Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117218748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky

Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v právnej veci žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, Krmanova 14, 040
01 Košice, správca úpadcu: KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO 46 882 714 zastúpený
advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice, IČO 47 238 836 proti žalovanému:
RAPAL,spol.sr.o.,Športová386/8,NižnáMyšľa04415,IČO36576506ourčenieneúčinnostiprávneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k.: 30Cbi/18/2017 - 58 zo dňa
13.6.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že právny úkon úpadcu - spoločnosti KOBAK, s.r.o. so sídlom Krivá 23, Košice,

IČO 43 882 714, a to hotovostná úhrada faktúry č. 2012018 vo výške 2.205,60 eur žalovanému RAPAL,
spol. s r.o. je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný.

II.ŽalovanýjepovinnýzaplatiťdovšeobecnejpodstatyúpadcuKOBAK,s.r.o.sosídlomKrivá23,Košice,
IČO 43 882 714 peňažnú náhradu vo výške 2.205,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 6.7.2017, sa domáhal určenia, že právny úkon úpadcu - spoločnosti KOBAK, s.r.o. so
sídlom Krivá 23, Košice, IČO 43 882 714, a to hotovostná úhrada faktúry č. 2012018 vo výške 2.205,60

euržalovanémuRAPAL,spol.sr.o.jevočikonkurznýmveriteľomúpadcuprávneneúčinný.Ďalejžalobca
navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o.
so sídlom Krivá 23, Košice, IČO 46 882 714 peňažnú náhradu vo výške 2.205,60 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a trovy konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo

dňa24.06.2016sp.zn.26K/9/2016publikovanýmvObchodnomvestníkuč.129/2016zodňa06.07.2016
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o., Krivá 23,040 01 Košice, IČO 46 882 714. Dňa
14.1.2016 úpadca uhradil faktúru č. 2013018 znejúcu na sumu 2.205,60 eur, a to platbou v hotovosti,
o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad č. V16/005. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol,že v doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky v celkovej
výške 164.276,96 eur. Správca do súpisu podstát zapísal majetok v celkovej hodnote 84.558,44 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Žalobca poukázal aj

na skutočnosť, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal žalobca viacero splatných
záväzkov, napr. voči ZAPA beton SK s.r.o., sídlom Vajnorská 142, 830 00 Bratislava či spoločnosti
BEKWOODCOTE s.r.o., sídlom Odborárska 52, Bratislava. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej k
31.12.2015jezrejmé,žespoločnosťbolavúpadkuužkukoncuroka2014sozápornýmvlastnýmimaním
vovýške278,-eurajejúpadokpretrvávalajkukoncuroka2015.Úhradoufaktúryúpadcaneodôvodnene

zvýhodnil svojho veriteľa tým, že mu v čase úpadku v plnom rozsahu uhradil jeho pohľadávku, ktorá
by v konkurznom konaní bola uspokojená v podstatne nižšom rozsahu a zároveň tým zvýhodnil seba
na úkor svojich veriteľov zhoršením jeho už beztak zlej finančnej situácie. Tým bola naplnená skutková
podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR.

4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cbi/18/2017 - 32 zo dňa 1.8.2017 vyzval žalovaného, aby si
v lehote 15 dní zvolil advokáta s poučením, že ak si advokáta nezvolí, na jeho úkony sa podľa § 90
ods. 2 C.s.p. neprihliada.

5. Žalovaný si v stanovenej lehote a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu advokáta nezvolil a vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a uplatnený nárok neuznáva. Žalovaný
považoval za absurdné, aby sa všetky právne úkony úpadcu, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania, považovali za zvýhodňujúce a aby im ustanovenia § 59 ZoKR
poskytovali takú právnu ochranu, akej sa domáha žalobca. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu

prax, podľa ktorej sú pre posúdenie či išlo o zvýhodňujúci právny úkon vždy podstatné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu. Namietal, že z obsahu žaloby nie je zrejmé v čom žalobca
vidí „nedôvodné zvýhodnenie veriteľa úpadcu oproti jeho iným veriteľom“. Tvrdil, že k žiadnemu
nedôvodnému zvýhodneniu žalovaného pri zaplatení jeho pohľadávok úpadcom nedošlo, keďže táto
sa stala splatnou viac ako 3 roky pred vyhlásením konkurzu. Každá úhrada pohľadávok je v zmysle

