Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215208141.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 (právny nástupca oprávneného je v dôsledku
zlúčenia ku dňu 09.08.2017 spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692), zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom

Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: V. I., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX,
J., o vymoženie 924,59 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/721/2015-28 zo dňa 26. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo -
právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný

ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy
je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru,

že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za platne uzavretú.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že formulácia predloženej rozhodcovskej doložky totiž spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámcikontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
právneho predchodcu oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a
voľbu. Povinný zjavne nebol kvalifikovane poučený o závažných dôsledkoch rozhodcovského konania.

Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené
a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú

doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.
Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavanítohočijepredloženérozhodnutievykonateľnýmexekučnýmtitulomsasúdzameralnajmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý

nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd v súlade s § 44 ods. 2 EP rozhodol
tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svojeodvolanieodôvodnilspoukazomna§365anasl.zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len CSP), pričom uviedol, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový
stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo

veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku,
ale práve len ako tzv. exekučný súd. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu

prekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko
súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Mal za to, že
súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s
odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd.

Uviedol, že CSP, ani exekučný poriadok, ani ZoKR neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný
súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Zdôraznil ďalej, že
exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky
predchádzajúce vzniku exekučného titulu, skonštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Všetko

uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR
v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec súdu prvej
inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.
03. 2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 924,59 eur s príslušenstvom,
keď poukazoval na Rozhodcovský Rozsudok sp. zn. PW-C/0114/0172, ktorý vydal dňa 30. 04. 2014
Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorý mal

nadobudnúť právoplatnosť dňa 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 21. 08. 2014 (ďalej len rozhodcovský
rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 924,59 eur, úrok vo výške úrok vo výške 24,00% ročne zo sumy 924,59 eur, od 08. 01. 2014
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 924,59 eur od 08. 01. 2014 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 07. 01. 2014 vo výške

1 167,78 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 104,70 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 141,80 eur, s tým, že rozhodcovský súd povolil žalovanému zaplatiť všetko v
mesačných splátkach po 90,00 eur, vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neplanenia dlhu
podľa určeného splátkového kalendára.

7. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť,
súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak

bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

13. Po oboznámení sa s predloženým súdnym spisom dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra odvolací súd zistil, že oprávnený bol dobrovoľne
vymazaný z registra ku dňu 09.08.2017 v dôsledku jeho zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04,
IČO: 45 869 464. V dôsledku zániku a výmazu oprávneného došlo k situácií, kedy neboli splnenéprocesné podmienky na pokračovanie v konaní pred súdom prvej inštancie. Išlo o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý bolo možné odstrániť, nakoľko oprávnený zanikol s právnym nástupcom. Súd mal
primárne uznesením rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného a až

následne rozhodnúť o žiadosť súdneho exekútora o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvej inštancie tak nespravil, čím zaťažil konanie takou vadou, pre ktorú bolo potrebné
napadnuté uznesenie zrušiť. Strohé uvedenie právneho nástupcu oprávneného v záhlaví napadnutého
uznesenia nemožno považovať za rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
pôvodného oprávneného v zmysle ustanovenia § 64 CSP.

14. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).