Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200232
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: V.. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Y., zast. advokátom Pirč, s. r. o., Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti
ďalšieho účastníka: INFOCAR, a. s., so sídlom Račianska 30/A, 831 02 Bratislava, F.. V.. M. C., C. XX,
XXX XX V. pri S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 598-94/P278971 II/49-2012
zo dňa 17.12.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III./ Pribratý účastník nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. PP 598-94/P278971
I/14-2012 zo dňa 20.02.2012 vo veci návrhu navrhovateľa INFOCAR, a. s., Bratislava na zrušenie
patentu č. XXXXXX s názvom „Zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla“
majiteľa V.. B. C. (žalobca) rozhodol tak, že patent č. XXX/XXX (napadnutý patent) zrušil podľa §

46 ods. 1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia porovnával jednotlivé znaky, prvky zariadenia napadnutého patentu č. XXXXXX, ako aj
znenie patentových nárokov s americkým patentom č. US X,XXX,XXX (namietaný patent) s názvom
„systém na prenájom mobilného zariadenia založený na bunkovom mobilnom rádiotelefóne, ktorý patent
bol udelený dňa 23.10.1990 s dátumom prednosti od 23.12.1988. Rozhodnutie správneho orgánu
zo dňa 20.02.2012 bolo vydané po tom, ako bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o návrhu
na zrušenie patentu č. XXXXXX (č. PP 598-94P 278971-II/67-2009 zo dňa 09.04.2009) zrušené

na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/60/2009-79 zo dňa 13.01.2010,
ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010. Na základe
porovnania technických funkcií porovnávaných znakov uvedených patentov správny orgán konštatoval,
že kódový snímač (1) v napadnutom patente a čítačka kariet (234) v namietanom patente sú funkčne
zhodnými prvkami porovnávaných zariadení, ktoré majú za úlohu čítať kódy a dáta, pričom tieto kódy sú
svojou štruktúrou rovnaké. Možno teda konštatovať, že čítačku kariet v namietanom patente je možné
považovať za technický ekvivalent ku kódovému snímaču v napadnutom patente. Rovnako je možné

podľa odôvodnenia rozhodnutia považovať za technické ekvivalenty bázy dát (5) a (6) v napadnutom
patente, ktoré okrem iného tvoria bázu dát (8) evidencie motorových vozidiel s databázami (60) a
(62) v namietanom patente. Aj ostatné znaky, resp. ich technické ekvivalenty napadnutého patentu
je možné nájsť v namietanom riešení v zhodnom systéme vzájomného prepojenia, a to: prenosovýspoj (3) - komunikačná sieť (48), riadiaci a porovnávací blok (2) - SAC (54), dátová zbernica (4) -
komunikačná sieť (48) alebo dátový komunikačný kanál (70), informačný výstup (10) - tlačiareň (42),
riadiaci spoj (9) - komunikačná linka (52). V namietanom patente sú podľa správneho orgánu zrejmé

všetky znaky, resp. technické ekvivalenty napadnutého riešenia, ktoré majú rovnakú funkciu vo vzťahu
k tomu istému výsledku. Správny orgán preto konštatoval, že riešenie podľa patentu XXXXXX nebolo
v čase jeho podania výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. a teda
že v čase udelenia napadnutého patentu neboli splnené podmienky na jeho udelenie. Namietaný
patent US 4, XXX,XXX predstavuje taký stav techniky voči napadnutému riešeniu, ktorý samostatne

preukazuje, že napadnutý patent v čase podania na úrad nespĺňal podmienku vynálezcovskej činnosti.
Správny orgán sa k odbornému stanovisku č. XX a č. XX znalca V.. I. R. (predložené žalobcom v
rozklade) vyjadril, že znalec sa vôbec nezaoberal podmienkami splnenia vynálezcovskej činnosti podľa
§ 6 zákona č. 527/1990, t. j. k tomu, že či by priemerný odborník v danej oblasti s poznatkami z
namietaného patentu dokázal dospieť k riešeniu uvedenému v napadnutom patentu bez toho, aby na to
vynaložil vynálezcovské úsilie. Podľa správneho orgánu z hľadiska posúdenia vynálezcovskej činnosti

je rozhodujúce, či technické znaky, ktorými je predmet napadnutého patentu definovaný v patentových
nárokoch majú v namietanom riešení zodpovedajúce technické znaky alebo znaky, ktoré je možné
považovať za technické ekvivalenty týchto znakov, čím sa znalec vôbec nezaoberal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, v ktorom rozhodoval

druhostupňový správny orgán - žalovaný. Žalovaný - predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR
rozhodol o rozklade rozhodnutím č. PP 598-94-P 278971 II/149-2012 zo dňa 17.02.2012 tak, že
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a rozklad zamietol. V rozhodnutí opísal konanie od podania
návrhu INFOCAR, a. s. na zrušenie patentu č. XXXXXX zo dňa 11.05.2007 vrátane predchádzajúcich
rozhodnutí, ktoré boli zrušené Krajským súdom č.k. 23S/60/2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR č.k. 3Sžh/1/2010 a vrátane opisu dôvodov rozkladu proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 20.02.2012. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagoval na žalobcom
vytýkané procesné a vecné pochybenia prvostupňového správneho orgánu. K procesným pochybeniam
(najmä nepresný a neúplný preklad US patentov, zastavenie konania, zrušenie zásady rovnosti strán,
neinformovanie o ukončení dokazovania) žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu

