Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Marian Tengely
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Csp/112/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817209395.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 50361368, proti
žalovanému: S. Q., I.: XX.X.XXXX, G. Z.: I. W. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.488,17 Eur istiny s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 90 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava rozsudkom 10Csp/112/2017-104 zo dňa 11.12.2017 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.361,84 Eur istiny s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2014 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 61,00 Eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, čím sa stane splatným zostatok dlhu. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 90 %.
2. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/84/2018-133 zo
dňa 31.10.2018 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok, pričom v ostatnej časti rozsudok
nadobudol právoplatnosť. Rozsudok v napadnutej časti nespĺňal požiadavky uvedené v § 220 ods. 2
Civilnéhosporovéhoporiadkuzastavu,akzamietnutiežalobyvprevyšujúcejčastiohľadomistiny,úrokov
a poplatkov bolo na základe aplikácie § 9 ods. 2 písm. j) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona
č. 129/2010 Z.z. Z odôvodnenia nevyplýva aký záver súd učinil o skutkovom stave a prečo nevyhodnotil
dôkaz predložený žalobcom a to kalkulačku pre výpočet RPMN. V otázke absencie údaja o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na článok 10 ods. 2 písm. h) smernice č.
2008/48/ES ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018.
3. Po zrušení veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila, žalobca
sa písomne ospravedlnil a v celom rozsahu trval na jeho doterajších vyjadreniach. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia a preto súd vec prejednal
v neprítomnosti strán sporu.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
uhradiť 3488,17 Eur istiny, 190,00 Eur úrokov, 1713,66 Eur úrokov, 12,9 % ročné úroky z úveru zo sumy3488,17 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3488,17 Eur
od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,18 Eur a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na
to, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. dňa 20.12.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
úvere č. 1414408886. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver 3500 Eur,
pričom žalovaný mal splácať dohodnuté splátky, v rámci ktorých bolo aj poistenie schopnosti splácať
úver. Keďže sa jednalo o dobrovoľné poistenie, toto sa nezapočítavalo do celkových nákladov úveru v
súlade s § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je zmluva o úvere
podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Keďže došlo k podstatným porušeniam zmluvných
povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 16.9.2014,
pričom výzvu žalovaný prevzal 22.9.2014 a bola mu poskytnutá desaťdňová lehota na úhradu celého
zostatku úveru. Žalovaný napriek tomu dlh neuhradil a preto si žalobca uplatňoval aj úroky z úveru
vo výške 12,90 % ročne, nakoľko žalovanému vznikla povinnosť v súlade s obchodnými podmienkami
platiť dohodnutý úrok až do splatenia úveru. Zároveň si uplatňoval aj úrok z omeškania v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so
splácaním dlžnej sumy. Žalovaný celkovo uhradil sumu 182,71 Eur, ktorá bola v súlade so zmluvou a
obchodnými podmienkami započítaná na úhradu poplatkov vo výške 24,81 Eur, zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania vo výške 146,07 Eur a na istinu vo výške 11,83 Eur. Žalovaný mal úver splácať v
mesačných splátkach po 57,95 Eur mesačne, pričom splátka pozostávala zo sumy 53,00 Eur splátky
istiny a úroku a 4,95 Eur splátky poistného. Poistenie bolo dobrovoľné vo forme doplnkovej služby a
preto sa do celkových nákladov nezapočítavalo, nakoľko nebolo povinné. K zosplatneniu úveru došlo
16.9.2014, pričom žalovanému bola poskytnutá lehota na úhradu dlžnej sumy do 2.10.2014. Preto až
od 3.10.2014 začala plynúť premlčacia lehota a do podania žaloby neuplynula. Žalobca ďalej zdôraznil,
že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1.4.2015 v spojení so zákonom č. 102/2014 Z.z. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil,
svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol konať v neprítomnosti a súhlasil s tým, aby žalovanému bolo
umožnené splatenie dlhu v mesačných splátkach po 61,00 Eur pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením ktorejkoľvek splátky.
