Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/233/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8606204672
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8606204672.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcov 1) U. M., nar. X.XX.XXXX,

bytom P. B. XX, P., 2) U.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. XX, 3) L. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX U. XX, právne zastúpených JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov. hrdinov 200, 089
01 Svidník, 4) C. Sivákovej, nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. XXX a 5) B. V., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX M. XX, právne zastúpených JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01
Prešov,protižalovanejU.E.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.XXX/XX,XXXXXT.,zastúpenejsplnomocneným
zástupcom U. E., bytom F. XXX/XX, XXX XX T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že žalobca v 1. rade U. M., nar. X.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8,

nebohý otec žalobcov v 2. a 3. rade R. M., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, bol ku dňu
svojejsmrtipodielovýmspoluvlastníkomvpodiele1/8,žalobkyňav4.radeC.F.,rod.M.,nar.XX.X.XXXX
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/8 a žalobkyňa v 5. rade B. V., rod. M., nar. X.X.XXXX je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/8 novovytvorenej parcely č. C KN 213/8 vo výmere 11318 m2 -
lesný pozemok, vytvorenej geometrickým plánom č. 19/2007 vyhotoveným Ing. Jozefom Bujňákom dňa
28.12.2007, úradne overeným Správou katastra Svidník dňa 4.2.2008 pod č. 15/08, ktorý tvorí prílohu
znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka č. 19/2007 zo dňa 17.1.2008, kat. úz. Mičakovce a ktorý je

súčasťou tohto rozsudku.

Žalobcom n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalovaná n e m á právo na ich náhradu.

N e p r i z n á v a štátu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedenej
nehnuteľnosti.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade a nebohý otec žalobcov v 2. a 3. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely č. E KN 164/9 - lesné pozemky vo výmere 62805 m2, zapísanej na LV č. 299
kat. úz. Mičakovce, každý z nich v podiele 1/8 na základe dedenia po svojom otcovi R. M., ktorý zomrel
3.3.1996 a dedičstvo po ňom bolo prejednané pod sp. zn. D 315/96 OS Svidník a žalobkyne v 3. a 4.
rade sú podielovými spoluvlastníčkami tejto parcely, každá z nich v podiele 3/8 na základe darovacej
zmluvy zo dňa 23.5.1988 od svojej matky R. M., rod. F. pod sp. zn. RI 274/88. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkou parcely č. C KN 213/2 - lesné pozemky vo výmere 27459 m2, zapísanej na LV č. 79 kat.

úz. Mičakovce. Žalobcovia a v minulosti ich právni predchodcovia boli vždy považovaní za vlastníkov
predmetnej parcely. Pri vyhotovení zjednodušeného registra pôvodného stavu vyhotoviteľom Geodézia
Prešov, a.s. pobočka Bardejov, schválenom rozhodnutím Pozemkového úradu v Bardejove č. 113/2/95
dňa 27.11.1995 došlo k pochybeniu pri vyhotovení grafickej časti registra. V grafickom operáte registraobnovenej evidencie pozemkov je ako hranica medzi parcelami E KN 164/6 a 164/9 zmätočne označená
cesta C KN 214, ktorá bola vybudovaná Lesmi a JRD Mičakovce v roku 1955 pri ich činnosti, pretože
hraničná cesta, ktorá viedla roklinou nebola vyhovujúca. Táto cesta nezodpovedá priebehu hranice

medzi uvedenými parcelami. Za hranicu bola vždy považovaná a všetkými rešpektovaná hranica, ktorá
prebieha pôvodnou lesnou cestou popri potôčiku tečúcom v hlbokej lesnej rokline, tak ako je znázornená
na geometrickom pláne vyhotoviteľa Pavla Farského. Z dohody o odovzdaní nehnuteľností a ukončení
nájomného vzťahu zo dňa 13.8.2004, ktorú uzavrela žalovaná a SR - Lesy Slovenskej republiky, š.p.
vyplynulo, že pokiaľ ide o parcelu č. E KN 164/6, táto bola žalovanej vydaná vo výmere 1,7 ha,

