Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213441
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117213441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: G. H., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v F., Y. XX, zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova
6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, o ochranu spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 22. novembra 2017 sp.zn. 22 Csp 86/2017

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku I., ktorým súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500118511, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 10.6.2015, v bode 6 v znení : „poplatok za poskytnutie úveru 135 €“ v spojení s ustanovením v
zmluvných dojednaniach bod 2.5 v znení : „poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere“ tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 247,76
€ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 78,45 € mení rozsudok

tak, že žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.11.2017 č.k.
22Csp 86/2017-45 rozhodol nasledovne :

I. Určuje, že ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500118511,
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.6.2015, v bode 6 v znení: „poplatok za poskytnutie

úveru 135 Eur“ v spojení s ustanovením v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., bod 2.5 v znení: „poplatok za
poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 326,21 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere medzi
stranami sporu dňa 10.6.2015, v zmysle ktorej bola dohodnutá čiastka úveru 1.350 €, splatnosť úveru v
36 mesačných splátkach po 47,59 €, celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť, bola určená sumou

1.848,24 €, RPMN bola stanovená vo výške 26,50%, ročná úroková sadzba úveru vo výške 17,45% a
priemerná RPMN za úver vo výške 37,67%. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola dohodnutá
vo výške 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru v sume 135 €. V zmluvných dojednaniach zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré mali byť súčasťou vyššie
uvedenej zmluvy, bola v bode 2.5 určená splatnosť poplatku za poskytnutie úveru v deň uzavretia zmluvy

o revolvingovom úvere (zmluvné dojednania nie sú podpísané účastníkmi úverovej zmluvy - poznámka
odvolacieho súdu). Podľa bodu 3.1 vyššie uvedených zmluvných podmienok bolo určené, že celková
výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach vo výške a časovom rozvrhnutí podľa
platného splátkového kalendára. Podľa bodu 10.1 vyššie uvedených zmluvných dojednaní poplatok za
poskytnutieúverusauhrádzajehozapočítanímsosumouúveruarozdielbudevyplatenýnaúčetdlžníka.
Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil sumu 1.215 €, keďže zo sumy dohodnutého úveru 1.350 € odpočítal

sumu 135 € titulom poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa titulom úhrady úveru zaplatila žalovanému
dňa 20.7.2015 sumu 78,45 € a dňa 7.8.2015 sumu 1.384,31 € (spolu 1462,76 € - pozn.)

3. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 497, § 502 až § 504 Obchodného zákonníka, § 52 až
§ 54, § 100, § 107, § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka a § 1, § 2, § 9, § 11 zákona 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 4 ods. 8 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a dospel k záveru, že táto
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo v nej nie je jednoznačne určený údaj o
konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z., keď lehota splatnosti je
určená iba počtom splátok 36 a nie je v nej tiež určený termín splatnosti jednotlivých mesačných splátok

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., keď je určená iba výška mesačnej splátky sumou
47,59 € a splatnosť jednotlivých splátok je neurčitým spôsobom stanovená v zmluvných dojednaniach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z týchto dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov (§
11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a uzavrel, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť
žalovanému iba istinu reálne poskytnutého úveru 1.215 €. Keďže však na úhradu úveru zaplatila sumu

1.541,21 € (správne 1462,76 € - pozn.), vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 326,21
€ (správne 247,76 € - pozn.), ktoré žalovaného zaviazal vydať (výrok II. rozsudku).

4. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 135 € súd považoval za neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti,
keďže nebol určený účel tohto poplatku v zmluvných dojednaniach a tento nezodpovedal reálnemu

plneniu (10% z výšky úveru, keďže tento nebol poskytnutý v sume 1.350 €, ale iba v sume 1.215
€). Konštatoval teda, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané. Je neprípustné, aby si dodávateľ z poskytnutého úveru
ešte pred jeho poskytnutím zinkasoval nejakú jeho časť, keďže tak dochádza k situácii, že reálne

je poskytovaný spotrebiteľovi nižší úver ako je uvedený v zmluve, a to o výšku poplatku. Úroky sa
pritom počítajú aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov, z ktorého dôvodu súd prisúdil zmluvnej
podmienke o započítaní si splátky vo výške poplatku za poskytnutie úveru 135 € v okamihu poskytnutia
úveru vlastnosť neprijateľnej podmienky. Z týchto dôvodov určil za neprijateľnú podmienku dojednanie
o poplatku za poskytnutie úveru v spojení s dojednaním, že tento poplatok je splatný v deň uzavretia

zmluvy.

5. Námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú žalovaným považoval
za nedôvodnú, keďže žalobkyňa poslednú úhradu realizovala dňa 7.8.2015 a vzhľadom na podanie
žaloby dňa 10.5.2017 nedošlo k uplynutiu ani subjektívnej, ani objektívnej premlčacej doby.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a úspešnej
žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol zmeniť napadnutý

rozsudok tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Poukázal na posúdenie poplatku za úver Národnou bankou Slovenska, z ktorého vyplynulo,
že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavuje plnenie za poskytnutú službu. Jesúvisiacim nákladom pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Je pritom zreteľne uvedený v žiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru/ zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu žalovaného. Uvedený záver prijala Národná banka Slovenska na základe kompetencie vyplývajúcej

jej zo zákona 747/2004 Z.z. o dohľadne nad finančným trhom, ako vrcholným orgánom vykonávajúcim
dohľad nad činnosťou subjektov, vykonávajúcich činnosť na základe zákona 129/2010 Z.z.. Už zo
samotného názvu je zrejmé, za čo je daný poplatok - poplatok za poskytnutie úveru. Poplatky
spojené so spotrebiteľským úverom pritom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s
poskytovaním úverov a v zmysle § 9 ods. 10 zákona 129/2010 Z.z. sú upravené iba poplatky, ktoré sú pri

spotrebiteľskom úvere ex lege zakázané. V prejednávanej veci nejde o zakázaný poplatok, ale poplatok
za poskytnutie úveru, ktorý je prípustný a dovolený a z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne
sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone, ako vedenie, evidencia alebo správa
spotrebiteľského úveru. Tento poplatok je v zmluve uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z
jeho jednoznačného označenia a zreteľne je uvedená aj jeho výška. Z týchto dôvodov nemožno hovoriť
o jeho neurčitosti a v nadväznosti na to o jeho definovaní ako neprijateľného zmluvného dojednania.

Trval na tom, že zmluva obsahuje výšku splátky, počet splátok i splatnosť splátky a členenie splátky v
zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 sa nevyžaduje. Konečná splatnosť úveru je určená v
zmyslebodu4.5zmluvnýchdojednanítak,žedňomkonečnejsplatnostiúverujedeňsplatnostiposlednej
splátky. Zmluva teda obsahuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Má teda všetky zákonom
požadované náležitosti, z ktorých dôvodov nesúhlasil so záverom súdu, že úver je bezúročný a bez

poplatkov.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za poplatok za poskytnutie
úveru, a preto je tento neprijateľný. Jedná sa podľa nej o neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom

na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pričom ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa netýka hlavného predmetu plnenia a odmeny
za toto plnenie (bol dohodnutý úrok za poskytnutý úver). Zotrvala na tom, že zmluva neobsahuje
konečnú splatnosť úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z., lebo samotné stanovenie
počtu mesačných splátok nenahrádza určenie konečnej splatnosti úveru. Chýba aj ďalšia obligatórna

náležitosť zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, a to rozčlenenie splátky na istinu, úroky
a iné poplatky. Okrem toho zmluva obsahuje aj nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, keďže
nebol zohľadnený poplatok za poskytnutie úveru ako náklady spojené s úverom. Zo všetkých týchto
dôvodov je úver bezúročný a bez poplatkov.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z

ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

11. Rozsudok vo výroku I. o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, z ktorých dôvodov v tejto časti rozsudku neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie,

ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok vo výroku I. v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu v tejto časti zamietol.

