Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 1, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204456
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204456.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Obec Kapišová,

090 01 Kapišová, IČO: 00 330 531, pr. zast.: JUDr. Ján Škrab, advokát, Sov. Hrdinov 200, 089 01 Svidník
proti žalovanému: X. Z., G. R. XXX/X XXX XX P., IČO: 17 123 704, pr. zast.: JUDr. Marián Geleneky,
advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vydanie hnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi hnuteľné veci, ktoré žalovaný vypratal z priestorov
Kultúrneho domu v obci M., a to 114 ks bielych kovových stoličiek, 26 ks drevených stolov zhotovených
z prírodného lakovaného bukového dreva a 7 ks bielych záclon, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania hnuteľných vecí, ktoré žalovaný
vypratal z priestorov Kultúrneho domu v obci M., a to 114 stoličiek, 26 stolov a 7 ks záclon.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa10.11.2009uzavrelsožalovanýmzmluvuonájmenebytovýchpriestorov
v objekte Domu kultúry súp. č. XX zapísaného na LV č. X v k.ú. M. na dobu 5 rokov od 15.11.2009 do

15.11.2014. Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.7.2010 sa nájom predĺžil
na 7 rokov od 15.11.2009 do 15.11.2016. Na čas trvania nájmu vniesol žalovaný do objektu zariadenie,
ako je spísané v súpise zariadenia zo dňa 15.12.2009. V čl. V bod 5 zmluvy o nájme sa strany dohodli,
že v prípade predĺženia nájmu prenechá žalovaný zariadenie v sále. Jedná sa o stoličky, stoly a záclony.
Žalovaný tieto veci v sále neponechal. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe zmluvu o nájme nebytových priestorov zo

dňa 10.11.2009 (ďalej aj „nájomná zmluva“), súpis zariadenia zo dňa 15.12.2009 a dodatok k nájomnej
zmluve zo dňa 29.7.2010 (ďalej aj „dodatok“).

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Je pravdou, že strany
sporu uzavreli dňa 10.11.2009 nájomnú zmluvu, kde je v čl. V. uvedené, že v prípade predĺženia nájmu
mal nájomca prenechať zariadenie v sále prenajímateľovi. Dňa 29.7.2010 uzavreli strany dodatok k
nájomnej zmluve, kde sa žalovaný zaviazal, že urobí rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti, t.j. sály,

čím zhodnotí nehnuteľnosť. Prvých 25 akcií mal mať zadarmo. Zároveň sa strany dohodli, že článok V.
bod 5 nájomnej zmluvy týmto už neplatí. Žiaľ táto okolnosť sa v dodatku neodrazila, ale v skutočnosti
takátodohodamedzistarostomobceKapišováanímučinenábola.Dorekonštrukciesályvniesolznačné
investície, a to cca 22 000 eur, čím ju značne zhodnotil. V dôsledku tejto skutočnosti po skončení nájmuzobral hnuteľné veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, t.j. stoly , stoličky a záclony, ktoré zakúpil. K
ústnej dohode o zrušení článku V. bod 5 nájomnej zmluvy navrhol vypočuť starostu Obce Kapišová.

5. Žalobca v replike trval naďalej na žalobe. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové v snahe vyhnúť
sa požadovanému plneniu.

6. Žalovaný na repliku žalobcu už nereagoval, podaním doručeným súdu dňa 5.6.2017 však navrhol
vykonať ako dôkaz výsluch žalovaného.

7. Na pojednávaní dňa 20.9.2017, konanom bez účasti žalovaného, ktorý bol práceneschopný, žalobca
trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených. Právny zástupca žalovaného namietal neurčitosť a z
tohto dôvodu neplatnosť čl. V. bodu 5 nájomnej zmluvy, keďže nie je zrejmé, či žalovaný mal predmetné
veci prenechať žalobcovi do nájmu alebo užívania, resp. z tohto článku nevyplýva, že by žalovaný mal
previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Ďalej namietol, že petit žaloby je podľa neho nejasný,

neurčitý a nevykonateľný, keďže ide o hnuteľné veci, ktoré musia byť špecifikované tak, aby ich nebolo
možné zameniť s inou vecou. Navrhol preto žalobu zamietnuť. S týmito námietkami nesúhlasil právny
zástupca žalobcu a petit žaloby, ako čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy považoval za dostatočne určitý. K
ďalšej námietke právneho zástupcu žalovaného týkajúcej sa absencie dokladu o tom, koľko vecí bolo
vyprataných pri skončení nájmu právny zástupca žalobcu uviedol, že absencia súpisu vecí pri skončení

nájmu bola spôsobená správaním žalovaného, keďže starosta obce sa o vypratávaní sály dozvedel až
od občanov.