5. Žalobca v odvolaní voči rozsudku zdôraznil, že tvrdenie súdu o tom, že RPMN je v zmluve uvedená
nesprávne je nepravdivým tvrdením. Mesačná splátka vo výške 57,95 Eur pozostávala zo splátky istiny
a úroku vo výške 53 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 4,95 Eur, ktorá bola určená podľa
sadzobníka poplatkov. Pri poistení išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby a preto do
celkových nákladov úveru s poukazom na § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. sa dobrovoľné poistenie
nezapočítava. Započítalo by sa len vtedy, ak by bolo povinné na získanie úveru. Žalobca ďalej poukázal
na listinu zo dňa 8.12.2017 a to Kalkulačku pre výpočet RPMN a zdôraznil, že z tohto výpočtu RPMN
vyplýva, že žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 120-tich splátkach, pričom 116 splátok bolo vo výške 53
Eur, 117. splátka bola vo výške 10,29 Eur a posledné tri splátky boli vo výške 0,00 Eur. Keďže sa do
celkových nákladov poplatok za poistenie úveru nezapočítal, je zrejmé, že celkové náklady za úver boli
vo výške 2728,29 Eur (116 splátok x 53 Eur + 10,29 Eur = 6158,29 Eur - 3430 Eur poskytnutá suma =
2728,29 Eur). Od istiny 3500 Eur bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 70 Eur.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril a na
nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a preto súd vykonal dokazovanie a rozhodol
vo veci v jeho neprítomnosti.
7. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
8. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2013, resp. 20.12.2013 vyplýva, že bola uzavretá medzi Poštovou
bankou a.s. a žalovaným, pričom žalovaný požiadal o úver vo výške 3500,00 Eur so základným súborom
poistenia. Žiadosť o poskytnutie úveru a poistenie schopnosti splácať úver je uvedená v bode 3 zmluvy
a poistenie je uzatvárané buď ako základný súbor alebo komplexný súbor a vyznačuje sa krížikom. V
bode 4 zmluvy sú uvedené podmienky úveru, podľa ktorých bola výška úveru 3500 Eur, výška mesačnej
splátky 57,95 Eur, výška úrokovej sadzby 12,90 %, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu
57,95 Eur, RPMN 14,28 %, priemerná RPMN 19,35 %, celková výška nákladov 2728,29 Eur, dátum
prvej splátky 21.1.2014 vždy k 25. dňu v mesiaci a počet splátok 120. Body 1, 2, 3 sú vypísané rukou
a podľa predtlače ich mal vyplniť dlžník. Bod 4 je vyplnený strojom a zmluva je podpísaná žalovaným
dňa 16.12.2013 a predchodcom žalobcu 20.12.2013.9. Z aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017 vyplýva, že výška čerpania úveru bola 3500 Eur a uhradená
suma žalovaným bola vo výške 182,71 Eur.
10. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.9.2014, ktorú žalovaný prevzal 22.9.2014 vyplýva, že
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu do desať dní od prevzatia výzvy.
11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.6.2017 vyplýva, že Poštová banka a.s.
Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
12. Z Kalkulačky pre výpočet RPMN zo dňa 8.12.2017 vyplýva, že výška limitu je 3500 Eur, sadzba
úroku 12,90 %, dátum čerpania je 20.12.2013, dátum 1. splátky 25.1.2014, splatnosť v mesiacoch 120,
poplatok za poskytnutie úveru 70 Eur, poplatok za vedenie účtu 0,00 Eur, báza 365 dní, RPMN 14,28
%, celkové navýšenie úveru 2728,29 Eur, celkové navýšenie úveru + istina 6228,29 Eur, anuita 53 Eur.
Z prehľadu ďalej vyplýva, že splátka č. 1 až 116 je vo výške 53 Eur, splátka č. 117 je vo výške 10,29
Eur a splátka č. 118 až 120 je vo výške 0,00 Eur.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola čiastočne
dôvodná tak, ako je to uvedené v prvom odseku výroku rozsudku 10Csp/112/2017-104 zo dňa
11.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť.