12. Rozsudok je vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 247,76 € vecne správny,
preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil a v prevyšujúcej časti zmenil

rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu o zaplatenie 78,45 € zamietol.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. februára 2019 o 9.35
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.februára 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.14. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v zmenenom výroku I. rozsudku je naplnený odvolací dôvod v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a v ostatnej časti namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Rozsudok vo výroku I. o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, ak súd dospel k záveru, že dohoda o poplatku za úver v spojení s dohodou o splatnosti
poplatku za úver v deň uzavretia zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

20. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu 22.12.2015, t.j. v čase
uzavretia zmluvy, ďalej len Obč. zák.). Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplatu ustanovuje vykonávací predpis (§ 53 ods. 6 Obč. zák.).

21. Odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek

iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve (§ 1 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.).

22. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
1 vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi (§ 9
ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 22.12.2015, ďalej len zák. 129/2010 Z.z. ).

23. Citované ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. je transpozíciou článku 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého: „Hodnotenie nekalej
povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu aúhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“.

24. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa bude rovnať
absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Pokiaľ však ide o hlavný predmet zmluvy a
primeranosť ceny, tieto budú vylúčené spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak
boli vymedzené jasne a zrozumiteľne.

25. Ustanovenie § 53 Obč. zák. obsahuje úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, pričom ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zák.).

26. V ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon ich označuje za
neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Zakazuje v spotrebiteľských
zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach.

27. Druhá veta cit. ust. § 53 ods.1 Obč. zák. predstavuje výnimku z prvej vety o neprijateľných
podmienkachaurčuje,žeustanovenieprvejvetyoneprijateľnýchpodmienkachneplatí,akideopredmet
plnenia a primeranosť ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne.

28. Dojednania spotrebiteľskej zmluvy, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nebudú neplatné
aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné podmienky, avšak iba ak boli dohodnuté určito, jasne
a zrozumiteľne.

29. Tieto dojednania však môžu byť neplatné buď pre rozpor so zákonom (napr. rozpor dojednanej

odplaty s § 53 ods. 6 Obč. zák.) alebo môžu byť neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Obč. zák.

30. Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 prvej vety Obč. zák. sa teda nemôžu týkať predmetu a
ceny plnenia, pokiaľ sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, pričom predmet plnenia a cena sú vždy aj

podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. Predmet plnenia a cenu sami osebe nemožno
posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Ide o zabezpečenie právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne
dojednaný predmet zmluvy a jeho cena.

31. Poplatok za úver nepochybne je odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, a
teda cenou poskytnutej služby, a preto v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, okrem prípadov, že by bol vyjadrený neurčito, nejasne alebo nezrozumiteľne.

32. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, keďže v písomnej zmluve zo dňa 10.6.2015 (č.l. 5 a nasl.

spisu) bol poplatok vo výške 135 € dohodnutý ako poplatok za poskytnutie úveru. Jednoznačne bol teda
vymedzený charakter tohto poplatku a jednoznačne bola určená aj jeho výška pevnou sumou 135 €.
Existenciu poplatku za úver ako odplaty predpokladá aj citované ustanovenie § 1 nar. vlády 87/1995 Z.z..

33. Poplatok za úver teda jednoznačne predstavuje odmenu za poskytnutý úver, a to bez ohľadu na to,

že zároveň ako odplata bol dohodnutý aj úrok (viď. definíciu odplaty v § 1 nar. vlády 87/1995 Z.z.).

34. Poplatok za úver je preto možné posudzovať iba z hľadiska (ne)súladu s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.
a vyhodnotiť ho vo vzťahu k § 39 Obč. zák., teda či dohoda o poplatku nie je neplatná pre rozpor so
zákonom alebo pre rozpor s dobrými mravmi.

