Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112230730
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112230730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: C. V.M. s.r.o., G. č.
XXX, XXX XX H. G., W. republika, IČO: XXX XX XXX, advokátska kancelária agner & partners, s.r.o.,
H. č.10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: M. SR, a.s., W. č. 5, L., IČO: XX XXX
XXX, zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát, Žriedlová č. 3, Košice, o zaplatenie 858.594 Kč s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2014 č.k. 29Cb/23/2013-182
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 258.594,- Kč
s 9% úrokom z omeškania, špecifikovaným vo výroku rozhodnutia podľa splatnosti jednotlivých faktúr.
Konanie o nároku na zaplatenie sumy 600.000,- Kč zastavil. Žalobu o nároku na zaplatenie 9% úrokov
z omeškania ročne zo sumy 600.000,- Kč vylúčil na samostatné konanie a o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 858.594,- Kč s prísl. titulom zaplatenia ceny dodaného
tovaru. Za konania žalobca vzal späť návrh v časti o 600.000,- Kč, pretože pohľadávka bola v tejto
časti zaplatená. Súd konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. Žalobca trval na zaplatení úroku z
omeškania z tejto sumy a keďže úroky z omeškania neboli vyčíslené, súd žalobu o tomto nároku vylúčil
na samostatné konanie.

Žalovaný v podaní z 24.3.2014 uplatnil voči žalobcovi námietku započítania tak, že voči pohľadávke
žalobcu, ktorá je v súčasnosti 258.594,- Kč s prísl. započítava svoju pohľadávku, ktorú eviduje vo výške
4.547.605,- Kč titulom náhrady škody, ale len do výšky uplatňovanej pohľadávky. Škoda mu vznikla tým,
že žalobca mu nedodal tovar včas a tak nebol schopný plniť svoje záväzky a vznikla mu povinnosť
uhradiť spoločnosti M. ČR a.s. zmluvnú pokutu.

Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalobca
žalovanému tovar, ktorý fakturoval jednotlivými faktúrami v celkovej výške 858.594,- Kč. Žalovaný
zaplatil 600.000,- Kč a nezaplatená ostala suma 258.594,- Kč.Pre právny vzťah účastníkov platí Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý bol

uvedený v Zbierke zákonov č. 160/1991 Zb..

Citoval čl. 1 ods. 1, čl. 14 ods. 1, čl. 30 a čl. 53 Dohovoru a konštatoval, že žalobca dodal žalovanému
tovar, žalovaný tovar prevzal a nezaplatil kúpnu cenu v sume 258.594,- Kč.

Žalovaný uplatnil voči žalobcovi námietku započítania a voči pohľadávke žalobcu vo výške 258.594,- Kč
započítava svoju pohľadávku vyčíslenú vo výške 4.547.605,- Kč z titulu náhrady škody, ale len do výšky
uplatnenej pohľadávky žalobcu. Škoda mala byť spôsobená žalobcom oneskoreným dodaním tovaru,
v dôsledku čoho nemohol splniť svoje záväzky spoločnosti M. a.s. (ČR) a táto mu údajne fakturovala
sankcie za omeškanie.

Citoval ust. §§ 373, 374 ods. 1, 378 Obchodného zákonníka a konštatoval, že medzi účastníkmi nebola
uzatvorená písomná kúpna zmluva a z obsahu objednávok je zrejmé, že nebol dohodnutý presný dátum
dodania tovaru.

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkaz uzatvorené zmluvy a faktúry vystavené
spoločnosťou M. a.s. (ČR), ale vykonanie platby faktúr nepreukázala. Súd dospel k záveru, že faktúry
boli vystavené fiktívne, prepojenou spoločnosťou M. a.s. (ČR).

Vykonanie platieb žalovaný nepreukázal, preto absentuje základný predpoklad k náhrade škody, a to

existencia škody. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom
škody. Tiež je potrebné zvýrazniť aj vzájomné prepojenie medzi žalovaným M. SR a.s. a spoločnosťou
M. a.s. (ČR), ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny M..

Je potrebné poukázať aj na inventarizáciu záväzkov k 31.12.2011, kde žalovaný v zmysle zákona o

účastníctve odsúhlasil a potvrdil záväzky podľa zostatkov a nerozporoval ich.