ustanovenia § 10 ZoKR bežným právnym úkonom podnikateľa nevyhnutne potrebným na zabezpečenie
riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania alebo inej činnosti. V danom prípade
došlo k štandardnému zaplateniu pohľadávky žalovaného, pri ktorej bol úpadca v omeškaní viac ako
2,5 roka, pretože táto pohľadávka bola splatná k 31.7.2013. Preto žalovaný považuje jej zaplatenie bez
ďalšieho bežným právnym úkonom podnikateľa, ktorým nemohlo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného, ale

len splneniu splatnej peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla tri roky pred vyhlásením konkurzu. Uhradením
sumy 2.205,60 eur nedošlo k úhrade všetkých splatných pohľadávok, ktoré žalovaný voči úpadcovi
má, pretože mu nebola doteraz uhradená suma 12.014,40 eur z faktúry č. 2013008 zo dňa 6.4.2013
so splatnosťou dňa 30.5.2013. Z celkových pohľadávok žalovaného bolo dlžníkom zaplatené len 15,5
% z celkového dlhu, pričom žalovaný sa v čase napadnutej úhrady ocitol v stave druhotnej platobnej

neschopnosti.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.12.2017 uviedol, že pre vyvrátenie tvrdenia dlžníka o bežnom právnom
úkone je nevyhnutné poukázať na to, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu úpadcu už

prakticky nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Nepriaznivá finančná situácia u úpadcu nastala
ešte v roku 2014, o čom svedčia účtovné závierky predložené spolu so žalobou. Štatutári a zároveň
spoločníci úpadcu v tom čase preniesli ťažisko podnikateľskej činnosti a takmer celý majetok spoločnosti
na spoločnosť s pôvodným obchodným menom MILIA, s.r.o. zapísanú v Obchodnom registri OS
KE I, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/V, ktorá s účinnosťou ku dňu 17.7.2014 bola premenovaná na

KOBAKSTAV, s.r.o., presunutá na pôvodné sídlo úpadcu a ktorej k rovnakému dňu vzniklo oprávnenie na
vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. Odporovaný právny úkon úpadcu neviedol
ani k nadobudnutiu príjmov z ďalšieho podnikania, ani nebol podmienkou nadobudnutia ďalšieho tovaru
resp. služieb od žalovaného. Úpadca nemal v tom čase žiadny racionálny dôvod na úhradu faktúr dva
a pol roka po lehote splatnosti. Tento právny úkon bol vykonaný v čase, keď sa úpadca objektívne

nachádzal v úpadku, hoci úpadok ešte nebol formálne deklarovaný súdnym rozhodnutím a keď sa
zbavoval aj posledného majetku v spoločnosti tak, aby jeho konkurzní veritelia boli uspokojovaní z čo
najmenšej možnej podstaty. Zároveň poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného o nemožnosti jeho
zvýhodnenia z dôvodu existencie jeho ďalších nezaplatených pohľadávok voči úpadcovi. Relevantnáje len tá pohľadávka, ktorej úhradu žalobca žiada určiť za neúčinnú. Žalobca zdôraznil, že skutková
podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa
nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. Na základe uvedeného žalovaný svojim podaním

nevyvrátil žalobcom tvrdený a preukázaný úpadok v čase vykonania odporovaného právneho úkonu ani
ukrátenie uspokojenia veriteľov úpadcu.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Košice I uznesením

sp.zn. 26K/9/2016 zo dňa 5.4.2016 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: KOBAK, s.r.o., Krivá 23,040
01 Košice, IČO 43 882 714. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 70/2016
dňa 13.4.2016. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 26K/9/2016 zo dňa 24.06.2016 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o., Krivá 23,040 01 Košice, IČO 46 882 714. Predmetné uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016. Dňa 14.1.2016 úpadca v hotovosti
uhradil žalovanému faktúru č. 2013018 znejúcu na výšku 2.205,60 eur. O tejto skutočnosti predložil

žalobca faktúru č. 2013018 zo dňa 10.6.2013 a výdavkový pokladničný doklad č. V16/005 zo dňa
14.01.2016.

8. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení §§ 23 ods. 1, 203a ods. 1 až 3, 57 ods.