SR č. 3Sžh/1/2012 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/60/2009 navrhovateľ výmazu na
základe výzvy úradu v stanovenej lehote návrh na zrušenie patentu č. 278971 doplnil o úradne overené
preklady relevantných častí namietaných dokumentov do štátneho jazyka s ich vyznačením v pôvodnom
texte. Keďže časti namietaných dokumentov boli relevantné vo vzťahu k stavu techniky a na ich základe
bolo možné posúdiť podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti napadnutého patentu vo vzťahu

k americkým patentom, nebolo dôvodné od navrhovateľa vyžadovať úradne overený úplný preklad
namietaných dokumentov. Poukázal v tomto smere na ustanovenie § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002
Z.z. Ďalej v tento súvislosti uviedol, že úradne overený preklad v časti namietaných dokumentov
nepredstavoval novo predložený dôkaz, ale išlo len o odstránenie formálneho nedostatku listinných
dôkazov. Nedošlo týmto k porušeniu zásady rovnosti strán. K neinformovanosti účastníka o ukončení

dokazovania žalovaný uviedol, že úrad na rozdiel od súdneho konania o ukončení dokazovania v rámci
správneho konania účastníkov konania neinformuje. S ohľadom na § 47 ods. 7 a § 53 patentového
zákona je rozsah dokazovania určený v momente podania návrhu na zrušenie patentu na strane
navrhovateľa v momente vyjadrenia sa k návrhu na strane majiteľa patentu. Účastníci majú v prípade
záujmu možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisky, prípadne kópie ako tomu bolo aj v

predmetnom prípade.

K namietaným vecným pochybeniam (predovšetkým týkajúcich sa nesprávneho posúdenia technických
údajov a porovnania technických prvkov a častí namietaného a napadnutého patentu, nesprávneho
vyhodnotenia nedostatku vynálezcovskej činnosti s poukazom aj na stanovisko znalca V.. R. č. XX/

XXXX) žalovaný uviedol, že na základe analýzy obsahu patentových nárokov, opisu a výkresov
napadnutého patentu a namietaného patentu US 4, XXX,XXX možno zostaviť porovnanie technických
prvkov zariadenia podľa hlavného patentového nároku napadnutého patentu s vybratými relevantnými
technickými prvkami zariadenia podľa namietaného patentu s rovnakým funkčným určením, to znamená
technických ekvivalentov. V rozhodnutí na strane 16 zostavil podľa uvedeného tvrdenia tabuľku 1 s

uvedením prvkov zariadenia podľa hlavného nároku napadnutého patentu č. XXXXXX a ich porovnaním
s vybranými prvkami zariadenia podľa namietaného patentu US X,XXX,XXX. Z
uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ku všetkým technickým prvkom zariadenia podľa hlavného
nároku napadnutého patentu možno nájsť v zariadení podľa namietaného dokumentu prvky s rovnakýmfunkčným určením, teda ich technické ekvivalenty. V tabuľke 2 na strane 16 rozhodnutia žalovaný
vypracoval analýzu vzťahov medzi uvedenými prvkami v tabuľke 1 a z následného porovnania podľa
žalovaného vyplynulo, že z namietaného dokumentu US X,XXX,XXX sú známe nielen všetky technické

prvky podľa hlavného nároku napadnutého patentu, resp. ekvivalenty, ale aj čiastkové prepojenia
medzi nimi. V kontexte s obsahom patentových nárokov zapísaného patentu žalobcu č. XXXXXX v
nasledovnom znení:
1. zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla, vyznačujúce sa tým, že
pozostáva z kódového snímača (1), ktorý je pomocou prenosového spoja (3) spriahnutý s riadiacim

a porovnávacím blokom (2), pričom riadiaci a porovnávací blok (2) je dátovou zbernicou (4) spojený
s bázou dát (5) pevných kódov motorových vozidiel a s bázou dát (6) pohyblivých kódov motorových
vozidiel, ďalej riadiaci a porovnávací blok (2) obsahuje informačný výstup (10) a je navyše riadiacim
spojom (9) prepojený s bázou dát (8) evidencie motorových vozidiel a
2. zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla vyznačujúce sa tým, že kódový
snímač (1) obsahuje aspoň prvý snímací vstup (1.1) alebo druhý snímací vstup (1.2)

Žalovaný poukázal na predmet namietaného patentu US X,XXX,XXX. Predmetom namietaného patentu
je podľa žalovaného zariadenie (systém) na prenájom mobilných zariadení napr. osobných automobilov.
Toto zariadenie obsahuje súčasti uvedené v tabuľke č. 1, pričom čiastkové zapojenie
týchto prvkov je uvedené v tabuľke č. 2. Uvedený systém umožňuje prenájom vozidiel na základe

dvoch identifikačných údajov, jedného z prvej skupiny a druhého z druhej skupiny údajov. V prvej
skupine sú údaje, ktoré popisujú automobily a v druhej skupine sú údaje, ktoré sa týkajú zákazníkov
systému požičovne automobilov. Zo stavu techniky je teda známe zariadenie umožňujúce prenájom
vozidiel, pričom na identifikáciu pri prenájme vozidiel je potrebná dvojica údajov, z ktorých jeden sa
týka automobilu a druhý zákazníka. Riešenie podľa namietaného US patentu predstavuje komplexnejšie

riešenie s viacerými funkcionalitami v porovnaním s napadnutým patentom. Ak by však odborník v
danej oblasti techniky napríklad v elektronike vychádzal z riešenia podľa namietaného patentu, pričom
by v uvedenom komplexnejšom riešení identifikoval podsystém na identifikáciu vozidiel, využívajúci
na identifikáciu dve skupiny údajov, pevný a pohyblivý kód, tak by k zapojeniu, ktoré je definované v
hlavnom nároku napadnutého patentu SK XXXXXX dospel na základe aplikovania svojich všeobecných

znalostí. Takéto aplikovanie známeho riešenia pri návrhu zariadenia umožňujúceho identifikáciu vozidiel
vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Vzhľadom na uvedené zariadenie podľa
hlavného nároku napadnutého patentu nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti v
zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. Žalovaný poukázal aj na citácie zo strany 2 kapitola 1 znaleckého
posudku V.. R. s tým, že z citácie zadania predmetu znaleckého posudku je jasné, že znalec posudzoval

