Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011117
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112011117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov - samosudca - Mgr. Marián Polaček dňa 10.8.2017 na hlavnom pojednávaní

konanom v zmysle § 349 ods.1 Trestného poriadku v Prešove takto

r o z h o d o l :

obž. J. Y. ,

nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom Z., I. XXXX/XX, t.č. v mieste trvalého bydliska,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 10.10.2011 asi o 19.05 hod. v Prešove viedol v klesajúcom úseku cesty ulice Sekčovskej v smere
k ulici Laca Novomeského osobné motorové vozidlo značky W. A4 EČV:Z., vozidlo viedol vyššou
rýchlosťou ako bola dovolená a zrazil chodca O. Kešeľáka, nar. XX.X.XXXX, prechádzajúceho cez cestu
spoza radu zaparkovaných vozidiel z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodec utrpel zranenie,
ktorému podľahol,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom porušením dôležitej
povinnosti vyplývajúcej z páchateľovej funkcie uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. h/
Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových
vozidiel na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., S. č.
XXXX/XX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného J. Y. bola podaná obžaloba pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa

10.10.2011 asi o 19.05 hod. v Prešove viedol v klesajúcom úseku cesty ulice Sekčovskej v smere k ulici
Laca Novomeského osobné motorové vozidlo značky W. A4 EČV:Z., vozidlo viedol vyššou rýchlosťou
ako bola dovolená a zrazil chodca O. D., nar. XX.X.XXXX, prechádzajúceho cez cestu spoza radu
zaparkovaných vozidiel z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodec utrpel zranenie, ktorému
podľahol.

Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný. Následne súd vykonal dokazovanie.

Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalobe porozumel a ďalej odmietol vypovedať.

Následne boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania z dní 15.11.2011, 17.4.2012. Z jeho
výpovedí potom vyplynulo, že jazdil v meste Prešov v smere na Sídlisko III. od sídliska Šalgovík (ulice
Sekčovskej v smere k ulici Laca Novomeského). V jeho smere ale ani v protismere nešlo žiadne vozidlo,
všimol si po oboch stranách stojace vozidlá. Ďalej si všimol, že spoza vozidla BMW X3 spoza jeho
prednej strany, z pravej strany vybehol nejaký chodec, ktorý robil dlhé kroky (doslovne uviedol, jeho

pohyb by som prirovnal k šprintu), keď tohto chodca uvidel, predná časť jeho vozidla bola niekde na
úrovni zadnej časti vozidla BMW, následne strhol volant vľavo a začal intenzívne brzdiť. Potom pocítil
náraz do chodca. Auto zastavil na chodníku. Po zastavení vozidla, išiel chodcovi dať prvú pomoc,
pričom tento sa nachádzal pri vozidle Škoda žltej farby. Na záver potom uviedol, že v tej dobe jazdil asi
40-50 km/h. a chodec bol celý v čiernom, cez vozovku tento prechádzal šikmo.

Mgr. A. D. vo svojej výpovedi uviedla, že každý pondelok a stredu chodila cvičiť. V tej dobe išla z cvičenia
po chodníku zo Základnej školy Šrobárová k svojmu autu, ktoré mala zaparkované na krajnici a pred ňou
išiel p. D., ktorého pozná z videnia. Išli po chodníku v smere k Solivaru po pravej strane, rezkým krokom
asi 5 minút a potom sa ich cesty rozdvojovali. Prišla k svojmu autu, ktoré stálo na ceste v jej odstavnom

pruhu a pred ním vo vzdialenosti 5 metrov nebolo žiadne iné vozidlo. Prišla ku spolujazdcovi, tam si
chcela odložiť veci. Pán D. schádzal z chodníka smerom na vozovku asi meter od jej vozidla. Potom
ho už neregistrovala, keďže si odkladala veci na sedadlo spolujazdca. Potom počula nejaký náraz.
Myslela si, že nejaké auto dostalo defekt. Potom videla ako auto kľučkuje po trávniku medzi stromami,
pričom toto vozidlo predtým nevidela. Podvedome hľadala pána D., či prešiel cez cestu alebo nie. Na

chodníku na druhej strane ho nevidela, tak ho hľadala na trávniku a na ceste. Tohto našla ako leží pod
žltým zaparkovaným autom oproti, krížom cez cestu asi 8 metrov od jej vozidla. Ten bol pod autom, pod
jeho prednou časťou auta. Videla, že na ceste bola vyzutá topánka a jeho taška. Auto zamkla a zavolala
číslo 112. Hneď išla k nemu, s jednou pani mu poskytovali prvú pomoc. Následne na to prišli traja
chlapci z toho auta, čo bolo na trávniku. Na mieste čakala až do príchodu záchranárov. Potom jej volal

manžel, lebo mala ani nie ročné dieťa, ktoré kojila a ktoré malo horúčky. Takže považovala za vhodné
odísť. Ďalej potom popísala cestu s tým, že ide o cestu, ktorá je dvojprúdová s odstavnými pruhmi po
bokoch. Cesta mohla mať nejakých 10 metrov. Presne to uviesť nevedela. K dopravnej situácii uviedla,
že v tej dobe tam chodilo málo áut. Na záver potom uviedla, že ona so svojim autom stála v blízkosti
vyústenia chodníka na cestu. Vyjadrila sa aj k rýchlosti auta s tým, že podľa jej názoru toto vozidlo išlo

viac ako 50 km/h.