čo aj zodpovedá pozemnoknižnému zápisu v zápisnici číslo 5, kde je vykázaná výmera 1 ha 72a
64 m2 a táto bola prevzatá aj do zjednodušeného registra pôvodného stavu. Z protokolu o priebehu
hraníc vydávaných nehnuteľností a z fyzického odovzdania vyplýva, pokiaľ ide o pozemok E KN 164/6,
že severnú hranicu tvorí potok, teda nie cesta C KN 214. Dňa 21.7.2006 bolo vykonané miestne
zisťovanie za prítomnosti zástupcu Správy katastra Svidník, účastníkov, svedkov a geodetov. Listom
zo dňa 4.2.2006 vyzvali žalobcovia žalovanú na rešpektovanie pôvodnej hranice medzi parcelami a na

upustenieodzásahovdoichvlastníckehopráva,predovšetkýmpokiaľideoťažbudreva,keďžežalovaná
začala užívať spornú parcelu v mesiaci október 2005 a zahájila ťažbu dreva. Napriek viacerým výzvam
žalovaná pokračuje v ťažbe dreva, následkom čoho je už v súčasnosti predmetná parcela značne
znehodnotená.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobcovia sa v predmetnom konaní pôvodne domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele KN č. 213/6 - lesný pozemok o výmere 11
599 m2 podľa geometrického plánu č. 70/2006 tvrdiac, že v graficky zobrazenom rozsahu užívali
les ich právni predchodcovia. V priebehu konania však bol vypracovaný geometrický plán znalcom
Ing. Jozefom Bujňákom č. 19/2007, ktorý vytvoril parcelu KN č. 213/8 - lesný pozemok o výmere

11 318 m2. Následne žalobcovia zmenili žalobu v zhode so znaleckým posudkom, čo súd pripustil.
Uvedené skutočnosti samé o sebe svedčia o tom, že tvrdenia žalobcov o vlastníckom práve aj k
novovytvorenej parcele sú nepravdivé. Nimi tvrdená hranica medzi nehnuteľnosťou žalovanej a
ich nehnuteľnosťou sa totižto mení podľa toho, ako im to vyhovuje a o skutočnej hranici nemajú
vedomosť. Aj laickým náhľadom na uvedené geometrické plány je jasné, že hranica žiadanej parcely

sa od podania žaloby podstatne zmenila, čo vnáša pochybnosť do ich tvrdení o priebehu hranice o
vlastníctve ako takom a takto by to mal aj súd vyhodnotiť. Pre rozpor uvedených posudkov navrhla pre
prípad neprijatia nižšie uvedenej argumentácie pre zamietnutie žaloby vykonať znalecký posudok
znalcom z odboru geodézie a kartografie na identifikáciu parciel v zmysle pokynu odvolacieho súdu,
keďže odborné vyjadrenie znalca Ing. Bujňáka nespĺňa zákonom požadované náležitosti identifikácie

parciel pre absenciu geometrického plánu vyhotoveného za týmto účelom. Odkaz na už spracovaný
geometrický plán je nepostačujúci, ako to zdôraznil odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
na str. 5 a 6. To znamená, že doposiaľ identifikácia pozemnoknižnej parcely na stav C KN nebola
vyhotovená. Navrhovaný dôkaz je pre ňu nevyhnutnosťou aj z dôvodu, že znalec Ing. Bujňák je zaujatý
a jeho posudok tendenčný a nepravdivý, čo u nej vzbudzuje podozrenie z korupcie znalca. Svedčia o

tom aj jeho zavádzajúce a klamlivé tvrdenia na pojednávaní dňa 18.3.2015. Zápisnica z pojednávania
zo dňa 18.3.2015, str. 3, odsek 6 (napr. že v pozemkovej mape sa modrou farbou neoznačoval
potok, rieka, teda voda, ale cesta). Podozrenie z tendenčnosti znaleckého posudku č. 19/2007 rieši
sťažnosťou o prešetrenie činnosti znalca Ing. Jozefa Bujňáka podanou na Ministerstvo spravodlivosti SR
Bratislava. Taktiež sťažnosťou z tendenčného znaleckého posudku č. 19/2010 Ing. Ladislava Tichého

