Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/212/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114232128.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: W.. W. R., nar.
XX.XX.XXXX, Z. X, Z. Z., štátny občan M., právne zast.: JUDr. Marta Ivaničová, advokátka, Dolná
62, Banská Bystrica proti žalovanému: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697
270, právne zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 37Cb/89/2016-75 zo dňa 24.04.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 37Cb/89/2016-118 zo
dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/89/2016-75 zo dňa
24.04.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 37Cb/89/2016-118 zo dňa 06.09.2018, p o t v r d
z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 19.11.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

Curia Slovakia s.r.o., zo dňa 01.10.2014 sp. zn. CS 415/2014. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 eur za podanú žalobu v lehote 10 dní odo dňa doručenia
výzvy, ktorý podaním zo dňa 13.08.2015 oznámil súdu, že je oslobodený od súdnych poplatkov, nakoľko
v uvedenej veci vystupuje ako spotrebiteľ. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23.05.2016
č.k. 14NcC/19/2016-65 rozhodol, že je na prejednanie predmetnej veci príslušný Okresný súd Bratislava
I, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že nie je možné prihliadať na žalobcu

ako na spotrebiteľa a priznať mu osobitný právny režim vzťahujúci sa na tento špeciálny subjekt
záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené výzvou zo dňa 14.11.2016 opätovne
vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, pričom žalobca poplatok neuhradil, preto súd podľa
§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že nakoľko

žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh, má
nárok na náhradu trov konania žalovaný, ale nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd
prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže mal žalobca za to, že

v predmetnom spore je v postavení spotrebiteľa, ktorý je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm.
za) ZoSP oslobodený od súdneho poplatku. Ako ďalej žalobca uviedol, súd prvej inštancie sa vodôvodnení uznesenia odvoláva na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14NcC/19/2016-65,
ktorý rozhodol, že na prejednanie tejto veci je príslušný Okresný súd Bratislava I, pričom zároveň
skonštatoval, že nie je možné prihliadať na žalobcu ako na spotrebiteľa a priznať mu osobitný právny

režim vzťahujúci sa na tento špeciálny subjekt záväzkového vzťahu. Tento právny názor oprel Krajský
súd v Banskej Bystrici o rozhodnutie Súdneho dvora EU, rozsudok J. Z. v Dentalkit Srl. sp. zn. C-269/95,
podľa ktorého „za spotrebiteľa nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej
činnosti í napr. uzatvorí nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je kancelária, ktorú plánuje použiť na

neskoršiu podnikateľskú činnosť." Žalobca sa s daným záverom Krajského súdu nestotožnil, nakoľko
v čase uzatvárania Dodatku k Zmluve o pripojení č. A1600924 dňa 30.06.2011 reálne nevykonával
podnikateľskú činnosť, keď od 01.06.2011 do 31.05.2012 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti,
preto ani nemohol služby operátora využívať ako podnikateľský subjekt, ale len ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Keďže dodatok bol uzatvorený s neexistujúcim subjektom, mal žalobca za to, že
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalobca ďalej poukázal na to, že v

čl. 17 - Príslušné právo a rozhodovanie sporov - Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej Zmluve o pripojení č. A1600924 zo
dňa 07.12.2004 ani v žiadnom inom ustanovení tejto Zmluvy a Všeobecných podmienok nie je ani
zmienka o prípadnom rozhodovaní sporov pred Rozhodcovským súdom, teda napadnutý rozhodcovský

rozsudoksp.zn.CS415/2014zodňa01.10.2014,vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomCuriaSlovakia,
zriadeným spoločnosťou Curia Slovakia s.r.o., bol vydaný nezákonne a nepríslušným orgánom.
Záverom žalobca skonštatoval, že predmetná zmluva, vrátane jej dodatku a žiadosti o pripojenie, je
zmluvou spotrebiteľskou, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky

obsiahnuté priamo v zmluve, prípadne vo všeobecných zmluvných (obchodných) podmienkach sú
vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Dodávateľ, spoločnosť Orange Slovensko a.s. koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, druhý účastník má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa,pretojetaknapredmetnúzmluvupotrebnéaplikovaťvšeobecné ustanoveniaObčianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Písomným podaním zo dňa 20.06.2017 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení č. A1600924 dňa 07.12.2004 ako fyzická osoba - podnikateľ.
Dodatok k zmluve o pripojení uzavrel žalobca so žalovaným dňa 30.06.2011 taktiež ako fyzická osoba