Za súhlasu procesných strán boli prečítané svedecké výpovede č.l. 38-40 - A. J., č.l. 41-44 - Ján
Tomuska, ktorí dopravnú nehodu nevideli, avšak išli potom k nej, kde pani J. poškodenému poskytovala
prvú pomoc. Popísali aj to, že nebohý bol pod autom žltej farby. Na č.l. 45-48 je svedecká výpoveď

svedka A. P., ktorý uviedol, že ich auto jazdilo asi 50-60 km/h. On zbadal chodca asi 5 metrov odich vozidla, ktorý vybehol spoza zaparkovaného vozidla BMW, ktoré bolo zaparkované na krajnici pri
vyústení chodníka na vozovku, ktorý urobil asi 3 kroky a už bol v strede vozovky, prirovnal by to k šprintu.
Chodec išiel šikmo a bol v tmavom oblečení. Vodič potom strhol volant doľava a začal intenzívne brzdiť

až do prejdenia obrubníka. Z jeho výpovede potom vyplynulo aj to, že náraz bol do predného blatníka a
auto bolo bližšie k stredovej čiare. Na záver potom uviedol, že nebohému išli poskytnúť prvú pomoc. Na
č.l. 49-51 sa nachádza svedecká výpoveď svedka O. A., ktorý priamo dopravnú nehodu nevidel, keďže
si v tej dobe rozopínal bundu a nemal v tej dobe ani bezpečnostný pás. Ďalej popísal iba okolnosti pred
nehodou tak, že pocítil strhnutie vozidla a po nehode rozbité predné sklo. Išli asi 50-60 km/h, brzdenie

necítil. Potom išli k chodcovi. Svedkyňa a poškodená A. D. č.l. 52-57 a svedkyňa a poškodená I. S.
č.l. 72-85 sa vyjadrili iba ku škode. Svedok X. A. č.l. 72-74 sa vyjadril ako svedok k dopravnej nehode
iba v tom, že túto spisoval.

Z listinných dôkazov potom vyplynulo, že na č.l. 61-64 sú listiny ohľadom škody pani D., č.l. 83-88 sú
listiny vyčíslenia škody Union zdrav. poisťovňa ... . Na č.l. 159-161 je záznam z dopravnej nehody, kde je

popísaná dopravná nehoda zo dňa 10.10.2011 o 19:05 hod. s tým, že vodič Y. sa plne nevenoval vedeniu
vozidla. Na č.l. 162-165 je zápisnica o obhliadke miesta činu, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 o 19.10
hod., pričom ide o cestu o šírke 3,6 m pravý pruh a 3,7 m ľavý pruh, šírka krajníc je 3,4 m. Ďalej sa v
zápisnici uvádza, že na ceste sú odstavené vozidlá, stĺpy verejného osvetlenia v prevádzke. Dohľadnosť
od vstupu chodca na vozovku je 160 m po dopravnú značku B34 zákaz zastavenia umiestnenú pred

zastávkou MHD oproti MsP. Poukazuje sa aj na to, že ide o výhľad zakrytý stojatým vozidlom. Na č.l.
166, 167-168 sa nachádzajú náčrtok a plánok spracovaný na počítači systémom PC-CRASH. Na č.l.
169-191 sa nachádza fotodokumentácia. Na č.l. 192 je zápis o dychovej skúške bez zistenia alkoholu
v dychu. Na č.l. 193 je protokol o lekárskom vyšetrení osoby O. D.. Na č.l. 194-208 sú zápisnice o
obhliadke vozidla s fotodokumentáciou. Na č.l. 209-213 je zápisnica o rekonštrukcii spolu s č.l. 214-230

s fotodokumentácie z rekonštrukcie podľa verzie obžalovaného, ako aj svedkov. Na č.l. 231 je lekárska
správa ohľadom zranení, ktoré utrpel poškodený. Na č.l. 234-235 je list o prehliadke mŕtveho. Na č.l.
237-238 je záznam a výpis z Facebooku ohľadom vyjadrenia sa osoby obžalovaného s tým, že je tam
uvedené, že najbližšie auto si kúpim bude určite najväčšie A8 s nepriestrelnými sklami a asi ju dám
opancierovať kvôli idiotom na tých cestách ... alebo je tu ešte OT - 64 ale to nemá žiadny design a nie

je tak pohodlné ... . Na č.l. 245-246 je evidenčná karta vodiča s tým, že od roku 2009 sa dopustil 3
priestupkov, z toho jedenkrát bol pokutovaný za rýchlosť jazdy. Na č.l. 652 sú rozpory dopravnej nehody
predložené obhajobou, k tomu potom viď znalecký posudok ústavu.