8. Starosta obce Kapišová na tomto pojednávaní vo svojom výsluchu uviedol, že žalovaný vykonal
rekonštrukciu sály Kultúrneho domu (ďalej aj „KD“), a to vymenil drevenú podlahu, ktorá mala asi 3

roky a dal do sály dlažbu, urobil strop zo sadrokartónu a obložil kuchyňu obkladom. Okná, dvere a
sociálne zariadenia rekonštruovala obec. K výške nákladov žalovaného na rekonštrukciu sa nevedel
vyjadriť. Potvrdil, že na rekonštrukciu dal žalovanému súhlas, pričom to bolo dohodnuté tak, že žalovaný
mal 25 akcií zadarmo, teda neplatil nájom, iba energie. Žalovaný v sále vykonal asi 3 kary, 2 svadby
a 1-2 stužkové. Žalovaný do sály doviezol 120 ks stoličiek, 26 stolov, 7 záclon, 1 dvojdrez, 1 plynový

priemyselný sporák a 1 elektrickú trojrúru. Stoly, stoličky a závesy doviezol žalovaný naraz, ostatné
vybavenie kuchyne dovážal postupne. Tieto veci začal dovážať až po vykonaní rekonštrukcie, ktorá sa
vykonala po podpise nájomnej zmluvy. Po dovezení vecí sa urobil súpis vecí. Na začiatku boli v sále
drevené stoličky, ktoré žalovaný postupne vymenil za kovové. K tejto výmene došlo asi po 3-4 rokoch
od podpisu nájomnej zmluvy. K spôsobu prenechania vecí uviedol, že sa žalovaného opýtal, čo myslí

tým, že prenechá zariadenie v sále, na čo mu žalovaný povedal, že stoly, stoličky a záclony, ktoré vnesie
do sály, prenechá pri predĺžení nájmu v sále s tým, že tieto ostanú vo vlastníctve obce. Poprel, že by
sa pri podpise dodatku dohodol so žalovaným, že čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy sa ruší. S návrhom na
uzavretie dodatku k nájomnej zmluve prišiel sám žalovaný, ktorý chcel predĺžiť nájom. Nájomnú zmluvu,
ako aj dodatok k nej pripravil žalovaný, on ako starosta zmluvu a následne dodatok predložil obecnému

zastupiteľstvu, ktoré ich odsúhlasilo a on potom tieto listiny podpísal. K ukončeniu nájmu došlo dňa
15.11.2016. K vypratávaniu sály po skončení nájmu uviedol, že asi 3 týždne pred skončením nájmu
došlo k poškodeniu jedného zámku, preto ho dal vymeniť. Žalovaný pri vypratávaní vecí od týchto dverí
nemal kľúče, preto tento zámok vylomil a veci vynášal práve týmito dverami.

9. Súd pojednávanie odročil na 3.11.2017, pričom uložil žalobcovi spresniť petit žaloby tak, aby
špecifikácia hnuteľných vecí bola dostatočne určitá a aby veci neboli zameniteľné s inými, keďže
z výpovede starostu obce vyplynulo, že v sále boli na konci nájmu iné stoličky, ako na začiatku.
Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2017 spresnil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
petit žaloby tak, že žiada uložiť žalovanému povinnosť vydať 114 ks bielych kovových stoličiek, 26

ks drevených stolov zhotovených z prírodného lakovaného bukového dreva a 7 ks bielych záclon,
alternatívne aby mu zaplatil 50% zo sumy, ktorú žalobca vynaložil na zakúpenie nových stoličiek, stolov
a záclon do Kultúrneho domu v obci Kapišová vo výške 1 535,07 eur. K tomuto podaniu doložil 3 faktúry,
ktoré majú preukazovať výšku nákladov na nákup stoličiek, stolov a závesov do sály KD a fotky jednej
bielej kovovej stoličky a jedného dreveného stola.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 3.11.2017 konanom za účasti oboch strán sporu a ich
zástupcov najprv spresnil petit žaloby v tomto smere, že petit uvedený v jeho podaní doručenom súdu
dňa 30.10.2017 je eventuálny s tým, že polovica hodnoty novozakúpených vecí do sály KD činí 2 763,56eur, nie 1 535,07 eur. Súd pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom v podaní žalobcu doručeného súdu
dňa 30.10.2017 v spojení s jeho spresnením na pojednávaní dňa 3.11.2017.