Ak by faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX vystavené spoločnosťou M. a.s. mali reálny základ a časovú
nadväznosť, tak v deň 7.2.1012, kedy žalovaný potvrdil inventarizáciu záväzkov, by o nich musel mať
vedomosť, keďže boli vystavené 15.1.2012.

Faktúra č. XXXXXXXX na sumu 3.647.605,- Kč predstavuje zmluvnú pokutu za oneskorené dokončenie
diela, pričom k dokončeniu diela došlo 29.11.2010, ale faktúra bola vystavená 31.12.2011, čo je viac ako
1 rok, kedy by hypoteticky mohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu.

Faktúra č. XXXXXXXX na 900.000,- Kč je za neodstránenie vád a nedorobkov, čo s ohľadom na údajné
omeškanie žalobcu vylučuje zodpovednosť žalobcu.

Žalovaný nezaplatil faktúry za dodaný tovar vo výške 258.594,- Kč, bol v omeškaní, preto žalobcovi
vzniklo právo na úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka preto žalobe v tejto

časti vyhovel.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a na to, že nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva, nemohol
navrhnutý svedok Milan L. objasniť omeškanie s dodaním tovaru a následne vznik škody. Je
nepredstaviteľné, aby pri takom množstve položiek si pamätal ústne dohodnutý termín dodania a termín,

kedy bol tovar dodaný. Súd preto nepovažoval za potrebné vypočuť svedka.

Stotožnil sa s názorom žalobcu, že postup žalovaného je špekulatívny a aj z dôvodu hospodárnosti
konania vec rozhodol.

Z uvedených dôvodov žalobe na zaplatenie 258.594,- Kč s 9% úrokom z omeškania od splatnosti faktúr
vyhovel a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.Proti rozsudku vo všetkých výrokoch podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b),
c), d), f) O.s.p.. Nárok žalobcu čo do základu a výšky neuznáva, rozsudok je nesprávny, nezákonný.

Voči uplatnenému nároku si uplatnil kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy. Kompenzačnú
námietku odôvodňoval vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu svojmu objednávateľovi,
keďže žalobca dodal tovar s opakovaným omeškaním, v dôsledku čoho porušil žalovaný svoje
povinnosti, ktoré sa týkali dodania tovaru pre M. a.s. pre realizáciu prác na Fotovoltaickej elektrárni R.
a R..

Žalobca ako dodávateľ tovaru opakovane prekročil termín dodania tovaru, čo žalovaný rozpísal v
tabuľke. Žalovanému nebol včas dodaný tovar, nebol schopný plniť svoje záväzky a musel uhradiť
zmluvné pokuty vo výške 4.547.605,- Kč.

Poukázal na ust. § 373 Obchodného zákonníka a uviedol, že porušením povinnosti žalobcu mu vznikla

škoda, ktorú je žalobca povinný nahradiť. Žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku 4.547.605,- Kč a voči
žalobcovi si uplatnil námietku započítania do výšky žalovanej sumy.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý námietku kompenzácie neuznal, je nejasné a v rozpore
s O.s.p., Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a príslušnými ust.

Obchodného zákonníka.

Žalobca namietal, že zmluvná pokuta nebola vyfakturovaná bezodkladne po vzniku nároku, uvedené
nemá vplyv na vznik nároku a že vznikol omeškaním žalobcu. Tiež prepojenosť subjektov žalovaného a
jeho odberateľa nemôže znamenať zánik nároku na náhradu škody. Nárok spoločnosti M. a.s. (ČR) bol

preukázaný a teda bol preukázaný nárok žalovaného voči žalobcovi.

Na pojednávaní 13.6.2014 žalovaný predniesol návrh na vykonanie dôkazu - výsluch svedka p. G. L.,
ktorýbolprítomnýnastavbáchapreberaltovardodanýžalobcom.Malozrejmiť,žežalobcadodávaltovar
s omeškaním, v dôsledku čoho žalovaný meškal so stavbami, čím došlo k vzniku nároku na náhradu

škody.

Súd však odmietol dôkaz vykonať, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, právo
na spravodlivé konanie vyplýva z Ústavy SR a Dohovoru.

Žalobca súdu doložil písomné vyjadrenie 11.6.2014, ktoré súd žalovanému nedoručil a žalovaný
nemal možnosť sa s ním oboznámiť. Vyjadrenie súd odovzdal žalovanému až na pojednávaní
13.6.2014. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby sa mohol k tomu podaniu písomne vyjadriť. Súd
jeho požiadavku nerešpektoval, čím nerešpektoval zásadu spravodlivého súdneho konania a odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom.