- podnikateľ, pričom tento status si vybral sám žalobca, ktorý mal možnosť uzavrieť predmetnú zmluvu,
resp. dodatok k nej aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vo
výpise zo živnostenského registra, dostupného na internete, nie je zaznamenané žiadne pozastavenie
prevádzkovanie živnosti, je tam iba deň vzniku oprávnenia (v rozhodnom období), a to 06.08.2004 a
deň zániku oprávnenia 01.06.2012, t.j. až po podpise dodatku k zmluve o pripojení, pričom tu žalovaný

poukázal na § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Žalovaný mal za to, že v
čase uzatvorenia dodatku žalobkyni nezaniklo živnostenské oprávnenie, a z toho dôvodu jej tvrdenie,
že dodatok bol uzatvorený s neexistujúcim subjektom, a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný, nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. Žalovaný zdôraznil, že samotný žalobca
pri uzatváraní zmluvy, resp. dodatku uviedol, že je podnikateľom, uviedol svoje IČO a dokonca aj miesto

podnikania v Bratislave, nie v Banskej Bystrici. V prípade, ak by v čase uzavretia dodatku už nebol
podnikateľom, uviedol by týmto svojím konaním žalovaného do omylu a v zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka,akideotakýtodôvodneplatnosti(§49a),považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľsaten,kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. Žalovaný ďalej zdôraznil, že Rada EÚ chápe pod pojmom spotrebiteľ osobu, ktorá

používa tovary a služby na vlastné účely, pričom spotrebiteľom môže byť fyzická alebo právnická osoba,
ktorejsatovaryaslužbyposkytujúnaosobnépoužitie.Občianskyzákonníkvymedzujepojemspotrebiteľ
spôsobom a contrario, kde podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je ním fyzická osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto
definícia má oporu v čl. 2 smernice 85/577/EHS, ktorá upravuje problematiku spotrebiteľských zmlúv

uzavretých mimo obchodných priestorov dodávateľa. Podľa smernice 93/13/EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je spotrebiteľom osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pri
výklade tohto ustanovenia ESD uviedol: „Pojem spotrebiteľ, tak ako je definovaný v čl. 2 písm. b)
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,sa má vykladať tak, že sa výlučne týka len fyzických osôb (ro ESD vo veci Čape Sne a Idealservice
MN Sas a OMA1 Srl z 22.11.2001, Č-541/1999, ECR 2001, s. 1-9049). Spotrebiteľom na účely § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka je každá nepodnikajúca fyzická osoba. Z podnikajúcich fyzických osôb

sa za spotrebiteľa nepovažuje tá, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná in concreto v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti sa teda aplikácia spotrebiteľského
práva na vzťahy medzi podnikateľmi odmieta, a to aj keď podnikateľ nevstupuje v danom vzťahu ako
profesionál. Taktiež nepôjde o spotrebiteľa, ak fyzická osoba koná, akoby išlo o podnikanie. Žalovaný
ohľadom námietky žalobcu, že v žiadnom ustanovení zmluvy a všeobecných podmienok nie je ani

zmienka o prípadnom rozhodovaní sporov pred rozhodcovským súdom dodal, že rozhodovanie sporov
vzniknutých na základe zmluvy, vrátane ich dodatkov a zmien sa podľa dohody zmluvných strán
rozhodnú v rozhodcovskom konaní (bod 3.12 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.06.2011) a
poukázal na § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Na záver žalovaný konštatoval,
že žalobca ako zmluvná strana pri uzatváraní ako zmluvy, tak aj dodatku k nej nebol spotrebiteľom,
mal platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, a preto súd postupoval správne, keď žalobcu vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku, pričom márnym uplynutím lehoty na zaplatenie súdneho poplatku,
súd konanie zastavil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnej výške.

4. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že na základe žaloby zo dňa 19.11.2014
sa žalobca domáhal zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia s.r.o., zo dňa 01.10.2014

sp. zn. CS 415/2014, pričom žalobca v žalobe uviedol, že na základe § 4 ods. 2 písm. za) ZoSP
je od súdneho poplatku oslobodený. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 29.07.2015 vyzval žalobcu
na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 331,50 eur, a zároveň žalobcu poučil, že ak
nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 ZoSP. Následne,
súd prvej inštancie postúpil súdny spis Okresnému súdu Banská Bystrica s poukazom na § 88 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mal za to, že strana sporu - žalobca je spotrebiteľom s
bydliskom v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica s postúpením
spisu nesúhlasil. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 14NcC/19/2016-65 zo dňa 23.05.2016
rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný, nakoľko žalobca mal pozastavené
prevádzkovanie živnosti v čase podpisu k dodatku k zmluve o pripojení, dňa 30.06.2011, a to na dobu

od 01.06.2011 do 20.11.2011, čo však neznamená, že nemohol vykonávať právne úkony ako podnikateľ
- SZČO, nakoľko nedošlo k zániku živnostenského oprávnenia, preto nie je možné prihliadať na žalobcu
ako na spotrebiteľa, čo má zásadný vplyv na určenie miestnej príslušnosti, ktorá sa tak v danom
prípade spravuje podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, posledná veta v znení účinnom do
31.12.2014, v zmysle ktorého je na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy príslušný súd, v

ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na základe uvedených skutočností súd
prvej inštancie opätovne vyzval výzvou zo dňa 14.11.2016 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za
podanú žalobu. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 25.11.2016, v ktorom uviedol,
že od 30.06.2011, teda v čase uzavretia dodatku k Zmluve o pripojení č. A1600924 bol v postavení
fyzickej osoby - spotrebiteľa, preto je aj daný spor potrebné posudzovať ako spotrebiteľský. Súd prvej

inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani po opakovanej výzve súdny poplatok za podanie
žaloby neuhradil, predmetné konanie napadnutým uznesením zastavil.8. K zásadnej odvolacej námietke žalobcu, ktorá spočíva v tom, že v čase uzatvárania Dodatku k Zmluve
o pripojení č. A1600924, t.j. dňa 30.06.2011 reálne nevykonával podnikateľskú činnosť, nakoľko od
01.06.2011 do 31.05.2012 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, preto je v predmetnom spore je v

postaveníspotrebiteľa,ktorýjevzmysleustanovenia§4,ods.2,písm.za)ZoSPoslobodenýodsúdneho
poplatku, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, keď z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 07.12.2004 Zmluvu o pripojení č. A1600924
v postavení SZČO a dňa 30.06.2011 bol medzi stranami sporu uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení
č. A1600924, v ktorom je žalobca taktiež nepochybne označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Z

oznámenia Obvodného úradu Banská Bystrica odboru živnostenského podnikania zo dňa 23.05.2011
vyplýva, že žalobcovi bol podnikateľovi na základe živnostenského oprávnenia s identifikačným číslom
IČO: 41 383 532 pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.06.2011 do 30.11.2011 (č.l. 19 spisu), a
to na základe jeho žiadosti zo dňa 23.05.2011, ktorou požiadala Obvodný úrad v Banskej Bystrici o
pozastavenie prevádzkovania živnosti na dobu od 01.06.2011 do 20.11.2011 a o ďalšie pozastavenie
prevádzkovania živnosti do dňa 31.05.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že k zániku živnostenskej

činnosti dochádza len zo zákonných dôvodov vymienených v § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb.,
nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v čase pozastavenia živnostenskej činnosti bol pri uzatváraní
Dodatku k zmluve v postavení spotrebiteľa, nakoľko pozastavením prevádzkovania živnostenskej
činnosti nedochádza k jej zániku; žalobca bol ďalej evidovaný v živnostenskom registri a bol držiteľom
živnostenského oprávnenia. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že vo výpise zo živnostenského registra

nie je v rozhodnom období, v čase podpisu Zmluvu o pripojení č. A1600924, resp. Dodatku k predmetnej
zmluve uvedené žiadne pozastavenie prevádzkovania živnosti, je tam iba deň vzniku oprávnenia dňa
06.08.2004 a deň zániku oprávnenia 01.06.2012, t.j. až po podpise Dodatku k zmluve o pripojení.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní nebol žalobca oslobodený od súdneho poplatku,

nakoľko v danej veci nevystupuje ako spotrebiteľ, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
keď odvolaním napadnutým uznesením konanie vedené pod sp. zn. 37Cb/89/2016 zastavil. Nakoľko
ani obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého
uznesenia z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých

súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie bolo potrebné podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).