vlastnosti oboch riešení a zhodnosť, resp. nezhodnosť oboch riešení. Novosť (resp. nenovosť), ale
neposudzoval vynálezcovskú činnosť v zmysle definície § 6 zákona č. 527/1990 Zb. V opačnom prípade
by musel porovnávať všetky znaky uvedené v namietanom patente US, avšak len vo vzťahu k tým
znakom, ktoré sú uvedené v patentových nárokoch napadnutého patentu, pretože len na tieto znaky
sa vzťahuje ochrana. Zároveň by musel posúdiť, či by odborník z danej oblasti techniky na základe

všetkých znakov uvedených v namietanom patente US za použitia svojich všeobecných vedomostí,
dospel k riešeniu, ktoré je vymedzené patentovými nárokmi napadnutého patentu. Takúto analýzu však
podľa žalovaného znalec nevykonal. Znalec v predloženom posudku porovnával dve úplné riešenia,
pričom dospel k záveru, že obe riešenia nie sú kompatibilné, a teda že zariadením podľa namietaného
patentu US nie je možné dosiahnuť to isté, čo zariadením podľa patentu č. XXXXXX. Takéto posúdenie

nie je však podľa žalovaného posúdením vynálezcovskej činnosti. Znalec sa podľa žalovaného zaoberal
posudzovanímzhodnosti,resp.nezhodnostiobidvochriešení(novosti,resp.nenovosti),pričomžalovaný
poukázal, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nedospel k záveru, že obe riešenia ako celok sú
zhodné, ani to, že obe riešenia vykonávajú úplne zhodné funkcie. K námietke žalobcu, že predmetom
ochrany nie je zapojenie zariadenia, ale samotné zariadenie žalovaný vysvetľuje, že zariadenie sa v

nárokoch definuje tak, že sa uvedie z akých súčastí pozostáva a aké vzťahy medzi týmito súčasťami
existujú. Zapojenie je špecifickým druhom zariadenia, ktoré je charakterizované usporiadaním prvkov,
resp. blokov v priestore tak, aby boli schopné vykonávať alebo zaisťovať určité činnosti alebo funkcie.
V predmetnom prípade zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla (patent
XXXXXX) pozostáva z kódového snímača, riadiaceho a porovnávacieho bloku, bázy dát pevných

kódov, bázy dát pohyblivých kódov, bázy dát evidencie motorových vozidiel a informačného výstupu
(patentový nárok 1), pričom je evidentné, že tieto súčasti sú elektronické prvky, resp. bloky. Aby uvedené
zariadenie mohlo fungovať, vyššie uvedené súčasti musia byť elektricky prepojené, čo je zrejmé aj z
definície hlavného nároku. Z uvedenej analýzy podľa žalovaného vyplýva, že predmetné zariadenieje vo význakovej časti patentových nárokov definované prostredníctvom elektronických prvkov, resp.
blokov a ich vzájomného elektrického prepojenia, teda svojim elektronickým zapojením. Ochrana sa
týka podľa žalovaného len tých znakov, ktorými je zariadenie definované v patentových nárokoch a tieto

znaky majú charakter elektronického zapojenia. K tvrdeniu žalobcu, že bázy dát nie sú elektronickými
prvkami žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s opisom patentu č. XXXXXX, kde v časti podstata
vynálezu je uvedené: ďalšími dôležitými blokmi zariadenia sú báza dát pevných kódov motorových
vozidiel a báza dát pohyblivých kódov motorových vozidiel, ktoré sú dátovou zbernicou spojené s
riadiacim a porovnávacím blokom. Z vyššie uvedenej analýzy podľa žalovaného vyplýva, že predmetné

zapojenie je elektronické zapojenie pozostávajúce z jednotlivých prvkov, ktoré sú vzájomne elektricky
prepojené, preto aj označenie báz dát za elektronické prvky, možno považovať za opodstatnené. K
námietke žalobcu, že z informačného hľadiska napadnutý patent obsahuje len jednu bázu dát žalovaný
poukázal na text hlavného patentového nároku, podľa ktorého riadiaci a porovnávací blok (2) je dátovou
zbernicou (4) spojený s bázou dát (5) pevných kódov motorových vozidiel a bázou dát (6) pohyblivých
kódov motorových vozidiel. Z doslovného znenia nároku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že

riadiaci a porovnávací blok je prepojený s dvoma bázami dát. Taktiež poukázal aj na opis patentu č.
XXXXXX, kde v časti podstata vynálezu je uvedené, že ďalšími dôležitými blokmi zariadenia sú báza
dát pevných kódov motorových vozidiel a báza dát pohyblivých kódov motorových vozidiel, ktoré sú
dátovou zbernicou spojené s riadiacim a porovnávacím blokom, z čoho tiež vyplýva, že bázy dát sú dve.
Taktiež poukázal aj na obrázky č. 2 a 3 so znázornením bázy dát pohyblivých kódov značkou (6) a bázou

dát pevných kódov označená vzťahovou značkou (5). Žalovaný na záver rozhodnutia konštatoval, že
v konaní o rozklade neboli zistené podstatné dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnuté prvostupňové
rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,

ktoré rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie
považoval za nezákonné z dôvodov podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) O.
s. p. Vytýkal rozhodnutiu aj jeho nedostatočné odôvodnenie, neúplnosť skutkový zistení a nesprávny
úradný postup správnych orgánov. Žiadal aby sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či sú tvrdenia uvedené
v tabuľkách 1 až 6 v prílohe č. 1 žaloby pravdivé. Navrhoval, aby na základe § 250i ods. 1 a 2 O. s. p.

