Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/204/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413209987
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413209987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň Mgr.

Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátska kancelária
TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: L. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. nad P., J. Z. XX/XX, zastúpený Združením na ochranu práv občana - AVES so sídlom
Jána Poničana 9, Bratislava, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1.241,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. januára 2018 č. k. 9Csp/84/2017-73
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 826,41 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa úroku z omeškania zo sumy 826,41 eura a vo výroku
o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu vracia a ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 18,42 eura sankčného

poplatku a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 18,42 eura od 25. 07. 2010 do zaplatenia
zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 2, § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, §
565, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky
zo dňa 17. 06. 2009 žalobca preukázal, že takúto uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť
Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku so žalovaným, keď mu poskytol spotrebiteľský

úver bezúčelový vo výške 1.100 eur a žalovaný sa zaviazal ho zaplatiť 46 mesačnými splátkami po
37,97 eura, ďalej bola dohodnutá konečná splatnosť na 48 mesiacov a celková suma pôžičky bola
uvedená 1.697,40 eura. V zmluve bola ďalej uvedená RPMN vo výške 24,32%, ročná úroková sadzba
24,32%, priemerná hodnota RPMN 40,61% a sadzba poistenia 2,9%. Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré tvoria druhú stranu za zmluvou, sú nečitateľné, nakoľko sú písané takým drobným písmom, že
nie je možné ich normálne prečítať, iba pomôckami, a to lupou a nie sú ani podpísané žalovaným.
Predžalobnouupomienkoužalobcapreukázal,žetakútodoručilprávnypredchodcažalobcužalovanému

dňa 14. 07. 2010, kde ho vyzýval na poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky a zároveň bol
vyzvanýkokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovovsúladesVOPzmluvy,atovovýške1.473,03
eura, aby túto sumu uhradil najneskôr do troch dní od doručenia tejto upomienky. Kópiou doručenky
z čísla listu 6 právny predchodca žalobcu preukázal, že doručil žalovanému predžalobnú upomienkudňa 21. 07. 2010. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 10. 2013 žalobca preukázal, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. postúpila pohľadávku žalovaného na
žalobcu - postupníka, touto zmluvou spolu aj s prílohou k zmluve. Prehľadom splátok a úhrad žalobca

preukázal, že žalovaný zaplatil tri splátky úveru v sume 37,97 eura a jednu splátku dňa 10. 02. 2010 v
sume 159,68 eura. Ku dňu 17. 09. 2013 mal zostatok 1.293,95 eura. Poslednou výzvou k úhrade žalobca
preukázal, že takúto doručoval žalovanému dňa 06. 11. 2013, kde ho vyzýval, aby sumu 1.297,37 eura
uhradil najneskôr do 16. 11. 2013 a v tejto výzve bol aj informovaný o postúpení pohľadávky na žalobcu
a toto postúpenie pohľadávky je uvedené na čísle listu 59, ktoré žalobca tvrdil, že doručoval žalovanému

spolu s poslednou výzvou k úhrade a priložil podací hárok, ktorý má preukázať, že žalovanému bolo
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to,
že je potrebné žalobu zamietnuť. Súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.241,36 eura
spolu s príslušenstvom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko túto zmluvu
uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným ako podnikateľom, ale žalovaný nečerpal úver ako
podnikateľ, ale ako spotrebiteľ. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.

z. zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky obsahuje konečnú splatnosť úveru v rozpore s ustanovením
§ 4 odsek 2 písm. g) vyššie citovaného zákona, lebo je určená na 48 mesiacov a počet mesačných
splátok je určených na 46 mesiacov, čo je rozpor a nie je možné ho odôvodniť argumentom žalobcu, že
žalovaný mal k dobru 2 mesiace v prípade, ak by sa dostal do nejakých ťažkostí s úhradou mesačných
splátok, nakoľko z predmetnej zmluvy to žiadnym spôsobom nevyplýva. Čo sa týka uvádzania konečnej

presnej splatnosti úveru, zatiaľ nedošlo k zmene zákonného ustanovenia, kedy bude postačovať len
uvedenie počtu mesačných splátok. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd
nepovažoval za súladné s dotknutým ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom
tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o tom, ako dlho je
povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda žalobca mal

