Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618200274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Partizánskom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.S., toho času
bytom L. XXX a otca G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, toho času v Ú. L. E.T. P. M. D. Y. L. G., o
návrhu matky na zmenu zverenia maloletého a na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.06.2012 č. k. 4P/32/2011-59 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.08.2012 č. k. 4CoP/71/2012-71 tak, že mal. G.T. C.,
nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok a otcovi určuje výživné na mal. G. sumou 60 € mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca
vopred do rúk matky s účinnosťou od 15.02.2018.

II. Zročné výživné za obdobie od 15.02.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 389,96 € je otec povinný
zaplatiť matke maloletého v mesačných splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným s účinnosťou
od 01.10.2018 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.06.2012 č.k. 4P/32/2011-59 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.08.2012 č.k. 4CoP/71/2012-71 zostáva v ostatných častiach
nezmenený.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zmeny zverenia maloletého syna do jej osobnej
starostlivosti a určenia výživného. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 4P/32/2011 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a ona bola zaviazaná platiť
výživné v sume 30 € mesačne. Maloletý odišiel od otca, pretože ten ho psychicky ničil, neprejavoval o
neho záujem a zanedbával jeho výživu. Otec o maloletého nejaví žiaden záujem. Nestará sa o to, či je
maloletý čistý, či je najedený. Výživné na maloletého dáva na alkohol. Zamestnať sa nechce, pretože
má exekúcie. Maloletého slovne uráža, vyháňa ho. V súčasnosti je otec maloletého vo väzbe, pretože

dobil otca a naháňal ho s nožom. Ona býva v rodinnom dome. Pre maloletého má izbu. Má záujem,
aby si maloletý dokončil školu. Navrhla preto, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 € mesačne a to od podania návrhu.(2) Otec maloletého s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Nesúhlasil však s výškou
navrhovaného výživného. Uviedol, že v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Nie
je pracovne zaradený a už platí výživné na syna S. C., ktorý býva v T.. Výšku výživného navrhol určiť

v minimálnej sume 27,13 €.

(3) Maloletý G. vo výpovedi uviedol, že vie, že ide o jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Otec
je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Po rozvode manželstva jeho rodičov žili v spoločnej
domácnosti s otcom. Asi pred pol rokom odišli bývať k matke. Ľutuje, že to neurobili skôr. Stalo sa to,

že otec napadol deda, prišli pre neho policajti a odvtedy otec sedí. Otec sa ani do jeho vzatia do väzby
o nich nestaral. Starala sa o nich babka s dedom. Žili skromnejšie ale dalo sa. Jeho matka pôvodne
žila v garzónke, kde nebolo dostatok miesta. U matky býva od februára alebo marca 2018. Bývajú v
rodinnom dome. U matky je spokojný. Denne cestuje do školy. Na cestovné vynakladá mesačne sumu
50 až 60 €. Má výdavky na oblečenie, stravu, drogériu a ostatné základné veci. Školské potreby boli
uhradené na začiatku školského roka v sume asi 50 €. Výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky nemá.

Od otca nechce nič viac, len to, aby mu zaplatil cestovné.

(4) Kolízny opatrovník odporúčal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky Výživné odporučil
určiť na sumu 60 € mesačne a styk s maloletým navrhol neupravovať.

(5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu návrhu, výsledkov
lustrácii v Sociálnej poisťovni, výsledkom lustrácie v ZVJS, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Partizánskom, potvrdenia o príjme matky maloletého, pracovného hodnotenia matky maloletého,
správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, vyjadrenia bývalého
zamestnávateľa otca maloletého, mzdového listu, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Partizánskom o pomeroch v rodine, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom o
prešetrení pomerov v rodine matky, spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4P/32/2011, písomného
vyjadrenia otca maloletého, výsledku lustrácie v ZVJS a zistil, že manželstvo navrhovateľky a otca
maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.06.2012, sp. zn.
4P/32/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.08.2012, sp. zn. 4CoP/71/2012.

Súd zároveň zveril v tom čase maloleté deti C. do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletých sumou 30 € mesačne na každé maloleté dieťa.

(6) Otec maloletého je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody od 10.02.2018 , pričom uložený
trest odňatia slobody by mal vykonať dňa 10.02.2019. Nie je pracovne zaradený. Otec maloletého

bol v období od 02.05.2017 do 12.08.2017 zamestnaný u Jozefa Beňa - BENORS, Magda Beňová s
miestom výkonu činnosti v Bánovciach nad Bebravou s priemernou čistou mesačnou mzdou v sume
382,21 €. V mesiaci august 2017 však prestal chodiť bez ospravedlnenia do práce a preto s ním ukončili
pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Vyživovaciu povinnosť má k maloletému G.
a maloletému S., ktorý pochádza z jeho iného vzťahu. Doposiaľ býval v rodičovskom dome.

(7) Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti Honeywell Safety Products Partizánske, s.r.o. s
priemerným mesačným zárobkom v sume 556,15 €. Býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti
s manželom, s maloletým a jeho už plnoletými súrodencami. Tí sa podieľajú na výdavkoch na stravu a
domácnosť kúpou stravy a veci potrebných v domácnosti. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému.

Mesačne vynakladá na nájom sumu 150 €, elektrinu sumu 31,50 €, na vodu sumu 8,63 €, za TV sumu
3,99 €, na RTVS sumu 2,32 €. Okrem toho spláca tri pôžičky v celkovej sumu 105 €. Jej manžel poberá
čiastočný invalidný dôchodok v sume 110 € mesačne a má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Ďalej
vynakladá finančné prostriedky na cestovné pre maloletého do školy v sume cca 50-60 € mesačne a
na jeho ošatenie, hygienu a pod.