Za súhlasu procesných strán bol prečítaný znalecký posudok znalcov MUDr. D. a MUDr. D. na č.l.

65-67, z ktorého vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným
krvácaním pri poranení viacerých kostí, tkanív a vnútorných orgánov, pri polytraume a pri tukovej embólii
pľúc I. - II. stupňa. K smrti došlo dňa 10.10.2011 v čase o XX.XX hod. na Klinike anestéziológie a
intenzívnej medicíny FNsP v Prešove. Príčina smrti bola v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou zo dňa 10.10.2011.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. O. S., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol,
že pri znaleckom posudku vychádzal z podkladov a osobných poznatkov z miesta dopravnej nehody,
kde bol prizvaný príslušníkom dopravnej polície. V tom čase na mieste nehody sa nachádzalo vozidlo,
príslušník PZ začínal dokumentovať stopy. Ďalej uviedol, že pri znaleckom posudku (ďalej len ZP)

zohľadnil výpovede, ktoré boli v čase spracovania znaleckého posudku dostupné, čiže výpoveď J. Y.,
Mgr. A. D., svedkyne A. J., svedka O. J., svedka A. P. a svedka O. A.. Zohľadňoval podklady, ktoré
spracovalpríslušníkdopravnejpolície,záznamdopravnejnehody,zápisnicuzmiestaohliadkydopravnej
nehody, náčrt a plán miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciu miesta dopravnej nehody, ktorú
mal k dispozícii aj v digitálnej podobe. Následne vyšetrovateľom bol vyzvaný k účasti na rekonštrukcii

dňa 7.12.2011 v čase 16.00-19.00 hod. K nahliadnutiu mu bola predložená evidenčná karta vozidla,
evidenčné číslo Z.
Pri znaleckom posudku použil všetky dostupné metódy, ktoré sú mu známe v jeho znaleckej praxi,
pričomvyužilmetóduspätného odvíjanianehodovéhodeja,kdevidel(vedel)okonečnejpolohevozidlaa
spätnýmodvíjanímnehodovéhodejasadostalaždomiestareakcievodiča.Vzhľadomktomu,ževozidlo

sa pohybovalo po vozovke, po zatrávnenej ploche mimo vozovku a následne po chodníku pri rýchlosti
jeho pohybu zvolil čas matematicky a pohyb zrážky vozidla s chodcom riešil pomocou autorizovaného
počítačového programu PC Crash, na základe výstupov z tohto programu sa dopracoval k rýchlosti
vozidla v čase reakcie vodiča, kde je možné potvrdiť, že vodič reagoval vybočením vľavo v smere svojejjazdy v čase najneskoršie 1.4 sekundy pred zrážkou, chodec sa už nachádzal v jazdnom pruhu. Na
základeznámejrýchlostivozidlavtomtobodearýchlostipohybuchodca,ktorá bolavčaserekonštrukcie
simulovaná svedkyňou Mgr. A. D. ale aj so zohľadnením výpovede vodiča vozidla, že chodec sa

rozbehol na tej ceste, zistil, že v čase vstupu chodca z pohľadu vodiča na pravý okraj cesty, vzdialenosť
medzi chodcom a vozidlom bola približne 45-46 metrov. Po zohľadnení týchto skutočností dospel k
záveru, že s poukázaním na rýchlosť, akú v danej dobe vozidlo Audi ev. číslo Z. v danom momente
jazdilo, tento vstup chodca na pravý okraj cesty je odôvodnené označiť za nebezpečný, ale vzhľadom
k tomu, že k nehode došlo v úseku cesty, ktorá je označená ako uzavretá obec, kde je rýchlosť jazdy

obmedzená na 50 km/hod. a vozidlo Audi sa pohybovalo rýchlosťou približne 80 km/hod. je pri
technickom posudzovaní deja odôvodnené tvrdenie, že ak by chodec sa pohyboval rovnako ako v čase
zrážky, tzn. zrýchlenou chôdzou ako prezentovala svedkyňa D. v čase rekonštrukcie a vodič J. Y. by
dodržalustanovenieopovolenejmaximálnejrýchlostijazdy,kzrážkechodcabynebolo došlo,chodecby
bol opustil pravý jazdný pruh ešte pred príjazdom vozidla do miesta zrážky. Ďalej v znaleckom posudku
uviedol, že pokiaľ by vodič bol reagoval na vstup chodca na pravý okraj vozovky s reakčným časom 1