14. Predmetom tohto konania bolo rozhodnúť o nároku žalobcu na časť istiny, úrokov z úveru a úrokov
z omeškania a poplatkov. Súd dospel k záveru, že okrem priznanej sumy vyššie citovaným rozsudkom
žalobca už nemá nárok na ďalšie plnenia z titulu zmluvy o úvere č. 1414408886 zo dňa 20.12.2013,
nakoľko zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov.
15. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadom istiny, úrokov a poplatkov sa opiera o
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere. Súd zistil, že zmluva o úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zároveň v zmluve o úvere
bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 citovaného zákona.
18. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy
preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V
prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia
podmienok uvedených v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh so zmeneným obsahom.
Občiansky zákonník teda v súvislosti s rozsahom prijatia návrhu na uzavretie zmluvy vychádza z
princípu, že akceptácia musí byť zrkadlovým odrazom návrhu. Zo Zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva,
že žalovaný ako dlžník mal vyplniť jednotlivé body zmluvy č. 1, 2, 3 okrem bodu 4. Žalovaný predložil
žalobcovi dňa 16.12.2013 formulárovú žiadosť a dal návrh na uzavretie zmluvy žalobcovi ako veriteľovi.
Zmluva podľa § 44 Občianskeho zákonníka by bola uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak
ak prijatie návrhu obsahuje modifikácie, považuje sa v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý. Žalobca v bode 4, ktorý nebol vyplnený v čase
podpisu žalovaným, uviedol okrem rovnakých údajov o výške úveru 3500 Eur, dobe splácania úveru
10 rokov a dni splatnosti úveru k 25. dňu v mesiaci, ako aj informácie o základnom súbore poistenia
aj iné údaje a to výšku úrokovej sadzby 12,90 % ročne, RPMN za úver vo výške 14,28 %, priemernú
RPMN 19,35 %, celkovú výšku nákladov 2728,29 Eur, dátum prvej splátky 25.1.2014 a dátum konečnej
splátky 25.12.2023. Podľa dátumu podpisu zmluvy s predchodcom žalobcu je zrejmé, že predchodca
žalobcu zmluvu podpísal až 20.12.2013. Žalovaný teda v čase podpisu zmluvy okrem výšky úveru,
ktorý sám žiadal, doby splácania úveru a zaznačenia poistenia úveru, nedisponoval najdôležitejšími
údajmi o úvere, ktoré sú podstatnými náležitosťami podľa § 4 a podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.
Preto súd konštatuje, že nebola zachovaná písomná forma zmluvy o úvere, nakoľko v čase podpisuzmluvyžalovanýmvzmluvechýbalinajmäúdajeoúrokovejsadzbe,RPMN,priemernejRPMNacelkovej
výške nákladov, ktoré do zmluvy boli dopísané až neskôr predchodcom žalobcu dňa 20.12.2013. Táto
skutočnosť vyplýva aj zo samotného článku 4 bod 4.4, kde veriteľ vykoná oznámenie najmä telefonicky
a ak dlžník nie je zastihnutý, tak písomne. Ak dlžník neodmietne telefonicky alebo písomne do piatich
pracovných dní upravenú výšku úveru, veriteľ schváli požadovanú výšku úveru a odošle jeden originál
zmluvy o úvere dlžníkovi. Podľa bodu 4.6 veriteľ informuje dlžníka pred uzavretím zmluvy o úvere o
niektorých podmienkach úveru prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Žalobca však v konaní takúto listinu ako dôkaz vôbec nepredložil.
19. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol oboznámený s vyplneným bodom 4 a že by
ho prijal písomnou formou a preto nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme. Spôsob uzatvárania
zmluvy predchodcom žalobcu ako veriteľom súd považuje za nekalú praktiku z dôvodu, že neumožňuje
žalovanému ako dlžníkovi v čase podpisu zmluvy sa oboznámiť so všetkými konečnými parametrami
zmluvy o úvere. Skutočnosť, že podľa obchodných podmienok mu má byť telefonicky oznámené,
prípadne písomne, ako bola zmluva o úvere doplnená veriteľom, jednoznačne preukazuje, že žalovaný
ako dlžník v čase podpisovania zmluvy o úvere nevedel aká je úroková sadzba, RPMN, priemerná
RPMN, alebo celková výška nákladov.
20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Predchodca žalobcu ako veriteľ jednoznačne porušil ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., keď nekalým spôsobom uzatváral zmluvu o úvere a nedodržal jej písomnú formu, keď dal podpísať
žalovanému len žiadosť a dopísal do zmluvy v bode 4 údaje neskôr a s uvedenými zmenami žalovaného
mal oboznámiť len telefonicky a nedal mu ich podpísať. Predchodca žalobcu teda jednak obchádzal
zákon, keď nerešpektoval ustanovenie § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. a neurobil právny úkon vo forme,
ktorú zákon vyžaduje. Preto je zmluva o úvere absolútne neplatným právnym úkonom.
23. Predchodca žalobcu porušil aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom
znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy bol predchodca žalobcu povinný uviesť správnu RPMN v zmluve.
V zmluve je uvedená RPMN vo výške 14,28 % a celková výška nákladov vo výške 2728,29 Eur. Ďalej
zo zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky je 57,95 Eur a že je dohodnutých 120 splátok. Zo zmluvy
vôbec nevyplýva, že v splátke 57,95 Eur je aj poplatok za poistenie, to je možné zistiť len z článku
10 bod 10.3, kde je uvedené, že s uzavretím poistenia je spojená povinnosť platiť náklady spojené s
poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a v poistnej zmluve. Dlžník súhlasí, že
náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru. Zo zmluvy o úvere, obchodných podmienok a
sadzobníka poplatkov nie je možné zistiť aká je skutočná výška mesačnej splátky za úver bez poistenia.
K uvedenej sume sa dá dopracovať jedine tak, že v sadzobníku poplatkov je pri úvere od 3500 do
5000 Eur produkt pôžička na bývanie sadzba 4,95 a z toho vyplýva, že splátka úveru bez poistenia by
predstavovala 53 Eur.
24. V zmluve je uvedený počet mesačných splátok 120 pričom po ich vynásobení s výškou splátky 53
Eur je celková suma, ktorú má dlžník uhradiť - 6360 Eur. Po odrátaní poskytnutej sumy 3500 Eur by
celkové navýšenie úveru bolo vo výške 2860 Eur, pričom v zmluve sa uvádza 2728,29 Eur. Teda ani
tento údaj v zmluve o úvere nebol správny. Súd zistil, že podľa článku 6 bod 6.4 sa za úver platí poplatok
za spracovanie úveru vo výške stanovenej v sadzobníku. Opäť tento údaj nebol uvedený v samotnej
zmluve. Podľa sadzobníka je poplatok 2 % zo sumy úveru, čo v konkrétnom prípade predstavuje 70 Eur.
25. Pri zadaní vstupných údajov do kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na internetovej stránke pri
výške úveru 3500 Eur, mesačnej splátke 53 Eur a 120-tich splátkach a poplatku 70 Eur, by RPMN bola
vo výške 14,79 % a celkové náklady úveru by predstavovali 6430,00 Eur. Po odrátaní poskytnutého
úveru by navýšenie bolo v sume 2930,00 Eur. Predchodca žalobcu teda v zmluve uviedol nesprávnu
RPMN 14,28 %, pričom správna je 14,79 % a uviedol nesprávnu celkovú výšku nákladov 2728,29 Eur,
pričom správna je 2930,00 Eur.26. Súd striktne vychádzal z predloženej zmluvy o úvere a z údajov, ktoré sú uvedené v článku 4 zmluvy.