11. Žalovaný vo svojom výsluchu na tomto pojednávaní popísal priebeh prípravy a podpisovania
nájomnej zmluvy a jej dodatku a vyjadril sa k rozsahu rekonštrukcie, ktorú v KD v obci Kapišová vykonal.
Uviedol, že si bol so synom obzrieť KD v obci Kapišová, ktorý sa im zapáčil, preto začali rokovať o
jeho prenájme. Žalovaný mal záujem o nájom na 10 rokov, ale starosta mu povedal, že s tým poslanci
nebudú súhlasiť, preto navrhol nájom na 5 rokov, s čím žalovaný napokon súhlasil. V rámci rokovaní

sa dohodli na rekonštrukcii KD, pretože išlo o budovu zo 60-tych rokov. Keďže bol november, starosta
žiadal, aby rekonštrukcia bola dokončená do konca roka. Vzhľadom na krátkosť času žalovaný povedal
starostovi, že s rekonštrukciou musí začať hneď, s čím starosta súhlasil s tým, že pripraví nájomnú
zmluvu. Asi po týždni mu starosta doniesol nájomnú zmluvu. Túto žalovaný prekonzultoval s jednou
advokátskou kanceláriou v Prešove. V zmluve mu nesedel jeden bod ohľadne možnosti obce konať v KD
akcie obce bez jeho súhlasu, na čom sa so starostom ústne dohodli tak, že ak obec chce robiť v KD svoju

akciu, môžu ho využívať aj bez jeho súhlasu. Krátko po tejto dohode doniesol starosta obce definitívnu
verziu nájomnej zmluvy. Práve robili sadrokartón, preto nemal veľa času. Starostu mu povedal, nech
to podpíše, že je tam len to, na čom sa dohodli. Žalovaný preto zmluvu podpísal. Po tom, ako obec
zorganizovala sále KD pár akcií, sa bol znova poradiť v advokátskej kancelárii, kde mu bolo povedené,
že ide o inú zmluvu a že obec má rovnaké práva ako on. Po prvých akciách zistil od ľudí, že sa im páčila

nová sála. Ľudia však navrhli, aby sa zrekonštruoval aj vestibul, preto začal žalovaný komunikovať s
obcou aj ohľadne prerábky vestibulu. Pred uzavretím dodatku najprv navrhoval, aby mu bol predĺžený
nájom o dva roky s tým, že v sále prenechá zariadenie, ktoré tam je. Poslanci s týmto nesúhlasili,
preto sa potom navrhla druhá alternatíva, že vykoná rekonštrukciu kuchyne a vestibulu s tým, že nájom
bude predĺžený o 2 roky. S týmto obec súhlasila. Vo vestibule vymenil podlahu, postavil priečku pred

sociálnymi zariadeniami a malú priečku pred skladom a na strop natiahol textíliu, aby zakryl pôvodný
strop. Dodatok k nájomnej zmluve mu predložila obec a on ho podpísal. S rekonštrukciou sály a vestibulu
mal náklady asi 20 000 eur, na ktoré si zobral úver. Na začiatku nájmu, ani v jeho priebehu nepodpisoval
žiaden preberací alebo odovzdávací protokol, ani súpis vecí. Na konci nájmu boli v sále kovové stoličky
a drevené stoly. V sále rekonštruoval strop, ktorý urobil sadrokartónový, vymenil podlahu, ktorá bola po

okrajoch z kameninovej dlažby a v strede bola drevené podlaha niečo ako dyle a dal do sály dlažbu,
vyspravil praskliny na stenách a vymaľoval steny, dal do sály viac ako 20 ks päťramenných lustrov a 8 ks
bočných svetiel. Po okrajoch stropu dal okrasné lišty, vymenil garniže a záclony, premaľoval okienko na
výdaj stravy a jedny dvere. Čelo pódia obložil sadrokartónom a natiahol na neho benátsky štuk. Kuchyňu
prerábal až spolu s vestibulom. Ohľadne čl. V bodu 5 nájomnej zmluvy sa pred uzavretím zmluvy bližšie