presne v zmluve uviesť časovú, dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov. Konečnou splatnosťou sa teda rozumie jeden konkrétny termín,
konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keď zákonodarca v
citovanom ustanovení vyslovene vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru, čo v danom prípade zo strany žalobcu nebolo splnené. Súd bol toho názoru, že je potrebné, aby
žalobca konečnú splatnosť úveru určil konkrétnym časovým okamihom, zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Takéto názory zdieľajú
aj ostatné súdy SR, čo uviedli a sú známe z judikačnej praxe a odôvodnení rozhodnutí krajských súdov,

konkrétne v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. 12. 2012, 17Co/151/2012 zo dňa
19. 09. 2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. 05. 2013. Ďalšia skutočnosť,
ktorá nepochybne nie je uvedená v zmluve o úvere, je aj počet splátok v súlade s ustanovením § 4
odsek 2 písmeno i), nakoľko počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto
pri obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 4 odsek 2 písm. g) citovaného zákona, iný výklad, než ten,

že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Za ďalší nedostatok,
ktorý absentuje v zmluve je výška splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zmluva ako taká obsahuje
síce počet splátok, výšku mesačnej splátky a neobsahuje definíciu termínu splatnosti prvej splátky a
najmä neobsahuje termíny splátok istiny a taktiež neobsahuje údaj o výške splátok úveru, o výške
splátok úrokov a výške splátok prípadných iných poplatkov. Čo sa týka výšky RPMN, mal súd za to,

že táto nie je správne uvedená, pretože v nej nie je zahrnutá sadzba poistenia a je rovnaká ako ročná
úroková sadzba. Vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. VIII. je uvedený spôsob výpočtu
RPMN, avšak v tomto smere súd poukazuje na to, že VOP právneho predchodcu žalobcu sú písané
malým ťažko čitateľným písmom, bez optickej pomôcky nečitateľným, čiže sa s nimi nemohol vopred
žalovaný pri podpise zmluvy oboznámiť, a taktiež nie sú podpísané VOP, čiže nie je preukázaný žiadny

dôkaz o tom, že bol žalovaný s týmito podmienkami a s ich obsahom riadne oboznámený. Spôsob
výpočtu výšky RPMN je v čl. VIII. VOP uvedený veľmi všeobecne, z ktorého nie je možné zistiť, akým
spôsobom právny predchodca žalobcu vypočítal výšku RPMN, a pokiaľ je totožná s ročnou úrokovou
sadzbou, nemôže byť správna, pretože neobsahuje sadzbu poistenia. Čo sa týka zosplatnenia úveru,
v tomto smere súd z predložených listinných dôkazov žalobcom mal za to, že právny zástupca žalobcu

nepostupoval správne, jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň nie v súlade s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platných ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, nakoľko z predžalobnej upomienky nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu, prv než vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, doručil žalovanému výzvu na úhradu omeškaných splátok s upozornením,že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, pristúpi žalobca k zosplatneniu všetkých splátok vrátane
budúcich splatných splátok. Právny predchodca žalobcu urobil voči žalovanému jednostranný právny
úkon smerujúci k zosplatneniu celého úveru s tým právnym následkom, že malo dôjsť k zrušeniu

práva žalovaného splácať úver v splátkach a práva žalobcu na zaplatenie celého dlhu. Pochybenie
v tomto smere učinil právny predchodca žalobcu v tom, že nezaslal žalovanému výzvu na zaplatenie
dlžných splátok ešte pred predžalobnou upomienkou. Žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom,
že by právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu s upozornením na možnosť zosplatnenia
pred zosplatnením úveru. Z úverovej zmluvy nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu uzavrel so

žalovaným dohodu o predčasnom splatení, ak právny predchodca žalobcu postupoval podľa VOP, tak
v danom prípade VOP nie sú platne obsahovou súčasťou úverovej zmluvy, keď VOP majú nahrádzať
časť obsahu úverovej zmluvy, musia byť všetky ďalšie súčasti úverovej zmluvy obsahom upravujúce
práva a povinnosti zmluvných strán podpísané oboma stranami, t. j. aj žalovaným, čo v danom prípade
preukázané nebolo. Dohoda účastníkov zmluvného vzťahu v obchodných podmienkach, resp. v iných
podmienkach vyžadovala podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu

písomnú formu a podpis žalovaného. Ak to nebolo urobené, je možné právny úkon podľa § 40 odsek
1 OZ považovať za neplatný, pričom pri nedodržaní zákonom predpísanej formy právneho úkonu ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho plnenie dlžníka - žalovaného bolo dohodnuté v
splátkach podľa § 565 OZ a právny predchodca žalobcu nemohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak by to bolo dohodnuté. S poukazom na toto zákonné ustanovenie