Žalobca v konaní nepredložil iné listinné dôkazy ako tie, ktoré boli oboznamované vyššie a teda je možné
konštatovať, že predchodca žalobcu v zmluve o úvere jednoznačne deklaroval, že poskytuje 3500 Eur,
ktoré má žalovaný splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 57,95 Eur mesačne.
27. Žalobca v konaní predložil kalkulačku pre výpočet RPMN zo dňa 8.12.2017 a tvrdil, že RPMN je
uvedená v zmluve správne, nakoľko podľa prepočtu od externého dodávateľa boli zadané všetky údaje
správne a aj výška je správna. Poukázal totiž na to, že posledné štyri splátky úveru mali byť uhradené
tak, že 117. splátka mala byť vo výške 10,29 Eur a 118. až 120. splátka mala byť vo výške 0,00 Eur. Pri
výpočte RPMN bol zohľadnený aj poplatok za poskytnutie úveru.
28. K uvedenej obrane žalobcu súd uvádza, že predložený výpočet RPMN je z 8.12.2017 a zmluva
o úvere bola uzatvorená 16.12.2013, resp. 20.12.2013. Zo samotnej zmluvy o úvere, obchodných
podmienok, ani sadzobníka poplatkov, nie je možné zistiť, že by sa zmluvné strany dohodli na tom, že
posledné tri splátky budú vo výške 0,00 Eur. Ak by sa zmluvné strany na tom dohodli, je logické, že by
v zmluve o úvere bolo uvedené, že počet splátok bude 117 a posledná splátka bude vo výške 10,29
Eur pri riadnom splácaní úveru. Preto súd trvá na tom, že predchodca žalobcu nesprávne uviedol výšku
RPMN 14,28 % a Kalkulačku pre výpočet RPMN zo dňa 8.12.2017 len prispôsobil pre svoje tvrdenia o
správnostiRPMN,pričomprepočetzodňa8.12.2017neodrážaskutočnosť,ktorábolauvedenávzmluve
o úvere, kde bolo jednoznačne dohodnuté, že má byť zaplatených 120 splátok po 57,95 Eur. Opäť sa
jednalo o nekalú praktiku predchodcu žalobcu, ktorý neuviedol do zmluvy o úvere pravdivé údaje a takto
spôsobil, že bežný spotrebiteľ nemal možnosť sa dozvedieť o reálnom stave svojho úveru. Vyplýva to
aj z aktuálneho stavu úveru zo dňa 7.6.2017, z ktorého vyplýva, že reálne predchodca žalobcu poskytol
žalovanému čerpanie dňa 20.12.2013 len vo výške 3430 Eur oproti uvedenej sume v zmluve vo výške
3500 Eur a sumu 70 Eur si predchodca žalobcu zinkasoval ako poplatok za poskytnutie úveru, ktorý
však už nie je uvedený v článku 4 zmluvy o úvere.
29. Z dôvodu, že predchodca žalobcu uviedol nesprávnu RPMN v zmluve o úvere a z dôvodu, že zmluva
o úvere nebola uzavretá v písomnej forme sa zmluva o úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť len
poskytnutú sumu bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov s prihliadnutím na to, čo už doteraz z titulu úveru
zaplatil. Súd teda zaviazal žalovaného rozsudkom 10Csp/112/2017-104 zo dňa 11.12.2017 v odseku
1 výroku na vrátenie sumy 3361,84 Eur istiny s príslušenstvom a preto bolo potrebné v prevyšujúcej
časti nad priznanú sumu ohľadom uplatnenej istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
30. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok vo výške 3488,17 Eur, pričom súd priznal
žalobcovi 3361,84 Eur. Žalobca bol úspešný na cca 95 % a žalovaný bol úspešný na cca 5 %. Súd preto
priznal žalobcovi pomernú časť trov konania vo výške 90 %, čo predstavuje pomerný úspech medzi
priznanou sumou a sumou, ktorú súd zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.