o prešetrenie podanou na Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava. Za rozhodujúce pre posúdenie
dôvodnosti, alebo nedôvodnosti žaloby je však v prvom rade preukázanie naliehavého právneho záujmu
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, čo je samostatným a prvoradým dôvodom pre
zamietnutie žaloby bez preukázania ďalších skutočností, o čom svedčí ustálená judikatúra. Pre ilustráciu

aspoň jeden judikát: Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla
poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva (určovacia
žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah, alebo právo boli porušené
a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.). V prípade možnosti žalovať
priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži

potrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnychsporov
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/240/2006). Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva by mali
žalobcoviaibavprípade,žebybeztakéhotourčeniaboloichprávnepostavenieneurčitéaleboohrozené,
čo doposiaľ ničím nepreukázali. V prípade vyhovenia žalobe len vznikne v evidencii nehnuteľnostíduplicitné vlastníctvo k spornej časti lesného pozemku, keďže u žalovanej sa stav v katastri nezmení,
len žalobcom pribudne nehnuteľnosť naviac, čo bude vyvolávať neustále spory pri užívaní. Žalobcovia
sú evidovaní ako spoluvlastníci na LV č. 299 parcele reg. E KN 164/9 - lesný pozemok o výmere 62 805

m2 kat. úz. Mičakovce, ktorá výmera zodpovedá výmere získanej právnymi predchodcami žalobcov pri
reálnej deľbe v roku 1907 a zapísanej v pozemkovej knihe. Znamená to, že žalobcovia majú v evidencii
výmeru, ktorá im patrí a vyhovením žaloby by získali viac o 11 318 m2, čím by sa bezdôvodne obohatili
o majetok priznaný súdom. Takéto rozhodnutie by nebolo podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v
katastri na LV č. 299, ale bol by vytvorený nový LV v registri C, čo by znamenalo neoprávnené navýšenie

vlastníctva žalobcov. Žalobcovia sú si tejto skutočnosti vedomí už od začiatku konania, čo potvrdzujú
priamo v žalobe, kde tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi výmery 62 805 m2. Celá žaloba je
zdôvodnená nesprávne určenou hranicou pri ROEP, avšak predmetné konanie nie je konaním o určenie
priebehu hranice, resp. o vydanie časti nehnuteľnosti, ale žalobou určujúcou opakované vlastníctvo.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú
do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými, prípadne

aj záväznými údajmi katastra. V súlade s citovaným ustanovením poukazuje na to, že žalobcovia sú
stále evidovaní ako spoluvlastníci výmery lesa, ktorú v minulosti získali ich právni predchodcovia
a tak nemajú naliehavý právny záujem na priznaní ďalšej výmery. Opravu zápisu v katastri
nie je možné dosiahnuť rozhodnutím súdu, ale žalobcom by pribudla ďalšia nehnuteľnosť, ako bolo
uvedené vyššie. Ak žalobcovia tvrdia, že výmeru uvádzanú v katastri reálne neužívajú, tak mali pred

podaním žaloby požiadať príslušný kataster o opravu údajov v katastri, resp. mali si dať celú svoju
nehnuteľnosť zamerať geometrickým plánom tak, ako to urobila žalovaná a až po takomto zameraní
by bolo zrejmé, či je dôvodné uplatnenie vlastníckych nárokov na úkor žalovanej. Aktuálne údaje v
katastri však svedčia o žalobe podanej predčasne, keďže súd nemá právomoc opravovať tieto údaje a
nahrádzať tak správne konanie. Žalovaná je naviac presvedčená, že po zameraní celého lesa žalobcov

po hranicu tvrdenú žalovanou by sa preukázalo, že títo aj reálne užívajú výmeru, ktorú majú zapísanú.
Výmera žalovanej sa totižto v žiadnom prípade nezväčšila na úkor žalobcov, ale len nepresným meraním
v dávnej minulosti a meraním nie reliéfnym, ale rovinovým, čím nebola zohľadnená plocha debry. Vyššie
uvedená argumentácie je aj v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu na str. 6 zrušujúceho uznesenia,
podľa ktorého „nie je dôvod na žalobu o určenie vlastníckeho práva v prípade, ak by bola parcela č.