35. Splatnosť poplatku za poskytnutie úveru je uvedená v zmluvných dojednaniach v bode 2.5, ktoré
však neboli stranami sporu podpísané a s poukazom na povinnú písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v časeuzavretia zmluvy, nedošlo k uzavretiu dohody o splatnosti poplatku za úver. Neexistujúce, resp. neplatné
dojednanie preto nemôže predstavovať ani neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vysloviť, že dohoda o poplatku za úver (bod 6 zmluvy o
úvere) v spojení s (neexistujúcou) dohodou o splatnosti tohto poplatku v deň uzavretia zmluvy (bod 2.5
zmluvných dojednaní), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto odvolací súd rozsudok vo výroku
I. zmenil tak, že žalobu zamietol.

37. Správny je však záver súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba uvedenie termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z. a chýba aj určenie termínu
splatnosti jednotlivých mesačných splátok v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z. (súd
nesprávne uviedol písm. k/ - pozn.) a odvolacie námietky žalovaného ohľadne týchto správnych záverov
súdu nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v jeho prospech.

38. Ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (10.6.2015)
uvádza ako povinnú náležitosť zmluvy aj termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

39. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že je v nich síce dohodnutá výška mesačných
splátok v sume 47,59 € a dohodnutý je aj počet splátok 36 €, avšak nie je určený termín splatnosti

jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom,
umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená
ani splatnosť prvej splátky.

40. Pokiaľ je dátum splatnosti určený v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v bode 2.1, odvolací súd v prvom rade poukazuje na tú
skutočnosť, že tieto zmluvné dojednania nie sú stranami sporu podpísané, z ktorého dôvodu sa nestali
súčasťou zmluvy a naviac vymedzenie splatnosti jednotlivých mesačných splátok v bode 2.1 je neurčité,
nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa zložité, umožňujúce rôzny výklad.

41. Zároveň z uzavretej zmluvy nie je zrejmý termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa
§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010, keď chýba konkrétne určenie dátumu konečnej splatnosti a
ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej
splátky a aj konečnej splatnosti úveru, a to aj s poukazom na chýbajúci údaj o splatnosti prvej a všetkých
ďalších splátok.

42. Opätovne je nenáležitý odkaz žalovaného na vymedzenie konečnej splatnosti úveru dňom splatnosti
poslednej splátky úveru v bode 4.5 zmluvných dojednaní, keďže tieto neboli stranami sporu podpísané a
naviac deň splatnosti poslednej splátky nie je možné identifikovať z dôvodov, ktoré boli uvedené vyššie.

43. V dôsledku týchto chýbajúcich náležitosti zmluvy je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. a správny je záver súdu, že
žalobkyňa bola povinná zaplatiť iba istinu úveru, ktorá reálne predstavovala 1.215 €, vzhľadom na
započítanie poplatku za úver a len táto istina bola žalobkyni dňa 11.6.2015 poskytnutá.

44. Keďže žalobkyňa doposiaľ na úhradu úveru zaplatila 1.462,76 € (78,45 + 1384,31), vzniklo
žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 247,76 € ako rozdiel medzi
poskytnutou sumou úveru a uhradenou zo strany žalobkyne. V dôsledku chyby v počítaní však súd
nesprávne určil výšku bezdôvodného obohatenia sumou 326,21 €.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II. o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 247,76 € a v prevyšujúcej časti zmenil rozsudok tak, že žalobu
zamietol.

46. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1,2 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

47. Po rozhodnutí odvolacieho súdu (čiastočne zmeňujúcom) bola žalobkyňa z dvoch uplatnených
nárokov v prevažnom rozsahu úspešná ohľadne jedného nároku, a to pokiaľ ide o uloženie povinnostivydať jej bezdôvodné obohatenie a žalovaný bol úspešný ohľadne jedného nároku v celom rozsahu,
t.j., pokiaľ ide o určenie neprijateľností zmluvných podmienok. Pomer (ne)úspechu oboch sporových
strán je teda takmer rovnaký, obe sporové strany boli (ne)úspešné v jednom nároku, z ktorého dôvodu

v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov (celého)
konania právo.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).