Citovalust.§123O.s.p.auviedol,žepostupomsúduboloporušenéajtotoust.O.s.p..Podľajehonázoru
odôvodnenierozsudkujezmätočnéanepostačujúcenazdôvodnenievýrokov.Súdtiežnesprávnevylúčil
časť nároku na samostatné konanie, hoci žalobca tento nárok neuplatňoval.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť a
žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný opakovane uvádza nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenia, tak ako v konaní pred súdom prvého stupňa.

Má za to, že celá obrana žalovaného aj odvolanie sú účelné s cieľom čo najviac predĺžiť súdne konanie
a dáva do pozornosti zásadu súdneho konania vyjadrenú v § 6 O.s.p..

K namietaným nedostatkom napádaného rozhodnutia ohľadne nesprávneho právneho posúdenia

uvádza, že námietka neexistujúcej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu bola súdom posúdená správne
a žalovaný nemá žiadnu na započítanie spôsobilú pohľadávku.

Napadnuté rozhodnutie v tomto aspekte je zrozumiteľné a jasné vo svojom odôvodnení.K námietke nevykonania navrhovaného dôkazu uvádza, že samoúčelný dôkaz výsluch svedka, ktorý
v záujme, čo najviac natiahnuť súdne konanie, navrhol žalovaný až na pojednávaní 13.6.2014, by vo

vzťahu k meritu veci bolo nezmyselné.

Vypočutie svedka počas celého konania nežiadal a ako uvádza v odvolaní, žiadal o vypočutie až na
pojednávaní 13.6.2014, túto obranu skôr nepoužíval. Ak mal na vypočutí svedka seriózny záujem, nič
mu nebránilo navrhnúť to skôr, resp. zabezpečiť, aby sa svedok dostavil na pojednávanie.

V kontexte meritu prejednávanej veci je zrejmé, že akákoľvek výpoveď svedka k omeškaniu by nedávala
zmysel, keďže predložené dôkazy nepreukazovali škodu na majetku žalovaného, navyše takú, za ktorú
by mal zodpovedať žalobca. Vyfabrikovaná zmluvná pokuta, ku ktorej žalovaný opomenul priložiť dôkaz
o jej skutočnej úhrade, nemôže postačovať na to, aby žalovaný mohol úspešne uplatňovať námietku
kompenzácie.

K námietke, že súd neumožnil žalovanému vyjadriť sa k podaniu žalobcu uvádza, že vyjadrenie predložil
súdunazákladevýzvysúdu,zdôvodu,žesúdsivyžiadalreakciunapodanienámietkyzapočítania,ktorú
predniesolžalovaný.Vovyjadreníformulovalsvojevlastnénázoryknámietkezapočítaniaanepredkladal
žiadne nové dôkazy.

Výklad § 123 O.s.p., tak prezentuje ako scestný, keďže ten hovorí o práve účastníka vyjadriť sa k
dôkazom, ale nie písomným podaniam. Ak by sa prijala argumentácia žalovaného, tak súdne konanie by
nikdy nemohlo byť skončené, v rámci konania by vznikol nekončiaci kolotoč vyjadrenia jednej strany ako
reakcia na vyjadrenie druhej strany. Žalovanému nič nebránilo, aby na pojednávaní reagoval na obsah

vyjadrenia. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 858.594,- Kč titulom
zaplatenia ceny za dodaný tovar. V priebehu konania žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 16.1.2013 sumu
400.000,- Kč a dňa 21.1.2013 sumu 200.000,- Kč, súd prvého stupňa preto na návrh žalobcu konanie v
tejto časti zastavil a predmetom sporu ostala suma 258.594,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 9% od

splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% od splatnosti jednotlivých
faktúr do dňa kedy ich žalovaný zaplatil.

Námietka žalovaného, že súd nesprávne vylúčil časť nároku žalobcu na samostatné konanie, hoci si
žalobca tento nárok neuplatňoval, nie je dôvodná. Žalobca si úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy

600.000,- Kč, ktorú žalovaný zaplatil v priebehu konania uplatňoval, súd prvého stupňa preto nepochybil,
keď tento nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie.