sekunda, čiže okamžitá reakcia vodiča na vstup chodca na vozovku, vozidlo bol schopný zastaviť po
miesto zrážky z rýchlosti max 68 km/hod.. Preto potom s poukázaním na tieto skutočnosti za technickú
príčinu zrážky označil rýchlosť jazdy vozidla, ktorým v danom čase jazdil obžalovaný. Ďalej k tomu
uviedol, že rýchlosť pohybu chodca bola ustálená na 9-10 km/hod., čo je rýchla chôdza až beh. Potvrdil
to, čo uvádzal vodič, že chodec sa rozbehol. Vyjadril sa aj k tomu, prečo nedošlo k zlomeniu alebo

inému poraneniu dolných končatín s tým, že podľa jeho názoru pokiaľ nebola prenesená záťaž, a tá
bola zachytená pravým predným rohom nárazníka, tak je to uvedené v znaleckom posudku a tak ako to
vo výpovedi zo dňa 10.11.2011 uviedol spolujazdec z predného sedadla A. P., kde uvádza, že chodec
bol zachytený pravým predným rohom nárazníka, na fotografii č. 3 znaleckého posudku.

Znalec Ing. D. D. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že k vypracovaniu znaleckého posudku
(ďalej len ZP) mal tie isté podklady, ktoré mal kolega S., tieto mu predložila advokátska kancelária
vo fotokópiách. Okrem toho pri analýze využil vyjadrenie Porsche Slovakia ohľadom všeobecných
zásad aktivovania airbagov a tiež použil test automobilov Audi A4 Avan uvedený na internetovej stránke
Autorubik.sk., kde sú uvádzané desiatky testov rôznych značiek vozidiel.

Čo sa týka použitých metód, použil presne tie isté metódy, ktoré použil znalec Ing. S., t.j. spätné odvíjanie
deja od konečnej polohy po okamih reakcie a na konfrontovanie tohto výsledku použil rovnako simuláciu
v simulačnom programe PC Crash. Ďalej znalec uviedol, že hlavnou príčinou vo vypočítanej rýchlosti
vozidla v oboch posudkoch je to, že on použil vo výpočte spomalenie, ktoré našiel v uvádzanom teste
vozidla Audi A4. V tomto teste sa uvádza maximálne dosiahnuteľné spomalenie vozidla v hodnote 7,4

m/s. Toto spomalenie v skutočnosti bolo ešte nižšie, pretože nehodový úsek je v klesaní 8 percent
podľa záznamu v zápise obhliadky miesta nehody a 7 percent podľa jeho merania, čiže 8 percent. Z
toho vyplýva, že dosiahnuteľné reálne brzdné spomalenie vozidla na asfaltovej ceste v tomto úseku
bolo 6,6 m/s, to je hodnota, ktorú použil vo výpočte. Okrem toho je rozdiel v tom, že znalec S. uvažuje
s plným brzdením vozidla od miesta začiatku brzdných stôp na asfalte až do konečnej polohy. Podľa

neho, pričom vychádza z výpovede obžalovaného, tomu tak nebolo, nakoľko tento uviedol, že po
preskočení obrubníka uvoľnil brzdu a snažil sa vozidlo nasmerovať medzi stromy. Čomu zodpovedajú
aj zanechané stopy. Ďalej sa znalec zaoberal chodcom, pričom uviedol, že spôsob, ktorý použil na
určenie rýchlosti znalec S. on neriešil. On použil hodnotu, ktorá sa používa podľa tabuľky EVU (európske
združenie znalcov) pre jednotlivé spôsoby chôdze a jednotlivé vekové kategórie. Preto nebral ani

výsledky rekonštrukcie, pretože ich považoval za značne subjektívne. Pre vekovú kategóriu, v akej bol
poškodený chodec, je hodnota rýchlosti behu 12,6 km/hod. To je hodnota, s ktorou počítal a neskôr ju
o čosi povýšil vzhľadom na výpočet kvôli dosiahnutiu korektnej konečnej polohy chodca. Iné okolnosti
do úvahy nebral, pretože ich považoval za subjektívne a neoveriteľné. Rýchlosť vozidla v čase reakcie
obžalovaného bola rovnaká ako nárazová, pretože k nárazu došlo v čase na konci jeho reakčnej doby.