nebavili. Ich dohoda bola taká, že ak obec bude potrebovať nejaké zariadenie na svoju akciu, môže
použiť zariadenie, ktoré je v sále. Rekonštrukciu sály dokončil do konca roka 2009 a potom do sály
doniesol prvé zariadenie. Poprel, že by sa dňa 15.12.2009 mohol vykonať nejaký súpis vecí, keďže v
tom čase ešte prebiehali rekonštrukčné práce. Na otázku, či súpis veci priložených k žalobe súhlasí s
tým, čo do sály doniesol odpovedal vyhýbavo s tým, že dátum súpisu nesedí. Nevedel sa tiež vyjadriť,

koľko vecí doniesol do sály KD na začiatku nájmu, ani koľko stolov a stoličiek odniesol po skončení
nájmu, pretože pri skončení nájmu došlo medzi ním a zástupcami obce ku konfliktu, musel vypáčiť jedny
dvere, ktoré boli uzamknuté a nebol čas počítať presný počet vecí, ktoré odnášal. Vecí, ktoré si odniesol,
stále má a využíva ich pri svojom podnikaní.

12. Starosta obce Kapišová k tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaný robil prvú akciu v sále
KD na Štefana alebo deň predtým. Osoby, ktoré robili súpis vecí pripojeného k žalobe, vedeli o
nájomnej zmluve, pričom robili súpis majetku obce v ktoromkoľvek objekte obce. Súhlasil s rozsahom
rekonštrukčných prác uvádzaných žalovaným, poznamenal však, že KD bol postavený v r. 1975 a
podlaha v sále KD bola nová, mala iba 3 roky a bola celá drevená. Poprel, že by nájomnú zmluvu a

dodatok k nej pripravovala obec, tieto pripravil žalovaný. On ju iba prerokoval s JUDr. Harvišom, ktorý
v nej upravil pár drobností. Nájomná zmluva sa podpisovala na obecnom úrade za prítomnosti jednej
pracovníčky.

13. Právny zástupca žalobcu na záver navrhol žalobe vyhovieť, pretože nárok žalobcu je oprávnený.

Čl. V bod 5 nájomnej zmluvy považoval za jasný. Na predĺžení nájmu mal záujem žalovaný z dôvodov
vnesených investícií. K podpisu odovzdávacieho protokolu pri skončení nájmu nedošlo pre správanie
žalovaného. Starosta obce vedel, aké zaradenie je v KD, preto sa má právo domnievať, že v sále bolo
zariadenie, vydania ktorého sa domáhajú. Spor bol vyvolaný správaním žalovaného.14. Právny zástupca žalovaného na záver žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žaloba je postavená
iba na domnienkach, pokiaľ ide o počet hnuteľných vecí. Odovzdávacie alebo preberacie protokoly

podpísané neboli. O súpise vecí dňa 15.12.2009 žalovaný nevedel a podľa jeho vyjadrení sa tieto veci
v tom čase v sále KD nenachádzali. Dôvodom predĺženia nájmu boli investície vnesené žalovaným, čo
vyplýva aj z toho, že nájom bol predĺžený po asi 8 mesiacoch od podpisu nájomnej zmluvy, nie tesne
pred koncom nájmu, teda nešlo o klasické predĺženie doby nájmu. S prihliadnutím na skutočný dôvod
predĺženia nájmu je potrebné vykladať aj čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy.

15. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania
výsluchom starostu obce Kapišová a žalovaného a listinnými dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a
k podaniu, ktorým spresnil petit žaloby a zistil tento skutkový stav:

16. Strany sporu dňa 10.11.2009 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov Domu kultúry v obci

Kapišová na dobu 5 rokov od 15.11.2009 do 15.11.2014. V čl. V. bod 5 tejto zmluvy bolo dohodnuté,
že v prípade, že dôjde k predĺženiu nájmu, nájomca prenechá zariadenie v sále prenajímateľovi. Do
konca roka 2009 vykonal žalovaný rekonštrukciu sály KD, a to vymenil podlahu, urobil sadrokartónový
strop, vyspravil a vymaľoval steny sály, dal do sály viac ako 20 ks päťramenných lustrov a 8 ks bočných
svetiel, po okrajoch stropu dal okrasné lišty, vymenil garniže a záclony, premaľoval okienko na výdaj