213/8 vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 164/9, ale vhodné sú žaloby na ochranu tohto
vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom od tretích osôb.“ Znamená to, že žaloba by mala byť
zamietnutá pre nepreukázania naliehavého právneho záujmu aj v prípade, že parcela č. 213/8 by bola
vytvorená z pôvodnej mpč. 164/9, čo však žalovaná popiera. Žalovaná zdôrazňuje, že medzi parcelami
164/9 a 164/6 bola hraničná cesta, ktorá je farebne zakreslená v pozemkovoknižnej mape z roku 1858.

Práve táto cesta rozdeľovala parcely minimálne od roku 1858 a po pozemkových úpravách parcely C
KN 213/2, E KN 164/9. Ďalším dôležitým faktom a významným dôkazom je to, že lesné hospodárenie
bolo medzi jednotlivými parcelami iné, to značí aj o rôznych vlastníkoch parciel. Jasne sa odlišuje les
žalobcov a les žalovanej, nakoľko o tom svedčí aj priložený fakt, ktorý žalovaná dodala súdu (str. 479 -
484). Vek stromov a jeho hrúbka sa na sever od cesty v parcele C KN 213/2 (parcela žalovanej) odlišuje

od veku a hrúbky stromov v parcele na juh od cesty (hranice medzi parcelami C KN 213/2 a E KN 164/9)
v parcele E KN 164/9 (parcela žalobcov). Žalovaná trvá na tom, že cesta, súčasná parcela C KN 214
bola a je hranicou medzi spornými pozemkami, parcelou C KN 213/2 a parcelou E KN 164/9. Podľa
ROEP bola parcela C KN 214 vytvorená z oboch parciel a to na polovicu, čo svedčí aj kópia z ROEP
knihy. Preto niet pochýb o tom, že vtedajšia cesta medzi parcelami rozdeľovala tieto dve sporné parcely

aj v minulosti a to minimálne od roku 1858, o čom svedčí aj pozemkovoknižná mapa z roku 1858. V
závere uviedla, že celé súdne konanie sa dokazuje, že žalovaná vlastní viac, než jej patrí, hoci podľa
predmetu konania sa má dokazovať v prvom rade naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p., na čo odkazuje aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí 12Co/41/2013 zo dňa 24.6.2014 na str.
6, kde sa hovorí, že „rozhodujúce je to, že žalobcovia sú stále zapísaní ako vlastníci parcely 164/9 o

výmere 62 805 m2 zapísaných na LV č. 299, pričom v prípade vyhovenia návrhu stanú sa vlastníkmi aj
parcely č. 213/8 o výmere ďalších 11 318 m2, čo by nezodpovedalo výmere pozemkov, ktoré získali od
svojich právnych predchodcov, pretože pozemnoknižná zápisnica č. 19 pri mpč. 164/9 stále hovorí len
o výmere 62 805 m2 lesných pozemkov.“

Súd vykonal dokazovanie spisom sp. zn. 37/2006 Správy katastra Svidník, vyšetrovacím spisom sp. zn.
ORP-22/JP-SK-2009 Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, listinami, znaleckými posudkami, spisom
sp. zn. D 123/82 bývalého Štátneho notárstva v Bardejove, výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou
na mieste samom a zistil tento skutkový stav:Z osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/244/2014-27 tunajšieho súdu zo dňa 3.3.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.3.2015 je zrejmé, že pôvodný žalobca v 2. rade R. M., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa

X.X.XXXX, pričom parcelu E KN 146/9, zapísanú na LV č. 299 kat. úz. Mičakovce nadobudli jeho deti
U.. U. M. a L. M., teda žalobcovia v 2. a 3. rade, každý v podiele 1.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 299 kat. úz. Mičakovce je zrejmé, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely č. E KN 164/9 - lesné pozemky vo výmere 62805 m2 a to žalobca v 1. rade

a nebohý otec žalobcov v 2. a 3. rade každý z nich v podiele 1/8 a žalobkyne v 3. a 4. rade každá z
nich v podiele 3/8.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 79 kat. úz. Mičakovce je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
parcely č. C KN 213/2 - lesné pozemky vo výmere 27 459 m2.

Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka, znalca v odbore geodézia a kartografia č. 19/2007 zo
dňa 17.1.2008 je zrejmé, že zhotoviteľ zjednodušeného registra pôvodného stavu pri určovaní hraníc
pôvodných pozemkov (parciel č. E KN 164/6 a 164/9 v kat. úz. Mičakovce) nevenoval dostatočnú
pozornosť údajom v pozemkovej knihe. Nesprávne postupoval pri spracovaní grafických dát do takej
miery, že zákres pôvodných hraníc v zjednodušenom registri pôvodného stavu v spornej lokalite má

charakter hrubej chyby. Pôvodná vlastnícka hranica prechádza po ustálenom prirodzenom terénnom
útvare - po potoku v rokline.

Z geometrického plánu č. 19/2007, vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa 28.12.2007, úradne
overeného Správou katastra Svidník dňa 4.2.2008 pod č. 15/08, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku

Ing. Jozefa Bujňáka č. 19/2007 zo dňa 17.1.2008 je zrejmé, že predmetná parcela je vytvorená z
pôvodnej parcely č. C KN 213/2 - lesné pozemky vo výmere 27459 m2, zapísanej na LV č. 79, kat. úz.
Mičakovce.

Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Tichého, znalca v odbore geodézia a kartografia č. 19/2010

zo dňa 29.12.2010 je zrejmé, že zhotoviteľ zjednodušeného registra pôvodného stavu nevenoval
dostatočnú pozornosť pri grafickom spracovaní právneho stavu hranice KN - E 164/6 a 164/9 v kat. úz.
Mičakovce, keď nepostrehol cca 30 m posunutú hranicu medzi uvažovanou hranicou, ktorú tvorila lesná
cesta na katastrálnej mape a hranicou v pozemnoknižnej mape medzi mpč. 164/6 a mpč. 164/9 napriek
tomu, že vo výmerách boli medzi kartometrickou a z pozemkovej knihy rozdiely väčšie ako 1 ha ale

tak, že v mpč. 164/6 o čo bolo viac, v mpč. 164/9 približne bolo menej. Keďže spracovateľ sa hlbšie
so zistenými nezrovnalosťami nezaoberal, došlo k vážnemu pochybeniu pri spracovaní dát uvádzaných
parciel. Hranica medzi spornými parcelami prebieha v rokline po potoku ustálenom geomorfologickom
terénnom útvare využívanom súkromníkmi ako zvážnicu na približovanie dreva na skládku. Znalec
uviedol, že čo sa týka vyhotovenia technického podkladu znázorňujúceho priebeh hranice medzi

spornými parcelami, tak takýto geometrický plán vyhotovený pri kontrolnom znaleckom posudku by
mal skoro tie isté výsledné grafické a písomné údaje ako geometrický plán vyhotovený k znaleckému
posudku č. 19/2007 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom. Znalec podotkol, že podľa leteckých snímok sa
hranice vytyčovať nedajú. Znalec skonštatoval, že po zistenej informácii na základe oboznámenia sa
so súdnym spisom, podkladov zadovážených z dokumentácie katastra, ohliadky nehnuteľnosti v teréne,

vypočutí účastníkov konania, súhlasil so znaleckým posudkom Ing. Jozefa Bujňáka.

Z výsluchu svedka R. V., manžela žalobkyne v 4. rade je zrejmé, že hranicou medzi parcelami č. 164/9
a 164/6 bola roklina, kadiaľ ide potok a pôvodná cesta. Svedok sa do obce Mičakovce priženil v roku
1956. V tom roku začal aj stavať svoj rodinný dom. Touto cestou - roklinou ťahali drevo na výstavbu jeho

rodinného domu s otcom žalovanej a švagrom Kmecom, ktorý je už nebohý.