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie všetkých tvrdení žalovaného, rovnako tvrdení uvedených v žalobe
vykonal súd - nezaujatý znalec, zároveň požiadal súd, aby nariadil jeho konfrontáciu s jedinou odbornou
členkou prvostupňovej komisie V.. I. F., o ktorej uviedol, že je jedinou odbornou členkou prvostupňovej
komisie, pričom má vzdelanie z oblasti stavebníctva a nemá žiadne skúsenosti s návrhom riadiacich a
informačných systémov. Uviedol, že je pôvodcom i majiteľom vynálezu chráneného patentovou listinou

ako patent 278971 s názvom „Zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla“.
Uviedol aj text patentových nárokov podľa patentovej listiny, ktorý je zhodný s textom uvedeným aj v
rozhodnutiam správnych orgánov. Uviedol, že jeho patent 278971 bol zrušený už druhý krát, pričom
popísal stručne aj predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov a rozhodnutia súdov (Krajský súd
v Banskej Bystrici č. k. 23S/60/2009 a Najvyšší súd SR č. k. 3Sžh1/2010), ktorými boli rozhodnutia

správnych orgánov zrušené. Napadnutému rozhodnutiu žalovaného vytýkal rovnako ako aj v rozklade
procesné, ako aj vecné pochybenia. Poukázal najmä na názor krajského súdu potvrdený aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR o potrebe vykonania úplného a úradne overeného prekladu US patentov, pričom
navrhovateľ výmazu doložil len čiastočný preklad patentu US a len preklad anotácií ďalších patentov
US, a pretože navrhovateľ výmazu nesplnil dodanie dokladov v zmysle rozsudku krajského súdu,

požiadal žalobca, aby úrad konanie o návrhu zastavil. Podľa jeho názoru žalovaný mal konanie o návrhu
na zrušenie patentu zastaviť podľa § 47 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. Podľa žalobcu žalovaný
zamlčal skutočnosť vyslovenú Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku 23S/60/2009 ohľadom
nevyhnutnosti úplného prekladu namietaného patentu. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal z technickej

podstaty riešenia, tak ako to vyplýva z originálu namietaného patentu v anglickom jazyku, ale aj z
pôvodného prekladu, teda nielen z úradne overeného prekladu, voči ktorému mal žalobca výhrady
(uvedené nedostatky prekladov uvedené v prílohe č. 2 žaloby), pričom žiaden dôkaz o tomto tvrdení
žalovaný neposkytoval. Žalobca vyslovil aj pochybnosť ohľadne jazykovej vybavenosti odborníka s
príslušnej oblasti techniky na strane žalovaného. Žalobca zotrvával aj na tvrdeniach v rozklade, že

žalovaný porušil ustanovenia zákona o správnom konaní, a to keď mu správny orgán nedal možnosť ako
účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť najmä k jeho podkladu, k spôsobu
zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Zároveň namietal aj porušenie ustanovenia § 3 ods.
1 až 4 citovaného zákona.V prevažnej väčšine žaloby však žalobca poukazoval na vecné pochybenia rozhodnutí správnych
orgánov, ktoré vyústili do zrušenia patentu žalobcu SK 278971 z dôvodu, že predmet tohto namietaného

patentu (vynálezu) nebol ku dňu podania patentovej prihlášky výsledkom vynálezcovskej činnosti v
zmysle § 6 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Žalobca vytýkal v úvodnej časti žaloby (rovnako aj na pojednávaní) nesprávnosť a nepravdivosť
domnienky správnych orgánov, že v napadnutom patente sa jednoznačná informácia o vozidla a jeho
vodičovi alebo nájomcovi skladá z dvoch údajov, ktoré jasne charakterizujú o aké vozidlo ide a kto

je majiteľom alebo nájomcom, resp. vodičom vozidla. Túto domnienku potom podľa žalobcu správny
orgán nesprávne dal do ekvivalencie s prvkami namietaného patentu (citoval napríklad zo strany 8
ods. 4 riadok 1 prvostupňového rozhodnutia). Podľa žalobcu správny orgán absolútne neanalyzuje
charakteristiky kódov, hlavne pri domnienke, že zariadením podľa napadnutého patentu je možné zistiť
kto je majiteľom alebo nájomcom, resp. vodičom vozidla, teda konkrétnu osobu. Pri odbornej analýze
by musel dôjsť k záveru, že zariadením podľa napadnutého patentu nie je možné identifikovať žiadneho

konkrétneho majiteľa vozidla ani žiadnu konkrétnu osobu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj znalcom
V.. I. R. v odbornom stanovisku č. 23/2008 na strane 6. Žalobca ďalej podrobne reagoval na jednotlivé
body odôvodnenia rozhodnutia žalovaného dotýkajúce sa reakcie žalovaného na rozklade vytýkané
vecné pochybenia. Ako dôkazy ku svojim tvrdeniam poukazuje na názory znalca V.. R. v stanovisku
č. XX/XXXX, ako aj na prílohy 1 až 4 k žalobe. Dôkazom neekvivalencie prvkov sú podľa žalobcu

závery súdneho znalca z odborného stanoviska č. XX/XXXX, ako aj prílohy č. 1 k žalobe označená
ako dokazovanie k tabuľke 1 uvedenej na strane 16 druhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.12.2012
(tabuľka1bolacitovanávúvodnejčastitohtorozhodnutiapridôvodochrozhodnutiažalovaného).Taktiež
žalobca poukazoval na ďalšie závery odborného stanoviska č. XX/XXXX, podľa ktorých na rozdiel od
žalovaného predmetným zariadením pozostávajúcim z prvkov s charakteristikami definovanými tak, ako

sú uvedené v patentovej listine slovenského patentu, nevytvára predpoklady pre možnosť identifikácie
konkrétnej osoby. Upozornil aj na to, že zariadenie podľa patentu č. XXXXXX nie je zariadenie na
identifikáciu motorového vozidla. V prílohe č. 1 predkladá dôkaz o skutočnosti, že na karte (236)
namietaného patentu nie sú uložené žiadne dáta týkajúce sa vozidla. V prílohe č 4 označenej ako dôkaz
o technickej nezmyselnosti tvrdenia žalovaného žalobca označil konštatovanie žalovaného v tabuľke