(8) Maloletý G. má XX rokov. Je študentom 1.ročníka na D. M. Š. D. E. J. L. J., odbor autoopravár. Od
februára 2018 býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a súrodencami. Maloletý nenavštevuje
žiadne záujmové činnosti, nestravuje sa v školskej jedálni. S matkou má dobrý vzťah a rozumie si aj s
jej manželom. Výdavky má na cestovné, oblečenie a stravu.

(9) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.(10) Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

(11) Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti.

(12) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(13) Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v

prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

(14) Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(15) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

(16) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(17) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky je podaný dôvodne ale nie v celom rozsahu. Keďže na strane otca maloletého došlo od
poslednej úpravy práv a povinností k maloletému k podstatnej zmene pomerov v tom, že nie je schopný

zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, súd rozhodol tak, že maloletého zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodol tak z
dôvodu, že otec maloletého bol od 10.02.2018 vo väzbe a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia
slobody. Uložený trest má vykonať 10.02.2019. Matka maloletého žiada o zverenie maloletého do jej
osobnej starostlivosti, otec s jeho zverením do jej osobnej starostlivosti súhlasí a takisto maloletý chce

byť zverený matke. Matka žije v rodinnom dome, kde má pre maloletého vytvorené vhodné podmienky.
Maloletý má v domácnosti matky zariadenú izbu. V domácnosti matky žijú aj jeho súrodenci. Matka
maloletého je zamestnaná a má pravidelný príjem. Pre maloletého sú tak v domácnosti matky vytvorené
vhodné podmienky pre jeho ďalší vývoj. Súd s prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti rozhodol tak, že
maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.

(18) Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd určil od 15.02.2018 sumou 60 € mesačne. Pri
určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá
do tej doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ichpovinnosťou a z toho dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti
a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje
jeho potrebu bývania. Keďže súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá tak bude

osobnezabezpečovaťstarostlivosťomaloletého,uložilotcovipovinnosťprispievaťnajehovýživu.Matka
maloletého žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je poberateľom čiastočného invalidného
dôchodku v sume 110 € mesačne a má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Ďalej v spoločnej
domácnosti s matkou žije aj maloletý a jeho súrodenci, ktorí sa podieľajú na chode domácnosti
kúpou potravín a vecí potrebných do domácnosti. Finančné podmienky matky sa od posledného
rozhodnutia o výživnom podstatne zlepšili. Matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná s priemerným

mesačným zárobkom v sume 556,15 €. V čase poslednej úpravy práv a povinností k maloletému
dosahovala mesačný príjem v sume 372,98 €. Vtedajšiemu priateľovi (terajšiemu manželovi) prispievala
na domácnosť sumou 100 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala v tom čase k trom maloletým deťom.
V súčasnosti má vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Podmienky na strane matky sa tak podstatne
zlepšili a je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Otec maloletého

bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom nezamestnaný a brigádnicky pracoval na dohodu v
spoločnosti POMI s.r.o. Látkovce, kde dosahoval príjem v sume 50,46 €. Býval v rodinnom dome
patriacom jeho rodičom a mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. V súčasnosti je vo výkone
trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený. Pred nástupom na výkon trestu bol nezamestnaný.
OkremmaloletéhomávyživovaciupovinnosťajkmaloletémusynoviS.pochádzajúcemuzinéhovzťahu.

Je pravdou, že otec je od 10.02.2018 vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody, kde
nie je pracovne zaradený a nemá žiadny príjem. Skutočnosť, že otec sa dopustil trestnej činnosti, v
dôsledku ktorej bol vo väzbe a v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody však nie je skutočnosťou,
na ktorú by mal súd pri určení výživného na maloletého prihliadať. Okrem toho otec bude vo výkone
trestu odňatia slobody do 10.02.2019, teda žiadny príjem nebude mať dočasne, do tejto doby, pretože

súd nezistil na jeho strane žiadne dôvody, ktoré by mu v budúcnosti bránili riadne sa zamestnať, či
vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a plniť si tak vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Súd
vychádzal zo schopností a možností otca maloletého plniť si vyživovaciu povinnosť v prípade, že by
nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Vychádzal z toho, že naposledy bol zamestnaný s príjmom
382,21 € netto mesačne. Je preto schopný dosahovať minimálne tento príjem, z ktorého je schopný plniť

si vyživovaciu povinnosť voči maloletému v sume 60 € mesačne. Súd pri rozhodnutí vychádzal tiež z
toho, že maloletý má viac ako 17 rokov, chodí na SŠ mimo miesta svojho terajšieho bydliska, takže má
náklady na cestovné, stratu, ošatenie, hygienu, bývanie. S prihliadnutím na vek a potreby maloletého
ako aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov súd považoval za primerané výživné otca na maloletého
v sume 60 € mesačne. Výživné súd určil otcovi na maloletého od podania návrhu na začatie konania,

teda od 15.02.2018. Vo zvyšku, t.. v časti, v ktorej matka žiadala určiť výživné sumou vyššou ako 60 €
návrh ako nedôvodný zamietol vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému má aj ona.
Na úhradu jeho potrieb sú určené aj rodinné prídavky . Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že otec má okrem
maloletého vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu.

(19) Zročné výživné za obdobie od 15.02.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 389,96
€ (60 €: 28 dní= 2,14 € x 14 dní za mesiac február = 29,96 € + 60 € x 6 mesiacov = 360 €) je otec
povinný zaplatiť matke maloletého v mesačných splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným s
účinnosťou od 01.10.2018 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

(20) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(21) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

(22) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.(23) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

(24) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu,
že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo
zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.