Z výsluchu svedka L. U., ktorý bol bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania, súd zistil, že
tento sa narodil v obci Mičakovce a žije tam doposiaľ. Vykonával funkciu predsedu JRD v obci Mičakovce
od roku 1966 do roku 1972 a predsedu MNV od roku 1970 do roku 1990 a potom následne starostu

do roku 2002. V obci Mičakovce vedel označiť, kto všade kde mal aké majetky. Pamätal si, že on mal
majetky na vrchu a chodil cez roklinu k svojim majetkom, napr. keď hnal tam kravy na pašu. Táto roklina
bola hranicou medzi lesom žalobcov a medzi lesom otca žalovanej. Osobne poznal otca žalovanej,
lebo bol jeho susedom. Otec žalovanej so žalobcami nikdy žiadne spory nemal. Otec žalovanej nikdynezasahoval do časti lesa, ktorý patril žalobcom. Cesta cez roklinu bola postavená, keď bolo založené
družstvo, čo bolo niekedy v roku 1959. Predtým tá cesta nebola, a preto ľudia chodili roklinou hore na
pozemky.

Z výsluchu svedka L. M., ktorý bol bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania, súd zistil, že tento
sa v obci Mičakovce narodil a žil tam až do dosiahnutia 21 roku veku. Je vlastníkom parcely č. 164/1.
Spolu so svojim otcom aj dedom prechádzali cez ten úsek lesa na svoje pozemky, takže vedel, ktoré
pozemky patria žalobcom a žalovanej. Hranica medzi lesom žalobcov a žalovanou išla hore roklinou.

Chodil tam zbierať baranie hlavy, a preto vedel, ktorý je les žalobcov a žalovanej. Novú cestu si pamätal
od založenia družstva.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca v 1. rade a nebohý otec žalobcov v
2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. E KN 164/9 - lesné pozemky vo výmere 62
805 m2, zapísanej na LV č. 299 kat. úz. Mičakovce, každý z nich v podiele 1/8 na základe dedenia
po svojom otcovi R. M., ktorý zomrel X.X.XXXX a dedičstvo po ňom bolo prejednané pod sp. zn.
D 315/96 OS Svidník a žalobkyne v 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníčkami tejto parcely,

každá z nich v podiele 3/8 na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.5.1988 od svojej matky R. M.,
rod. F. pod sp. zn. RI 274/88. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. C KN 213/2 - lesné
pozemky vo výmere 27 459 m2, zapísanej na LV č. 79 kat. úz. Mičakovce. Zo znaleckého posudku
Ing. Jozefa Bujňáka, znalca v odbore geodézia a kartografia č. 19/2007 zo dňa 17.1.2008 je zrejmé, že
zhotoviteľ zjednodušeného registra pôvodného stavu pri určovaní hraníc pôvodných pozemkov (parciel

č. E KN 164/6 a 164/9 v kat. úz. Mičakovce) nevenoval dostatočnú pozornosť údajom v pozemkovej
knihe. Nesprávne postupoval pri spracovaní grafických dát do takej miery, že zákres pôvodných
hraníc v zjednodušenom registri pôvodného stavu v spornej lokalite má charakter hrubej chyby.
Pôvodnávlastníckahranicaprechádzapoustálenomprirodzenomterénnomútvare-popotokuvrokline.
Z geometrického plánu č. 19/2007 vyhotoveného Ing. Jozefom Bujňákom dňa 28.12.2007, úradne

overeného Správou katastra Svidník dňa 4.2.2008 pod č. 15/08, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku
Ing. Jozefa Bujňáka č. 19/2007 zo dňa 17.1.2008 je zrejmé, že predmetná parcela je vytvorená z
pôvodnej parcely č. C KN 213/2 - lesné pozemky vo výmere 27 459 m2, zapísanej na LV č. 79, kat. úz.
Mičakovce. Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Tichého, znalca v odbore geodézia a kartografia č.
19/2010 zo dňa 29.12.2010 je zrejmé, že znalec po zistenej informácii na základe oboznámenia sa so

súdnym spisom, podkladov zadovážených z dokumentácie katastra, ohliadky nehnuteľnosti v teréne,
vypočutí účastníkov konania, súhlasil so znaleckým posudkom Ing. Jozefa Bujňáka. Z vyššie uvedených
znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že pôvodná vlastnícka hranica medzi spornými parcelami
prechádza po ustálenom prirodzenom terénnom útvare - po potoku v rokline. Túto skutočnosť potvrdili
aj svedkovia R. V., L. U. a L. M..

Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. 25/2014 zo dňa 17.11.2014 je zrejmé, že sporná
parcelaCKNč.213/8vytvorenágeometrickýmplánom,ktorýjeprílohouznaleckéhoposudkuč.19/2007
je identická s časťou pôvodnej parcely mpč. 164/9 zapísanej v pozemkovoknižnej zápisnici číslo 19
katastrálneho územia Mičakovce. Správa katastra Svidník v roku 2006 začala správne konanie vo veci

opravy chybnej výmery parcely E KN č. 164/9 a jej zosúladenie s geometrickým vymedzením. Z dôvodu
prebiehajúceho tohto sporového konania č. 5C/233/2006 katastrálny úrad konanie o oprave chybnej
výmery prerušil do ukončenia predmetného sporového konania. Na liste vlastníctva č. 299 od roku
2006 je vyznačená plomba z titulu konania X - 25/2006 o oprave chyby, ktorou sa mala opraviť chybná
výmera zabratá do nehnuteľnosti žalovanej. To, že v liste vlastníctva je uvedená pôvodná výmera z

pozemkovejknihyneznamená,želistvlastníctvadeklarujevlastníckeprávovrozsahupozemkovejknihy.
Podľa katastrálneho zákona výmera pozemkov nie je hodnoverný a záväzný údaj katastra. Hranicu
pozemku podľa § 3 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. určujú lomové body. Za hranicu
susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak juvlastnícisusednýchpozemkovuznávajúaakniejemedzinimisporná.Vlastníckuhranicuprechádzajúcu
potokom totožnú so zobrazením v pozemkovej knihe vlastníci navzájom uznali podpisom v roku 2004
pri fyzickom odovzdaní lesných pozemkov pani U. E., teda žalovanej. Sporná parcela registra C KN

č. 213/8 vo výmere 11 318 m2 je vytvorená zo súčasnej parcely registra C KN č. 213/2 o výmere 27
459 m2 zapísanej na LV č. 79 pre žalovanú ako je to uvedené vo výkaze výmer v úradne overenom
geometrickom pláne, ktorý je prílohou znaleckého posudku č. 19/2007.

Z výsluchu znalca Ing. Jozefa Bujňáka na pojednávaní dňa 18.3.2015 vyplynulo, že problémom tohto

sporu je podľa neho úplná hrubá chyba, ktorá sa stala pri spracovaní registra. Podotkol, že osoba, ktorá
robila ten geometrický plán v roku 2004 si nesplnila povinnosti a len mechanicky prevzala chybnú
grafiku. Všetci dotknutí priznali pochybenie, ktoré je aj v súdnom spise. Je to výnimočná situácia, keď
aj autorizovaný geodet si prizná chybu a povie si, že to bolo urobené zle. Podľa neho prvú chybu
urobila Geodézia Prešov, ktorá robila register, vlastníkom dala výpisy, kde výmery boli uvedené podľa
pozemkovej knihy, čiže tí vlastníci keď sa dostali k námietke, resp. v čase keď mohli podať námietku k

registru, reklamovať ho, tak mali správne výmery podľa pozemkovej knihy, čiže tí nemali dôvod niečo
namietať. Vlastník nemá potuchy, čo sa robí v katastri, kto akým spôsobom zobrazuje parcely vo
vektorových mapách a už nie vôbec v súbore E KN. Vlastník ani netuší, že takéto súbory existujú.
Na to pamätala smernica na vyhotovenie geometrických plánov vytyčovanie hraníc pozemkov, že pre
vytyčovanie aj pre stav právnych geometrických plánov sa nesmú preberať grafické výsledky z registrov

a zvlášť zjednodušený register pôvodného stavu. Neskoršie pani B., ak robila geodetický plán, prvá
vec čo mala skontrolovať bol súlad popisných a grafických informácií katastra. Hneď by zistila, že
geometrický tvar a veľkosť parcely nezodpovedá popisným údajom, to čo je na liste vlastníctva. Aj listy
vlastníctva boli správne založené, čiže v tomto momente mala kontaktovať správu katastra a žiadať o
preverenie a odstránenie chyby. Tým, že to ona nedala, vytýčila lomové body po tej ceste a súbor C