2 (str. 16 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného - porovnanie zariadenia podľa napadnutého patentu a
zariadenia podľa namietaného dokumentu) za nezmysly z technickej stránky. Uviedol, že každý odborník
v oblasti techniky by potvrdil skutočnosť, čo je priamo napísané aj v čiastočnom overenom preklade), že
1. komunikačné linky (52) prepájajú riadiaci počítač (52) s databázami (60) až (62). V prípade, že tieto
prvky zariadenia podľa namietaného patentu sú od seba vzdialené a prepájajú sa prostredníctvom liniek

verejnej komutovanej telefónnej siete - PSTN.
2. dátový komunikačný kanál (70) prepája riadiaci počítač (54) s databázami (60) až (62) v prípade, že
tieto tvoria jeden kompaktný celok, resp. sú blízko seba.
Z tohto dôvodu je na obrázku 1 originálu patentovej listiny namietaného patentu znázornený dátový
komunikačný kanál (70) prerušovanou čiarou. Dôkaz jeho tvrdenia, že komunikačný kanál (70) je

alternatívou pre komunikačné linky (52) pre prepojenie riadiaceho počítača (54) s databázami (60) až
(62) je v časti „stĺpec 3 posledný odstavec veta druhá overeného prekladu, v časti 4 druhý odstavec
overeného prekladu, v časti „stĺpec 5, tretí a štvrtý odsek“ veta jedna overeného prekladu (celý text
je uvedený v prílohe č. 4 k žalobe). Žalobca nesúhlasi ani s tým, že napadnutý patent obsahuje
viacej databáz. Podľa jeho tvrdenia v napadnutom patente ide iba o jednu databázu, o čom svedčí

odborné stanovisko č. XX/XXXX. Tvrdenie žalovaného nie je pravdivé z toho dôvodu, že báza dát (5)
motorových vozidiel obsahuje iba jednu z dvoch častí identifikačných prvkov týkajúcu sa motorových
vozidiel. Báza dát (6) pohyblivých kódov motorových vozidiel neobsahuje žiadnu informáciu týkajúcu
sa užívateľa, ale obsahuje druhú z dvoch častí identifikačných prvkov týkajúcu sa motorových vozidiel.
Žalobca v žalobe na reakciu k tabuľke č. 1 z rozhodnutia žalovaného na strane 16 (porovnanie

technických prvkov - technických ekvivalentov) uvádza v žalobe na strane 20 svoju vlastnú tabuľku
ekvivalencie, pričom odkazuje aj na prílohu č. 1 žaloby, na stanovisko znalca č. XX/XXXX, s ktorým je
jeho tabuľka v zhode. Zároveň poukázal aj na závery odborného stanoviska znalca č. XX/XXXX, podľa
ktorých znaleckým preverovaním bolo zistené, že zariadenie pozostávajúce z prvkov s charakteristikami
definovanými v patentovej listine slovenského patentu č. XXXXXX a zariadenie pozostávajúce z prvkov

s charakteristikami definovanými v patentovej listine amerického patentu č. 4, XXX,XXX z hľadiska
štruktúry nie sú vzájomne kompatibilné s ohľadom na neekvivalenciu bázy dát (5) pevných kódov
motorových vozdiel a bázy dát (6) pohyblivých kódov motorových vozidiel na strane slovenského patentu
s databázou inventáru (60) a databázou osobných profilov (62) na strane amerického patentu a právekvôli tomu podľa znalca zariadením podľa patentu č. X,XXX,XXX nie je možné dosiahnuť to isté, čo
zariadením podľa patentu č. XXXXXX.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutí obidvoch správnych
orgánov s tým, že v rozhodnutí náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré
skutočnosti boli podstatné, a ktoré viedli k záverom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí. Navrhoval
preto žalobu žalobcu zamietnuť. Vo veci posúdenia vynálezcovskej činnosti je podľa žalovaného dôležitá
osoba fiktívneho odborníka a jeho kvalifikácia. Predpokladá sa, že odborník v danej oblasti techniky

je praktik so znalosťou stavu techniky v relevantnom čase, ktorý má prístup ku všetkému, čo sa
uvádza v stave techniky, má k dispozícii prostriedky a kapacity pre rutinnú prácu a experimenty.
Za „zrejmé“ sa považuje všetko čo neprekračuje rámec profesionálnych schopností odborníka v
danej oblasti techniky. Teda za výsledok vynálezcovskej činnosti možno považovať také riešenia,
ktorých úroveň presahuje rámec poznatkov a predvídavosti odborníka v danej oblasti techniky. Podľa
žalovaného pokiaľ by odborník v danej oblasti techniky chcel realizovať zariadenie (systém) na

identifikáciu oprávnenosti používania vozidla, pričom má z dokumentu US X,XXX,XXX vedomosť o
systéme používajúcom dva druhy identifikačných údajov, bez vynaloženia akejkoľvek vynálezcovskej
činnosti by dospel k riešeniu podľa napadnutého patentu. Aj keď je systém podľa dokumentu US
určený prioritne na vykonávanie iných funkcií, to znamená na zabezpečenie identifikácie vozidiel
pri ich prenájme, aplikovanie známeho princípu identifikácie vozidiel prostredníctvom dvoch druhov

údajov na zariadenie umožňujúce preukázanie legálnosti používania vozidla je pre odborníka zrejmé
na základe jeho odborných znalostí a zručností. Súčasne je zrejmé, že pri tejto aplikácii nešlo o
vyriešenie neočakávaného technického problému. Podľa žalovaného z dokumentu US X,XXX,XXX je
teda zrejmé riešenie zariadenia umožňujúceho prenájom vozidiel, ktoré na zabezpečenie prenájmu
využíva dva druhy údajov, ktoré charakterizujú o aké vozidlo ide a kto je nájomcom vozidla.

