oneskorené úhrady význam len z pohľadu sankcií
spojených s oneskorenou úhradou mesačných zálohových platieb.21. Súd nespochybňuje skutočnosť, že správca bytového domu má právo a voči vlastníkom bytova
a nebytových priestorov aj povinnosť, vymáhať nedoplatky na mesačných zálohových platbách voči
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V konkrétnom prípade sa však

žalobca domáha nedoplatkov na zálohových platbách v rokoch 2012, 2013, 2014, hoci žalobu podal
24. 05. 2016. V čase podania žaloby už žalobca vyhotovil vyúčtovania za roky 2012, 2013, 2014.
Súd znovu odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 83/2006. Nakoľko mal žalobca
v čase podania žaloby už prehľad o tom, aké sú výsledky ročných vyúčtovaní za roky 2012, 2013,
2014 (vrátane započítania prípadných zmluvných sankcií spojených s oneskorenou úhradou zálohových

platieb),nemôžeužbyťúspešnýsnárokomnamesačnézálohovéplatbyvuvedenýchrokochaprípadné
sankcie, nakoľko sa môže už domáhať priamo nedoplatku z ročného vyúčtovania.

22. Podľa vyúčtovaní nákladov za roky 2012, 2013, 2014 (teda za roky, v ktorých podľa špecifikácie
doručenej súdu 22. 01. 2018 žalobca evidoval nedoplatky tvoriace žalobou uplatnený nárok), za
tieto roky vyúčtoval žalobca žalovanej nedoplatky resp. preplatky na platbách spojených s užívaním

bytu nasledovne: za obdobie 1-7/2012 preplatok žalovanej vo výške 55,37 eur, za obdobie 8-12/2012
nedoplatok vo výške 136,58 eur, za rok 2013 preplatok vo výške 38,97, za rok 2014 nedoplatok vo
výške 56,08, teda v konečnom súčte nedoplatok vo výške 98,32 eur. Vo vyúčtovaniach za rok 2012
(obdobie od 01. 08 do 31. 12) a za rok 2014 však žalobca zohľadňoval v skutočných nákladoch aj sumu
poplatkov z omeškania, za rok 2012 to bola suma 114,54 a v roku 2014 suma 240,22 eur. Nakoľko

súd, ako bolo vyššie uvedené nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na sumu 714,20 eur uvedenú
ako počiatočný stav v sumárnej analýze platieb (resp. po znížení o 487,42 eur sumu 226,78 eur),
nepovažoval za správne a dôvodne uplatnené ani nároky na poplatky z omeškania, nakoľko žalobca
pri účtovaní vychádzal práve z dlžných súm, tak ako ich evidoval v sumárnej analýze platieb, a teda
zohľadňoval aj záporný počiatočný stav k 01. 08. 2012 vo výške 714,20 eur, ktorý súd nepovažoval

za dôvodný. Práve preto, že žalobca premietol účtovanie poplatkov z omeškania do vyúčtovaní za rok
2012 (obdobie od 01. 08 do 31. 12) a za rok 2014, súd nepovažoval za dôvodný ani nárok vo vzťahu
k výslednému nedoplatku za obdobie rokov 2012, 2013 a 2014 (a tiež ani k výslednému nedoplatku za
roky 2015 a 2016) a žalobcom uplatnený nárok celý ako nedôvodný zamietol.

23. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol, priznal podľa § 255 ods. 1 žalovanej, ako úspešnej strane v spore nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.