stravy a jedny dvere, čelo pódia obložil sadrokartónom a natiahol na neho benátsky štuk. Po skončení
rekonštrukcie začal žalovaný dovážať do sály zariadenie, a to stoličky, stoly, závesy a vybavenie
kuchyne. Dňa 15.12.2009 vykonal starosta obce Kapišová spolu s dvoma ženami súpis zariadenia,
ktoré žalovaný vniesol do objektu KD. Dňa 29.7.2010 strany sporu uzavreli dodatok č. 1 k zmluve
o nájme nebytových priestorov, ktorým sa nájom predĺžil na 7 rokov od 15.11.2009 do 15.11.2016,

žalovaný mal právo usporiadať prvých 25 akcií bezplatne a strany si dohodli novú výšku sankcie pre
prípad bezdôvodného skoršieho ukončenia nájmu zo strany prenajímateľa. Tento dodatok bol uzavretý
z dôvodu, že žalovaný vykonal rekonštrukciu vestibulu a kuchyne KD. Po skončení nájmu si žalovaný
odviezol zariadenie sály, a to stoly, stoličky, záclony a niektoré ďalšie hnuteľné veci.

17. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné okrem skutočnosti, či veci boli dňa 15.12.2009
už v sále. Sporné medzi stranami ďalej ostali určité okolnosti uzavretia nájomnej zmluvy, výklad čl. V. bod
5 nájomnej zmluvy, resp. otázka, či toto ustanovenie bolo zrušené a kedy a aký počet stolov, stoličiek a
záclon žalovaný do sály doviezol a koľko týchto vecí žalovaný po skončení nájmu zo sály odviezol,

18. Podľa čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, účastníci sa dohodli, že v
prípade, že dôjde k predĺženiu nájmu, nájomca prenechá zariadenie v sále prenajímateľovi.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o nájme nebytových priestorov a dodatok k nej, na základe ktorých žalovaný užíval KD
v obci Kapišová. Podstatným pre vyriešenie sporu medzi stranami sporu je výklad čl. V. bodu 5
nájomnej zmluvy v spojení s uzavretím dodatku k nájomnej zmluve. Medzi stranami sporu bolo aj po

vykonanom dokazovaní sporné, kto pripravoval nájomnú zmluvu a dodatok k nej, ako aj, kde bola zmluva
podpisovaná.Tietootázkyniesúprerozhodnutiesporuažtakpodstatné,keďžejenesporné,žezmluvaa
dodatokbolipodpísanéstranamiavzmluveboldohodnutýajčl.Vbod5,súdvšakpredsaskúmalotázku,
kto zmluvu a dodatok pripravil, keďže to má význam pre posúdenie niektorých námietok strán sporu
(najmä námietky žalovaného ohľadne neurčitosti tohto článku), resp. pre vyhodnotenie hodnovernosti

ich výpovedí. Takisto ostalo medzi stranami sporné, aké veci doniesol žalovaný do sály KD na začiatku
nájmu a koľko vecí si odniesol po jeho skončení. Civilný sporový poriadok je postavený na aktivite strán
sporu pokiaľ ide o dokazovanie, čo sa prejavuje v tom, že súd okrem dôkazov uvedených v § 185
ods. 2 C.s.p. nevykonáva bez návrhu žiadne dôkazy. Keďže strany sporu napriek spornosti uvedenýchskutkových tvrdení a poučeniu súdu podľa § 154 C.s.p. nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, súd
vychádzal pri svojom rozhodnutí z dôkazov, ktoré boli vykonané.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, kto pripravil nájomnú zmluvu a či pri podpise dodatku existovala
dohoda o zrušení čl. V. bod 5 nájomnej zmluvy. Vychádzajúc z okolností, ktoré vyšli v priebehu
dokazovania najavo a zohľadniac aj spôsob, obsah a prípadný vnútorný rozpor odpovedí strán sporu aj
na iné skutkové okolnosti súd považoval pri posúdení tejto otázky za dôveryhodnejšiu výpoveď starostu
obce Kapišová, a to z nasledujúcich dôvodov:

- žalovaný pri popise svojho postupu pred uzavretím zmluvy uviedol, že mu nesedel jeden bod v zmluve
týkajúcisapodmienokkonaniaakciízostranyobce,pričomsamalsostarostomdohodnúť,žeobecmôže
využívať KD na svoje akcie aj bez jeho súhlasu. Následne po opakovanom prejdení zmluvy a porade s
jednou advokátskou kanceláriou mal zistiť, že obec má rovnaké práva ako on ohľadne usporadúvania
akcií, pretože obec môže tiež usporadúvať akcie a že ide o inú zmluvu, ako mu bola predložená pred jej
podpisom. Takéto vyjadrenie žalovaného si vo vzťahu k oprávneniu obce využívať KD odporuje, keďže

dohoda, ktorú mal žalovaný vykonať pred podpisom nájomnej zmluvy so starostom obce zahŕňala právo
obce usporiadať v KD aj svoje akcie. Aj keď táto okolnosť (t.j. či obec mala právo usporadúvať akcie v
KD) nie je dôležitá pre rozhodnutie, súd vyjadrenie žalovaného na túto okolnosť posudzoval za účelom
vyhodnotenie hodnovernosti tvrdení tej ktorej strany.
- v nájomnej zmluve je pre prípad bezdôvodnej výpovede zo strany prenajímateľa dohodnutá sankcia

pre prenajímateľa 10 000 eur, v dodatku sa táto sankcia zvýšila na 15 000 eur. Pri predpoklade, že by
žalovaný usporiadal veľkú akciu každý druhý víkend, teda usporiadal by cca 25-26 veľkých akcií ročne
(čo je v menších, ale aj väčších obciach nereálne, keďže väčšou akciou sa rozumela napr. svadba) a
pri výške nájomného za usporiadané akcie (50 eur za väčšiu akciu, 25 eur za menšiu akciu) by príjem
obce činil ročne cca 1 000 eur. Za 5 rokov nájomného vzťahu by to bolo cca 5 000 eur a pri 7 rokoch

cca 7 000 eur. Ak by aj bol predpoklad takýchto príjmov z nájomného (čo zrejme nebol), sankcia obce
pre prípad bezdôvodného ukončenia nájmu by predstavovala minimálne dvojnásobok už aj tak značne
nadhodnoteného odhadu príjmov z nájomného. Súdu sa javí ako značne nelogické, aby obec, ak by
sama pripravovala nájomnú zmluvu, dala do zmluvy takúto vysokú sankciu, pričom zo strany žalovaného
nebola v zmluve uvedená žiadna sankcia pre obdobný prípad.

- starosta obce uviedol, že sa pred podpisom nájomnej zmluvy pýtal žalovaného na to, čo má znamenať
čl. V. bod 5 zmluvy, pričom mu podľa jeho vyjadrenia bolo povedané, že tento článok sa týka stolov,
stoličiek a záclon, ktoré po skončení nájmu ostanú vo vlastníctve obce. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaný doniesol do sály aj iné veci, ale žalobca si uplatnil nárok na vydanie iba tých
hnuteľných vecí, ktoré podľa jeho komunikácie so žalovaným mali byť predmetom čl. V. bod 5 nájomnej

zmluvy.
- žalovaný pri popise priebehu rokovaní o dodatku uviedol, že najskôr navrhoval predĺžiť nájom o 2 roky
s tým, že obci prenechá zariadenie, ktoré v sále je. Aj toto jeho vyjadrenie naznačuje, že s myšlienkou
prenechania vecí po skončení nájmu aj pri nájomnej zmluve prišiel žalovaný, teda že nájomnú zmluvu,
ako aj dodatok pripravoval on. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že ohľadne čl. V. bodu 5 nájomnej zmluvy

sa bližšie nebavili. Ide pritom o ustanovenie, ktoré v prípade predĺženia nájmu mohlo mať vplyv na jeho
vlastníctvo k množstvu hnuteľných vecí, teda jeho postoj, že sa o toto ustanovenie bližšie nezaujímal
(najmä ak mal nájomnú zmluvu konzultovať aj s advokátom) sa logicky dá vysvetliť iba tak, že aj toto
ustanovenie pripravil on samotný, teda vedel, čo ním mal na mysli.

24. Za tohto stavu potom súd uzavrel, že nájomnú zmluvu, ako aj dodatok, pripravil žalovaný, a to
aj pokiaľ ide o sporný čl. V. bod 5. zmluvy. Uvedené je dôležité pre následný výklad uvedeného
bodu nájomnej zmluvy a posúdenie niektorých námietok strán sporu. Ak nájomnú zmluvu pripravil
žalovaný, sám sa zaviazal prenechať určité zariadenie sály žalobcovi. Uvedené oslabuje jeho námietku
neurčitosti tohto ustanovenia, keďže sa jej domáha tá strana, ktorá ju spôsobila. Aj keď je pravdou,

že toto ustanovenie nie je najšťastnejšie koncipované, v súlade so zásadou preferencie výkladu
právnych úkonov v prospech ich platnosti (vyslovenou Ústavným súdom SR v mnohých rozhodnutiach)
a prihliadnuc na potrebu výkladu tohto ustanovenia v súlade s vôľou tých, ktorí právny úkon urobili,
súd dospel k záveru, že je možné toto ustanovenie vyložil a dospieť k tomu, čo ním zmluvné strany
chceli dosiahnuť. Ako už bolo uvedené, žalobca sa domáha vydania iba niektorých hnuteľných vecí, čo

nasvedčuje tomu, že medzi stranami bola skutočne dohoda, čoho sa má čl. V. bod 5 týkať. Naviac z bodu
IV. bod 5 nájomnej zmluvy vyplýva, že ostatné veci si nájomca zoberie po skončení nájmu, teda aj z tohto
možno vyvodiť, že okruh vecí, ktoré sa týkajú čl. V. bodu 5 zmluvy bol stranám sporu jasný, podobne bolo
stranám jasné, že prenechaním týchto vecí sa rozumie, že ich nájomca prenechá prenajímateľovi dovlastníctva. V tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, prečo aj v tejto otázke považoval
vyjadrenie starostu obce za dôveryhodnejšie.

25. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pri uzatvorení dodatku došlo k ústnej dohode, že čl. V. bod 5
nájomnej zmluvy sa ruší, toto žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, teda v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Súd preto uzavrel, že tento článok platil aj pri zániku nájomnej zmluvy.

26. Následne sa súd zaoberal otázkou, či toto ustanovenie možno použiť aj na prípad predĺženia nájmu,

ako to bolo v tomto prípade, pričom dospel k záveru, že áno. V tomto ustanovení nie je vymedzené, o
aký prípad predĺženia nájmu by malo ísť, ani že by sa na určité prípady predĺženia nájmu nevzťahovalo,
resp. že by sa nevzťahovalo na predĺženie nájmu z určitých dôvodov. Je síce pravdou, že v danom
prípade nešlo o klasické predĺženie nájmu tesne pred koncom doterajšieho nájmu, nič to však nemení
na tom, že k predĺženiu nájmu reálne došlo, pričom k tomu došlo na žiadosť žalovaného. Za tohto stavu
súd nepovažoval námietky žalovaného v tomto smere za dôvodné.

27. Na záver súd pristúpil k posúdeniu, aké veci a v akom množstve má žalovaný vydať žalobcovi.
Žalovaný v tomto smere namietal, že žiaden preberací alebo odovzdávací protokol nepodpisoval. Táto
skutočnosť nebola sporná, keďže ju žalobca nerozporoval, pričom je ale potrebné uviesť, že táto
povinnosť zaväzovala obe strany a odovzdávací alebo preberací protokol sa mal týkať odovzdania

priestorov, nie vecí, pričom táto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nie je až tak podstatná. O vnesených
veciach mal byť spísaný súpis (čl. IV bod 5 zmluvy), ktorý obec po vnesení vecí aj spísala. Súpis vecí
pri skončení nájmu znemožnil najmä žalovaný vyprataním vecí bez vedomia zastupiteľov obce. Súd pri
absencii iných dôkazov vychádzal zo súpisu predloženého žalobcom k žalobe. Žalovaný namietal, že
dňa 15.12.2009 nemohol byť takýto súpis vykonaný, pretože ešte dokončoval rekonštrukciu, teda žiadne

veci v sále ešte neboli. Uvedený súpis vecí podpísal starosta obce a dve ďalšie ženy, pričom je z neho
zrejmé, že spisovali veci vnesené žalovaným ako nájomcom do KD. Na tejto skutočnosti nič nemení ani
skutočnosť, že pri nej nebol žalovaný prítomný. Súd nevidí reálny dôvod, prečo by tento súpis nemal
byť súpisom skutočne vnesených vecí zo strany žalovaného, resp. vyvstáva otázka, aký dôvod by mal
mať žalobca na začiatku nájomného vzťahu, keď medzi stranami začínala spolupráca a nemali žiadne