Podstatným znakom tohto riešenia je skutočnosť, že na jednoznačnú identifikáciu sa používajú dva
druhy identifikačných údajov. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na proces
správnej úvahy v posudzovaní vynálezcovskej činnosti a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 3Sžhuv/5/2008. Čo sa týka ekvivalencie, resp. neekvivalencie príslušných
prvkov žalovaný uviedol, že žalobca vychádzal z nesprávnej úvahy, pretože jednotlivé prvky porovnával

skôr z hľadiska zhodnosti, prípadne nezhodnosti, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru,
že niektoré prvky z nárokov napadnutého patentu nemajú technické ekvivalenty v zariadení podľa
dokumentu US X,XXX,XXX. Podľa nezhodnosti kódov, ktoré sú snímané a následne spracované
zariadením podľa napadnutého patentu s kódmi, ktoré sú spracovávané zariadením podľa US patentu
uviedol, že vynálezom definovaným v patentových nárokoch napadnutého patentu nie je vnútorné

prepojenie báz dát, ani funkcie zapojenia, ani obsah kódov. V nárokoch nie je definovaný ani spôsob
spracovania dát pri identifikácii vozidla, ani štruktúra dát uložených v databázach. Vynález podľa
napadnutého patentu je v patentových nárokoch definovaný ako elektronické zapojenie príslušných
elektronických prvkov a ich vzájomnými vzťahmi v statickom stave. K rozporu medzi stanoviskom znalca
a závermi žalovaného uviedol, že znalec posudzoval zhodnosť, resp. nezhodnosť oboch riešení (novosť,

resp. nenovosť), nie splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti riešenia podľa napadnutého patentu
v zmysle definície § 6 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. Podľa žalovaného dôvodom zrušenia patentu č.
XXXXXX bolo nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona
a nie nesplnenie podmienky novosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. Žalovaný zotrvával
aj na dôvodoch rozhodnutia dotýkajúcich sa tvrdeniam o potrebe znaleckého dokazovania a otázke

úplného úradne overeného prekladu namietaných patentov US. K námietke neumožnenia oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie konania podľa § 47 ods. 7 a §
53 patentového zákona.

Žalobca zaslal súdu elektronickou poštou dňa 10.05.2013 znalecký posudok znalca V.. I. R. č. XX/

XXXX vo veci posúdenia dôkazov a záverov dokazovania charakteristických vlastností patentovaného
zariadenia, ktorý posudok si dal vypracovať žalobca objednávkou zo dňa 12.03.2013. Úlohou znalca
bolo posúdiť dôkazy a závery dokazovania charakteristických vlastností prvkov, zariadení podľa patentu
prezentovaného v patentovej listine č. XXXXXX vydanej úradom priemyselného vlastníctva SR a v
patentovej listine US č. X,XXX,XXX. Tento posudok bol zároveň predložený v písomnej forme aj na

pojednávaní dňa 15.05.2013 a bol založený do súdneho spisu.

Na pojednávaní zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe a navrhoval rozhodnutie žalovaného
zrušiť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že znalecký posudok č. XX/XXXX bol doručovanýv piatok (10.05.2013). Zároveň uvedený znalecký posudok doručil aj na tomto pojednávaní krátkou
cestou. Zástupca žalobcu poukázal na nedostatok rozsahu predkladu US patentu. Podľa jeho názoru
nebola postačujúca len časť prekladu, pričom poukázal na rozhodnutie krajského súdu. Ďalej uviedol,

že aj samotná komisia, ktorá posudzovala zrušenie vynálezu nemala podľa jeho názoru také jazykové
schopnosti, aby mohla posúdiť jednak preklad a jednak časti, ktoré preložené neboli. Žalobca na
pojednávaní uviedol, že uznáva, že nie je dôležité teraz na tomto pojednávaní zaoberať sa technickou
stránkou veci, pretože táto vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku. Zásadný problém spočíva
podľanehovtom,ženiejemožnéidentifikovaťkonkrétnuosobunazákladepatentu,ktorýpodalsamotný

žalobca. Poukázal na posudok č. X/XXXX strana 3. Ďalej uviedol, že nedostatok úplného prekladu mohol
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože to vyplýva aj z posledného znaleckého posudku, a to v
súvislosti s tým, že znalec bol toho názoru, že potreboval pre svoj posudok ďalšie širšie materiály, a
preto vychádzal aj z originálu listiny.

Žalovaný na pojednávaní navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že patent bol zrušený pre nedostatok

vynálezcovskej činnosti a nie pre novosť. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý predložil žalobca a ktorý
im bol doručený dňa 13.05.2013, tak k tomuto sa vyjadruje tak, že tento posudok by nemal správny súd
pripustiť v tomto štádiu. Znalec ani nevidel ich rozhodnutia, a preto sa nemôže vyjadriť k vynálezcovskej
činnosti. Pokiaľ ide o rozsah prekladu, tak žalovaný uviedol, že rešpektuje rozsudok Najvyššieho súdu,
vychádza z tohto rozhodnutia a odkazuje na § 16 ods. 2 vykonávacej vyhlášky. Uviedol, že v danom

prípade vychádzali z anglického originálu patentu a v náväznosti na to potom vychádzali z technického
prekladu.

Zástupca pribratého účastníka na pojednávaní sa stotožnil so stanoviskom žalovaného. Uviedol, že
pokiaľ ide o znalecký posudok, tak znalec robí právne závery, ktoré mu neprislúchajú. Pokiaľ ide o

žalobcu, tak v súvislosti s jeho patentom nie je rozhodujúce to, ako bolo zariadenie zapojené v statickom
stave. Žalobca mal v patente chránené iné práva, než to čo v skutočnosti chcel aby bolo chránené.
Pokiaľ ide o patent žalobcu, poukázal na to, že už aj predtým predchádzali viaceré žiadosti na určenie,
kde vecný stav posudzovania je úplne zhodný. Odkázal v tejto súvislosti na porovnanie patentu US
X,XXX, XXX a terajšieho patentu žalobcu v rozhodnutí žalovaného s dátumom 29.03.2007. Na otázku

súdu uviedol, že išlo o rozhodnutie predmetu určenia systém pre generovanie písomných dokumentov
a jedná sa o rozhodnutie č. PP 598-1994/P278971-I/41-2007 zo dňa 29.03.2007.

Žalovaný na otázku súdu uviedol, že v konaní podľa rozhodnutia zo dňa 29.03.2007 žalobca účastníkom
konania nebol, ale na druhej strane bol účastníkom toho istého konania z roku 2005.

