Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210108
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417210108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej:
Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 336,74 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Csp/20/2017-54 zo dňa
27.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a úspešnej žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 336,74 eura s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú
so žalovanou uzatvoril dňa 26.05.2009 jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 400 eur, splatný v 11 mesačných splátkach po 42 eur,
pričom konečná splatnosť bola určená dňom 26.04.2010. Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd

posúdilakovzťahzaloženýspotrebiteľskouzmluvou,keďžepôvodnýveriteľbolvpostavenídodávateľaa
žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých
v príslušných smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka s tým, že pohľadávka žalobcu je premlčaná; veriteľ totiž vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
listom zo dňa 13.10.2009 a žaloba bola podaná na súd až dňa 10.05.2017, teda po takmer ôsmich

rokoch, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uplatnenie nároku právnym predchodcom žalobcu na
rozhodcovskomsúdedňa17.10.2011nemalovplyvnaplynutiepremlčacejdoby,pretožežalobupodalna
rozhodcovský súd, ktorý konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a ním vydaný rozsudok bol
nulitným právnym aktom, ako konštatoval Okresný súd Nové Zámky v uznesení č. k. 17Er/186/2014-23
z 29.10.2014, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázalna nález Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, z ktorého je zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu má
oprávnenie skúmať len samotný rozhodcovský súd, a to v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom.
Podľa neho bola rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve platne. Obšírne popísal dôvody, prečo je

rozhodcovská doložka platná a rozhodcovský rozsudok je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.
Počas konania pred rozhodcovským súdom premlčacia doba spočívala, a odo dňa právoplatnosti
zastavenia exekučného konania (28.01.2016) mu začala plynúť nová 3-ročná premlčacia doba. Bolo mu
odopreté právo na spravodlivosť, hoci postupoval podľa platnej právnej úpravy, no svojej pohľadávky
sa nijakým spôsobom nedomohol. Poukázal na judikatúru českých a slovenských súdov o neprimeranej

ochrane spotrebiteľov.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34CSP),prejednalvecviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie - pri inom právnom posúdení
po splnení si povinnosti podľa § 382 CSP - ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.05.2017 domáhal zaplatenia
sumy 336,74 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 03.06.2009, ktorou pôvodný
veriteľ,Poštovábanka,a.s.,poskytolžalovanejúvervovýške400eur,pričomžalovanásaúverzaviazala
uhrádzať v mesačných splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa 26.04.2010. Žalovaná úver riadne
nesplácala a pôvodný veriteľ jej zaslal list zo dňa 13.10.2009 s názvom „Výzva na splatenie úveru s

príslušenstvom“,vktoromjejoznámil,žeporušilaustanoveniazmluvyoúvereaobchodnýchpodmienok,
preto sa jej úver stáva predčasne splatným k 13.10.2009. Výška dlžnej sumy bola v uvedenom liste
vyčíslená v celkovej sume 453,48 eura, z toho bola istina 400 eur, úrok 45,30 eura a poplatky za
upomienky 8,18 eura. Banka týmto listom vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od
doručenia výzvy na označený účet. Žalobca nepreukázal, či uvedená výzva bola žalovanej odoslaná

a doručená. Poštová banka, a.s., postúpila svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12.2010 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Táto spoločnosť potom postúpila
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2011 spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. Dňa
15.12.2014 došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky a k následnému postúpeniu
pohľadávky na spoločnosť Bencont Investment, s.r.o., a z tejto spoločnosti bola napokon pohľadávky

postúpená na žalobcu v dôsledku uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.12.2014.

6. Odvolací súd v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a tiež § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.

7. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nie je zrejmé, ako sa z normy, ktorá umožňuje cedovať pohľadávky
aj na iné osoby ako je banka, aj bez súhlasu klienta, stala norma, ktorá všeobecne podmieňuje platnosť
cesie pohľadávky bez ohľadu na subjekt postupníka, či súhlas dlžníka. Podľa výkladu predmetného
ustanovenia právnym následkom v danej norme nie je „môže postúpiť, ale: „môže postúpiť aj inej

osobe ako je banka, a to aj bez súhlasu klienta“. Účelom § 92 zákona o bankách je podľa jeho
názoru úprava výnimiek z bankového tajomstva. Toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti
postúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového
tajomstva. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu, niet v zákone ani v
dôvodovej správy ani slova. Aj podľa výkladu Najvyššieho súdu ČR a nemeckého Spolkového súdneho

dvora porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách) nevedie k
súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným zákonom
o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu. Ak by pripustil, že § 92 ods. 8 zákona o bankách diktuje
podmienky platnosti postúpenia, potom tvrdí, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
13.10.2009 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o

bankách. Žalovaný bol v omeškaní už od 14.10.2009 a odo dňa postúpenia pohľadávky, t.j. odo dňa
15.12.2014 bol jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že jeho právny predchodca si splnil svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, a preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
správne, keď žalobu zamietol; zamietnutie žaloby však bolo potrebné z právneho hľadiska odôvodniť

inak. Bolo totiž potrebné skúmať, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol platným
právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy

ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné
postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá
podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený
zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov,
pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa,
ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa

ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ
môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo

zabezpečí taký dôkaz.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky
(ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 15.12.2010): „Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

10. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka (platnom k 13.10.2009), podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

11. S ohľadom na uvedené proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým bola banka, mal
byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti mala
prejsť zákonná doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným

postúpením pohľadávky mala banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta
zákona o bankách) a zároveň dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy eštenenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom banka mohla celú tzv. zosplatnenú
pohľadávku postúpiť inému subjektu.

12. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné
predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu neboli splnené, pohľadávka banky sa považuje za
nepostupiteľnú. V tomto spore bola preukázaná len výzva na zaplatenie celého dlhu zo dňa 13.10.2009,

v ktorej sa spomína, že úver žalovanej sa stal predčasne splatným v celom rozsahu ku dňu 13.10.2009 v
dôsledku bližšie nešpecifikovaného porušenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok úveru. V spise
chýbanavyšeajdôkaz,žepredmetnávýzvabolažalovanejodoslanáadoručená,resp.chýbaoznačenie
dôkazuprizmluvnomdojednaní,podľaktoréhobysadanázásielkamalapovažovaťniektorýmdňomodo
dňaodoslaniazadoručenú.Vkonanížalobcaaninetvrdil,žebankadostatočneurčitýmprávnymúkonom
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) využila svoje právo a oznámila žalovanej, že pre nesplnenie

konkrétnej splátky splatnej určitého dňa požaduje od nej predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane
príslušenstva. S ohľadom na formuláciu písomnej výzvy zo dňa 13.10.2009 možno konštatovať, že
banka žalovanej len oznámila, že úverová pohľadávka sa stáva splatnou, ako keby si už predtým
s jasnou formuláciou zosplatnenia voči žalovanej uplatnila mimoriadnu splatnosť úveru so žiadosťou
o zaplatenie dlhu pred termínom jeho konečnej splatnosti. Totiž pohľadávka zo zmluvy o úvere sa

automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v
dôsledkujednostrannéhoprávnehoúkonu-vyhláseniamimoriadnejsplatnostidlhusjasnouformuláciou,
že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie
celého dlhu; takýto obsah z danej výzvy zo dňa 13.10.2009 jednoznačne nevyplýva.

13. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky na
spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED neboli dodržané, odvolací súd urobil záver, že právny
úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Na tom základe bolo nutné urobiť záver, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktoré boli následne uzatvorené medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED

a PRO CIVITAS, s.r.o., medzi PRO CIVITAS, s.r.o., a Bencont Investments, s.r.o., a napokon medzi
Bencont Investments, s.r.o., a žalobcom sú tiež absolútne neplatné, pretože nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako má on sám. Žalobca preto v tejto veci nebol aktívne legitimovaný a práve z
toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči
každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou

a nepremlčuje sa. Keďže odvolací súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný
právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva,
lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na
zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Žalobca navyše ani nepredložil súdu dôkaz, ktorým by
preukázal postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s., na spoločnosť BOSSNUT

INVESTMENTS LIMITED a z tejto spoločnosti na postupníka PRO CIVITAS, s.r.o. Tieto skutočnosti sú
tvrdené len v texte žaloby bez ich preukázania listinnými dôkazmi. V spise sa nachádzajú len dve zmluvy
o postúpení pohľadávky a to z postupcu PRO CIVITAS, s.r.o., na postupníka Bencont Investments, s.r.o.,
a z Bencont Investments, s.r.o., na žalobcu.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že neboli z dôvodu iného právneho posúdenia
veci dané podmienky na vyhovenie odvolaniu žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku, ktorý bol vecne
správny. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, voči ktorej bola žaloba zamietnutá a ktorej z toho

dôvodu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej
však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu
nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).