Vzhľadom na dva rozdielne znalecké posudky bol do konania pribratý ústav ..., kde bol vypočutý znalec
Ing. W. Z., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že úlohou znaleckého ústavu bolo po preštudovaní
predloženéhospisovéhomateriáluvypracovaťkomplexnúanalýzunehodovéhodejaanásledne posúdiť
technickú prijateľnosť postupov a záverov znaleckých posudkov znalca U.. S. a znalca U.. D., ktoré boli

vypracované v predmetnej veci. Z analýzy nehodového deja posúdenia možnosti zabránenia dopravnej
nehody zo strany jej účastníkov, následného posúdenia techniky jazdy vodiča a spôsobu prechádzania
chodca cez cestu ústav dospel k záveru, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody boli
následovné skutočnosti, a to jednak nesprávny spôsob pohybu chodca cez vozovku, ktorý vstúpil zkrajnicedovozovkypopredprednúčasťzaparkovanéhovozidlaBMWbeztoho,abyzastavil avyhodnotil
situáciu na ceste z jeho pohľadu zľava. Tento nesprávny prvok v spôsobe pohybu chodca vyvolal
kolíznu situáciu. Druhou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, a to jeho

jazda rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku dovolená. Tento nesprávny prvok technika jazdy
vodiča mu znemožnil zabrániť dopravnej nehode a odvrátiť kolíznu situáciu. Konečné posúdenie príčin
dopravnej nehody resp. vplyvu jednotlivých nesprávnych prvkov v spôsobe pohybu chodca a v technike
jazdy vodiča na príčinu dopravnej nehody ostáva otázkou právnou. Posúdenie znaleckých posudkov
z odboru doprava cestná je komplexne uvedené v kapitole 2.7. znaleckého posudku ústavu. Znalec

U.. S. vo svojom znaleckom posudku napriek určitým nesprávnym postupom správne vyhodnotil, že na
technickú príčinu dopravnej nehody má vplyv skutočná rýchlosť jazdy vozidla na začiatku reakcie jeho
vodiča, ktorá bola vyššia ako bola v danom úseku dovolená. Znalcom ustálená počiatočná rýchlosť
vozidla 80 km/hod. je vyššia ako rýchlosť vypočítaná v znaleckom posudku ústavu, ktorá bola podľa
nášho názoru cca 65 km/hod. rozdiel v týchto rýchlostiach je spôsobený jednak nesprávnym použitím
záverov nárazových skúšok vozidiel a jednak aj použitím vstupných hodnôt pri výpočte pohybu vozidla,

ktoré sa nachádzajú na hornej hranici technicky prijateľných intervalov. Znalec U.. S. uviedol, že míňanie
sa vozidla s chodcom pri rýchlosti vozidla 50 km/hod. na pozdĺžnu vzdialenosť 13,4 metra je podľa
jeho názoru bezpečné, podľa názoru ústavu pri danej rýchlosti vozidla nie je možné takéto míňanie
sa považovať za bezpečné. Preto podľa názoru ústavu nie je technická príčina predmetnej dopravnej
nehody, ktorú ustálil znalec U.. S. komplexná (nebral do úvahy technickú príčinu zo strany chodca).

Znalec správne za technickú príčinu dopravnej nehody považuje skutočnú rýchlosť jazdy vozidla v
čase vstupu chodca na pravý okraj vozovky, ktorá bola vyššia, ako bola v danom úseku dovolená. Na
technickú príčinu dopravnej nehody mal však vplyv aj nesprávny spôsob prechádzania chodca cez
vozovku a nielen jazda vodiča rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku dovolená.
Znalec U.. D. pri výpočte rýchlosti vozidla, vzájomného pohybu vozidla a chodca počas nehodového

deja nesprávne uvažoval, že už počas trvania reakčnej doby vodiča sa tento s vozidlom chodcovi
vyhýbalvľavo,keďžeznalecajkonštatuje,žekzrážkedošlopočasreakčnejdobyvodiča.Počasreakčnej
doby vodiča na pohyb chodca vozidlo v skutočnosti jazdilo pôvodným smerom a v zmysle výpovedí
nezmenenou rýchlosťou. Až následne, keď vodič uvidel chodca pohybujúceho sa cez vozovku mohol
na tohto chodca reagovať a až po ukončení jeho reakčného času mohol meniť smer jazdy vozidla, t.j.

vyhýbať sa vľavo ako to bolo počas nehodového deja. Je technicky neprijateľné, že k zrážke vozidla s
chodcom došlo na konci reakčnej doby vodiča. Následne vzhľadom na technicky neprijateľne stanovený
časový okamih začiatku reakcie vodiča na chodca znalec vypočítal aj nesprávnu polohu vozidla
Audi v čase začiatku reakcie vodiča. S tým súvisí aj nesprávne konštatovanie znalca, že z dovolenej
rýchlosti jazdy 50 km/hod. nemal možnosť vodič zabrániť zrážke. Nesprávne je vypočítaná rýchlosť pre