veriteľ má právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky iba v prípade, že existuje písomná dohoda medzi
ním a dlžníkom, teda aj prejav vôle žalovaného potvrdený jeho podpisom, ktorý však nie je preukázaný,
a preto právny úkon žalobcu nemohol účinne žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky naraz.
Súd poukázal aj na dôvodne vznesenú námietku zástupcu žalovaného, že zmluvné podmienky uvedené
priamo v zmluve, ako aj VOP sú veľmi ťažko čitateľné, resp. čitateľné len s optickými pomôckami,

lebo sú písané takým malým písmom, ktoré nie je možné bežne prečítať a je k tomu potrebná lupa
alebo iná optická pomôcka, aby sa s nimi spotrebiteľ oboznámil. Okrem toho, VOP žalobcu neobsahujú
podpis žalovaného, že bol s nimi oboznámený, teda aj v tejto časti súd považuje zmluvu za neplatnú.
Okrem toho, VOP sú stručné, je tam uvedená iba dohoda o zrážkach zo mzdy a udelenie súhlasu
prevádzkovateľovi úverového registra, čo je zjavné z vyhlásenia žalovaného pod bodom VI. a VII.

Vyhlásenie zmluvných strán, podľa ktorých žalovaný mal vyhlásiť, že neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné obchodné podmienky. Tieto je možné vyhodnotiť tak, že boli vopred predtlačené a takmer
nečitateľné. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej zástupcom žalovaného, že nárok žalobcu je
premlčaný, súd sa ex offo s touto námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako dôvodnú, keď za premlčané
splátky súd považoval v súlade s vyjadrením zástupcu žalovaného splátky od 20. 12. 2009 do 20. 04.

2010, a to z dôvodu, že nedošlo k zákonnému zosplatneniu úveru a ďalšie splátky si mohol právny
zástupcažalobcuuplatniťskôrpodanoužalobouvosobitnomkonaní,alevdanomčaseužajtietosplátky
by boli premlčané. Z prehľadu splátok a úhrad, ktoré žalobca doložil do spisu, keďže bolo zaplatených v
období od 17. 06. 2009 do 25. 03. 2010 6 splátok, avšak malo byť zaplatených 14 splátok, splátka zo dňa
25. 03. 2010 pripadla na 20. 11. 2009. V tom čase právny predchodca žalobcu neupomínal žalovaného,

ani ho nevyzval na úhradu mesačných splátok, čo mal vykonať do 20. 01. 2010, a preto nezaplatením
ďalších splátok sa stal zročný celý dlh a v tomto prípade sa stal zročným k 20. 11. 2009 a v tomto prípade
si mohol právny predchodca žalobcu uplatniť svoj nárok už 21. 11. 2009. Z týchto dôvodov trojročná
premlčacia lehota začala plynúť dňa 21. 11. 2009 a uplynula dňa 21. 11. 2012 a žalobu podal právny
predchodca žalobcu dňa 19. 04. 2013, teda v danom prípade je celý dlh žalobcu premlčaný. Celkove

súd posúdil z tohto dôvodu zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 17. 06. 2009 ako spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia §
4 odsek 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto so zreteľom na ustanovenie § 4 ods. 3 vyššie
citovaného zákona je bez poplatkov a bezúročný. V danom prípade je celý nárok žalobcu aj premlčaný.
S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobu aj vo zvyšku po čiastočnom

zastavení konania zamietnuť ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP
a priznal ich žalovanému v rozsahu 100% podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v časti o zaplatenie

sumy 826,41 eura z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že odvolanie podáva len v časti sumy rozdielu medzi sumou čerpaných
finančných prostriedkov a sumou úhrad. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením danej veci a
vyhodnotením otázky premlčania. V danej časti je rozhodnutie zmätočné, nevychádza z preukázanýchtvrdení a nie je nijakým spôsobom právne zdôvodnené. Vzhľadom na to je predmetné rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatočné a nejasné odôvodnenie. Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa
14. 07. 2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do troch dní od jeho

doručenia. Žalovaný prevzal zosplatnenie dňa 21. 07. 2010. Trojdňová lehota uplynula 24. 07. 2010,
pričom dňom nasledujúcim, teda 25. 07. 2010 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Od tohto dátumu je
potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Ku dňu podania žaloby teda uplatnený nárok
nemožno považovať za premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008 a uviedol, že v prípade, ak súd vyhodnotí zosplatnenie