V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý fakturoval faktúrami uplatnenými
návrhom na začatie konania. V priebehu konania žalovaný uplatnil voči žalobcovi námietku započítania

a uviedol, že voči pohľadávke žalobcu vo výške 258.594,- Kč, ktorá je predmetom sporu započítava
svoju pohľadávku vyčíslenú na 4.547.605,- Kč z titulu náhrady škody, avšak len do výšky uplatnenej
pohľadávky. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný
nepreukázal všetky predpoklady pre náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená konaním žalobcu a teda
dôvodnosť započítacej námietky.

V odvolaní žalovaný uviedol, že si uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú námietku do výšky žalovanej
sumy. Kompenzáciu odôvodňoval vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu svojmu
objednávateľovi, keďže žalobca dodal tovar s opakovaným omeškaním, v dôsledku čoho žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti. V tabuľke rozpísal termíny kedy mal byť tovar dodaný a termíny

skutočného dodania.Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Poškodený je povinný preukázať všetky tri uvedené
skutočnosti.

V konaní nebolo preukázané, že by s dodaním tovaru sa žalobca dostal do omeškania ako uviedol
žalovaný. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva, tovar žalobca dodával podľa
požiadavky žalovaného. V objednávkach predložených žalovaným sú uvedené termíny, v ktorých
požadoval dodanie tovaru, ale zároveň je uvedené, že presné množstvá a termíny dodávok upresní p.
W., ktorého kontakt je uvedený v objednávke. Z toho je zrejmé, že neboli dohodnuté presné termíny
dodávky tovaru a uvedené termíny sú orientačné.

Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je to, o čo sa majetok poškodeného zmenšil.
Žalovaný nepreukázal, že ku škode skutočne došlo, že sa jeho majetok o škodu zmenšil, čo správne
konštatoval súd prvého stupňa a tiež správne konštatoval, že nebola preukázaná ani ďalšia skutočnosť,
a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

V odvolaní žalovaný namietal, že prvostupňový súd nevykonal navrhovaný dôkaz, čím bolo porušené
jeho právo na spravodlivé súdne konanie.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p. a v odôvodnení rozsudku v súlade s

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhnutý svedok nemohol objasniť omeškanie
žalobcu s dodaním tovaru a následne vznik škody, pretože to pri takom množstve položiek nie je
pravdepodobné, aby si všetky pamätal a vznik škody sa nedá preukázať svedeckou výpoveďou.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca súdu predložil písomné vyjadrenie z 11.6.2014, ktoré súd
žalovanému nedoručil a nemal možnosť sa s ním oboznámiť. Predmetné vyjadrenie mu súd odovzdal
na pojednávaní 13.6.2014 a právny zástupca žalovaného žiadal, aby sa mohol k nemu písomne vyjadriť,
čo súd nerešpektoval, čím nerešpektoval zásadu spravodlivého súdneho konania. Postupom súdu bolo

porušené ust. § 123 O.s.p.. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepostačuje na
zdôvodnenie výrokov rozsudku.

Podľa § 123 O.s.p., účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Vo vyjadrení z 11.6.2014 žalobca zaujal stanovisko k započítacej námietke žalovaného, nenavrhol
žiadne dôkazy a na základe tohto vyjadrenia žiadne dôkazy neboli vykonávané.

Vyjadrenie z 11.6.2014 bolo prvostupňovému súdu doručené 12.6.2014. Žalovanému, resp. jeho

právnemu zástupcovi bolo doručené na pojednávaní 13.6.2014. Na pojednávaní právny zástupca
žalovaného uviedol: „chceli by sme sa písomne vyjadriť k písomnému podaniu žalobcu z 11.6.2014.“
Právny zástupca žalobcu mal na pojednávaní k dispozícii podanie žalobcu zo dňa 11.6.2014 a mal
možnosť sa k nemu na pojednávaní vyjadriť. Ak súd prvého stupňa neposkytol právnemu zástupcovi
žalovaného lehotu na písomné vyjadrenie k podaniu z 11.6.2014, v ktorom sa nenavrhovali žiadne

dôkazy, neporušil ust. § 123 O.s.p. a neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.,
je jasné, zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky relevantné otázky, tak skutkové ako aj právne.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli,
resp. ich nevyčíslil v zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p., nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.