vážnejšie problémy na to, že by spísal vymyslené počty alebo druh vnesených vecí. Aj keď sa žalovaný
nevyjadril k presnému počtu vnesených vecí, je zrejmé, že ak plánoval v KD organizovať aj väčšie akcie,
ako napr. svadby, takýto počet spísaných vecí je reálny. Naviac žalovaný v reakcii na tvrdenie starostu
obce, že organizoval tesne po Vianociach v roku 2009 zábavu, resp. spoločenskú akciu, odpovedal
vyhýbavo bez toho, aby na túto otázku odpovedal. Aj táto reakcia umocňuje súd v presvedčení o väčšej

dôveryhodnosti tvrdení starostu obce, než tvrdení žalovaného a zo spôsobu jeho reakcie súd vyvodil,
že skutočne ešte pred koncom roka 2009 žalovaný v KD organizoval nejakú akciu. Z uvedeného potom
vyplýva, že rekonštrukcia sály skončila skôr, ako až tesne pred koncom roka (čo je dosť pravdepodobné
vzhľadom na časovú náročnosť a rozsah hlavných prác, ktoré sa v sále robili, t.j. výmena dlažby, úprava
stropu a vymaľovanie, ktoré sa podľa názoru súdu dali od začiatku novembra do 15.12.2009 stihnúť ) a

dňa 15.12.2009 tam už mal žalovaný vnesené veci spísané v súpise vecí.

28. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, aké veci mal žalovaný prenechať žalobcovi, vychádzajúc z
ustanovenia čl. IV. bod 5 nájomnej zmluvy (podľa ktorého si nájomca pri skončení nájmu zoberie veci,
ktoré vniesol do objektu nájmu okrem vecí uvedených v čl. V. bod 5 zmluvy) dospel súd k záveru, že ide

o veci, ktoré sa v sále nachádzajú pri skončení nájmu. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne
preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu, že na konci nájmu boli v sále biele kovové stoličky a
drevené stoly a biele záclony. Pokiaľ ide o ich počet, vychádzajúc zo súpisu vykonaného na začiatku
nájmu a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný znemožnil pri vypratávaní sály vykonať ich súpis (čím
znemožnil žalobcovi zabezpečiť si dôkaz o úplne presnom počte odnášaných vecí), pričom žalobca

požaduje o niečo menší počet stoličiek ako bol vnesený, a to vzhľadom na poškodenie niektorých z
nich, súd ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu, v akom ho požadoval. Súd pritom vychádzal
aj z toho, že ak žalovaný mal KD v nájme, teda predpokladal jeho využívanie na rôzne (aj väčšie)
akcie, neprevážal stoly a stoličky na každú akciu osobitne, ale tieto mal v množstve postačujúcom aj na
organizáciu väčších akcií uskladnené v KD.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že strany medzi sebou uzavreli nájomnú zmluvu,
ktorábolapredĺžená,vdôsledkučohosaaktivovalčl.V.bod5zmluvy,nazákladektoréhosaposkončení
nájmu stal žalobca vlastníkom stolov, stoličiek a záclon, ktoré v čase skončenia nájmu boli v sále KD.Keďže žalovaný si tieto veci odniesol, žalobca má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníctva, okrem
iného aj žiadať vydanie veci. Súd preto jeho žalobe vyhovel.

30. K námietkam právneho zástupcu žalovaného k eventuálnemu petitu žaloby ohľadne nepreukázania
skutočného nákupu nového zariadenia do sály KD je potrebné uviesť, že v prípade eventuálneho petitu
súd koná o prvom petite a iba pre prípad, že tento je napr. nevykonateľný z nejakého dôvodu (napr. v
prípade hnuteľných vecí by mohla nastať situácia, že už sú zničené, alebo žalovaný ich už nemá a pod.)
súd koná o druhom - eventuálnom petite. Keďže v danom prípade hnuteľné veci existujú a žalovaný ich

stále užíva, súd konal iba o prvom petite žaloby, teda druhým petitom sa nezaoberal a tým pádom sa
nezaoberal ani námietkami žalovaného ohľadne tohto petitu.

31. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú náhradu trov
konania, ktoré je povinný nahradiť mu žalovaný. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.