KN navýšila o časť cudzej parcely. Dnes máme anomáliu v katastri, že spodnú plochu má v súbore C
KN zapísanú žalovaná, ale výmeru majú pôvodní vlastníci, teda žalobcovia, ale nie grafiku, len písomnú
výmeru a tú anomáliu nie je možné opraviť v katastri dokiaľ nerozhodne súd. Znalec uviedol, že túto
chybu môže opraviť iba súd, v žiadnom prípade nie už kataster. Kataster nemá žiadnu právnu listinu, na
základe ktorej bolo odňaté vlastnícke právo žalobcom vo výmere 11 318 m2.

Jetedazrejmé,ženovovytvorenáparcelač.213/8jeobsiahnutávparceleč.164/9,ktorájevovlastníctve
žalobcov.

Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby tým, že chceli zosúladiť stav v

evidencii vlastníctva v katastri nehnuteľností. Znalec Ing. Jozef Bujňák na pojednávaní dňa 18.3.2015
uviedol, že ak súd žalobe vyhovie, tak zmena bude v tom, že v liste vlastníctva č. 299 budú dve parcely.
Jedna parcela v súbore C KN, kde titul nadobudnutia bude rozsudok súdu a zbytková parcela 164/9 bude
opravenánazníženúvýmeruočasť,ktorásanachádzaužvnovejparceleCKN.Natoznalecpoukázalaj
vo svojom odbornom vyjadrení č. 25/2014 zo dňa 17.11.2014, kde uviedol, že po právoplatnom rozsudku

súdu v prospech žalobcov katastrálny odbor opraví výmeru parcely v registri E KN tak, že pri parcele č.
164/9 z pôvodnej výmery 62 805 m2 z pozemkovej knihy odpočíta výmeru 11 318 m2 zabratú do parcely
C KN č. 213/2. Zápisom spornej parcely registra C KN č. 213/8 o výmere 11 318 m2 sa opraví výmera
na korektný stav (§ 80 písm. c) O.s.p.).

Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Aplikácia tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú

naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, ale súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody zvláštnehozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.Tátovýnimočnosťmôže
spočívať v okolnostiach prejednávanej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Znalec
Ing. Jozef Bujňák na pojednávaní dňa 18.3.2015 uviedol, že problémom tohto sporu je podľa neho úplná
hrubá chyba, ktorá sa stala pri spracovaní registra. Bol toho názoru, že prvú chybu urobila Geodézia

Prešov, ktorá robila register, vlastníkom dala výpisy, kde výmery boli uvedené podľa pozemkovej knihy,
teda tí vlastníci keď sa dostali k námietke, resp. v čase keď mohli podať námietku k registru, reklamovať
ho, tak mali správne výmery podľa pozemkovej knihy, čiže tí nemali dôvod niečo namietať. Vlastník
nemá potuchy, čo sa robí v katastri, kto akým spôsobom zobrazuje parcely vo vektorových mapách auž nie vôbec v súbore E KN. Vlastník ani netuší, že takéto súbory existujú. Takto zistené okolnosti
je možné kvalifikovať ako existujúce dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal náhradu trov
konania vzniknutých na strane úspešných žalobcov.

Z uvedených dôvodov súd nepriznal ani štátu náhradu trov konania (§ 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 150 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Tieto pozostávajú zo sumy 217,65 eura, ktorú súd zaplatil ako časť
odmeny za podaný znalecký posudok č. 19/2007 znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi, zo sumy 190,80 eura,
ktorú súd zaplatil znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi ako odmenu a náhradu hotových výdavkov za podané

odborné vyjadrenie č. 25/2014 a sumy 66,80 eura, ktorú súd zaplatil znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi
za účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015, pričom tieto sumy boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 10. júna 2015