Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209321
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817209321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: R. M., O.. XX. XX. XXXX, V. Ž. XXX, o zaplatenie 290,01
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 216,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 37,90€ od 10.09.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 66,65€ od 10.10.2015
do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 57,84€ od 10.11.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy
28,62€ od 10.12.2015 do zaplatenia, 5,05% zo sumy 25,75€ od 12.01.2016 do zaplatenia. Do 3 dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 290,01 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 37,90 eur od 10. 09. 2015 do zaplatenia, vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 66,65 eur od 10. 10. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy
57,84 eur od 10. 11. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 28,62 eur od 10. 12. 2015
do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,75 eur od 12. 01. 2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca
na strane jednej (ďalej len „postupca“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávok predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Postupca
uzatvoril dňa 12. 01. 2015 so žalovaným zmluvu č. 9004870018. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v
Zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na
faktúrach č. 7507564111 na sumu 57,70 eur, so splatnosťou 09. 09. 2015, č. 7508571752 na sumu

71,64 eur, so splatnosťou 09. 10. 2015, č. 7509547204 na sumu 82,64 eur, so splatnosťou 09. 11.
2015, č. 7510512974 na sumu 33,62 eur, so splatnosťou 09. 12. 2015, č. 7511471933 na sumu
45,55 eur, so splatnosťou 11. 01. 2016, č. 7605679164 na sumu 73,25 eur, so splatnosťou 11. 07.
2016. Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo nazaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uvedených vyššie,
uplatnil len vyúčtované položky. Č. 7507564111 v sume 37,90 eur, č. 7508571752 v sume 66,65 eur, č.
7509547204 v sume 57,84 eur, č. 7510512974 v sume 28,62 eur, č. 7511471933 v sume 25,75 eur a č.

7605679164 v sume 73,25 eur. Ostatné vyúčtované položky si žalobca neuplatnil. V zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to zmluvou o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 12. 01. 2015, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., Cenníkom účinným, faktúrami č. 7507564111, č. 7508571752, č. 7509547204,
č.7510512974, č.7511471933, č. 7605679164, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 06. 2017
spolu s prílohou k zmluve, výzvou k úhrade a zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 01. 2015- služba T-Mobile uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že žalobca sa zaviazal zriadiť žalovanému
potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti. Predmetom zmluvy bol program služieb Happy M
NaJ. V zmluve sa uvádza, že bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov.

4. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy bol aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 12. 01. 2015. V súlade s predmetným dodatkom bolo účastníkovi odpredané dátové
zaradenie Scer Liquid Z4 Black za kúpnu cenu 1 euro.

5. Podľa bodu 1 písm. a) a b) dodatku k zmluve predmetom tohto dodatku je záväzok podniku zabezpečiť
účastníkovi predaj mobilného telefónu. Záväzok účastníka riadne a včas platiť podniku cenu služieb
špecifikovaných v tomto dodatku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou.

6. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa podnik a účastník dohodli, že porušením

záväzku viazanosti vnikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

7. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7507564111 na sumu 57,70 eur, so splatnosťou 09. 09. 2015,
č. 7508571752 na sumu 71,64 eur, so splatnosťou 09. 10. 2015, č. 7509547204 na sumu 82,64 eur, so

splatnosťou09.11.2015,č.7510512974nasumu33,62eur,sosplatnosťou09.12.2015,č.7511471933
na sumu 45,55 eur, so splatnosťou 11. 01. 2016, č. 7605679164 na sumu 73,25 eur, so splatnosťou
11. 07. 2016.

8. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 21. 06. 2017, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

9. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa

podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

10. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu

ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.12. Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14.Vzmysle§53ods.2,ods.3Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22.Nepochybnezmluvauzavretámedziúčastníkmijetedaspotrebiteľskouzmluvou,pričomtentovýklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriekpožiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

25. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

26. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 12. 01. 2015 zmluva o poskytovaní
verejných služieb spolu s dodatkom, na základe čoho právny predchodca žalobcu dodal žalovanému
služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby.

27. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalobca si poplatky v sume 216,76
uplatnil dôvodne.

28. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky
riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi súd okrem

nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v
zákonnej výške 5 % ročne zo súm uplatnených podľa jednotlivých faktúr až do dňa zaplatenia, vždy odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušných faktúr.

29. Nárok uplatnený žalobcom v sume 73,25 eur predstavoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

tak, ako bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7605679164, ktorý nárok žalobca odvodzoval od
skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného
záväzku a to konkrétne z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

30. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností
plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonomlimitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k
nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.

32. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba -
nepodnikateľ.

33. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovaladoprávnehoporiadku SmerniceEÚvoblastiochranyspotrebiteľa.Základnýmprincípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

34. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka
bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v
rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva

bolauzavretánadobu neurčitústým,ževzmysledodatkusažalovanýzaviazal,žepodobu24mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak, ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe jej uzatvorenia, keď

zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

35. S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty v uplatnenej výške, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

36. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ,
čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ.

37. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty vo výške 73,25 eur ako
nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.42. Z pôvodne uplatnenej sumy 290,01 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 216,76
eur. Úspech žalobcu tak predstavoval 74,74% a neúspech 25,26 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po

odrátaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,48 % (74,74-25,26
=49,48%), pričom uvedenú náhradu trov proti žalovanému mu súd aj priznal. V zmysle platnej
právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.