Žalobca uviedol, že nebol účastníkom konania vo veci rozhodnutia zo dňa 29.03.2007, a preto ani nemal
čo namietať a ani sa brániť. K určovaciemu konaniu z roku 2005 uviedol, že sa týkala celkom iného
zariadenia, než v tomto prípade.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k takému
porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu
žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Správne orgány (prvostupňový aj druhostupňový orgán) v prejednávanej veci na základe návrhu
navrhovateľa INFOCAR, a. s., Bratislava zo dňa 11.05.2007 rozhodli podľa § 46 ods. 1 písm. f) zákona
č. 435/2001 Z.z. (patentový zákon) o zrušení slovenského patentu č. XXXXXX (napadnutý patent) s
názvom zariadenie na identifikáciu legálneho používania motorového vozidla (prihláška podaná dňa
20.05.1994, zverejnený dňa 06.05.1998) z dôvodu, že riešenie podľa tohto patentu nebolo v čase jeho

podaniavýsledkomvynálezcovskejčinnostivzmysle§6zákonač.527/1990Zb.Ktakémutorozhodnutiu
došli správne orgány na základe porovnania technických prvkov vyššie uvedeného slovenského patentu
s americkým patentom č. X,XXX,XXX (namietaný patent, zverejnený dňa 23.10.1990) s názvom (podľa
žalovaného) systém na prenájom mobilného zariadenia založený na bunkovom mobilnom rádiotelefóne.
K záverom rozhodnutí došli správne orgány potom, ako vykonali technickú analýzu a porovnanie obsahu

obidvoch patentových nárokov, ich opisov a technických výkresov.Podľa § 46 ods. 1 písm. f/ zákona č. 435/2001 Z.z. (patentový zákon) v platnom znení, úrad zruší
patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené
podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch
v platnom znení v rozhodnom období v čase udelenia patentu patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú
nové, sú výsledkom vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, vynález je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pred odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 citovaného zákona, vynález je nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

Stavom techniky je všetko, čo bolo pred dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi vynálezu právo

prednosti (§ 27) zverejnené v Slovenskej republike alebo v zahraničí.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z., účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je
povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z
vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

Podľa § 47 ods. 7 citovaného zákona, rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či
doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie

alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

Podľa § 79 ods. 3 citovaného zákona, na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o
správnom konaní 21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Súd mal za to, že rozhodnutia žalovaného, a to prvostupňové ako aj druhostupňové vychádzali z

náležite zisteného stavu, a to najmä z dokladov a podaní, ktoré boli predložené účastníkmi konania.
Podľa názoru súdu správne orgány rozhodli vo veci v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou, pri
naplnení správneho procesného postupu. Predložené dôkazy ohľadom skutkových otázok boli logicky a
správne vyhodnotené. Súd nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom
vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. V tejto súvislosti súd poukazuje

na to, že v danom prípade išlo o rozhodnutia správnych orgánov vydaných na základe povolenej
správnej úvahy (správne uváženie). Pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej
správnej úvahy preskúmava súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba to, či také rozhodnutia nevybočili z
medzíahľadískustanovenýchzákonom.Súdneposudzujeúčelnosťavhodnosťsprávnehorozhodnutia.
Zákonom je teda založené voľné uváženie správneho orgánu aj vo veciach rozhodovania o patentoch

a vynálezoch a toto uváženie nemôže súd nahradiť svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť
vydaného rozhodnutia. Súd však aj v takýchto prípadoch preskúmava zákonnosť procesného postupu
správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné
pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj na konanie pred úradom priemyselného vlastníctva, na
ktoré konanie sa podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. zákon o správnom konaní vzťahuje s

výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až § 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

V danom prípade žalobca v prevažnej časti žaloby namietal vecné pochybenia dotýkajúce sa odborných
technických otázok v súvislosti so zrušením jeho patentu (uvedené v úvodnej časti rozhodnutia súdu,
ako aj v rozhodnutiach správnych orgánov). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 248

písm. b) O.s.p., v zmysle ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od
posúdenia technického stavu veci, ak samé o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa jedná o zákonnú výluku, ktorá sa
vzťahuje na prieskum správnej úvahy pri posúdení technického stavu veci. Posúdenie technickéhostavu veci patrí do predmetu pôsobnosti žalovaného, ktorý rozhodol na základe svojich technických
znalostí. Žalovaný (aj prvostupňový správny orgán) v rozhodnutí logicky zdôvodnili vo svojej správnej
úvahe, prečo by priemerný odborník v danej oblasti techniky, bez vynaloženia akejkoľvek vynálezcovskej

činnosti dospel k riešeniu podľa napadnutého patentu v prípade ak by chcel realizovať zariadenie
(systém) na identifikáciu oprávnenosti používania motorového vozidla, pričom by mal postupné údaje z
patentu US X,XXX,XXX. Žalovaný v rozhodnutí rozpísal podrobne porovnanie znakov, prvkov obidvoch
patentov, vykonal analýzu vzťahov (tabuľky 1 a 2), vykonal analýzu obsahu patentových nárokov, vyjadril
saajkstanoviskuznalcaV..R.č.23/2008.Všetkytechnickézisteniaaposúdeniasaprenieslidosprávnej

úvahy, ktorá mala za následok vydanie rozhodnutia o výmaze patentu žalobcu. Ako už bolo uvedené
vyššie súdny prieskum takejto úvahy je vylúčený, okrem prieskumu vád v procesnom postupe pri vydaní
rozhodnutí.