1, 59, 60 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ktoré upravujú vyhlásenie konkurzu, počítanie lehôt a
odporovateľnosť právnych úkonov a podľa § 409 ods. 1 a § 411 Obchodného zákonníka upravujúce
kúpnu zmluvu.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že samotná úhrada záväzku zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie
uspokojenia jeho pohľadávok nezakladá. Skutočnosť, že sa jedná o nedôvodné zvýhodnenie musí
vyplývať z konkrétnych okolností plnenia. Plnenie zo strany dlžníka formou bezhotovostnej úhrady
faktúry, ktorej splatnosť nastala 3 roky pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, bolo podľa

súdu prvej inštancie dôvodné a dlžník ním len voči žalovanému plnil záväzok vzniknutý z obchodnej
spolupráce. Taktiež žalobca nepreukázal v konaní, že napádaný úkon - úhrada predmetnej faktúry bol
urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úkon mal byť druhej strane známy. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že úpadca a žalovaný neboli a nie sú spriaznenými osobami v zmysle § 9
ZoKR,atedaprávneúkonynemožnopovažovaťzaprávneúkonyurobenévprospechosobyspriaznenej

s úpadcom. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nie každý úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu
majetku dlžníka - úpadcu je odporovateľný a dlžník je povinný plniť si svoje záväzky voči veriteľom do
začatia konkurzného konania.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p. a úspešnému
žalovanému v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca. Uviedol,
že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p., pretože súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore
s ustanoveniami C.s.p. o následkoch neustanovenia si advokáta v konaniach s povinným zastúpením
advokátom, čím došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jedným z
dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal v konaní, že napádaný právny

úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že tento úmysel mal byť druhej strane
známy. Z textu žaloby, ako aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca považoval odporovaný
právny úkon za právny úkon zvýhodňujúci podľa § 59 ZoKR. Skutková podstata zvýhodňujúceho
právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, čo znamená, že pre jej naplnenie sa úmysel dlžníkaukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, nevyžaduje. Súd prvej inštancie
uviedol, že z konkrétnych okolností plnenia nemá za to, že úhrada 3 roky splatného záväzku predstavuje
neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa, a to napriek tomu, že žalobca poukázal na množstvo skutočností,

ktoré preukazujú opak. Žalobca pritom poukázal na to, že v čase vykonania odporovaného právneho
úkonu úpadca už prakticky nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Nepriaznivá finančná situácia
u úpadcu nastala ešte v roku 2014, o čom svedčia účtovné závierky predložené spolu so žalobou.
Štatutári a zároveň spoločníci úpadcu v tom čase preniesli ťažisko podnikateľskej činnosti a takmer celý
majetok spoločnosti na spoločnosť s pôvodným obchodným menom MILIA, s.r.o., ktorá s účinnosťou ku

dňu 17.7.2014 bola premenovaná na KOBAKSTAV, s.r.o., presunutá na pôvodné sídlo úpadcu a ktorej
k rovnakému dňu vzniklo oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva.
Odporovaný právny úkon úpadcu neviedol ani k nadobudnutiu príjmov z ďalšieho podnikania, ani
nebol podmienkou nadobudnutia ďalšieho tovaru resp. služieb od žalovaného. Úpadca nemal v tom
čase žiaden racionálny dôvod na úhradu faktúr dva a pol roka po lehote splatnosti. Tento právny
úkon bol vykonaný v čase, keď sa úpadca objektívne nachádzal v úpadku, hoci úpadok ešte nebol

formálne deklarovaný súdnym rozhodnutím, a keď sa „zbavoval“ aj posledného majetku v spoločnosti
tak, aby jeho konkurzní veritelia boli uspokojovaní z čo najmenšej možnej podstaty. So žiadnym z týchto
skutkových tvrdení žalobcu sa súd prvej inštancie nevyporiadal a nevzal ich na zreteľ pri rozhodovaní
vo veci samej, a to napriek tomu, že tieto tvrdenia boli považované za nesporné. Nedostatočným
odôvodnenímrozhodnutiasúdprvejinštancienavyšeporušilprávožalobcunaspravodlivýsúdnyproces.

Žalobca uviedol, že Civilný sporový poriadok vyžaduje povinné zastupovanie advokátom v niektorých
právne náročných sporoch. Takýmito spormi sú aj spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, medzi
ktoré patria aj spory o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa ustanovení ZoKR. Následkom
neustanovenia si advokáta v takomto konaní je neprihliadanie na procesné úkony nezastúpenej strany.
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú

za nesporné. Vzhľadom na to, že žalovaný nebol v konaní kvalifikovane zastúpený, na jeho jediné
podanie do konania - vyjadrenie zo dňa 7.11.2017 súd prvej inštancie prihliadať nemal. Preto všetky
skutkové tvrdenia žalobcu sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mali považovať za nesporné.
Skutkové tvrdenia žalobcu o ukrátení ostatných veriteľov a o zvýhodnení žalovaného tak nikdy neboli
riadne rozporované, čo znamená, že súd prvej inštancie si mal tieto skutočnosti osvojiť a vychádzať z

nich vo svojom meritórnom rozhodnutí.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním mu bola
doručená dňa 22.9.2018.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 C.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej

inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a
napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením
Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/9/2016 zo dňa 24.06.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č.