zabránenie dopravnej nehody zo strany vodiča ako aj je nesprávne konštatovanie znalca o vytvorení
prekážky náhlej vodičovi zo strany chodca. Znalcom U.. D. ustálená technická príčina predmetnej
dopravnej nehody je vzhľadom na uvedený nesprávny postup znalca pri výpočte vzájomného pohybu
vozidla a chodca pred ich zrážkou stanovená nesprávne.
V ďalšom sa znalec vyjadril k rýchlosti 50 km/hod. s tým, že to zodpovedá rýchlosti 13,9 metra za

sekundu. Ak by v čase vystupovania chodca z koridoru pohybu vozidla bola pozdĺžna vzdialenosť
medzi prednou časťou vozidla a chodcom len 13,4 metra, potom by chodec z koridoru pohybu vozidla
vystupoval v čase cca 1 sekundu predtým ako by sa vozidlo dostalo k chodcovi. Na otázku akou
rýchlosťou by sa vozidlo muselo pohybovať v tom okamihu, aby bolo možné považovať sa míňanie
vozidla s chodcom za bezpečné, znalec uviedol, že približne 32 km/hod. Ďalej sa znalec vyjadril k

rýchlosti akou by musel ísť vodič aby mohol zabrániť nehode s tým, že by išlo o rýchlosť 56 km/h bez
vyhýbacieho manévru a vodič išiel rýchlosťou 65 km/h., s vyhýbacím manévrom v prípade, ak by vodič
na vzniknutú situáciu reagoval intenzívnym brzdením a zároveň vyhýbaním sa vľavo, potom konštrukcia
vozidla umožňovala zmenu smeru pohybu vozidla, brzdenie vozidla by ale nebolo také intenzívne ako
pri brzdení v priamom smere. Z uvedeného vyplýva, že pri intenzívnom brzdení a súčasnom vyhýbacom

manévri vozidla by bola rýchlosť pre zastavenie pred miestom zrážky o čosi nižšia ako vypočítaných 56
km/hod., samotné vyhýbanie počas nehodového deja bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené
tým, že vodič správne vyhodnotil, že zo zvolenej rýchlosti jazdy nemá možnosť zastaviť pred chodcom,
a preto v snahe odvrátiť zrážku sa chodcovi najskôr vyhýbal vľavo a až následne približne v okamihu
zrážky začal intenzívne brzdiť. Na otázku „viete uviesť, kto do koho narazil? Znalec uviedol, že obidvaja

sa pohybovali a došlo k stretu“.
Ďalej bol znalecký ústav požiadaný o doplnenie znaleckého posudku s tým, že podrobne sa zaoberali
každým návrhom resp. tvrdením, ktoré obhajoba uviedla. Rozsah tvrdenia obhajoby bolo možné rozdeliť
do troch častí, resp. okruhov. Prvý sa týkal plánu miesta dopr. nehody, druhý sa týkal koridoru pohybuchodca pred zrážkou a tretí sa týkal „rekonštrukcie dopravnej nehody“, ktoré predložila obhajoba. Ako
vyplýva z ich doplnenia znaleckého posudku, pri vypracovaní analýzy nehodového deja bol použitý
plán miesta dopravnej nehody, ktorý zodpovedal zanechaným a zadokumentovaným stopám na mieste

dopravnej nehody. Námietky obhajoby týkajúce sa plánu miesta nehody sa nevzťahovali na počítačový
plán miesta nehody, ktorý spracoval ústav, ale na plán miesta dopravnej nehody, ktorý spracoval
príslušník dopravného inšpektorátu.
Už v pôvodnom znaleckom posudku č. 25/2015 sa na viacerých listoch podrobne zaoberali spôsobom
akým vyhotovili počítačový plán miesta dopravnej nehody a uvádzali rozpory resp. nepresnosti v

policajnom pláne. Čo sa týka koridoru pohybu chodca, vzdialenosti, ktoré uvádza obhajoba vo svojom
návrhu, t.j. poloha odstaveného vozidla BMW X3 opäť vychádzajú z policajného plánika. Pri spracovaní
znaleckého posudku č. 25/2015, keďže skutočná poloha odparkovaného vozidla BMW nie je známa
(svedkyňa pred dokumentovaním miesta DN z miesta odišla s týmto vozidlom) vychádzali z polohy, ktorú
vodič znázornil pri rekonštrukcii dopravnej nehody. Je potrebné zdôrazniť, že z technického hľadiska
nie je možné vyhodnotiť skutočnú polohu, v ktorej stálo vozidlo BMW počas nehodového deja a zároveň

ani polohu vozidla Škoda Octavia, ktoré malo podľa názoru obhajoby stáť pred týmto vozidlom BMW.
Takéto vozidlo Škoda Octavia nie je vidieť na fotodokumentácii z miesta nehody, prítomnosť takéhoto
vozidla bola uvedená vodičom a svedkom P. pri rekonštrukcii dopravnej nehody. Keďže nie je možné z
technického hľadiska ustáliť ako prípadné vozidlo BMW a Škoda stálo, bola v zmysle návrhu obhajoby
vypracovanávdoplneníznaleckéhoposudkutechnickyprijateľnáalternatíva nehodovéhodeja,priktorej