úveru za neplatné, je potrebné posúdiť otázku premlčania pre každú splátku zvlášť. Poukázal na
rozhodnutie krajských súdov a uviedol, že ak by súd vychádzal zo splatnosti tej-ktorej splátky, ku
dnu dňa podania žaloby boli nepremlčané splátky splatné od 20. 04. 2010 do 20. 04. 2013, teda 37
splátok. Pokiaľ súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, je pri čerpanej sume 1.100 eur a 46
mesačných splátkach, výška istiny splátky bez príslušenstva 23,91 eura. Z uvedeného je zrejmé, že
celková suma nepremlčaných splátok je 884,67 eura. Nakoľko je rozdiel medzi sumou odčerpaných

finančnýchprostriedkovasumouúhradvnižšejvýške,t.j.826,41euraspríslušenstvom,žalobcapodáva
odvolanie len v tejto časti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že celková suma pôžičky v súvislosti s poskytnutím
úveru je v zmluve uvedená suma 1.697,40 eura. Z platných údajov v čase uzavretia zmluvy je však
celková suma pôžičky 1.746,62 eura. Celková suma pôžičky je tak v zmluve uvedená nesprávne. Výška
RPMN je v zmluve uvedená 24,32%, pričom je v zmluve uvedený ďalší údaj - sadzba poistenie 2,90%,
čo pri celkovej sume pôžičky 1.746,62 eura nezodpovedá realite. Podľa portálu ochrany finančného

spotrebiteľa MF SR bola z platných údajov v čase uzavretia zmluvy výška RPMN 28,49%. Naviac, zo
zmluvy nie je možné zistiť, či mesačná výška poistenia bola zahrnutá v mesačnej splátke alebo jeho
právny predchodca žalobca zúčtoval zvlášť. Ďalším zavádzajúcim údajom v úverovej zmluve je konečná
splatnosť úveru 48 mesiacov, avšak počet splátok je len 46 mesiacov. Z uvedených údajov tak nie je
možné zistiť, kedy malo byť určených 46 mesačných splátok uhradených, naviac, keď nie je uvedený

ani termín prvej splátky. Zo zmluvy nevyplýva žiaden dôvod, prečo by mal byť záväzok dlžníka viazaný
lehotou 48 mesiacov. Spornou otázkou v úverovej zmluve je aj neuvedenie termínu splatnosti každej
mesačnej splátky. Neuvedenie určitého termínu splatnosti splátky v mesiaci je zo strany veriteľa účelové,
pretože z neuvedeného termínu splátky potom spotrebiteľ nie je viazaný presne stanovenou splatnosťou
tej ktorej splátky v mesiaci a jednotlivé splátky môže uhrádzať ktorýkoľvek deň v mesiaci. Spotrebiteľ

však ani netuší, že ak splátku uhradí až po 20. dni v mesiaci, každým ďalším dňom sa dostáva do
omeškania, čo dáva veriteľovi okamžitú možnosť účtovania rôzne sankčné poplatky, zmluvné pokuty a
úroky z omeškania, o čom sa však spotrebiteľ ani nedozvie. Rovnako aj lehota splatnosti 48 mesiacov
nedáva dlžníkovi jasnú odpoveď, ktorý deň v 48. mesiaci nastáva konečná splatnosť úveru. Dlžník môže
poslednú splátku uhradiť až posledný deň v mesiaci, avšak veriteľ, ktorý si myslí, že splatnosť splátky

mala byť napríklad 20. v mesiaci, môže predĺžiť viazanosť úverového vzťahu, lebo dlžník sa dostal do
omeškania s poslednou splátkou a veriteľ si mieni započítať sankciu za omeškanie. Neurčitý spôsob
splatnosti jednotlivých splátok, ako aj termínu konečnej splatnosti úveru neumožňuje spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru, ako aj deň, kedy
nastáva konečná splatnosť úveru. Vychádzajúc z výšky celkovej sumy pôžičky 1.746,62 eura a výšky