129/2016 dňa 06.07.2016. Žaloba bola podaná dňa 6.7.2017, v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZoKR.

16. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením zo dňa 1.8.2017, aby si v lehote 15 dní zvolil
právneho zástupcu v zmysle § 90 ods. 1 C.s.p. a zároveň ho poučil, že ak si právneho zástupcu nezvolí,

súd na jeho úkony nebude prihliadať a tieto budú procesne neúčinné.17. Podľa § 90 ods. 1 C.s.p. strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z
nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo

a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

18. Podľa § 90 ods. 2 C.s.p. ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na
jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

19. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

20. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

21. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Žalobca sa ako správca konkurznej podstaty domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalobou
podanou už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Táto procesná norma vymedzuje sporové

konanie na princípoch včasného a efektívneho využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej
obrany a koncentrácie konania. V dôsledku toho nie je súd oprávnený navrhovať a vykonávať
dokazovanie z vlastnej iniciatívy (až na určité výnimky, spravidla odôvodnené ochranou slabšej sporovej
strany), a preto sú skutkové zistenia súdu závislé od tvrdení strán. V prípade zhodných tvrdení z nich
súd vychádza a dokazovanie na zhodné tvrdenia už nevykonáva, v prípade tých tvrdení, ktoré neboli

popreté, vychádza z toho, že sú preukázané a nie je oprávnený vznášať voči nim vlastné námietky (opäť
sozákonnýmivýnimkami).Ikeďvzmysle§150C.s.p.súdmôženazisteniepodstatnýcharozhodujúcich
skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, toto ustanovenie mu nedáva oprávnenie
nahrádzať procesnú aktivitu sporových strán, iba mu poskytuje možnosť požiadať o doplnenie informácií
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

23. V prejednávanom prípade žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby si zvolil právneho
zástupcu alebo aby preukázal, že koná prostredníctvom osoby spĺňajúcej podmienky ust. § 90 ods. 1
C.s.p. Súd prvej inštancie v dôsledku nesplnenia procesnej podmienky kvalifikovaného zastúpenia tak

nebol oprávnený prihliadať k vyjadreniu žalovaného, ako ho o tom správne poučil v uznesení zo dňa
1.8.2017.

24. Pokiaľ sa na úkony žalovaného v konaní neprihliada podľa § 90 ods. 2 C.s.p., žalovaný tak v konaní

účinne nepoprel ani jedno z tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie mal v zmysle Civilného sporového
poriadku žalobe vyhovieť a nebol oprávnený vznášať v mene žalovaného hmotnoprávne námietky
popierajúce nárok žalobcu. V rozpore s ustanovením o prostriedkoch procesnej obrany súd prvej
inštancie sám dospel k záveru, že plnenie zo strany dlžníka formou úhrady faktúry, ktorej splatnosť
nastala 3 roky pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, bolo dôvodné a dlžník ním len voči

žalovanému plnil záväzok vzniknutý z obchodnej spolupráce.25. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní, že napádaný úkon bol urobený
s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úkon mal byť druhej strane známy odvolací súd
konštatuje, že skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j.

k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. Zvýhodňujúcemu právnemu
úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom v
prejednávanej veci z nepopretých tvrdení žalobcu vyplýva, že dlžník bol v úpadku, keďže vlastné imanie
vykazoval v záporných hodnotách a v čase uskutočnenia právneho úkonu mal dlžník viacero ďalších
splatných záväzkov, ktorí veritelia prihlásili svoje pohľadávky v konkurze.

26. Bez ohľadu na to, či by žalovaný, resp. súd prvej inštancie uvedené námietky vzniesol dôvodne, súd
prvej inštancie nebol oprávnený sa nimi zaoberať, pretože žalovaný ani jednu z uvedených námietok
účinne nevzniesol. Naopak, žalobca v konaní tvrdil, že sú splnené podmienky ustanovenia § 59 ZoKR,
toto tvrdenie nebolo účinne popreté a neboli účinne vznesené žiadne námietky voči takémuto tvrdeniu,

preto ho mal súd prvej inštancie považovať v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p za nesporné a na jeho základe
žalobe vyhovieť.

27. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené ani nemusel preskúmavať závery súdu prvej inštancie

ohľadom splnenia podmienok odporovateľnosti, pretože tieto neboli v konaní vznesené žiadnou zo
sporových strán. Vzhľadom na nevyužitie prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného odvolací
súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o závislom výroku, o trovách
konania v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, plnú náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov

konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).