sa chodec pohyboval cez vozovku bližšie smerom ku Šalgovíku. Obhajoba tento koridor uvádza o 2 až
3 metre vyššie. V doplnení je tento koridor posunutý o 2,3 metra. Po vykonaní analýzy nehodového
deja za tohto predpokladu a samozrejme vychádzajúce zo zadokumentovaných skutočností v spisovom
materiály bola následne spracovaná možnosť zabránenia dopravnej nehody vodičom aj v prípade,
ak by sa chodec pohyboval cez cestu bližšie smerom ku Šalgovíku ako uvádza obhajoba. Vodič mal

možnosť z dovolenej rýchlosti zabrániť dopravnej nehode zastavením pred koridorom pohybu chodca.
Z uvedeného dôvodu ani prípadne posunutý koridor pohybu chodca v zmysle tvrdenia obhajoby nemá
žiadny vplyv na technickú príčinu dopravnej nehody. A teda platí príčina uvedená v znaleckom posudku
a jeho doplnení. Posledný okruh návrhu obhajoby sa týkal „rekonštrukcie nehody“. Tento podklad v
plnom rozsahu nie je preskúmateľný, je vypracovaný v rozpore s logikou priebehu nehodového deja,

nezodpovedá zadokumentovaným stopám a rozsahu poškodenia vozidla a teda je v plnom rozsahu
technicky neprijateľný.

Obhajca v rámci záverečnej poukázal na to, že v prejednávanej trestnej jeho klienta sa tomuto
obžalobou Okresného prokurátora kladie za vinu spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,

ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je to uvedené vo výroku obžaloby. Jeho
klient od samého začiatku trestného stíhania sa necíti byť zodpovedný zo žalovaného skutku, a preto
obhajoba navrhuje a žiada obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Podľa ustálenej súdnej praxe
judikatúry všeobecných súdov ako aj samotného ústavného súdu, ktorý vo viacerých svojich nálezoch
konštatoval,žeuznaťobžalovanéhozavinného možnoibanazákladedostatočneajasnepreukázaných

faktov a nie iba na základe púhej pravdepodobnosti. Jedným zo spoločensko-regulatívnych systémov
zabezpečujúcich sociálne udržateľnú mieru entropie v spoločenských vzťahoch je aj právo. Účelom
práva ja eliminácia závažných spoločenských konaní, je protiprávnych konaní a ich atribútov, ktorý je
do istej miery nezávislý od ich reálnej sociálnej závadnosti. Použitie trestného práva ako regulátora
spoločenských vzťahov je ovplyvňované vhodnosťou a efektivitou jeho regulačných metód. Obhajoba

na základe vyššie uvedeného si dovolí konštatovať, že orgány štátnej moci, najmä okresná prokuratúra
tieto princípy a základné zásady trestného práva nerešpektuje, postupuje nesprávne až arbitrárne. Z
doposiaľ vykonaného dokazovania ako v prípravnom konaní tak aj pred samotným súdom a to najmä z
výpovedí svedkov A. a P., ako aj samotného obžalovaného vyplýva, že skutok, ktorý je môjmu klientovi
kladený za vinu sa nestal tak ako to uvádza obžaloba okresnej prokuratúry. Práve naopak z ich výpovedí

vyplýva, že samotný chodec pán D. vbehol v tmavom oblečení v tme na vozovku spoza stojaceho
vozidla BMW, pričom narazil do predného ľavého blatníka idúceho vozidla obžalovaného. Obhajoba
poukazujeajnazáverydoplnenéhoznaleckéhoposudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity
v Žiline doplnenie č. 1 posudku č. 25/2015, kde znalci konštatujú, že technickou príčinou dopr. nehody
l bol nesprávny spôsob pohybu chodca cez vozovku, na ktorú vstúpil z krajnice do vozovky popred

prednú časť zaparkovaného vozidla BMW bez toho, aby zastavil a vyhodnotil situáciu na ceste z jeho
pohľadu zľava. Tento nesprávny prvok v spôsobe pohybu chodca vyvolal túto kolíznu situáciu. Preto
na vyššie uvedenú argumentáciu obhajoba nepovažuje za potrebné rozoberať a zaoberať sa ďalšími
dôkazmi a navrhuje preto obžalovaného J. Y. spod obžaloby Okresnej prokuratúry oslobodiť, nakoľkoskutok, ktorý je mu kladený za vinu nenapĺňa ani po objektívnej ani po subjektívnej stránke skutkovú
podstatu žalovaného skutku prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. V prípade,
ak by súd uznal obžalovaného za vinného, navrhujem upustiť od potrestania pre odstup času.

