Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by Mgr. Stella Al Khufash
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Er/862/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208556
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616208556.1
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej:
Ž. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. E.. Š. XXX, 908 41 Šaštín-Stráže, o vymoženie 1.434,28 € s
príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.11.2016 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o
vymoženie 1.434,28 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave,
č. k. SRSAspA 09178/15 zo dňa 21.03.2016.
2. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a
d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
3. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017 súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Aksúd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.
4. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Podľa
Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a následne konanie zastaví. Súd má teda právo preveriť
a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom je dovolené a
zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti posudzuje súd ako predbežnú otázku
pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie.
5. Z predložených listinných dôkazov (rozhodcovský rozsudok, rozhodcovská zmluva, zmluva, dohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach) mal súd preukázané, že právny predchodca
oprávneného s dlžníkom uzavreli dňa 29.05.2006 Zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 896,24 € a dlžník sa zaviazal
splácať poskytnuté finančné prostriedky. Následne oprávnený s povinným (ako osobou pristupujúcej k
záväzku) dňa 20.03.2013 uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a súčasne v ten istý deň aj Rozhodcovskú
zmluvu, v ktorej sa účastníci dohodli, že:
„Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC)
ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súd založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
6. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzavretia Dohody o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Občiansky
zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.
12. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca
na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť
v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
13. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu
rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského
súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym
rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
14. Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že dlžník má v
danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že
na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa
spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy
o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd zároveň konštatuje, že
spotrebiteľskou zmluvou je aj Dohoda o uznaní záväzku, ktorou povinná pristúpila podľa § 533 a nasl.
Občianskeho zákonníka k záväzku dlžníka, ako aj Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi tými istými
účastníkmi.
15. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
16. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.
j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.
17. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, sa v zmysle
prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t.j. v danom prípade zákonom č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko bola uzavretá dňa 20.03.2013. Na
základe uvedeného súd posúdil platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa citovaného zákona č. 244/2002
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky uzavretej v rozhodcovskej
zmluve súd konštatuje, že táto znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za
neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade bola síce rozhodcovská doložka
súčasťou rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej na samostatnom formulári, ale napriek ustanoveniu 4.
bodu tejto zmluvy sú opodstatnené pochybnosti, či uzatvorenie dohody o uznaní záväzku predstavujúcu
alternatívu riešenia sporu (poskytnutie splátkového kalendára) v ten istý deň nebolo podmienené
práve podpisom rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ nemal na výber, mohol len rozhodcovskú zmluvu
(dohodu o uznaní záväzku) odmietnuť alebo sa podrobiť aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom
súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené.
Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/
Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,
na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). V tejto súvislosti súd dodáva, že ak bola
rozhodcovská zmluva v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za
účinnosti nových právnych predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje.
18. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22.4.2009)
19. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný vrozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.