Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8614201417.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ S. M.Á., A.. XX.X.XXXX,
2/ Q. M., A.. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. XXX/XX, XXX XX L., za účasti osobitného subjektu Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343
828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 5 402,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Svidník č.k. 6C/52/2014-191 zo dňa 20.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343
828 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov konania.

III. Osobitný subjekt má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 524, § 525 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách.
V odôvodnení uviedol, že zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 451661078 zo dňa 14.12.2004 zistil, že
jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany postupcu žalobcom 1/ a 2/ v sume
6 638,78 eura (200 000,- Sk). Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v

pravidelných mesačných splátkach po 93,14 eura (2 806,- Sk) k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej
splátky 20.1.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.12.2014.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a
žalobcom zistil, že postupca dňa 27.9.2012 postúpil na žalobcu pohľadávku voči obom žalovaným. Z
oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca žalovanej 1/ oznámil postúpenie pohľadávky
na žalobcu dňa 16.10.2012.
Z výzvy postupcu zo dňa 25.11.2008 je zrejmé, že Slovenská sporiteľňa, a.s. zasielala žalovanej 1/

oznámenie, že splácanie pohľadávky z úveru č. 451661078 je v omeškaní ku dňu 31.10.2008 vo výške
733,25 eura a vyzvala žalovanú 1/ dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy.
Doručenie výzvy žalobca nepreukázal.Z listu žalobcu zo dňa 16.10.2012 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú 1/ k úhrade, oznámil jej
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.10.2012 a vyzval ju k úhrade dlžnej sumy celkom 9
373,04 eura. Pokusom o zmier právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzval žalovaných

1/ a 2/ k úhrade dlžnej sumy celkom 12 200,58 eura najneskôr do 28.2.2014.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky banka na žalobcu postúpila celú svoju pohľadávku, pričom
nebolo preukázané, či ku dňu postúpenia pohľadávky bola celá pohľadávka splatná. Žalobca ako dôkaz
predložil oznámenie zo dňa 16.10.2012, ktorým práve žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 31.10.2012, t. j. po postúpení pohľadávky. Súd teda konštatuje, že Slovenská sporiteľňa, a.

s. nebola oprávnená postúpiť celú svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov a ďalšieho príslušenstva
inému subjektu s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Rovnako nebolo preukázané
zaslanie výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovaným 1/ a 2/ a preto súd Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 27.9.2012 v časti týkajúcej sa pohľadávky vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ považuje
za neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je teda zrejmé, že splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané a tým aktívna

legitimácia žalobcu nie je daná.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Okresný súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu, ktorým mal byť viazaný a

predmetný prípad opätovne rozhodol obdobným spôsobom ako rozsudkom zo dňa 20.10.2016, č.k.
6C/52/2014 - 140. Ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore
so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť
si vzájomné vzťahy odchylne od ustanovení zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných
podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Všeobecných

obchodných podmienok je teda možné aplikovať aj na ešte nezosplatnené pohľadávky. Z ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka.
Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného
záväzku,nielenčasť,sktoroujedlžníkvomeškaní.Ustanovenie§92ods.8zákonaobankáchnemožno

spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP

aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 - § 264 CSP. Združenie nebolo v
súdenom prípade stranou sporu a preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu
trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu (t. j. žalovanému a žalobcovi) a to bez ohľadu
na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Súd teda o trovách konania združenia rozhodnúť mohol,
avšak tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná, nakoľko podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP

združenie nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná a to bez ohľadu na to,
kedy sa konanie začalo, resp. kedy združenie vstúpilo do konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a združeniu neprizná náhradu trov konania, resp.
aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnenímčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - Slovenská
sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaní dňa 14.12.2004 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe

ktorej bol žalovaným - dlžníkom poskytnutý úver vo výške 200 000 Sk. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver
spolu so zmluvným úrokom v mesačných splátkach po 2806 Sk. Splatnosť prvej splátky bola určená
k 20.01.2005 a poslednej k 20.12.2014. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.09.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej
sporiteľne a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2004.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.

6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.
Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).
Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.

Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.
Preúplnosťodvolacísúduvádza,žesúčinnosťouod01.01.2017zákonomč.299/2016Z.z.zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k

zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením
poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky

v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).
Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)
so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje
prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej
veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže

banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých
k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok NS SR vo
veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.

2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa §
525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej
rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj
bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon

vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci

6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný splátkový úver vo
výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8.
2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto
úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny

zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila
ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver

nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o
úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu
pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť

záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej
doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. §
92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k
vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju

pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12.
2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na

to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
predmetného úveru.“
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v

čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8
zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom.Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.12.2014. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (27.09.2012), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto nie je

možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.
Obsahom spisu síce je výzva zo dňa 25.11.2008, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalovaným
absentuje. V konaní nebolo preukázané to, že pred postúpením pohľadávky bola žalovaným doručená

výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky
tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, doručenie výzvy
dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a
to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom

postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne súvisiace výroky o trovách konania. Pokiaľ
ide o priznanie náhrady trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa, o.z., k tomuto odvolací
súd uvádza, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím
účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania princípu

justifikácie účinkov právnych úkonov a zásady právnej istoty teda zostáva zachované okrem iného
právo na náhradu trov konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktoré do konania vstúpilo pred
01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p.. Iný výklad a aj postup súdu vo
vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých
práv a ochrany legitímneho očakávania a následne aj princípu právnej istoty ako jedného z princípov

právneho štátu. Nie je možné naviac ani ponechať na náhodu, či sa spor právoplatne skončí alebo nie
do 30.6.2017. To by bolo v absolútnom rozpore aj so základnými zásadami CSP (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3
ods. 1, čl. 4. ods. 2). Uvedené závery vyplývajú aj z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 181/2015.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k
odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú ani

Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľov o.z.. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.