V rámci preskúmavania vytýkaných vád v procesnom postupe správnych orgánov súd nezistil také vady,
ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutí. Krajský súd síce vo svojom rozhodnutí 23S/60/2009

uviedol, že je nevyhnutné aby v spise správneho orgánu existoval úplný a úradne overený preklad
americkej patentovej listiny. Najvyšší súd však vo svojom potvrdzujúcom rozsudku poukázal na § 16
ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z. s tým, že pri zrušení patentu nemožno vychádzať z neautorizovaného
prekladu listín. V danom prípade žalovaný nerozporoval skutočnosť, že navrhovateľ výmazu predložil
iba čiastočný úradný preklad patentov US z jazyka anglického do jazyka slovenského (po tom ako bol na

predloženie vyzvaný prvostupňovým správnym orgánom po zrušujúcom rozhodnutí súdu), avšak tvrdil,
že preložené časti namietaných dokumentov boli relevantné vo vzťahu k stavu techniky a na ich základe
bolo možné posúdiť podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z., k návrhu na zrušenie patentu navrhovateľ predloží

okrem údajov podľa odseku 1 odôvodnenie návrhu na zrušenie patentu, označenie dôkazov, listiny
odôvodňujúce návrh na zrušenie patentu; ak tieto listiny nie sú v štátnom jazyku, 2) úrad vyzve
navrhovateľa, aby predložil ich preklad alebo preklad príslušných častí týchto listín do štátneho jazyka
2) s ich vyznačením v pôvodnom texte.

Prvostupňový správny orgán vo výzve na doplnenie návrhu zo dňa 02.08.2011 vyzval navrhovateľa
výmazu o doplnenie návrhu na zrušenie patentu o úradne overený preklad namietaných dokumentov,
resp. relevantných častí s ich vyznačením v pôvodnom texte. V tomto smere žalovaný postupoval v
zmysle znenia § 16 ods. 2 vyhlášky č. 223/2002 Z.z. Znamená to, že pokiaľ navrhovateľ výmazu doplnil
návrh len o úradne overený preklad niektorých častí namietaných dokumentov s ich vyznačením v

pôvodnom texte, tak nedošlo k porušeniu zákonného postupu, a to najmä s prihliadnutím na to, že aj z
takéhoto prekladu bolo možné vykonať porovnania patentových listín v takom rozsahu ako to vykonal
žalovaný (aj prvostupňový správny orgán). Pokiaľ bolo možné vykonať predmetné porovnania aj z
neúplného prekladu, tak zároveň je potrebné považovať takýto neúplný preklad za dostatočný. Súd v
tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalobca neuviedol text prípadných iných častí amerického patentu,

ktorý nebol predložený, a ktorý by mal význam pre rozhodnutie vo veci. Zároveň pre tento dôvod preto
žalovaný (prvostupňový správny orgán) ani nemohol zastaviť konanie.

Čo sa týka vykonania znaleckého dokazovania navrhovaného žalobcom, prípadne z hodnotenia
znaleckého posudku č. X/XXXX (doručeného súdu elektronicky dňa 13.05.2013 a písomne na

pojednávaní dňa 15.05.2013) súd uvádza, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúciskutkovýstav,ktorýtubolvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia(§250iods.1prváveta).
Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie. Je tomu tak preto, že úlohou v správnom súdnictve nie je
nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť

ich rozhodnutí. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu
doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho
orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal
správny orgán by zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§

34 ods. 5 správneho poriadku). Najvyšší súd SR síce v rozhodnutí 3Sžh/1/2010 nevylúčil možnosť,
aby k jednotlivým skutkovým okolnostiam účastníci konania v rámci dôkaznej povinnosti predkladali
znalecké posudky, avšak tieto posudky musia byť predložené pred vydaním rozhodnutia, čo sa v prípade
posudku znalca V.. R. č. XX/XXXX nestalo. Taktiež však podľa tohto rozsudku posúdenie technickéhostavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, v rámci jeho zákonnej
kompetencie, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca. Rovnako tiež nie je možné nariadiť
konfrontáciu s odbornou členkou komisie prvostupňového správneho orgánu. K námietke žalobcu, že

správny orgán mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu rozhodnutia,
spôsobu zistenia a prípadne nevrhol doplnenie dokazovania súd uvádza, že žalobcovi bol pred vydaním
prvostupňového správneho rozhodnutia zaslaný návrh navrhovateľa spoločnosti INFOCAR, a. s., na
zrušenie patentu s jeho doplnením o úradne overený preklad relevantných častí namietaných patentov
s tým, aby sa k návrhu v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca túto možnosť využil a dňa 08.11.2011 zaslal

správnemu orgánu svoje vyjadrenie (spolu so žiadosťou o zastavenie konania). Po obdržaní vyjadrenia
prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 20.02.2012. Žalobcovi teda bola daná možnosť v
zmysle § 33 ods. 2, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia, ktoré podania
však boli s ohľadom na koncentráciu konania (§ 47 ods. 7 a § 53 zákona č. 435/2001 Z.z. obmedzené
na čas podania návrhu na zrušenie patentu (zároveň aj na podanie doplňujúceho návrhu na základe
výzvy správneho orgánu) a na dátum spätného vyjadrenia sa k návrhu zo strany žalobcu (majiteľa

patentu). S ohľadom na uvedené nedošlo zo strany správneho orgánu k porušeniu ustanovenia § 33
ods. 2 správneho poriadku.

Na záver súd ešte dodáva, že neprihliadal na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa
29.03.2007 č. PP 598-1994/P 278971-I/41-2007 (rozhodnutie podľa § 49 ods. 1 zákona č.

435/2001 Z.z., kde bolo určené, že predmet určenia „systém pre generovanie písomných dokumentov“
podľa priloženého opisu a obrázkov patrí do rozsahu patentu č. XXXXXX nachádzajúce sa v správnom
spise pod č. 70, pretože ako to vyplýva aj z vyjadrení na pojednávaní žalobca nebol účastníkom tohto
konania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zrušenie
rozhodnutia žalovaného a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Ostatné procesné námietky zo strany žalobcu súd nepovažoval za právne relevantné, ktoré by mohli
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal
úspech náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov pribratého účastníka rozhodol tak, že nemá
právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenie § 250k O.s.p., podľa ktorého je možné
priznať právo na náhradu trov konania iba úspešnému žalobcovi a o náhrade trov pribratého účastníka

toto ustanovenie nemá zmienku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.