RPMN 24,32% vyplýva, že celková suma pôžičky a tým aj výška RPMN bola vypočítaná nesprávne
a z toho dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej
zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo spôsobuje,
že žalobca ako veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je teda zavádzajúci
údaj o celkovej sume pôžičky, ktorú mal dlžník veriteľovi vrátiť, je zavádzajúci údaj o výške RPMN, do

ktorej nebol zahrnutý mesačný poplatok za poistenie, je nejasný termín splatnosti prvej splátky, každej
nasledujúcej splátky, ako aj poslednej splátky, je nejasný termín konečnej splatnosti úverového vzťahu.
Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že takmer v každej časti úverovej zmluvy je prítomný
rozpor so zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, tieto ustanovenia zákonu odporujú alebo
ho obchádzajú a sú v rozpore s dobrými mravmi. Je dôvodné vysloviť, že predmetná úverová zmluva ako

celok nemôže byť udržateľná a je potrebné ju považovať za absolútne neplatný právny úkon. V takom
prípade vzniklo zo strany žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktorý prijal peňažné plnenie z neplatného
právnehoúkonuajepotrebnéhoodvodiťoddátumu,kedybezdôvodnéobohatenienadobudol.Žalovaný
čerpal plnenie 17. 06. 2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 19. 04. 2013, trojročná objektívnapremlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť od 18. 06. 2009 márne
uplynula 18. 06. 2012. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola dohodnutá možnosť
veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalovaný nebol upozornený

v lehote 15 dní pred zosplatnením úveru na uvedenú skutočnosť. Účinnosť uplatnenia práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splatenie celého zosplatneného
úveru. V žiadnom prípade sa však nejedná o upozornenie v lehote 15 dní pred samotným zosplatnením

úveru. Takéto zosplatnenie úveru odporuje zákonu a jedná sa teda o neplatný úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Žalovaný na základe zmluvy o úvere uhradil poslednú splátku riadne a včas
20. 11. 2009, žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Splatnosť ďalšej splátky mala byť 20. 12. 2009. Právny
predchodca žalobcu teda zosplatnil úver pre nesplnenie splátky splatnej 20. 12. 2009. S poukazom na §
103 druhá veta Občianskeho zákonníka premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa
zročnosti prvej neuhradenej splátky dňa 20. 12. 2009 a uplynula 20. 12. 2012. Nárok navrhovateľa sa

tak premlčal dňa 21. 12. 2012, pričom návrh na súd bol podaný 19. 04. 2013. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že celková suma pôžičky je v žiadosti a
zmluve o poskytnutí pôžičky uvedená správne, nakoľko v položke výška mesačnej splátky vo výške

37,97 eura je už započítaná aj položka mesačná výška poistenia vo výške 1,07 eura. Pri odpočítaní
poistenia od mesačnej splátky dostaneme mesačnú splátku bez poistenia vo výške 36,90 eura, ktorú
keď vynásobíme počtom mesačných splátok, dostaneme celkovú sumu pôžičky vo výške 1.697,40 eura.
Rozpor v položkách počet mesačných splátok v počte 46 mesiacov a konečná splatnosť v počte 48
mesiacov nastal z dôvodu, že prvá a druhá mesačná splátka boli žalovanému odpustené. Tento údaj sa

nachádza v pravom hornom rohu zmluvy, pod uvedením čísla zmluvy. Zmluvné strany svojimi podpismi
na zmluve vyhlásili, že si zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok platných od 01. 01. 2009
prečítali, že bola uzavretá slobodne a že po vzájomnom prerokovaní obsahu riadne porozumeli. Podľa
článku 6 bodu 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo
vo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalobca

má za to, že napriek absencii termínu splatnosti mesačných splátok v zmluve bol žalovaný riadne
upovedomený a vedomý si termínu splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci. Žalobca považuje výšku
RPMN uvedenú v zmluve za správnu, na základe čoho si dovoľuje zaslať v prílohe jej presný výpočet.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ani zo zmluvy, ani z formulára o zmluvných

podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by veriteľ informoval spotrebiteľa, že
mesačná splátka 37,97 eura obsahuje mesačné poistné 1,07 eura. Dokonca ani v časti IV. zmluvy,
kde sú uvedené poistné podmienky miniatúrnym písmom, nie je zmienka o tom, že mesačné poistné
je započítané v mesačnej splátke. Žalovaný spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy dostal informácie na
základe formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úver je splácaný

mesačnými splátkami počtom 48 vo výške 36,90 eura. Konšpiračné výpočty žalobcu, že keď odpočíta od
mesačnej splátky mesačné poistné, dostane mesačnú splátku bez poistenia, ktorú keď vynásobí počtom
mesačných splátok, dostane celkovú sumu pôžičky, považuje za zmätočné a zavádzajúce. Celková
suma pôžičky je v zmluve uvedená ako 1.697,40 eura, čo však nezodpovedá realite. Aj keby odpočítali
mesačnú splátku poistného od mesačnej splátky úveru, teda v tom prípade počet mesačných splátok 46

x mesačná splátka bez poistenia 36,90 eura x mesačná splátka poistného 1,07 eura = 1.746,62 eura,
čo je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, a teda
v zmluve je celková suma pôžičky uvedená o 49,22 eura menej v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Predmetná zmätočná zmluva síce obsahuje počet splátok 46, avšak výšku mesačnej splátky určil vo
výške 37,97 eura a samostatne potom určuje naviac aj výšku mesačnej splátky poistenia 1,07 eura, a

teda zo zmluvy nevyplýva, či ide o mesačnú splátku s poistením alebo bez poistenia a potom, ktorá
výška mesačnej splátky je správna, teda v akej mesačnej výške má žalovaný úver splácať nejakú sumu
a žalobcovi zaplatiť. Termín konečnej splatnosti je uvedený 48 mesiacov, a keďže počet splátok je
uvedený 46 mesiacov a nie je uvedená splatnosť prvej mesačnej splátky, potom nie je reálne možné
zistiť, kedy malo dôjsť ku konečnej splatnosti úveru. Rozpor v položkách mesačných splátok 48 a 46

žalobca odôvodnil tým, že prvá a druhá mesačná splátka boli žalovanému odpustené a tento údaj sa
nachádza v pravom hornom rohu zmluvy pod číslom zmluvy. Žalobca však neuvádza, z ktorej časti
zmluvy alebo formulára o zmluvných podmienkach je možné zistiť túto skutočnosť, respektíve zistiť,
čo znamená „1.2. odpustené“ a neuvádza, kto, či a ako o tejto ponuke „1.2. odpustené“ žalovanéhoinformoval alebo mu vysvetlil pojem „1.2. odpustené“. Žalobca ani dodatočne nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal, že VOP boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a že boli nereálne žalovanému
odovzdané spolu so zmluvou. V zmluve je uvedená sadzba poistenia 2,90%, pričom RPMN je rovnaká

24,32% ako ročný úrok 24,30%, z čoho vyplýva, že do výpočtu RPMN neboli zahrnuté všetky náklady
spojené s úverom. Údaj o RPMN je tak uvedený nesprávne v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne je
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 CSP
zmenil a vo výroku týkajúcom sa úroku z omeškania zo sumy 826,41 eura a vo výroku o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania bola žaloba žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.259,78 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25. 07. 2010 do zaplatenia. Pôvodný žalobca žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17. 06. 2009 zmluvu o pôžičke evid. č. 6065477, na
základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.697,40 eura. Žalovaný mal pôžičku splácať

v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 37,97 eura, pričom doposiaľ uhradil sumu 273,59 eura.
Keďže žalovaný porušoval svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca dňa 14. 07. 2010 vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje
sumu 1.259,78 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 18,42
eura sankčného poplatku a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 18,42 eura od 25. 07. 2010

do zaplatenia zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. V dôsledku odvolania zo strany žalobcu je predmetom odvolacieho konania
len zamietajúci výrok, čo do sumy 826,41 eura s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom, že z dôvodu absencie náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) i) zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanýmpovažovaťzazmluvubezúročnúabezpoplatkov,avšakabsenciatýchtonáležitostí

nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ako sa vyjadril žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ale
len to, že je bezúročná a bez poplatkov. Pre to, aby bolo možné zmluvu posudzovať za bezúročnú
a bez poplatkov pritom stačí, aby zmluva o spotrebiteľských úveroch nemala čo i len jednu náležitosť,
vyžadovanú zákonom, ktorá bezúročnosť a bezpoplatkovosť spôsobuje. Odvolací súd sa stotožňujeso súdom prvej inštancie aj v tom, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, sú písané tak malým písmom,
ktoré prakticky znemožňuje sa s nimi oboznámiť a prečítať si ich a tiež neobsahujú podpis žalovaného,
preto je potrebné vychádzať z toho, že právny vzťah medzi stranami sa nimi neriadi. Potom je potrebné

vychádzať len zo zmluvy, a to časti III., ktorou boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke a
kde je upravená výška schválenej pôžičky 1.100 eur a aj to, že žalovaný je povinný pôžičku žalobcovi
vrátiť v mesačných splátkach po 37,97 eura. Takto teda došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke,
táto zmluva ako celok nie je absolútne neplatná, ako uvádzal žalovaný, ale je potrebné ju považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Keďže konečná platnosť bola dohodnutá 48 mesiacov a počet splátok mal

byť 46, mali byť v roku 2009 zaplatené štyri splátky najneskôr v období od septembra do decembra, v
roku 2010, 2011, 2012 a 2013 malo byť zaplatených po 12 splátok v každom roku a v roku 2014 malo byť
zaplatených 6 splátok. Žalovaný zaplatil prvú splátku dňa 22. 09. 2009 v sume 37,97 eura, druhú splátku
dňa 20. 10. 2009 v sume 37,97 eura, tretiu splátku dňa 10. 02. 2010 v sume 159,68 eura (teda išlo o 4
splátkypo37,97eurazaobdobieodnovembra2009dofebruára2010+pokutu 4eur+pokutu3,80eura)
a štvrtú splátku dňa 25. 03. 2010 v sume 37,97 eura. Takto mal teda žalovaný všetky splátky do konca

marca 2010 uhradené. Keďže nemožno vychádzať zo VOP, ale len zo zmluvy, v ktorej splatnosť splátok
nebola dohodnutá, je potrebné vychádzať z toho, že každá splátka mala byť zaplatená do posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Keďže išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa malo
vykonávať v splátkach, mohol žalobca uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka

účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Z dôkazu predloženého žalobcom na súde prvej inštancie vyplýva, že výzvou zo dňa 14. 07.
2010 žalobca vyzval žalovaného na splatenie úhrady všetkých splátok jednorázovo najneskôr do 3 dní,
pričom táto výzva bola doručená žalovanému dňa 21. 07. 2010. Odvolací súd, vychádzajúc z tejto výzvy

dospel k záveru, že keďže nebolo dodržané, že by žalobca žalovaného upozornil na uplatnenie práva
na požadovanie zaplatenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v lehote kratšej ako 15
dní, a to po uplynutí najskôr troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, je potrebné vychádzať
z toho, že nenastala splatnosť celého dlhu a žalovaný mal naďalej možnosť a bol aj povinný plniť dlh
v splátkach. Na doklady (výzvy k úhradám) predložené žalobcom k odvolaniu odvolací súd prihliadnuť

nemohol, pretože ide o novotu v odvolacom konaní, a keďže nejde o žiaden z dôvodov uvedených v §
366 CSP, na tento dôkaz v odvolacom konaní odvolací súd už nemohol prihliadnuť.

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, odvolací súd
sa zaoberal aj jej posúdením, pričom vzhľadom k už uvedenému vychádzal z toho, že žalovanému

zostalo právo splácať dlh v splátkach zachované, pričom každá zo splátok bola splatná posledný deň
príslušného mesiaca. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 19. 04. 2013, premlčanými by boli všetky
splátky splatné do 31. 03. 2010, avšak tieto aj boli žalovaným uhradené. Splátky splatné za mesiace
apríl 2010 a nasledujúce mesiace premlčané nie sú, pričom splatnosť splátky za mesiac apríl 2010
nastala až 30. apríla 2010, a keďže žaloba bola podaná dňa 19. 04. 2013, už aj splátka za tento mesiac

premlčaná nie je. Žalobca však rozsah odvolania ohraničil sumou 826,41 eura, a tak aj keď celková
suma nepremlčaných splátok túto sumu prevyšuje, odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania podľa §
388 CSP zmenil napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie len čo do sumy 826,41 eura
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania súdom prvej inštancie, v tejto časti
žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi titulom pôžičky sumu 826,41 eura do

troch dní pod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Žalobca podal odvolanie do sumy 826,41 eura s príslušenstvom, pričom z odvolania žalobcu nie
je zrejmé, v akom rozsahu si zo sumy 826,41 eura úrok z omeškania uplatňuje. Keďže v žalobe bol
uplatnený úrok z omeškania od 25. 07. 2010 do zaplatenia, pričom vzhľadom k už uvedeným dôvodom

žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania z každej splátky samostatne, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa úroku z omeškania zo sumy 826,41
eura a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o
úroku z omeškania opätovne rozhodnúť a to, či už na základe špecifikácie žalobcu, prípadne v zmysle

pôvodného návrhu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).