Podľa názoru súdu tento prečin bol preukázaný. Znalec U.. O. S. popísal priebeh nehodového deja a
v podstate k jeho znaleckému posudku sa vyjadril aj znalecký ústav s tým, že potvrdil technickú príčinu
tejto dopravnej nehody. Podľa znalca technickou príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť vozidla, ktorá
bola prekročená a vozidlo išlo rýchlosťou približne 80 km/hod.. Vodič mohol zabrániť dopravnej nehode

ak by bol išiel rýchlosťou 50 km/h. K tomu je potrebné ešte dodať, že znalecký ústav..., spresnil rýchlosť
vozidla na cca 65 km/h.
Znalec U.. D. D. naproti tomu uviedol, že vodič ani pri rýchlosti 50 km/h nemal možnosť zabrániť tejto
nehode. Jeho znalecký posudok nie je podľa ústavu správny.

Vzhľadom na tieto dva rozporné znalecké posudky súd potom pribral do konania ústav, pričom ústav s

konečnou platnosťou stanovil rýchlosť vozidla na cca 65 km/hod. Technickou príčinou nehody bol aj
nesprávny spôsob pohybu chodca cez vozovku, ktorý vstúpil z krajnice do vozovky popred prednú časť
zaparkovaného vozidla BMW bez toho, aby zastavil a vyhodnotil situáciu na ceste z jeho pohľadu zľava.
Tento nesprávny prvok v spôsobe pohybu chodca vyvolal kolíznu situáciu. Druhou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, a to jeho jazda rýchlosťou vyššou ako bola v danom

úseku dovolená. Tento nesprávny prvok techniky jazdy vodiča mu znemožnil zabrániť dopravnej nehode
a odvrátiť kolíznu situáciu.

Ako to vyplýva z dôkazov ako aj z výpovede obžalovaného je nespochybniteľné, že vodičom automobilu
Audi A4 EČV:Z. bol obžalovaný.

Dva znalecké posudky, či už znalca U.. O. S., alebo ÚSI Žilina potvrdzujú, že technickou príčinou
dopravnej nehody bola jazda vodiča Audi A4 EČV:Z., ktorého vodičom bol obžalovaný a to tým, že
prekročil povolenú rýchlosť v obci a tým, že túto rýchlosť prekročil, nebol schopný zabrániť dopravnej
nehode. Ak by bol išiel rýchlosťou dovolenou tejto nehode by bol zabránil.

Naviac k tomu súd dodáva, že podiel na nehode má aj nebohý chodec a to tým, že sa nepresvedčil,
či môže prejsť na druhú stranu vozovky, aj keď v jeho prípade je potrebné uviesť, že tento nemohol
odhadnúť rýchlosť vozidla, ktoré sa blížilo, keďže jej prekročenie bolo o 15 km/hod..

Ako to vyplýva zo zákona č. 8/2009 Z.z. jeho § 16 ods. 4, vodič v obci smie jazdiť rýchlosťou 50 km/

h. Iná rýchlosť v tomto úseku nebola dovolená.
Podľa § 137 ods. 2 vyššie uvedeného zákona: porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je písm. c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie
si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Po zhodnotení dôkazov je súd toho názoru, že za dopravnú nehodu zodpovedá obžalovaný, preto ho
potom uznal vinným z prečinu prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona za
použitia§138písm.h/Trestnéhozákona,pretože inémuznedbanlivostispôsobilsmrťatakýčinspáchal
závažnejším spôsobom porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovej funkcie uloženej mu

podľa zákona.

Podľa názoru súdu tento prečin bol spáchaný z nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Trestného zákona,
pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie

nespôsobí.

Pri výroku o treste súd zistil, že obžalovaný je z trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ
nebol súdne trestaný.

Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36, § 37 Trestného zákona.
Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona súd musí prihliadnuť pri určení druhu
trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona je možné
uložiť trest odňatia slobody na 2 roky až 5 rokov. V jeho prípade zobral súd do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy

obžalovaného. Vzhľadom na nenapraviteľný následok, keďže konaním obžalovaného zomrel človek, je
súd toho názoru, že je možné tomuto ešte uložiť podmienečný trest odňatia slobody, keďže podiel viny
má aj nebohý chodec. Preto potom mu uložil trest odňatia slobody na dva roky podmienečne s určením
skúšobnej doby na 3 roky a 6 mesiacov. Keďže sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s dopravou,
uložil mu trest zákazu činnosti na 3 roky a 6 mesiacov.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti
už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody a s touto ju súd odkázal na civilný proces vzhľadom na
to, že podľa názoru súdu podiel viny na tejto dopravnej nehode mal aj nebohý.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba